Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-1-2018.pdf
PDF · 117 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-5C/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci žalobkyne: L. G., nar. X.XX.XXXX, Š. N. C. XXXX/X, XXX XX F. práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s. r. o., IČO: 36862304, Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, proti žalovanej: Ing. M. S., nar. X.XX.XXXX, K. Z. XXXX/XXX, XXX XX F. práv. zast.: JUDr. Pavol Baďo, IČO: 33017115, K. Salvu 1985/5, 034 01 Ružomberok, v spore o zaplatenie 316,05 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 316,05 eur do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 316,05 eur od 04.05.2017 do zaplatenia.
Žalobkyni s a p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 03.01.2018 si žalobkyňa uplatnila voči žalovanej právo na zaplatenie sumy 316,05 eur s príslušenstvom, pričom v odôvodnení svojej žaloby uviedla, že spolu so žalovanou sú vlastníkmi bytov v rodinnom dome so súpisným číslom XXXX v k. ú. F. a súčasne podielovými spoluvlastníčkami spoločných častí a spoločných zariadení tohto rodinného domu, a to žalovaná v spoluvlastníckom podiele 15662/46741-in z celku. Žalobkyňa po dohode so žalovanou uskutočnila rekonštrukciu komína uvedeného rodinného domu (z dôvodu, že bol poškodený) a žalovaná nesúhlasila s jeho odstránením s odôvodnením, že ho mieni využívať, ako aj osadenie novej elektrickej skrine na vonkajšej strane rodinného domu v zmysle dnes platných STN. Realizáciu tejto dohody preukazuje aj podpis žalovanej v stavebnom denníku z 02.08.2016, ktorým táto súčasne vyjadrila súhlas s realizovanou konštrukciou po technickej stránke. Náklady na realizáciu uvedených investícií do spoločných častí a zariadení rodinného domu zodpovedali sume 943,20 eur a pozostávali z nákladov na demontáž a montáž komína v sume 510,- eur, nákladov na kúpu stavebných prvkov komína v sume 193,20 eur a dodanie elektroskrine v sume 240,- eur. Podiel žalovanej na uvedených nákladoch predstavuje sumu 316,05 eur. Žalovaná na výzvu na uhradenie nákladov na spoločnú vec zodpovedajúcim jej spoluvlastníckemu podielu nereagovala, respektíve odmietla tento nárok uspokojiť bez bližšieho zdôvodnenia.
2. Okresný súd Ružomberok vydal vo veci dňa 30.01.2018 pod č.k. 5C/1/2018-27 platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná včas odpor s odôvodnením vo veci samej, v dôsledku čoho Okresný súd Ružomberok uznesením zo dňa 06.03.2018 zrušil vydaný platobný rozkaz a vo veci bolo nariadené pojednávanie.
3. V písomne podanom odpore (č.l.29-32 spisu), žalovaná neuznala pohľadávku žalobkyne a túto poprela v celom rozsahu. Ďalej poukázala na nepravdivé tvrdenia uvádzané v podanej žalobe, keď žalobkyňa podľa výpisu LV č.XXXXX zo dňa 03.01.2018 nie je vlastníčkou bytu v tomto rodinnom dome. Ďalej pokiaľ uviedla žalobkyňa, že so žalovanou sa po dohode uskutočnila rekonštrukcia komína uvedeného rodinného domu, ako aj osadenie novej elektrickej skrine na vonkajšej strane rodinného domu, žalovaná poprela akúkoľvek dohodu so žalobkyňou na uskutočnenie rekonštrukcie komína. Tvrdenie žalobkyne nie je pravdivé, medzi stranami sporu nikdy nedošlo k žiadnej dohode o rekonštrukcii komína a už vôbec nie k dohode o akejkoľvek účasti podielu na nákladoch na rekonštrukciu komína. Ďalej uviedla, že výlučne žalobkyni bolo vydané stavebné povolenie č.OSTŽ9713/6297/2016-TX1VM zo dňa 01.06.2016 na stavbu „Stavebné úpravy a nadstavba podkrovia“, pričom realizácia tejto stavby mala byť vybudovaná v nebytovom priestore - podkroví rodinného domu, čím mala vzniknúť nová bytová jednotka. Podľa bodu 12. stavebného povolenia, na objekte vedľa vstupu je existujúca káblová skriňa SR2, nad káblovú skriňu bude osadený nový elektromerový rozvádzať RE, z ktorého bude napojený rozvádzať RS pre nový podkrovný byt. Podľa bodu 14. ods. 8 stavebného povolenia všetky potrebné