Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-281-2016.pdf
PDF · 90.7 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/281/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: R., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - P., zastúpená JUDr. Zdenkom Čanigom, bytom Sokolíkova 5, Bratislava a otec - R., o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa a o zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom, takto
rozhodol:
Súd u p r a v u j e styk otca s maloletým R. tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým každý nepárny kalendárny týždeň v čase od 15.00 hod. v piatok do 18.00 hod. v nedeľu s tým, že táto úprava neplatí v čase letných a zimných prázdnin a Veľkonočných sviatkov.
Ďalej je otec o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým nasledovne:
- Každý rok od 1.7. od 10.00 hod. od 8.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 8.8. do 18.00 hod.,
- Každý párny rok od 23.12. od 15.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod.,
- Každý nepárny rok od 30.12. od 15.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod.,
- Každý nepárny rok od Veľkonočného piatku od 12.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod.
Otec maloletého prevezme a odovzdá v mieste bydliska maloletého a matka je p o v i n n á maloletého k styku riadne pripraviť.
Súd vo zvyšku návrh otca z a m i e t a .
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/8/2011-18 zo dňa 4.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.6.2011 a to v časti úpravy styku otca s maloletým R..
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 27.12.2016 žiadal otec o zníženie svojej vyživovacej povinnosti zo sumy 220,-€ na sumu 140,-€ mesačne od 1.1.2017. Zároveň žiadal o zmenu úpravy styku s maloletým tak, aby bol oprávnený sa s maloletým stretávať každý nepárny týždeň v čase od 15.00 hod. v piatok do 18.00 hod. v nedeľu s výnimkou letných prázdnin, Vianočných sviatkov, Veľkonočných sviatkov a Silvestra a ďalej aby sa s maloletým stretával v čase od 1.7. od 15.00 hod. do 15.7. do 15.00 hod., v čase od 15.8. od 15.00 hod. do 30.8. do 15.00 hod., každý párny rok v čase od 15.00 hod. dňa 23.12. do 18.00 hod. dňa 27.12., každý nepárny rok od 15.00 hod. dňa 30.12. do 18.00 hod. dňa 2.1., každý nepárny rok od 12.00 hod. vo Veľkonočný piatok do 18.00 hod. vo Veľkonočný pondelok. Návrh odôvodnil tým, že je nezamestnaný a zatiaľ si stále hľadá prácu, avšak neúspešne. Finančne mu pomáhajú rodičia, keďže osobne nemá žiaden príjem. Ďalej v návrhu uviedol,
že aj potreby maloletého vekom poklesli, pretože už nenavštevuje logopéda, s čím boli spojené náklady 110,-€ mesačne a nezúčastňuje sa žiadneho športového krúžku. Sumu určeného výživného považuje za vysoko nadhodnotenú k potrebám maloletého. Vzhľadom k tomu, že má so synom dobrý vzťah a od poslednej úpravy styku už ubehlo viac ako päť rokov, navrhuje rozšírenie doterajšieho styku s maloletým.
