Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Co-43-2024.pdf
PDF · 104.1 KB
Case nature
Subarea
21Co/43/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt C. XXX/XX, D. D., zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf, s.r.o., Hlavná 949/53, Galanta, IČO: 47 252 987, proti žalovaným: 1/ E. B., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt C. XXX/XX, D. D., zastúpený procesným opatrovníkom: D. B., nar. X.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXX/XX, D. D., 2/ F. G., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt C. XXX/XX, D. D., zastúpený advokátkou: JUDr. Alexandra Machanová, Mierové námestie 19, Senec, o určenie, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 24. augusta 2023 č. k. 30C/75/2023-56, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v prvom výroku o nariadení neodkladného opatrenia (I.) p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom (I.) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému 2/, aby sa dočasne zdržal predaja, darovania a zaťaženia vecným bremenom nehnuteľnosti: pozemok parcela registra „E“ parc. č. 113, o výmere 1830 m2, zastavaná plocha a nádvorie, vedenej na liste vlastníctva č. XXXX, Okresného úradu Galanta, katastrálny odbor, v katastrálnom území D. D., obec D. D., okrese Galanta, v spoluvlastníckom podiele 1/50, do právoplatného skončenia konania vo veci samej; druhým výrokom (II.) v zostávajúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že žalobkyňa sa domáhala žalobou vo veci samej určenia, že nehnuteľnosti v katastrálnom území D. D. (rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemku 92 a pozemok EKN parc. č. 115, zapísané na LV č. XXX, v podiele 1/1, pozemok EKN parc. č. 113, o výmere 1830 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na LV č. XXXX, v podiele 1/2, pozemok EKN parc. č. 112 zapísaný na LV XXX, v podiele 1/2) patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného 1/. Súčasne navrhla nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze nakladania žalovaného 2/ s jednou z nehnuteľností v podiele 1/50 (pozemok EKN parc. č. 113, o výmere 1830 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na LV č. XXXX), ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“, do rozhodnutia vo veci samej (t. j. nehnuteľnosť prevádzať, zaťažovať alebo akokoľvek inak nakladať).
2. Súd prvej inštancie konštatoval za osvedčené uzavretie manželstva žalobkyňou a žalovaným 1/ dňa 28.2.1987, ako i skutočnosť, že žalovaný 1/ ako kupujúci uzavrel kúpnu zmluvu č. R I 242/1987 o prevode nehnuteľnosti (vo vzťahu ku ktorým sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva), registrovanej štátnym notárstvom v Galante dňa 5.3.1987, na základe ktorej bol ako vlastník zapísaný na list vlastníctva len žalovaný 1/. K nadobudnutiu vlastníctva však došlo za trvania manželstva (13 dní po jeho vzniku), pričom kúpna cena nehnuteľností bola uhradená obidvoma manželmi dňa 20.3.1987 (potvrdenie peňažného ústavu). Žalovaný 1/ kúpnou zmluvou zo dňa 15.5.2023 previedol na žalovaného 2/ časť
zo svojho spoluvlastníckeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti (uvedenej vo výroku napadnutého uznesenia) v rozsahu 1/50, bez súhlasu manželky – žalobkyne, za kúpnu cenu 250 eur (13,66 eur/m2), vo vzťahu ku ktorej žalobkyňa poukazovala na jej trhovú cenu, predstavujúcu minimálne jej dvojnásobok. Kúpna zmluva uzatvorená len jedným z manželov (bez súhlasu žalobkyne ako manželky) je podľa tvrdenia žalobkyne relatívne neplatná.
3. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalobkyňa ďalej tvrdila, že žalovaný 2/ zneužil nepriaznivý psychický stav žalovaného 1/, aby nadobudol prevádzaný podiel k predmetnej nehnuteľnosti. V období posledných rokov žalovaný 1/ trpí vážnymi zdravotnými problémami (opakované tri mozgové mŕtvice), dôsledkom ktorých bolo výrazné zhoršenie fyzického ale i psychického stavu, prejavujúceho sa najmä vo sfére jeho správania v bežnom živote a v schopnosti postarať sa samostatne o svoje životné potreby. Má významné problémy s kognitívnymi funkciami, jeho konanie je navonok nekritické, bez schopnosti uvedomiť si závažnosť svojho konania a rozhodovania, čo viedlo najbližších príbuzných k podaniu návrhu na obmedzenie spôsobilosti žalovaného 1/ na právne úkony (konanie vedené pred Okresným súdom Galanta sp. zn. 32Ps/20/2023). V čase chvíľkovej jasnej mysle žalovaný 1/ vyzval žalovaného 2/, aby návrh na vklad do katastra nehnuteľností nepodával, no žalovaný 2/ tak učinil, výsledkom čoho je zápis na liste vlastníctva v prospech žalovaného 2/ vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti.