úpravy na vybudovanie elektrického prívodu vrátane RE si realizuje žiadateľ na vlastné náklady. Ďalej z predmetného stavebného povolenia vyplýva, že s rekonštrukciou komína sa pri povoľovaní stavby neuvažovalo. Z obsahu celého stavebného povolenia vyplýva, že žalovaná nebola a ani nie je stavebníkom a ani investorom pri realizácii danej stavby žalobcu, ktorá sa v ničom nedotýka jej bytu. Konkrétne komínové teleso slúži z technického a požiarneho hľadiska výlučne bytu žalovanej, preto pri požiadavke žalobcu na jeho odstránenie s týmto nesúhlasila, čo potvrdzuje aj korešpondencia so žalobcom (10.03.2016 o 18,53 hod.), neskôr taktiež telefonicky komunikovala žalovaná s pánom A. O., ktorého žalobkyňa splnomocnila na úkony spojené so stavbou, ktorý ju informoval, že im ten komín prekáža pri realizácii stavby a bolo by potrebné ho vo vrchnej časti upraviť. Nato reagovala žalovaná pánu O. SMS správou, že súhlasí z bezpečnostných dôvodov aby sa zbúral z časti komín, pod podmienkou, že sa obnoví do pôvodných rozmerov a plnej funkčnosti. Nedošlo však k žiadnej požiadavke ani dohode so žalobcom, že sa bude finančne žalovaná podieľať na týchto nákladoch, ktoré pre ňu neboli dôvodné. Pán O. jej po SMS správe následne oznámil, že komíne je už aj tak celý zbúraný. Do pôvodných požadovaných rozmerov komín nebol obnovený. Pokiaľ sa v stavebnom denníku dňa 02.08.2016 vyjadrila žalovaná, že bola prevedená kontrola montáže komína, v žiadnom prípade to nebol súhlas s podielom na financovaní rekonštrukcie komína ako to uvádza nepravdivo žalobkyňa v podanej žalobe. Náklady na realizáciu investícií podľa názoru žalobcu do spoločných častí a zariadení domu sú výlučne nákladmi žalobcu ako stavebníka v zmysle jeho stavebného povolenia. Pokiaľ by sa mala realizácia stavby žalobcu, pri ktorej vzniká nadstavbou v podkroví rodinného domu, ktorý je nebytovým priestorom, nová bytová jednotka riadiť ustanoveniami zákona 182/1993 Z. z. mala byť už k stavebnému povoleniu predložená v zmysle § 21 a nasledujúcich citovaného zákona zmluva o nadstavbe domu, uzavretá medzi doterajšími vlastníkmi bytov a stavebníkom, v tomto prípade žalobcom. Žalovaná ako vlastníčka bytu nikdy nebola účastníkom takejto zmluvy, takáto zmluva nikdy nebola uzavretá. 4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odporu (č.l.45 spisu), uviedla, že žalovaná nepoprela uskutočnenie označených stavebných prác, nepoprela, že náklady na tieto práce znášala žalobkyňa, popiera len to, že by sa mala na týchto nákladoch podieľať. Z hľadiska podaného odporu je nesporné výška nákladov na spoločnú vec, taktiež je nesporné, že tieto náklady vynaložila žalobkyňa a spornou ostáva otázka či žalovaná je právne povinná podieľať sa na týchto nákladoch. Komín v rodinnom dome rozdelenom na byty, ktorý nie je bytovým domom, má stále povahu spoločnej časti domu, náklady vynaložené na opravu a rekonštrukciu spoločnej časti domu sú povinní exlegge znášať všetci spoluvlastníci domu, teda aj žalovaná, ktorá aj podielovou spoluvlastníčkou bola a je aj v súčasnosti. V stavebnom konaní sa nerieši otázka rozdelenia nákladov respektíve otázka právnych nárokov stavebníka súvisiacich s realizovanou stavbou ale sa rozhoduje o povolení stavby z technického hľadiska. Stavebné rozhodnutie, na ktoré poukazuje žalovaná je v tomto smere úplne irelevantnou listinou, dokazuje len to, že stavebné úpravy boli zrealizované legálne. Pokiaľ po podaní žaloby došlo k prevodu vlastníctva bytu žalobkyne, táto okolnosť nemá vplyv na opodstatnenosť podanej žaloby, keď nárok proti žalovanej žalobkyňa nikdy na nikoho nepreviedla, tento nárok doteraz nezanikol a ide o nárok na náhradu nákladov vynaložených na spoločnú vec, nakoľko žalobca plnil z časti za žalovanú to, čo mala ona plniť z titulu spoluvlastníctva veci. Záznam v stavebnom denníku svedčí o tom, že žalovaná bola o týchto prácach informovaná a dala k nim výslovný súhlas.