2. Matka sa k návrhu otca písomne vyjadrila a uviedla, že pokiaľ ide o tú okolnosť, že otec nie je schopný nájsť si prácu, to nie je zmenou závažného charakteru, nakoľko nezamestnanosť klesá a otec je vysokoškolsky vzdelaný. Spochybnila aj poberanie dávok v hmotnej núdzi, ktoré predložil otec a k výdavkom maloletého uviedla, že záujmy a náklady maloletého sa menia a rastú, čo spôsobuje aj finančnú náročnosť s tým spojenú. K zmene úpravy styku otca s maloletým uviedla, že otec má nevyspytateľné správanie, sústavne je podráždený a nevyberane verbálne na ňu útočí, čo má negatívny vplyv aj na maloletého. V dôsledku správania sa otca požiadala znalca na vypracovanie odborného stanoviska, v ktorom sa znalec podrobne zaoberá vzťahom maloletého k otcovi a rozoberá symptómy vzťahu maloletého k rodičom. Vzhľadom na negatívny vplyv otca na výchovu a celkový vývoj maloletého, navrhla zúženie doteraz realizovaného styku otca s maloletým.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a maloletého, oboznámil sa so spismi Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/283/2014 a 25P/8/2011, s príjmami rodičov, s výdavkami maloletého, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Naposledy bolo o výživnom pre maloletého rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/283/2014-110 zo dňa 30.11.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.7.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/84/2016-150 zo dňa 28.6.2016, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca zo sumy 3.000,-Sk (99,58 €) na sumu 220,-€ mesačne od 1.11.2014. Zročné výživné súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 200,-€. V čase tohto rozhodnutia (školský rok 2015/2016) bol maloletý žiakom 2.triedy ZŠ, otec bol riadne zamestnaný s tým, že v období od septembra 2014 do februára 2015 dosahoval príjem 1.513,06 € priemerne mesačne netto a od 16.6.2015 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie s nárokom na dávku v nezamestnanosti, následne poberal dávky v hmotnej núdzi. Matka mala v období od januára 2015 do mája 2015 čiastkový základ dane 2.421,79 €. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/8/2011-18 zo dňa 4.5.2011 súd schválil rodičovskú dohodu o úprave styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny kalendárny týždeň v roku v čase od 15.00 hod. v piatok do 18.00 hod. v nedeľu, s výnimkou letných prázdnin a Vianočných a Veľkonočných sviatkov. Ďalej je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý rok od 1.7. od 15.00 hod. do 10.7. do 15.00 hod. a od 20.8. od 15.00 hod. do 30.8. do 15.00 hod., každý párny rok od 15.00 hod. dňa 23.12. do 18.00 hod. dňa 25.12. a každý nepárny rok od 12.00 hod. vo Veľkonočnú sobotu do 18.00 hod. vo Veľkonočný pondelok.
5. Otec vo výpovediach uviedol, že pôvodne v roku 2015 bol riadne zamestnaný, ale dostal výpoveď, resp. pracovný pomer ukončil dohodou z dôvodu, že zamestnávateľ si chcel zamestnať svojich ľudí. V období od 16.6.2015 do 25.3.2016 bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a poberal dávky v nezamestnanosti v priemere asi 800,-€ mesačne. Následne asi až do júla 2016 poberal dávku v hmotnej núdzi. Počas celého obdobia, kedy nemal riadne zamestnanie, prácu si hľadal a mal iba občasný príjem z brigády. Od 19.1.2017 sa riadne zamestnal u zamestnávateľa, kde pracuje doteraz a má príjem asi 900,-€ mesačne netto. Podotkol, že príjem za mesiac jún 2017 nie je možné zohľadniť v priemere jeho príjmu, keďže vtedy všetci zamestnanci dostali jednorazovú odmenu z dôvodu štrajku. K návrhu na zmenu úpravy styku uviedol, že vôbec nesúhlasí s odborným vyjadrením, ktoré založila matka a dokonca má z toho taký dojem, ako keby zástupca matky a teda jej otec, držal znalcovi ruku a spolu to písali. V odbornom posudku sú napísané také nepravdy, že to nemohol ani dočítať. Podľa neho má so synom veľmi dobrý vzťah a v súčasnosti sa s ním stretáva podľa posledného rozhodnutia o úprave styku. Väčšinou chodievajú so synom už od piatka na dedinu k jeho rodičom na celý víkend a trávi so synom aj 10 dní v júli a 10 dní v auguste. K výpovedi maloletého na súde uviedol, že ho mrzí, že maloletý tvrdil, že mu nadáva, pretože to nie je pravdou a dodal, že so synom trávi spoločný čas, keďže sú na jednom dvore, keď sú u jeho rodičov a aj darčeky na narodeniny mu kúpil a to tortu a víkendový pobyt, kam spolu plánujú ísť.