4. Súd prvej inštancie zohľadniac osvedčené skutočnosti dospel k záveru o dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže pre nerušené rozhodnutie vo veci samej je dôvodné do jeho skončenia konania (dočasne) obmedziť právo žalovaného 2/ disponovať so spoluvlastníckym podielom k predmetnej nehnuteľnosti. Inak by mohlo dôjsť k zmareniu (prípadne k sťaženiu) uplatnenia práva žalobkyne, s čím súvisí hrozba nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov a žaloba sa nejavila ako bezdôvodná (žalovaný 1/ bol počas trvania manželstva zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností, napriek tomu, že podľa § 143 O. z. do bezpodielovom spoluvlastníctve manželov patrí všetko, čo môže byť predmetom osobného vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva). Pre definitívny záver o úspešnosti žaloby bude potrebné vykonať riadne ďalšie dokazovanie, avšak pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia bola úspešnosť žaloby osvedčená.
5. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že formulácia zákazu akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťou by nebola vykonateľná. Nariadeným neodkladným opatrením však nedôjde k neprimeranej ujme žalovaného 2/, v porovnaní s ujmou, ktorá by mohla vzniknúť žalobkyni (ak by nedošlo k nariadeniu neodkladného opatrenia, ktoré má len dočasný charakter). Žalovanému 2/ podľa záveru súdu prislúcha ochrana v zmysle ustanovenia § 340 CSP (povinnosť nahradiť škodu a inú ujmu, ktorá vznikla neodkladným opatrením). Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie teda vzhliadol za čiastočne dôvodný, v rozsahu konkretizovaného obmedzenia nakladania so spoluvlastníckym podielom a vo zvyšnej časti bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. O náhrade trov konania súd prvej inštancie nerozhodoval, pretože rozhodnutím o neodkladnom opatrení, podanom po začatí konania, sa konanie nekončí (o trovách konania súd rozhodne až v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie vo veci samej, podľa § 262 ods. 1 CSP).
6. Proti prvému výroku uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podal včas odvolanie žalovaný 2/, navrhujúc jeho zmenu zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal tvrdenia žalobkyne, že predmetná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalobkyne a žalovaného 1/), ako i zneužitie žalovaného 1/ pre jeho nepriaznivý psychický stav. Žalovaný 2/ je výlučným vlastníkom rodinného domu súpisné číslo XXX/XX, postavenom na pozemku parcela registra „C“ parc. č. 100, v katastrálnom území D. D. (nadobudnutý kúpnou zmluvou z roku 2001), ktorého prístavba zasahuje do pozemku žalovaného 1/.
7. Žalovaný 2/ v odvolaní argumentoval, že sa riadil údajmi zapísanými v katastri nehnuteľností, v zmysle ktorých bol evidovaný ako vlastník len žalovaný 1/), s ktorým opakovane komunikoval o svojom zámere odkúpiť časť podielu predmetnej nehnuteľnosti (v rámci bežných susedských rozhovorov cez plot), s čím žalovaný súhlasil. K uzavretiu kúpnej zmluvy došlo až neskôr (z dôvodov na strane žalovaného 2/, ktorý sa odsťahoval s rodinou do Českej republiky). Neboli mu známe zdravotné problémy žalovaného 1/
a žalobkyňa prítomná pri rokovaní sa o uvedených problémoch nezmienila. Žalovaný 2/ nemal tak dôvod pochybovať o spôsobilosti žalovaného 1/ uzavrieť predmetnú kúpnej zmluvu. Podpis žalovaného 1/ ako predávajúceho bol úradne osvedčený a kúpna cena bola mu bola vyplatená, v prítomnosti žalobkyne. K spochybneniu zmluvy došlo telefonicky treťou osobou (A. C., syn žalobkyne) a preto žalovaný 2/ vníma celú záležitosť ako interný rodinný spor, do ktorého bol vtiahnutý.
