Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23Cb-143-2011.pdf
PDF · 122.42 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/143/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Janou Coboriovou v právnej veci žalobcu: BENESTRA, s. r. o., IČO: 46 303 502, so sídlom: Einsteinova 24, Bratislava, zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom: Prievozská 2/B, Bratislava, proti žalovanému: RADIO ONE s.r.o., IČO: 35 949 392, so sídlom: Štefánikova 52, Nitra, zastúpený: Mgr. Ivan Košťál, advokát so sídlom: Štúrova 11, 949 01 Nitra, o zaplatenie sumy 2.021,90 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 09.08.2011 sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.021,90 eura s príslušenstvom.
2. Právny zástupca žalobcu v odôvodnení žaloby uviedol, že účastníci konania uzatvorili dňa 17.10.2006 zmluvu o pripojení a poskytovaní verejnej elektronickej komunikačnej služby, verejnej telefónnej služby č. 032BB2006PV.V zmluve sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému počas trvania zmluvy verejnú elektronickú komunikačnú službu - verejnú telefónnu službu a žalovaný sa zaviazal žalobcovi zaplatiť odplatu za poskytovanie telefonickej služby vo výške a za podmienok dohodnutých v zmluve a všeobecných podmienkach pre poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby. Žalobca na základe zmluvy poskytoval dohodnuté služby a žalovaný tieto služby prijímal. Za poskytovanie služieb vystavil žalobca žalovanému nasledovné faktúry: č. 4009008133, č. 4009009801, č. 4009011466, č. 4009013186, č. 4009014958, č. 4009016733, č. 4009018505, č. 4009020291, č. 4010001789, č. 4010003599 a č. 4010005401. Žalovaný si svoju povinnosť zo zmluvy nesplnil, vystavené faktúry neuhradil a jeho dlh je spolu 2.021,91 eura.
3. Okresný súd Nitra vydal vo veci platobný rozkaz dňa 20.09.2011, č. k. 23Rob/398/2011-27, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením a tým došlo k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu podľa § 174 ods. 2 O.s.p..
4. Právny zástupca žalovaného v podanom odpore uviedol, že účastníci konania okrem zmluvy o pripojení uzavreli i zmluvu o vysielaní reklamy, ktorú poskytoval žalovaný žalobcovi. Žalovaný odvysielal pre žalobcu v období od 29.10.2007 do 28.11.2007 reklamu na rozhlasovej stanici Rádio One, vystavil faktúru č. 0029/08 v celkovej výške 238.000,- Sk (7.900,15 eura), na ktorej je uvedená poznámka - neuhrádzať, vzájomný zápočet. Nakoľko si účastníci konania poskytovali služby recipročne, dochádzalo medzi nimi k vzájomným zápočtom pohľadávok, žalobca žalovanému postupne splácal odvysielanie reklamy. Ku dňu 18.05.2009 zaslal žalobca žalovanému dohodu o vzájomnom zápočte pohľadávok a
záväzkov, z ktorej je zrejmé, že sa malo jednať o zápočet plnení za obdobie január až apríl 2009, teda bezprostredne predchádzajúce obdobiu, od ktorého sa domáha zaplatenia v tomto konaní. Aj po započítaní žalobcom uvádzanej sumy zostávala žalobcovi k úhrade suma 309,02 eura. Okrem tejto nezrovnalosti obsahovala navrhnutá dohoda i ďalšie nezrovnalosti a preto ju žalovaný nepodpísal.
5. Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že v roku 2006 uzatvoril so žalobcom zmluvu o pripojení. Bolo dohodnuté, že spolupráca bude prebiehať na báze bartrového obchodu, ktorý dohodol pán N. a L. Z. O... Žalovaný mal pre žalobcu odvysielať reklamu na základe ústnej zmluvy uzatvorenej medzi pánom N. a L. Z. ml. Na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi plnenie, reklama bola odvysielaná. Žalobca dodal žalovanému reklamu, ako spot a žalovaný ju následne odvysielal, vystavil faktúru na sumu 238.000,- Sk s DPH, ktorej úhrada mala byť riešená zápočtom. Faktúry uvedené v žalobe boli žalovanému doručené.