5. Právny zástupca žalobkyne vo svojej výpovedi na pojednávaní citoval na písomne podanej žalobe ako aj na dôvodoch v nej uvádzaných s tým, že sa žalobkyňa domáha preplatenia alikvotnej časti nákladov vynaložených žalobkyňou na spoločnú vec, dom, ktorý bol v spoluvlastníctve sporových strán.
Išlo o demontáž predtým poškodeného komínového telesa a inštalácie elektroskrine, ktorá slúži na meranie spotreby elektrickej energie v spoločných častiach tohto rodinného domu. Sporové strany boli spoluvlastníčkami rodinného domu č.XXXX, ktorý pozostával z bytov a nebytových priestorov, nespĺňa však kritérium bytového domu, ide však o spoluvlastnícky vzťah, nebol v tomto rodinnom dome vytvorený fond opráv, je však potrebné hodnotiť daný právny vzťah analgicky, ako je to pri vzťahu spoluvlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Pokiaľ ide o rekonštrukciu elektroskrine, táto bola predpísaná priamo aj v stavebnom povolení, kde slovenské elektrárne doporučili riešiť spolu s novým pripojením aj rekonštrukciu jestvujúceho odberného miesta v rodinnom dome, s osadením elektromerom rozvodom nad RYS č.552. Podľa nových predpisov všetky meracie zariadenia musia byť voľne dostupné, či už na hranici pozemku, alebo na obvodovej strene domu. Zo strany žalobkyne boli vykonané investície do spoločných častí a spoločných zariadení domu, tieto slúžia na prospech všetkých spoluvlastníkov bytov v danom rodinnom dome. Touto investíciou sa v podstate so súhlasom žalovanej zhodnotil spoločný majetok, uskutočnili sa opravy spoločného, pričom z povahy spoluvlastníctva vyplýva, že na týchto nákladoch sú povinní sa podieľať spoluvlastníci podľa veľkosti svojich spoluvlastníckych podielov. Uplatnený nárok z hľadiska jeho výšky doposiaľ nebol rozporovaný. Taktiež žalovaná nerozporovala, že došlo k vykonaniu uvedených prác. Právny zástupca žalobkyne poukázal na záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/599/99.