8. Žalovaný 2/ ďalej uviedol v odvolaní, že v spore ide o minoritný spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/50 na nevysporiadanom pozemku (časť podielových spoluvlastníkov nie je známa a ich podiely sú v správe Slovenského pozemkového fondu). Zákon pritom nepriznáva žalovanému 2/ možnosť svojvoľne začleniť predmetný spoluvlastnícky podiel k svojmu pozemku, či pozemok zaťažiť. Nie je preto daný podľa názoru žalovaného 2/ naliehavý záujem na vydaní neodkladného opatrenia (k prípadnému začleneniu časti parcely by muselo predchádzať zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré by bolo možné vzhľadom na neznámych vlastníkov, len v súdnom konaní). Na nariadenie neodkladného opatrenia tak neboli splnené zákonné predpoklady. Vzhľadom k tomu, že ide o nevysporiadaný pozemok, s neznámym spoluvlastníkom, i s prihliadnutím na lokalitu, v ktorej sa predmetný pozemok nachádza, dohodnutá kúpna cena je podľa názoru žalovaného 2/ primeraná. Žalobkyňa nepreukázala tvrdenie o nekorektnom správaní žalovaného 2/, ani skutočnosť, že na nepriaznivý zdravotný stav žalovaného 1/, či existenciu bezpodielového spoluvlastníctva manželov k pozemku, upozornila. Na záver žalovaný 2/ zdôraznil nehospodárnosť viesť daný spor a efektívnosť mimosúdneho vyriešenia veci dohodou. Ak by súd konal podľa žalobného návrhu, musel by sa vysporiadať aj s povinnosťou vrátenia zaplatenia kúpnej ceny žalovanému 1/.
9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla odvolanie žalovaného 2/ zamietnuť. Trvala na opodstatnenosti nariadeného neodkladného opatrenia. Ak by mal žalovaný 2/ úprimnú snahu o overenie spôsobilosti žalovaného 1/, musel by mať pochybnosti o jeho mentálnej spôsobilosti. Akékoľvek úkony, ktoré by učinil žalovaný 2/ v súvislosti s dotknutým podielom, by priebeh a trvanie konania vo veci samej sťažilo (porov. odsek 17 napadnutého uznesenia). Žalobkyňa poukázala na závery znaleckého posudku vypracovaného pre účely súdneho konania sp. zn. 32Ps/2/2023 (v ktorom bolo preukázané, že žalovaný 1/ nie je schopný samostatnej sociálnej interakcie a pre duševné ochorenie nie je spôsobilý vykonávať právne úkony, preberať finančné a materiálne zmluvné záväzky, ani nakladať s financiami). Hoci žalobkyňa má záujem o mimosúdne vyriešenie veci, je preukázané, že zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ je nielen relatívne neplatná, ale aj absolútne neplatná (pre absenciu vôľovej zložky v časti jej vážnosti, pre nespôsobilosť žalovaného 1/ takýto úkon uzatvoriť). Boli preto naplnené zákonom stanovené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Žalovaný 2/ v odvolacej replike uviedol, že žiadne pochybnosti ohľadom mentálnej spôsobilosti žalovaného 1/ nemal. Ten komunikoval primerane veku a pri rokovaniach bola prítomná aj jeho manželka (žalobkyňa). Ak žalobkyňa má záujem o mimosúdne vyriešenie veci, vedenie sporu je potom nehospodárne. Nemal vedomosť o tom, že voči žalovanému 1/ je vedené konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a nie je ani oboznámený s výsledkami znaleckého dokazovania. Žalovaný 2/ má naďalej záujem vysporiadať vec mimosúdne.
11. Žalobkyňa v odvolacej duplike namietala tvrdenie žalovaného 2/, že pri rokovaniach s manželom bola prítomná a túto skutočnosť poprela. Rozsudkom zo dňa 16.11.2023 sp. zn. 32Ps/2/2023 (právoplatným 16.12.2023) bolo rozhodnuté o obmedzení spôsobilosti na právne úkony žalovaného 1/, aj v časti scudzovania a zaťažovania vecným a záväzkovým právom nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Bezprostredná časová nadväznosť rozhodnutia na predmetnú kúpnu zmluvu, preukazuje opodstatnenosť nariadeného neodkladného opatrenia.