6. Matka vo výpovediach uviedla, že synove výdavky sú väčšie ako v minulosti, pretože chodí na angličtinu a okrem toho chodí na futbal, ktorý sa síce neplatí, ale sú s tým spojené aj iné výdavky. Maloletý
tiež začal chodiť na ping pong a chce ho prihlásiť aj na plávanie, čiže vo výbere krúžkov sa stále hľadá. Ďalšie výdavky so synom má v súvislosti so školou a to na učebnice, pracovné zošity, výlety v rámci školy, oblečenie, pretože rastie ako z vody, stravu a telefón. So synom často chodieva do prírody a snaží sa využiť čo najviac spoločne stráveného času aktívne. Ďalej uviedla, že bola riadne zamestnaná v období od februára do marca 2017, avšak zo zamestnania musela odísť, pretože v tom čase býval maloletý často chorý a zamestnávateľ jej to nezohľadňoval. Je preto pre ňu výhodnejšie pracovať brigádnicky s tým, že zarába asi 500,-€ mesačne. Od decembra 2017 sa opäť riadne zamestnala a dosahuje príjem asi 540,-€ mesačne netto. K stretávaniu sa otca s maloletým uviedla, že sa stretávajú podľa posledného rozhodnutia, avšak v máji 2017 sa odohral incident, kedy otec pri odovzdávaní syna kričal na ňu cez celú ulicu, dokonca aj pred maloletým a vyhrážal sa jej, pričom takéto otcovo správanie nemá dobrý vplyv na maloletého, ubližuje mu to a je úplne z toho zmätený. Následne musí 3 dni synovi vysvetľovať, prečo otec na jej adresu takéto slová používa, hoci ani sama nevie prečo. Vidí teda, že stretávanie sa otca s maloletým je pre maloletého škodlivé. Potvrdila však, že maloletý má s otcovými rodičmi veľmi dobrý vzťah a chodí tam rád, avšak obáva sa skôr toho, že by maloletý trávil čas s otcom v Bratislave. Dodala tiež, že keď bol otec k nej slušný, vždy sa vedeli dohodnúť aj na rozšírenej úprave styku a netrvala otrocky na dodržiavaní rozhodnutia. K výpovedi maloletého uviedla, že to, čo syn hovoril na súde si určite nevymýšľa, pretože aj doma spomínal niečo v podobnom duchu o tom, ako sa otec s ním rozpráva, ale vtedy ho zahriakla, aby tak škaredo nerozprával.
7. Maloletý na pojednávaní dňa 13.6.2018 uviedol, že chodí do 4.triedy, má sa dobre a aj v škole je všetko v pohode, na vysvedčení bude mať niekoľko trojok. Mamina mu hovorila, o čom sa asi bude na súde hovoriť, ale už si to presne nepamätá. Potvrdil, že sa s otcom stretáva raz za dva týždne počas víkendu a tiež chodieva s otcom cez prázdniny do T., kde má babku a dedka z otcovej strany a má tam aj veľa kamarátov. Teší sa, keď tam ide, pretože sa hrá s kamarátmi, chodievajú sa bicyklovať, hrajú tenis a podobne. Keď ide do T. na víkend alebo na prázdniny, tak vlastne s ocinom ani nie je, pretože on s ním nič nerobí, skôr si opravuje motorku, ktorú tam má. Babku a dedka z otcovej strany má veľmi rád. Asi pred mesiacom sa stalo to, že oco mu škaredo vynadal len kvôli tomu, že sa niekam ponáhľal a on nechcel jesť jedlo, ktoré mu dávala babka. Aj minulý týždeň, keď bol u ocina, došlo k niečomu podobnému, že mu otec nadával. Vôbec nechce byť s otcom dlhšie ako teraz, dokonca chce s ním byť ešte menej a to v lete najviac 8 dní v jednom mesiaci. Chce byť s ocinom menej preto, aby sa na neho menej často hneval, ale chce tráviť čas aj s babkou a dedkom. Ocino keď sa na neho nahnevá a nadáva mu, tak píše mame, pretože mu hrozne chýba. Ocino sa k nemu nespráva moc dobre a už si ani nepamätá, kedy s ním niečo robil, napr. hral futbal, všetko s ním robí iba mamina, s ktorou chodievajú na výlety, na kúpalisko, na dovolenku k moru a podobne. Býva s mamou a jej priateľom Z., ktorého má rád, ale má rad aj ocina. Na narodeniny dostal od maminy a Z. darčeky a ocino ho zobral iba do reštaurácie, darček mu ale kúpi aj babka z otcovej strany a kúpi mu playstation. S ocinom sa boli aj v zime lyžovať, ale ocina bolela noha a teda lyžoval sám. K ocinovi do bytu v U. chodieva len vtedy, keď idú do T. alebo sa odtiaľ vrátia a teda chodieva tam iba na chvíľu. Je úplne presvedčený o tom, že v lete chce byť s ocinom menej ako teraz, i keď mu bude trocha smutno za babkou. Dodal ešte, že mamina sa stará o neho omnoho lepšie ako ocino.