6. Právny zástupca žalovanej žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť, nebola preukázaná existencia žiadnej zmluvy, žiadnej dohody, žiadnej účasti žalovanej na rekonštrukcii. Medzi sporovými stranami nikdy nedošlo k dohode o investícii, respektíve o nákladoch na vykonanie týchto investícií. Stavebné povolenie v bode č.8 doporučuje, ale nie je to nevyhnuté, len sa doporučuje vybudovanie regulačnej skrine, pričom vybudovanie elektrického prívodu v rátane RE, teda zrejme regulačnej skrine si realizuje žiadateľ na vlastné náklady. K samotnému komínovému telesu právny zástupca žalovanej uviedol, že z technického hľadiska nie je možné uvažovať o spoločnej veci ako na jej využívanie, aj keď je súčasťou tohto rodinného domu, stavebne. Nikto iný ako pani S. tento komín nemôže využívať a nebolo potrebné z jej strany robiť žiaden zásah do tohto komínového telesa. Právny zástupca žalovanej poukázal na projektovú dokumentáciu, jej technickú časť, z ktorej vyplýva o ktoré komínové telesá sa malo jednať. Pani žalovaná bola oslovená žalobkyňou s tým, že je potrebné v určitej časti urobiť zásah do tohto komínového telesa, s čím ona nakoniec súhlasila, z bezpečnostných dôvodov a s jedinou požiadavkou, že komínové teleso pokiaľ do neho zasiahnu, aby dali do pôvodného stavu. Vytvorenie samostatnej bytovej jednotky žalobkyňou je vecou finančných nákladov realizácie, žalovaná sa nemá žiadnym spôsobom podieľať na nahradení týchto investícií. Pri zásahu do spoluvlastníctva, právna úpravy vyžaduje, aby bola spravená zmluva medzi existujúcimi spoluvlastníkmi, k takejto zmluve však nikdy nedošlo.
7. Žalovaná v svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že vlastníčkou nehnuteľnosti sa stala v máji 2016, v predmetnom byte však nebývala, ani sa tam nezdržiavala. Vlastníčkou bytu bola do januára 2018. Pokiaľ sa žalovaná v emailovej korešpondencii zo dňa 10.03.2016 vyjadrila, že kachle ju veľmi na byte oslovili a plánuje ich dať do funkčnosti, žalovaná potvrdila, že predmetný byt práve kvôli týmto kachliam kupovala, pretože sa tam dalo kúriť aj pevným palivom. Žalobkyňa pri predaji bytu povedala, že má niečo minimálne investovať, a že to bude funkčné, to znamená, že tam bolo treba dorobiť komínovú vložku a komínové teleso bude funkčné a bude sa dať kúriť. Pani žalobkyni však vôbec ten komín nevyhovoval a chcela ho zvaliť, čo sa aj uskutočnilo, bez vedomia žalovanej. Samotná žalobkyňa v emailovej komunikácii uviedla, že by jej dosť pomohlo keby sa ten komín v časti podkrovného priestoru mohol odstrániť. Žalovaná ďalej potvrdila, že dňa 24.06.2016 poslala SMS správu pánu Matejkovi, ktorý v stavebnom konaní zastupoval pani žalobkyňu s tým, že v tejto správe žalovaná súhlasila so zbúraním komína z bezpečnostných dôvodov z časti, s tým, že sa komín obnoví do pôvodných rozmerov a plnej funkčnosti. Následne jej však pán O. oznámil, že komín sa zbúral celý, dokonca ho zasypali a s tým mala žalovaná spojené náklady keď musela zavolať chlapov, aby jej vyčistili komín. Následne žalobkyňa vybudovala nový komín, podľa projektov komínové teleso malo byť rozmerovo 800x450, žalovaná bola odkontrolovať tvárnice, ktoré však boli menšie ako mal byť komín, tvárnice boli menších rozmerov, do stavebného denníka sa však žalovaná podpísala, že súhlasí s vykonaním montáže komína a prác, a typom komínových vložiek. Žalovaná však nikdy nedala žiaden súhlas na to, aby boli použité tvárnice, ktoré sú tam zabudované, ani sa jej nikdy nikto nepýtal a ani nemá vedomosť o tom, že či tieto tvárnice spĺňajú technické požiadavky. Komín žalobkyňa vybudovala presne na tom istom mieste kde bol aj pôvodný. Komín je rozdelený na dve časti, jedna mala ísť do bytu žalovanej a druhá asi do bytu pána T., boli tam dve komínové vložky. Jednu časť tohto komína môže využívať výlučne jej byt. Pokiaľ ide
o osadenie elektroskrine k tomuto žalovaná uviedla, že každý byt má elektrickú skriňu na chodbe, žalovaná elektrickú skriňu nepotrebovala pretože má merače na chodbe, v spoločných častiach kde mali byty napojené svoje merače. Žalovaná túto novú rozvodnú skriňu nepotrebovala, mohla fungovať aj bez nej, nikto sa jej nepýtal či sa môže takáto skriňa robiť, alebo či s tým súhlasí a aké budú náklady. Ďalej žalovaná uviedla, že predmetný rodinný dom v ktorom sa nachádzajú jednotlivé byty má spoločné časti, a to práčovňu, schodisko, komín, ríne, chodby, ktoré sú osvetlené, keď kupovala predmetný byt, uvedomovala si, že je spoluvlastníčkou spoločných častí predmetného domu. Predmetný byt kúpila žalovaná za asi 75.000,- -76.000,- eur, predala ho za 80.500,- eur. V tomto dome nebol zriadený fond opráv, ale nebol by problém keby sa dohodli, že má platiť 100,- eur mesačne, tak by platila. S týmto by problém nemala, v danom prípade, keď si voči nej žalobkyňa uplatňuje 300,- eur tak problém má, nakoľko tu ide o princíp. Žalobkyňa sa rozhodla robiť nadstavbu a nemôže si teda uplatňovať od ostatných spoluvlastníkov ďalšie náklady súvisiace s vybudovaním nadstavby.