12. Z predloženého rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 16. novembra 2023 č. k. 32Ps/2/2023-86 bolo zistené, že žalovaný 1/ E. B., nar. X.X.XXXX, bol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilý (okrem iného) scudzovať alebo zaťažovať vecným alebo záväzkovým právom nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve, ako ani konať vo vlastnom mene pred štátnymi orgánmi a inštitúciami, ako aj orgánmi samosprávy. Súčasne bolo rozhodnuté o ustanovení opatrovníka žalovanému 1/, v rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, a to žalobkyne (A. B., nar. XX.X.XXXX), ktorá je oprávnená a povinná žalovaného 1/ zastupovať a spravovať jeho majetok. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 16.12.2023.
13. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolacej duplike opätovne apeloval na žalobkyňu vybaviť vec mimosúdne, vzhľadom na nízku hodnotu sporu 250 eur. Znalecké dokazovanie je vo veci nehospodárne a nepotrebné.
14. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ nie je dôvodné.
15. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
16. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa § 325 ods. 2 písm. b/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
18. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti musia potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodňovať.
19. Ďalším zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariadení prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
20. V rámci konania o naradenie neodkladného opatrenia rozsah „dokazovania“ (osvedčovania) je podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010).
21. Miera osvedčenia sa potom riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa tak posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich.
22. V posudzovanej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o osvedčení dôvodnosti procesnej ochrany nároku žalobkyne, vyplývajúceho z osvedčenej skutočnosti uzavretia manželstva žalobkyne a žalovaného 1/ dňa 28.2.1987, za trvania ktorého bola registrovaná kúpna zmluva R I 242/1987, o prevode nehnuteľností, vrátane predmetného pozemku, uzavretá žalovaným 1/ ako kupujúcim (pričom osvedčená bola aj úhrada kúpnej ceny obidvoma manželmi dňa 20.3.1987, č. l. 24). Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení do 31.12.1991) pri prevode nehnuteľnosti na základe zmluvy, nadobúdalo sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy a na jej účinnosť bola potrebná registrácia štátnym notárstvom. Ak k zmluve bola potrebná registrácia štátnym notárstvom, bola zmluva účinná registráciou (§ 47 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1991). Súd prvej inštancie preto uzavrel, že ak do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí všetko čo môže byť premetom vlastníctva a čo niektorý z manželov nadobudol za trvania manželstva (§ 143 Občianskeho zákonníka), vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že žalovaný 1/ sa počas trvania manželstva stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, a to odplatnou kúpnou zmluvou, predmet sporu mohol byť nadobudnutý v režime
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (strán konania). Na vyššie uvedené závery nemá vplyv len samotná skutočnosť zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (v prospech iba jedného z manželov), ak sa vykonaným dokazovaním preukáže opak, na ktorú skutočnosť tak nedôvodne poukazoval žalovaný v odvolaní.
23. S poukazom na vyššie uvedené žalobkyňa osvedčila na účel rozhodovania o neodkladnom opatrení, existenciu právneho vzťahu so žalovaným 1/ k predmetnej nehnuteľnosti (ohľadom nadobudnutia ktorej v tvrdenom režime, jej označenie, charakter, bude v konaní vo veci samej vykonávané riadne dokazovanie). S uvedeným súviselo následne osvedčenie skutočností, týkajúcich sa neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 15.5.2023, osobitne vo vzťahu k spôsobilosti žalovaného 1/ uzavrieť predmetnú zmluvu, vzhľadom na právoplatné súdne rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti žalovaného 1/ na právne úkony, na základe znaleckého posudku, pričom vo veci samej bude vykonávané riadne dokazovanie aj vo vzťahu k týmto ostatným tvrdeným skutočnostiam.
24. Cieľom neodkladného opatrenia je procesná ochrana ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho ohrozovania či porušovania práva, o ochranu ktorého sa žiada. Nariadením neodkladného opatrenia sa nepriznáva žiaden nárok, ani sa neprejudikuje uplatňované právo. V konaní o nariadenie neodkladné opatrenia je postačujúce osvedčenie existencie nároku vo veci samej, nevyžaduje sa preukázanie jeho opodstatnenosti (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/144/2013).