6. Svedok N. N. na pojednávaní uviedol, že je manažérom žalovaného a do jeho náplne práce patrí i predaj reklamného času. Žalobca poskytol žalovanému telefónne pripojenie na základe dohody, ktorú uzatvoril s L. Z. ml., pracovníkom žalobcu. Žalovaný mal ako protihodnotu poskytnúť žalobcovi reklamu v rádiu. Dohoda bola uzavretá v roku 2006. Žalobca posielal žalovanému mesačné vyúčtovania, po odvysielaní kampane žalovaný vystavil žalobcovi faktúru a vzájomné plnenia sa mali riešiť zápočtom. Žalobca zaslal žalovanému návrh zápočtu, tento však nesedel.
7. Svedok L. Z. na pojednávaní uviedol, že bol zamestnancom žalobcu od 01.05.2001 do 31.10.2008 ako regionálny riaditeľ pre Banskobystrický kraj. Do jeho náplne práce patrilo i uzatváranie obchodných kontraktov. Za žalovaného jednal s N. Broošom, ohľadne poskytovania telekomunikačných služieb. R. mal žalovanému poskytovať telekomunikačné služby a žalovaný mal propagovať spoločnosť žalobcu. Došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb, ktorú za žalobcu podpísal. V zmluve bolo dohodnuté, že sa budú účtovať iba skutočne prevolané minúty. Prebehlo stretnutie v O., na ktorom bol prítomný i s pani O., okrem toho prebehlo stretnutie aj v N.. Zápočty v čase, keď pôsobil u žalobcu neboli, resp. o nich nevedel. Nebol prítomný na rokovaniach, kde by sa riešil zápočet. V rámci svojej kompetencie dohodol stretnutie s vedúcou marketingového oddelenia pani O., na ktorom sa malo dohodnúť vysielanie reklamy žalovaným pre žalobcu. Rokovania prebehli, výsledok však nepozná. Nemal vedomosť o rokovaniach o poskytovaní vzájomných finančných plnení.
8. Svedkyňa O.. U. A. (predtým O.) pred dožiadaným súdom vo svojej výpovedi uviedla, že u žalobcu pracuje na pozícii marketing manager od roku 2004. Existovala zmluva o pripojení, ktorú účastníci konania uzatvorili. Okrem toho existovala dohoda, že žalobca odobral určitý objem reklamy na základe elektronickej objednávky od žalovaného v rozsahu približne 250.000,- Sk. Došlo k započítaniu predmetnej sumy, celá suma 250.000,- Sk bola započítaná. Žalovaný ju následne kontaktoval, ale k ďalšej objednávke reklamy už neprišlo. Faktúry, ktoré jej boli doručené od žalovaného posielala do učtárne s pokynom na započítanie, ďalej vo veci konali účtovníčky. O tom, ako došlo k započítaniu nemá vedomosť, zápočty vykonávalo finančné oddelenie. Bartrový obchod účastníci konania neuzatvorili. Neprebehlo poskytovanie vzájomného plnenia so žalovaným, pretože tieto otázky patria finančnému oddeleniu.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov: zmluva o pripojení a poskytovaní verejnej elektronickej komunikačnej službe, faktúra č. 4009008133, č. 4009009801, č. 4009011466, č. 40090113186, č. 4009014958, č. 4009016733, č. 4009018505, č. 4009020291, č. 4010001789, č. 4010003599, č. 4010005401, č. 0029/08, dohoda o vzájomnom zápočte zo dňa 18.05.2009, výpis z obchodného registra účastníkov konania, prehľad vysielaného produktu žalovaným pre žalobcu za obdobie od 29.10.2007 do 28.11.2007, prehľad faktúr vystavených žalobcom čl. 62-63, tarifa hlasových služieb platné od 01.04.2008, 20.01.2009, 20.05.2010, všeobecné podmienky poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej služby, faktúra č. 0040/08, prehľad vysielaného produktu v období od 04.08.2008 do 15.08.2008.
10. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav: dňa 17.10.2006 uzatvorili účastníci konania zmluvu o pripojení č. 032BB2006PV, v ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému verejnú elektronickú komunikačnú službu - verejnú telefónnu službu, telefónne číslo 048/3260104-7. Žalovaný sa zaviazal platiť za poskytnuté služby odplatu podľa zmluvy, platnej tarify a obchodných podmienok. Žalobca vystavoval za poskytnuté služby faktúry v pravidelných mesačných intervaloch. V
konaní sa žalobca domáhal zaplatenia ceny za obdobie od 01.05.2009 do 31.03.2010, spolu vo výške 2.021,90 eura (faktúry č. 4009008133, č. 4009009801, č. 4009011466, č. 4009013186, č. 4009014958, č. 4009016733, č. 4009018505, č. 4009020291, č. 4010001789, č. 4010003599, č. 4010005401). V konaní bolo ďalej preukázané, že účastníci konania uzatvorili okrem zmluvy o pripojení i ústnu zmluvu o odvysielaní reklamy. V tejto zmluve bolo dohodnuté, že žalovaný odvysiela vo svojom rádiu reklamu pre žalobcu. Žalovaný reklamu pre žalobcu odvysielal a dňa 01.05.2008 vystavil faktúru č. 0029/08, ktorou si uplatnil cenu za odvysielanie reklamy za obdobie od 29.10.2007 do 28.11.2007 vo výške 238.000,- Sk. Žalovaný zároveň na faktúru dopísal poznámku - neuhrádzať, vzájomný zápočet.
11. Dňa 18.05.2009 vypracoval žalobca návrh dohody o vzájomnom zápočte, v ktorom započítal pohľadávku žalovaného z faktúry č. 0029/08 vo výške 853,59 eura so svojimi pohľadávkami z faktúry č. 4009001583, č. 4009003352, č. 4009005974 a č. 4009006472, s tým, že z faktúry žalovaného zostáva neuhradená suma 309,02 eura. Žalovaný návrh dohody nepodpísal. Žalovaný dňa 07.11.2012 (rok po podaní odporu proti platobnému rozkazu) predložil súdu faktúru č. 0040/08, ktorou si uplatnil zaplatenie ceny za odvysielanie reklamy za obdobie od 04.08.2008 do 15.08.2008 vo výške 57.108,10 SK (1.895,64 eura) s lehotou splatnosti 03.12.2008. Žalobca namietal doručenie tejto faktúry, žalovaný i napriek tomu v konaní nepreukázal, že túto faktúru žalobcovi doručoval. Žalovaný si v priebehu konania uplatňoval v rámci obrany v súdnom konaní (§ 98 O.s.p.) svoj nárok voči uplatnenému nároku žalobcu. Uplatnený nárok žalovaného pozostával jednak zo sumy 309,02 eura v zmysle návrhu dohody o vzájomnom zápočte, jednak z neuhradenej faktúry č. 0029/08 za odvysielanú reklamu, prípade z faktúry č. 0040/08.
12. Pôvodný žalobca, obchodná spoločnosť GTS Slovakia, a.s. zmenila právnu formu na GTS Slovakia, s.r.o. dňom 25.05.2012. Dňom 01.06.2013 sa spoločnosť GTS Slovakia, s.r.o. zlúčila s obchodnou spoločnosťou Y. Z., s.r.o., IČO: 46 303 502, so sídlom: Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, ktorá sa stala univerzálnym právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti. Nástupnícka spoločnosť Carduelis Slovakia, s.r.o. ku dňu 01.06.2013 zmenila obchodné meno na GTS Slovakia, s.r.o..
13. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
14. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
15. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
16. Na základe vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel súd k záveru, že účastníci konania uzatvorili platne samostatné nepomenované zmluvy. Na základe písomnej zmluvy o pripojení poskytoval žalobca žalovanému telekomunikačné služby. Na základe ústnej zmluvy o odvysielaní reklamy poskytol žalovaný žalobcovi službu, odvysielanie reklamy v rádiu. Uzatvorením zmlúv vznikli obom účastníkom vzájomné práva a povinnosti. Ani jeden z účastníkov konania v priebehu súdneho konania nespochybnil zápočty vzájomných pohľadávok ku ktorým malo dochádzať konkludentne. Teda k započítavaniu malo dochádzať bez uzavretia písomnej dohody o započítaní alebo bez vykonania písomného jednostranného zápočtu žalobcu alebo žalovaného. Podľa názoru súdu v konaní nebolo preukázané, aké pohľadávky účastníkov konania boli započítané, v akej výške a ktoré pohľadávky zostali neuhradené. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, pohľadávky zaniknú započítaním, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Z ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka vyplýva, že prejav vôle je právnym úkonom. Pre platnosť právneho úkonu zákon vyžaduje, ak bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne (§37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobca a ani žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázali, že by došlo k platnému započítaniu vzájomných pohľadávok, teda, že bol vykonaný platný právny úkon, z ktorého by bolo zrejmé, že došlo k započítaniu, neboli označené pohľadávky, ktoré sa majú započítať a v akej výške sa započítali. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka žalobcu na zaplatenie sumy 2.021,90 eura bola podaná dôvodne, nebola žalovaným zaplatená a nezanikla ani vzájomným zápočtom. Žalovaný si v súdnom
konaní uplatnil na započítanie svoju pohľadávku vo výške 7.900,15 eura (faktúra č. 0029/08), ale iba do výšky uplatneného nároku žalobcu, teda prejav vôle žalovaného posúdil súd v súlade s § 98 O.s.p. ako obranu. Keďže už súd vyslovil názor, že v priebehu spolupráce účastníkov konania nedošlo k platnému zápočtu pohľadávok, je zrejmé, že pohľadávka uplatnená žalovaným nebola žalobcom uhradená a teda je spôsobilá privodiť žalovanému chcený procesný účinok, započítanie proti pohľadávke žalobcu v rámci procesnej obrany. V konaní žalovaný nespochybnil dôvodnosť uplatnenia ceny žalobcom, výšku uplatneného nároku a ani žalobca nespochybnil dôvodnosť a výšku odplaty, ktorú si žalovaný uplatnil faktúrou č. 0029/08. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, zároveň však obrana žalovaného bola dostatočná pre záver súdu, že jeho pohľadávka je spôsobilá na započítanie a teda uplatnený nárok žalobcu zamietol. O úrokoch z omeškania rozhodol súd podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, žalobcovi priznal súd úrok z omeškania vo výške určenej podľa citovaného zákonného ustanovenia odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry zohľadňujúc čiastočné úhrady žalovaným. Rozsudok bol vyhlásený dňa 19.07.2013, č.k. 23Cb/143/2011-186.
17. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 13.02.2014, č.k. 26Cob/118/2013-224, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.03.2014, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu bol nedostatočne zistený skutkový stav, súd sa nedostatočne vysporiadal s návrhom dohody o vzájomnom zápočte pohľadávok zo dňa 18.05.2009, existenciu vzájomných zápočtov potvrdili aj účastníci konania, s vyjadrenia žalovaného vyplýva, že akceptoval započítanie žalobcu ako je to uvedené v návrhu dohody zo dňa 18.05.2009, keď žalovaný akceptoval rozdiel vzniknutý po vzájomnom započítaní vo výške 309,02 eura. Krajský súd v Nitre v odôvodnení uznesenia ďalej uviedol, že súd prvého stupňa prijal nesprávny záver, že k vzájomnému zápočtu nedošlo, a preto neskúmal v akom rozsahu vzájomné pohľadávky zanikli. Súd sa vôbec nezaoberal kompenzačnou námietkou žalovaného ( faktúra č. 0040/08 ) vo výške 1.895,64 eura a neujasnil si čo žalovaný navrhuje, či si v rámci obrany uplatnil sumu 309,02 eura a sumu 1.895,64 eura alebo započítanie pohľadávok voči svojej pohľadávke vo výške 7.900,15 eura z faktúry č. 0029/08.
18. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že k započítaniu pohľadávok došlo na základe jednostranného prejavu vôle žalobcu, uplatnený nárok žalovaného zanikol, rozhodnutie o sume 309,02 eura ponechal na rozhodnutie súdu. Žalobca neeviduje faktúru č. 40/08, žalovaný nepreukázal jej doručenie žalobcovi a ak by si ju žalovaný uplatnil, bol by jeho nárok premlčaný. Služby uvedené vo faktúre č. 0040/08 žalobcovi poskytnuté neboli. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že faktúra č. 0040/08 bola súdu doručená dňa 07.11.2012 a právo bolo uplatnené v premlčacej lehote. Žalovaný si túto faktúru uplatnil v rámci obrany. Vzniesol námietku premlčania voči prvým 25 faktúram žalobcu uvedeným v rozpise. V rámci obrany si žalovaný uplatnil nároky z faktúr č. 0029/08 a č. 0040/08. Konateľ žalovaného na pojednávaní uviedol, že faktúra č. 0040/08 bola vystavená dňa 30.11.2008 a údaje v nej sú pravdivé, žalobcovi bola doručovaná bežnou poštou, nachádza sa v účtovníctve žalovaného. Reklama bola odvysielaná v roku 2008, záznamy sa archivujú 30 dní.
19. Po vykonanom dokazovaní, v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Nitre dospel súd k záveru, že na základe návrhu dohody o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov podpísanom žalobcom dňa 18.05.2009 a predloženom žalovanému, došlo k jednostrannému započítaniu vzájomných pohľadávok účastníkov konania. Jednostranný zápočet vykonal žalobca v súlade s § 580 Občianskeho zákonníka. Žalobca urobil dňa 18.05.2009 prejav vôle smerujúci k započítaniu vzájomných pohľadávok so žalovaným. Nakoľko započítanie možno urobiť aj jednostranným právnym úkonom, súd považoval započítanie za platné. Žalobca túto sumu žalovanému neuhradil, v rámci obrany (§ 98 O.s.p.) si žalovaný uplatnil pohľadávku vo výške 309,02 eura, žalobca existenciu pohľadávky žalovaného v tejto výške nespochybnil a preto súd na obranu žalovaného v tejto časti prihliadol a žalobu v tejto časti zamietol. Žalovaný si v rámci obrany uplatnil i nárok za odvysielanie reklamy pre žalobcu vo výške 1.895,64 eura (faktúra č. 0040/08). Súd na obranu žalovaného v tejto časti neprihliadol, pretože poskytnutie plnenia, ktorého cena bola uplatnená faktúrou č. 0040/08, nebolo v konaní preukázané. Žalobca tento nárok žalovaného spochybnil, žalovaný poskytnutie plnenia preukazoval iba médiaplánom, ktorý však nepostačuje na to, aby mal súd za preukázané, že k odvysielaniu reklamy skutočne došlo. Okrem toho žalovaný nepredložil súdu žiaden ďalší hodnoverný dôkaz, napríklad, že faktúru č. 0040/08 mal zahrnutú v účtovníctve za rok 2008 a z tejto faktúry odviedol DPH. K vznesenej námietke premlčania právnym zástupcom žalovaného súd uviedol, že žalobca si uplatnil podanou žalobou zaplatenie ceny za poskytnutie verejnej elektronickej komunikačnej služby za máj 2006 až marec 2010, žaloba bola na súd podaná dňa 09.08.2011. Faktúra vystavená žalobcom za mesiac máj 2009 (č. 4009008133) sa
stala splatnou dňa 20.06.2009, štvorročná premlčacia lehota by uplynula dňa 20.06.2013, keďže žaloba bola podaná dňa 09.08.2011, k premlčaniu nároku žalobcu nemohlo dôjsť ani z prvej faktúry a teda ani následne splatných faktúr (§ 387 ods. 1 a § 397 Obchodného zákonníka). Súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne v časti zaplatenia sumy 1.712,88 eura, ktorú žalobcovi priznal, v časti 309,02 eura žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 12.01.2015, č. k. 23Cb/143/2011-264. K zmene obchodného mena žalobcu došlo na základe rozhodnutia jediného spoločníka zo dňa 05.11.2014.
20. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie. Navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Žalovaný v odvolaní argumentoval tým, že v dohode zo dňa 18.05.2009 sa žalobca domáhal započítania faktúr č. 4009001583, 4009003352, 4009005974, 4009006472. Žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia faktúr č. 4009008133, 4009009801, 4009011464, 4009013186, 4009014958, 4009016733, 4009018505, 4009020291, 4010001789, 40110003599, 4010005401. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru sa nedá dôjsť k záveru, že by výpočtom prezentovaným právnym zástupcom žalovaného žalovaný akceptoval započítanie žalobcu v rozsahu ako je to uvedené v návrhu dohody zo dňa 18.05.2009, čo by bolo v rozpore so žalovaným tvrdenými skutočnosťami počas celého súdneho konania. Na pojednávaní dňa 08.07.2013 právny zástupca žalovaného uplatnil vo svojom vyjadrení eventuálne nároky žalovaného v prípade, že by ostatná procesná obrana zlyhala. Na pojednávaní dňa 08.07.2013 uplatnil nárok vyplývajúci so žalobcom vystavenej dohody zo dňa 18.05.2009 vo výške, ktorá je podľa názoru žalovaného v chybnej výške 309,20 eura, ktorú žalovaný neakceptoval, čo dokazuje najmä to, že nikdy nedošlo k podpisu dohody zo dňa 18.05.2009 zo strany žalovaného. Na tom istom pojednávaní uplatnil aj nárok z pohľadávky žalovaného, faktúry č.0040/08 vo výške 1.895,64 eura a eventuálne uplatnil aj nárok žalovaného na úroky z omeškania, nakoľko faktúra žalovaného č.0029/08 bola splatná dňa 04.05.2008 a žalobca vypracoval návrh dohody ku dňu 18.05.2009, pričom úroky z omeškania nezohľadnil. Uvedené nároky uplatnil právny zástupca žalovaného eventuálne, čo vyplýva z podaného odporu ako aj záverečného návrhu žalovaného, ktorým žiadal započítať žalobcove pohľadávky voči svojej pohľadávke vo výške 7.900,15 eura vyplývajúce z faktúry č.0029/08. K svojmu nároku na zaplatenie sumy vo výške 1.895,64 eura (faktúra č.0040/08) za odvysielanie reklamy, ktorý súd nerešpektoval, nakoľko nemal v konaní za preukázané, že k odvysielaniu reklamy skutočne došlo žalovaný uviedol, že mu nie je zrejmé, čo by súd považoval za postačujúce na preukázanie, že reklama bola skutočne odvysielaná. Podľa žalovaného svoj nárok dostatočne preukázal. Podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie nezaoberal primárnou obranou žalovaného, pretože pohľadávky žalobcu uplatnené v žalobe zanikli v súdnom konaní uplatneným započítaním nároku žalovaného voči žalobcovi z faktúry č.0029/08, pretože nárok žalovaného nemohol zaniknúť už skôr voči nárokom žalobcu z dôvodu absencie prejavu smerujúceho k vzájomnému započítaniu.
21. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 02.03.2017, č.k.26Cob/116/2015-295 zrušil v napadnutej časti rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 12.01.2015, č.k. 23Cb/143/2011-264 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení, v jeho odôvodnení okrem iného uviedol, že prvoinštančný súd sa s obranou žalovaného dostatočne nevysporiadal. Vo svojom skoršom zrušujúcom uznesení zo dňa 13.02.2014 odvolací súd v samotnom závere uviedol, že si súd prvej inštancie neujasnil "čo vlastne žalovaný navrhuje, keď na pojednávaní dňa 08.07.2013 si ako obranu proti návrhu uplatnil sumu 309,02 eura a sumu 1.895,64 eura na základe faktúry č.0040/08, pričom v skôr zaslanom záverečnom návrhu zo dňa 04.07.2013 žiadal započítať žalobcovu pohľadávku voči svojej pohľadávke vo výške 7.900,15 eura vyplývajúcu z faktúry č.0029/08." Na následnom pojednávaní dňa 04.08.2014 uviedol, že v rámci svojej obrany si uplatňuje tak nárok z faktúry č.0029/08 ako aj z faktúry č.0040/08, pričom z kontextu vyplývajúceho z jeho vyjadrenia je zrejmé, že z faktúry č.0029/08 si v rámci kompenzačnej námietky uplatňuje fakturovanú sumu vo výške 7.900,15 eura a nie iba jej časť vo výške 309,02 eura. Rovnako vyjadril svoju kompenzačnú námietku aj na pojednávaní dňa 13.02.2014 a v skoršom odvolaní proti prvoinštančnému rozhodnutiu. S kompenzačnou námietkou v sume prevyšujúcej 309,02 eura a súvisiacej s uvedenou faktúrou sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nevysporiadal a ani nijako nevysvetlil, či a z akého právneho dôvodu považuje pohľadávku vyúčtovanú faktúrou č.0029/08 vo výške presahujúcej 309,02 eura za už zaniknutú, prípadne jej existenciu za nepreukázanú. Odvolací súd dal za pravdu tvrdeniu žalovaného, že v konaní doposiaľ nebol produkovaný dôkaz, ktorý by spoľahlivo preukazoval existenciu a konkrétny obsah kompenzačných právnych úkonov, v dôsledku ktorých by bolo možné považovať za zaniknutú časť pohľadávky vyplývajúcu z faktúry č.0029/08 prevyšujúci sumu 309,02 eura. Na záver súd podotkol, že s procesnou obranou žalovaného spočívajúcou v kompenzačnej námietke, ktorou sa snažil uplatniť na
započítanie pohľadávku vyúčtovanú faktúrou č.0040/08 vo výške 1.895,64 eura sa súd prvej inštancie vysporiadal správne a odvolací súd sa s príslušnou časťou argumentácie prvoinštančného súdu obsiahnutého v odôvodnení napadnutého rozsudku plne stotožňuje. Žalovaný neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by mal potenciál spoľahlivo preukázať ním tvrdenú skutočnosť, že plnenie, ktorého odplata je predmetom spomínanej faktúry bolo skutočne zo strany žalovaného žalobcovi poskytnuté.
22. Po vrátení spisu vyzval Okresný súd Nitra advokátov strán sporu na vyjadrenie, či majú návrhy na doplnenie dokazovania. Advokát žalobcu súdu oznámil, že návrhy na doplnenie dokazovania nemá. Advokát žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 24.01.2018 uviedol, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním pohľadávky žalovaného, a to z faktúry č.0029/08 vo výške 7.900,15 eura, kompenzačnú námietku si žalovaný uplatnil len čo do výšky uplatneného nároku žalobcom. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že pohľadávka žalovaného z faktúry č.0029/08 vo výške 7.900,15 eura zanikla.