8. Svedok A. O., priateľ žalobkyne uviedol, že pani žalobkyňa ho splnomocnila na úkony v súvislosti s realizáciou nadstavby na rodinnom dome. V súvislosti s rekonštrukciou podkrovia požiadal o stavebné povolenie, na základe odporúčania z elektrární aby umiestnili rozvodnú skriňu na vonkajšej časti domu, dali zhotoviť túto novú rozvodnú skriňu. Pôvodné hodiny boli umiestnené v spoločnej chodbe pri vchode. Pokiaľ ide o komín pri začatí rekonštrukcie podkrovia, keď sa dala dole stará krytina, komín bol v takom stave, že bolo nutné s ním niečo riešiť, bol zvetraný, držal len „silou vôle“, na základe toho požiadali pani žalovanú, či bude tento komín užívať, alebo nie, uvažovali nad tým, že by sa komín nepoužíval, ale žalovaná oznámila, že komín chce používať z dôvodu využitia kachlí v byte, pani žalovaná SMS- kou potvrdila, že sa môže komín z časti zbúrať, na základe toho sa začalo z rekonštrukciou komína od samého vrchu po podlahu podkrovia. Samotný komín siaha od vrchu, až do pivnice, do spodných bytov žalobkyňa nezasahovala, ale zbúrali tú časť komína zhruba 6 metrov. Následne bol vybudovaný nový komín s použitím komínových tvárnic od firmy TUMA, ktoré sú certifikované a použili presne ten rozmer, aký bol pôvodný. Vzhľadom k tomu, že pani žalovaná chcela využívať svoje nefunkčné kachle požiadali pani žalovanú , že by bolo dobré ešte počas výstavby a počas rekonštrukcie aby si dala komín vyvložkovať, lebo tie tvárnice sú len holé tvárnice, do ktorých potom ide komínová vložka. Keď sa pri rekonštrukcii časť komína zdemontovala zistilo sa, že jeden prieduch využíva aj pán T. na ústredné kúrenie, na ťahanie teplej vody do studených rúr, do ústredného kúrenia do svojho bytu, na základe toho bol požiadaný aj pán T., a on sa vyjadril, že komín nebude využívať, napriek tomu sa urobil dvojkomín tak ako bol pôvodný. Nový komín je využiteľný pre byt pani žalovanej, ale musí tam ísť komínová vložka, od jej bytu aj hore. V súvislosti s montážou novej elektrickej skrine svedok uviedol, že pani žalovaná bola informovaná pred vchodom kde bol prítomný aj jej brat, vraveli o tom, že bude potrebné to vyriešiť, pani žalovaná dala kladný súhlas, že vtom nevidí problém. Ešte brat žalovanej sa pýtal svedka, kto bude robiť elektrickú skriňu, nato povedal svedok, že pán Krajči. Pri tejto ústnej dohode bol prítomný svedok, žalobkyňa, žalovaná a jej brat. V rozvodnej skrini nachádzajúcej sa na vonkajšej stene rodinného domu, pri vchode sú umiestnené hodiny patriace k bytu pani žalobkyne, žalovaná si svoje hodiny musí dať na svoje náklady premiestniť. Predmetná skriňa je pripravená na to, aby tam boli umiestnené ďalšie hodiny, je to v zmysle platnej vyhlášky. Rozvodná skriňa je robená na tri elektromery.
9. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, predložených žalobkyňou a to s výpisom z LV č.XXXXX ku dňu 03.01.2018 (č.l.5-6 spisu), s SMS správou zaslanou pánu O. žalovanou dňa 24.06.2016 (č.l.7 spisu), s výpisom z emailovej korešpondencie medzi sporovými stranami zo dňa 10.03.2016 (č.l.8 spisu), s výpisom zo stavebného denníka zo dňa 02.08.2016 (č.l.9 spisu), s faktúrou č.201615 zo dňa 17.11.2016 splatnou dňa 20.11.2016, ktorou dodávateľ INVEST RK spol. s r.o. fakturoval žalobkyni za demontáž a montáž komína na rodinnom dome D... N. C. X, F. sumu 510,- eur (č.l.10 spisu), s dokladom o nákupe tvárnic od TUMA INVEST, spol. s r.o. v hodnote 356,60 eur (č.l.11 spisu), s faktúrou č.1602037 zo dňa 19.07.2017, ktorou dodávateľa TUMA INVEST, spol. s r.o. fakturoval dodávku tvárnic (č.l.12 spisu), s výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 20.10.2016 podľa ktorého žalobkyňa zaplatila pánu F. G., U. H. č.XXX sumu 240,- eur za výrobu elektrickej skrine - vonkajšia (č.l.13 spisu), s výzvou právneho zástupcu žalobcu na zaplatenie 330,40 eur (č.l.14-15 spisu), ako aj s emailovou korešpondenciou zo dňa 04.05.2017 podľa ktorej žalovaná platbu nezrealizuje a fakty uvedie v súdnom konaní (č.l.16 spisu).
10. Ďalej sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalovanou, a to so stavebným povolením zo dňa 01.06.2016 (č.l.33-39 spisu), so splnomocnením udeleným žalovanou pánu A. O. dňa 30.06.2016 (č.l.40 spisu), ďalej sa súd oboznámil s dokladmi predloženými svedkom pánom O. na pojednávaní
konanom dňa 15.05.2018, a to s emailovou korešpondenciou medzi sporovými stranami zo dňa 04.05.2017 (č.l.49 spisu), s fotodokumentáciou (č.l.50-54 spisu).
11. Podľa ust. § 136 ods.1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa ust. § 136 ods.2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa ust. § 137 ods.1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajúna právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa ust. § 138 ods.1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Podľa ust. § 138 ods.2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
Podľa ust. § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor na iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ust. § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
12. Nárok uplatnený predmetnou žalobou sa bezprostredne týka hospodárenia spoluvlastníkov so spoločnou vecou (§ 139 ods.2 Občianskeho zákonníka). Pojem hospodárenia so spoločnou vecou Občiansky zákonník bližšie neupravuje. Za hospodárenie so spoločnou vecou je však v zmysle ustálenej súdnej judikatúry možné považovať úkony, ktoré sa týkajú ekonomickej stránky spoločnej veci; ide teda o všetky úkony, ktorých účelom je vec udržovať, opravovať, meniť, zhodnocovať a podobne. Cieľom hospodárenia so spoločnou vecou je vo všeobecnej rovine jej účelné využitie. Pod pojem hospodárenia so spoločnou vecou býva štandardne zaraďovaná oprava, úprava, údržba a za určitých okolností aj zmena spoločnej veci. Uvedené atribúty sú spojené najmä so zachovaním ekonomickej podstaty veci a preto sa na ne dôvodne vzťahuje režim hospodárenia so spoločnou vecou. Údržba spoločnej veci je spojená s potrebou priebežného zachovávania funkčnosti a ochrany veci pred jej prípadným znehodnotením.