8. Kolízny opatrovník uviedol, že maloletý v rámci výpovede veľmi presvedčivo rozprával o zúženom modeli stretávania sa s ocom počas prázdnin a aj to presvedčivo odôvodnil, preto odporučil, aby súd pri rozhodovaní zobral do úvahy výpoveď maloletého a rozhodol v jeho najlepšom záujme. K návrhu otca na zníženie výživného sa nepripojil a tento návrh nepodporil.
9. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec je od 19.1.2017 riadne zamestnaný a od februára 2017 do decembra 2017 dosiahol príjem 1.076,74 € priemerne mesačne netto.
10. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že matka je od decembra 2017 riadne zamestnaná a v období od januára 2018 do mája 2018 dosiahla príjem 543,06 € priemerne mesačne netto.
11. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú.
12. Maloletý R. v roku 2017/2018 navštevuje 4.triedu základnej školy.
13. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
14. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
18. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
19. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že naposledy bolo o výživnom pre maloletého R. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/283/2014-110 zo dňa 30.11.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.7.2016 tak, že súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 3.000,-Sk na sumu 220,-€ mesačne od 1.11.2014. V čase tohto rozhodnutia maloletý navštevoval 2.triedu ZŠ, matka dosahovala príjem na úrovni minimálnej mzdy a otec bol nezamestnaný s tým, že poberal dávku v nezamestnanosti. Pri posudzovaní návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti súd zisťoval, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a to na strane rodičov alebo na strane maloletého. Z dokazovania vyplýva, že otec v čase posledného rozhodnutia o výživnom poberal podporu v nezamestnanosti, resp. dávky v hmotnej núdzi. V súčasnosti je otec riadne zamestnaný a zarába viac ako 1.000,-€ mesačne netto v priemere a teda k zmene pomerov u neho došlo ale v tom, že sa jeho pomery a príjem zvýšil. Na strane maloletého a matky nedošlo k podstatnej zmene pomerov. Preto súd návrh otca na zníženie výživného považoval za nedôvodný a zamietol ho v celom rozsahu. Čo sa týka návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým, súd vyhodnotiac dokazovanie a to najmä výpoveď maloletého, ktorú hodnotí ako presvedčivú, dospel k záveru, že v súčasnosti nie je doterajšia úprava styku otca s maloletým vyhovujúca, keďže samotný maloletý nechce s otcom tráviť viac času ako 8 dní nepretržite z dôvodu, že v čase, keď je s otcom dlhšie obdobie, zvykne sa na neho hnevať a nespráva sa k nemu vhodne. Súd teda vyhodnotiac najlepší záujem maloletého zúžil doteraz upravený styk otca s maloletým počas letných prázdnin v zmysle vyjadrení maloletého. Na druhej strane však bolo preukázané, že otec väčšinu času s maloletým trávi u svojich rodičov na dedine, kam maloletý chodí rád a aj so starými rodičmi má veľmi dobrý vzťah, preto považoval za vhodné, aby Vianočné a Veľkonočné obdobie strávil maloletý ucelene v širšom rozsahu s otcom, neprekročiac pritom 8-dňový interval. Preto v čase Vianočných sviatkov, resp. zimných prázdnin a Veľkonočných sviatkov vyhovel návrhu otca. Súd má za to, že takto upravený styk otca s maloletým je dostatočný a reflektuje na potreby dieťaťa. Prípadné rozšírenie úpravy styku otca s maloletým bude závisieť predovšetkým od toho, aký program otec maloletému pripraví a ako sa k nemu bude správať, pretože maloletý deklaroval, že otca má rád, ale jeho správanie k nemu a k matke, sa mu nepáči, čo by mal otec prehodnotiť.
20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku, podané na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.