25. Súd prvej inštancie považoval správne za osvedčené naplnenie aj druhého zákonného predpokladu nariadenia neodkladného opatrenia, a to potreby bezodkladnej úpravy pomerov, bez ktorej by bolo uplatňovanie práva žalujúcej strany zmarené, príp. sťažené. Nie je pritom nevyhnutné preukazovať konkrétne kroky smerujúce k ďalšiemu prevodu či zaťaženiu nehnuteľnosti.. Vyčkávaním na prejavenie takéhoto úmyslu by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu nehnuteľnosti, v dôsledku čoho by sa oprávnenému subjektu mohlo sťažiť až znemožniť domôcť sa definitívnej právnej ochrany rozhodnutím vo veci samej.
26. Obava z konania žalovaného 2/ bola v danom prípade osvedčená už tým, že došlo k prevodu predmetného pozemku zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/, a preto odvolacia argumentácia poukazujúca na ďalších spoluvlastníkov k predmetnej nehnuteľnosti (príp. neznámeho spoluvlastníka či na nevyporiadaný pozemok, minoritný podiel) nemohla obstáť. Obdobne nebolo možné prijať odvolaciu námietku žalovaného 2/ týkajúcu sa nemožnosti svojvoľného začlenenia predmetného pozemku k svojej nehnuteľnosti (a s tým spájaného predchádzajúceho zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva), keďže podstatou neodkladného opatrenia bol dočasný zákaz dispozície s nehnuteľnosťou, spočívajúci v zdržaní sa prevodu vlastníckeho práva predajom, darovaním alebo zaťaženia vecným bremenom (ktoré obmedzenie tak nepredstavuje pre povinnú osobu neprimeraný zásah).
27. Poukaz žalovaného v odvolaní na ďalšie skutočnosti, týkajúce sa najmä jeho (ne)vedomosti o majetkovom režime predmetnej nehnuteľnosti, zdravotného stavu žalovaného v rozhodnej dobe, jeho nezneužitia, kúpnej ceny či postoja žalobkyne, nebol spôsobilý ovplyvniť vyššie uvedené závery v súvislosti s rozhodovaním o neodkladnom opatrení, pričom vo veci samej bude ďalej prebiehať riadne dokazovanie.
28. V posudzovanej veci boli preto osvedčené rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj potreba bezodkladnej úpravy pomerov. V prípade neodkladného oparenia ide o procesný inštitút, ktorý má dočasný charakter. Aj preto nie je dôvodná pred jeho nariadením povinnosť zisťovať všetky konkrétne skutočnosti, ktoré by bolo inak potrebné verifikovať pri vydávaní rozhodnutia vo veci samej (porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. 358/2021, Zb. 95/2021). Možno súhlasiť so žalovaným 2/ (prihliadajúc aj na vyjadrenie žalobkyne), že preferencia mimosúdnej dohody, vzhľadom na predmet sporu a hospodárnosť, je v prospech obidvoch strán konania.
29. Vzhľadom k tomu, že obsahom nároku vo veci samej nie je peňažná pohľadávka (nejde o procesnú situáciu uplatňovania si práva na peňažné plnenie od dlžníka), bolo potrebné považovať bez ďalšieho za splnenú aj podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP (t.j. sledovaný účel neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením).
30. S poukazom na vyššie uvedené odvolacia námietka žalovaného 2/ o nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie a jeho nesprávnom právnom posúdení veci nebola dôvodná. Iné právne významné odvolacie námietky v odvolaní vznesené neboli. Všeobecný súd (prvoinštančný aj odvolací) nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (postačuje ak rozhodnutie dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania). Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
31. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v prvom výroku o nariadení neodkladného opatrenia (I.) ako vecne správne potvrdil.
32. Z dôvodu, že rozhodnutie o nároku na nariadenie neodkladného opatrenia, po začatí konania vo veci samej, nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP), súd prvej inštancie dôvodne o náhrade trov konania nerozhodoval, rovnako ani odvolací súd (§ 262 ods. 1 CSP aj v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
33. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.