13. Primárnym spôsobom riešenia hospodárenia so spoločnou vecou je v zmysle zákona dohoda spoluvlastníkov. Táto predstavuje bezformálny právny úkon, ktorý môže byť uzavretý v písomnej, ústnej alebo aj konkludentnej forme. S pojmom hospodárenia so spoločnou vecou bezprostredne súvisí otázka tzv. investícií do spoločnej veci a vynaloženia nákladov na vec. Pre účely vyporiadania investícií, ako aj vynaložených nákladov na vec je potrebné rozlišovať prípady, kedy sú tieto úkony učinené (hoci aj s konkludentným) súhlasom spoluvlastníkov alebo bez tohto súhlasu.
14. V prípade, že spoluvlastníci s nákladmi vynaloženými jedným alebo viacerými spoluvlastníkmi na vec súhlasia (pričom je nerozhodné, či ide o náklady na nutnú úpravu alebo údržbu alebo o náklady na inú než nutnú opravu a údržbu veci), ide o dohodu o hospodárení so spoločnou vecou a investujúci spoluvlastník má proti ostatným spoluvlastníkom právo na úhradu vynaložených prostriedkov (§ 137ods.1 Občianskeho zákonníka).
15. Tam, kde by išlo o vynaloženie investícií alebo nákladov na spoločnú vec bez dohody spoluvlastníkov a nešlo by ani o rozhodnutie na základe princípu majorizácie (t.j. princípu rozhodovania na základe vôle väčšinového spoluvlastníka), nejedná sa u investujúceho spoluvlastníka o nárok voči ostatným spoluvlastníkom, ktorý sa by sa opieral o dohodu a ustanovenie § 137 ods.1 Občianskeho zákonníka.
V takomto prípade podľa záverov súdnej praxe sa investujúci spoluvlastník môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo ostatným spoluvlastníkom. Pokiaľ by išlo o investície na nutné úpravy alebo údržbu, výška bezdôvodného obohatenia by bola daná podielom na investícii alebo na vynaložených nákladoch, zodpovedajúcom spoluvlastníckemu podielu na spoločnej veci, pričom povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie by vznikla okamihom vynaloženia týchto nákladov, teda za trvania spoluvlastníckeho vzťahu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR 22Cdo/599/99).
16. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa ako vlastníčka bytu v rodinnom dome súpisné č.XXXX postavenom na pozemku parcelné č.XXXX, zapísaného na LV č.XXXXX, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu zrealizovala a zo svojich finančných prostriedkov uhradila náklady na rekonštrukciu komína, ktorý je nepochybne spoločným zariadením domu, rovnako aj na osadenie novej elektrickej skrine, ktorá taktiež je spoločným zariadením domu, nakoľko komín ako aj elektrická skriňa sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu. Samotná realizácia rekonštrukčných prác na komíne, osadenie novej rozvodnej elektrickej skrine, ako aj výška investícií medzi stranami nebola sporná. Rovnako nebol sporný spoluvlastnícky vzťah sporových strán na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Sporným ostal spôsob financovania nákladov na spoločné zariadenie (komín a elektrická rozvodná skriňa) ako aj existencia dohody o hospodárení so spoločnou vecou.
17. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že pokiaľ ide o rekonštrukciu komína rodinného domu, v tejto časti došlo medzi sporovými stranami k dohode, nakoľko žalovaná SMS správou zasielanou dňa 24.06.2016 (č.l.7 spisu) pánu Matejkovi (splnomocnenému zástupcovi žalobkyne v stavebnom konaní) vyjadrila súhlas s „Vašim návrhom“, že z bezpečnostných dôvodov sa môže z časti zbúrať komín s tým, že sa obnoví do pôvodných rozmerov a plnej funkčnosti. Súd má za to, že žalovaná bola oboznámená s návrhom žalobkyne týkajúcom sa rekonštrukcie komína, ktorý má slúžiť bytu pani žalovanej a s týmto postupom vyjadrila jednoznačný súhlas, čo sa prejavilo i v zápise v stavebnom denníku zo dňa 02.08.2016. Pani žalovaná bola uzrozumená s vykonávaním prác na komíne, ako aj so spôsobom a rozsahom vykonávaných prác, voči tomuto nenamietala, s týmto jednoznačne súhlasila. Z toho dôvodu v otázke existencie dohody o hospodárení so spoločnou vecou, kam možno zaradiť i investíciu spočívajúcu v nákladoch na rekonštrukciu komína, bola preukázaná dohoda. V súvislosti s rekonštrukciou komína žalobkyňa uhradila celkovú čiastku 703,20 eur (náklady na demontáž a montáž komína 510,- eur, náklady na kúpu stavebných prvkov komína v sume 193,20 eur), z toho podiel žalovanej o veľkosti 15662/46741 na uvedených nákladoch predstavuje sumu 235,64 eur.
