Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Ntok/1/2018

Potvrdené rozhodnutím 6Tost/28/2018
„Identifikačné číslo spisu: 2018014379 Dátum vydania rozhodnutia: 24. októbra 2018 Meno a priezvisko: JUDr. Gabriela Šimonová Funkcia: ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:2018014379.1 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Viliama Dohňanského, v trestnej veci odsúdeného F. A. pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Trestného zákona účinného do 31. júla 2001 a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 24. októbra 2018 v Bratislave, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo 14. júna 2018, sp. zn. 5Ntok/1/2018, takto rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného F. A. sa z a m i e t a ."

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej v trestnej veci odsúdeného F. A., nar. X.XX.XXXX, t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí dňa 14.6.2018, takto

rozhodol:

Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného F. A., nar. X.XX.XXXX na povolenie obnovy konania zamieta.

odôvodnenie:

Podaním zo dňa 17.4.2018 požiadal odsúdený F. A. o obnovu trestného konania vedeného proti nemu pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 6T/1/2008.

Odsúdený vo svojom podaní uviedol, že ho opiera o nový dôkaz, ktorým má byť nález ústavného súdu zo dňa 13.6.2012 sp.zn. III.ÚS 74/2012, ktorým bolo rozhodnuté, že Krajský súd v Trnave v jeho trestnej veci svojim neefektívnym postupom neprispieval a neprispel k včasnému právoplatnému meritórnemu rozhodnutiu, čím došlo k zbytočným prieťahom v konaní a tým aj k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 10 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2011, v ktorom sa uvádza, že zbytočné prieťahy v konaní spôsobené postupom orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu, sú takou okolnosťou prípadu, ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 40 ods. 1 Trestného zákona a tým pádom aj uloženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Keďže z rozhodnutia KS v Trnave sp.zn. 6T/1/2008 nevyplýva, že by tento súd pri rozhodovaní o jeho treste zohľadnil neprimeranú dĺžku konania na ktorej participoval, zastáva názor, že vyššie spomínaný nález ÚS SR ako nový dôkaz v konaní v spojení s vyššie spomínaným stanoviskom je spôsobilý vyvolať zníženie jeho súčasného trestu.

Súd rozhodoval o návrhu na povolenie obnovy konania na verejnom zasadnutí, ktoré v zmysle žiadosti odsúdeného a v zmysle ustanovenia § keď po oboznámení s obsahom spisu Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 6T/1/2008,a zistil, že nie sú splnené podmienky obnovy konania:

· z pripojeného spisu Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 6T/1/2008 súd zistil, že rozsudkom Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 6T/1/2008 zo dňa 1.2.2012 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3To/2/2013 zo dňa 20.2.2013 bol (vtedy) obžalovaný F. A. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného zákona účinného do 31.7.2001, trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.7.2001 a trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.7.2001. Za to mu bol podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 35 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.7.2001 uložený úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 a pol roka, so zaradením do tretej nápravno výchovnej skupiny. Súčasne boli zrušené výroky o treste uložené

obžalovanému predchádzajúcim rozhodnutím Okresného súdu Trnava sp.zn. 4T/9/2010, bol mu uložený trest prepadnutia veci a ochranný dohľad. · Nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 13.6.2012 sp.zn. III.ÚS 74/2012 bolo rozhodnuté, že základné právo F. A. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp.zn. 6T/1/2008 porušené boli. F. A. bolo okrem iného priznané finančné zadosťučinenie v sume 1.000 eur .

Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394.

Podľa § 402 ods. 2 Trestného poriadku odmietnuť návrh z dôvodov uvedených v § 399 ods. 1 môže aj na neverejnom zasadnutí. Z dôvodu uvedeného v § 399 ods. 2 môže návrh odmietnuť na neverejnom zasadnutí iba v tom prípade, ak návrh uvádza tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli skôr právoplatne zamietnuté, a návrh nanovo podaný je len jeho opakovaním.

Súd v zmysle § 2 odsek 12 Trestného poriadku na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako i v súhrne dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na povolenie obnovy konania.

Je dôležité pripomenúť, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, a teda akýkoľvek zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu je prípustný iba vo výnimočných prípadoch (Rt 5Tost/1/2008).

V konaní o návrhu na povolenie obnovy konania neplatí revízny princíp, preto je súd oprávnený zaoberať sa len tými výrokmi, pri ktorých sa navrhovateľ obnovy konania domáha (R32/1992).

V zmysle ustálenej súdnej praxe skutočnosťou predtým neznámou (§ 394 odsek 1 Trestného poriadku), sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Nové skutočnosti v konaní o povolení obnovy konania treba zvyčajne preukázať novými dôkazmi. Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku neboli splnené. Skutočnosti, ktoré odsúdený vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania uvádza, nie sú spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o vine, resp. v tomto prípade o treste.

Jednak nemožno konštatovať, že existencia rozhodnutia - Nálezu Ústavného súdu SR o konštatovaní porušenia základného práva F. A. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote - je sama o sebe spôsobilá vyvolať obnovu konania, tak ako to konštatuje odsúdený vo svojom návrhu. A to ani v kontexte s vyššie uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR ( sp.zn. 5To/14/2009 zo dňa 18.3.2010) ohľadom možnosti mimoriadneho zníženia trestu vzhľadom k neprimeranej dĺžke konania.

Napriek tomu, že z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 6T/1/2008 zo dňa 1.2.2012 a uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3To/2/2013 zo dňa 20.2.2013 naozaj vyplýva, že sa nezaoberali okolnosťami a možnosťami použitia mimoriadnych zmierňovacích ustanovení pri ukladaní trestu, treba zároveň upozorniť, že v čase rozhodovania Najvyššieho súdu SR o podanom odvolaní voči

prvostupňovému rozhodnutiu už táto okolnosť, teda existencia Nálezu Ústavného súdu SR, ktorým bolo (vtedy) obžalovanému priznané aj odškodnenie za neprimeranú dĺžku trestného konania, bola známa.

Súd však musí konštatovať, že k obnove konania môžu viesť len skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Správnym vyhodnotením skutočností, o ktoré odsúdený opieral svoj návrh na obnovu konania, súd prišiel k záveru, že nie je tu taká skutočnosť alebo dôkaz, ktorý by oprávňoval súd z tohto dôvodu povoliť obnovu konania. Tu treba poukázať najmä na tú skutočnosť, že spomínaným nálezom Ústavného súdu SR bolo okrem iného (vtedy) obžalovanému priznané aj finančné zadosťučinenie ako následok konštatovaného porušenia práva na primeranú dĺžku trestného konania. Aj v zmysle rozhodnutia - rozsudku - Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4To/36/2004 zo dňa 4.12.2006, dvojnásobné odškodnenie z dôvodu neprimeranej dĺžky konania, t.j. finančná náhrada, ako aj skrátenie trestu odňatia slobody, tak neprichádza do úvahy.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd v zmysle § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného na povolenie obnovy zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.