18. Pokiaľ ide o osadenie novej elektrickej skrine na vonkajšej strane rodinného domu v zmysle platných STN, je nepochybné, že táto elektrická skriňa na vonkajšej strane rodinného domu slúži pre všetky byty nachádzajúce sa rodinnom dome. Podľa vyjadrení príslušných orgánov v stavebnom povolení zo dňa 01.06.2016, ktoré bolo vydané v súvislosti so stavebnými úpravami a nadstavbou podkrovia pani žalobkyni, spoločnosť SSE, a.s. Žilina konštatuje, že na objekte vedľa vstupu je existujúca káblová skriňa SR2, nad káblovú skriňu bude osadený nový elektromerový rozvádzať RE, z ktorého bude napojený rozvádzač RS pre nový podkrovný byt. Zároveň SSE, a.s. Žilina doporučilo riešiť spolu s novým pripojením (novej bytovej jednotky) aj rekonštrukciu jestvujúceho odberného miesta v rodinnom dome s osadením v spoločnom elektromerovom rozvádzači nad RIS č.552.
19. V nadväznosti na uvedené odporúčanie žalobkyňa okrem vybudovania elektrického prívodu pre nový podkrovný byt (ktoré náklady si však neuplatňuje nakoľko sa týka priamo jej bytu) vybudovala, respektíve osadila na vonkajšej strene rodinného domu spoločný elektromerový rozvádzač (v ktorom budú, respektíve sú vyvedené elektrické hodiny z jednotlivých bytov, nakoľko tieto v zmysle odporúčaní SSE, a.s. Žilina musia byť na umiestnené na verejne prístupnom mieste), pričom za novú rozvodnú skriňu žalobkyňa uhradila čiastku 240,- eur. Súd je toho názoru, že ide o investíciu do spoločnej veci, osadenie novej elektroskrine slúžiacej pre všetkých vlastníkov bytov v rodinnom dome, z toho dôvodu na úhrade týchto nákladov sú povinní sa podieľať všetci spoluvlastníci. V tomto prípade však súd nemal preukázanú dohodu spoluvlastníkov, žalovaná sa k uvedenému postupu (vybudovanie novej elektroskrine) a k výške zamýšľaných investícií nevyjadrila, avšak uvedená investícia bola preukázateľne zrealizovaná (čo vyplýva z predložených dokladov ako aj fotodokumentácie), tým došlo i k zhodnoteniu podielu žalovanej na nehnuteľnosti v dôsledku vynaloženej investície. Žalovanej tak vzniká povinnosť vydať investujúcej spoluvlastníčke to jest žalobkyni bezdôvodné obohatenie,
pričom výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá podielu žalovanej na investícii podľa veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu, čo v danom prípad predstavuje sumu 80,41 eur.
20. Na základe vyššie uvedeného súd potom žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni žalobou uplatnenú čiastku 316,05 eur (235,64 eur investície na rekonštrukcii komína + 80,41 eur vybudovanie novej elektroskrine).
21. Zároveň súd priznal žalobkyni i príslušenstvo uplatnenej pohľadávky a to 5% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy od 04.05.2017 do zaplatenia, nakoľko žalovaná tým, že dlžnú sumu neuhradila na základe výzvy žalobkyne, dostala sa s plnením peňažného záväzku do omeškania pričom výška úroku z omeškania je v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č.87/95 Z. z.
22. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni, ktorá bola vo veci úspešná právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.