23. Advokát žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 04.04.2018 uviedol, že úhradu faktúry č.0029/08 formou zápočtov potvrdil aj svedok, konateľ žalovaného O. C. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 02.04.2012. Rovnako o zápočtoch vypovedal aj svedok N. N., zamestnanec žalovaného na pojednávaní dňa 02.04.2012. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 23.05.2012 uviedol, že žalobca uznával faktúru žalovaného č.0029/08 a k úhrade faktúr žalobcu došlo vzájomnou kompenzáciou. Advokát žalovaného nekonkretizoval nezrovnalosti v dohode o vzájomnom zápočte pohľadávok. Na pojednávaní dňa 18.04.2018 advokát žalobcu na otázku sudkyne uviedol, že nevie odpovedať na otázku prečo je v návrhu vzájomného zápočtu zo dňa 18.05.2009 pri faktúre žalovaného č.0029/08 uvedená suma 1.162,61 eura a nie suma 7.900,15 eura. Rovnako nevedel odpovedať ani na otázku, ako žalobca uhradil zvyšok faktúry č.0029/08 žalovanému.
24. V písomnom vyjadrení zo dňa 27.04.2018 advokát žalobcu uviedol, že suma vo výške 1.162,61 eura bola zostatková suma v prospech žalovaného po zohľadnení predchádzajúcich vzájomných zápočtov. Žalobca ešte pred spísaním dohody o vzájomnom zápočte zo dňa 18.05.2009 započítal svojich predchádzajúcich 25 faktúr, spolu vo výške 6.737,54 eura voči faktúre č.0029/08. Celková suma 25 faktúr predstavuje sumu 6.737,54 eura, ktorá bola odpočítaná zo sumy 7.046,56 eura, a preto zostal rozdiel vo výške 309,02 eura, čo vyplýva aj zo znenia návrhu dohody o vzájomnom zápočte pohľadávok zo dňa 18.05.2009. Žalobca si voči žalovaného faktúre č.0029/08 reálne započítal sumu 6.737,54 eura. Žalobca si v písomnom podaní uplatnil svoje práva v rámci svojej obrany voči žalovaným v konaní uplatnenej faktúre č.0029/08 zo dňa 01.05.2008 splatnej dňa 04.05.2008, vystavenej na sumu 238.000,- Sk (7.90015 eura), a to prostredníctvom zápočtu s faktúrami, ktoré sú založené v spise a rozšíril návrh na vydanie platobného rozkazu v celkovej výške 7.591,30 eura. Na základe vyššie uvedeného si žalobca v rámci svojej obrany nárokoval aj zaplatenie faktúr vo výške 7.591,30 eura, v zmysle § 388 ods.2 Obchodného zákonníka ich započítava voči faktúre žalovaného č.0029/08 a vo zvyšku 309,02 eura z faktúry č.0029/08 si započítava ďalšie faktúry. Samotným petitom v tomto písomnom podaní si žalobca uplatnil zaplatenie sumy 1.712,88 eura s príslušenstvom, čiže svoju žalobu nerozšíril.
25. Advokát žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal, že by pohľadávka žalovaného z faktúry č.0029/08 vo výške 7.900,15 eura zanikla. Kompenzačná námietka žalobcu vo vyjadrení zo dňa 24.04.2018 je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, k tomu poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky. Žalovaný si v rámci procesnej obrany uplatnil svoj nárok len čo do výšky 2.021,90 eura, teda do výšky uplatneného nároku žalobcu. V presahujúcej časti nárok žalovaného z faktúry č.0029/08 nebol a ani nie je predmetom konania. Doručením odporu žalovaného žalobcovi zanikli obe pohľadávky v okamihu ich stretu, to jest, žalobcova uplatnená pohľadávka v tomto konaní a žalovaného uplatnená pohľadávka kompenzačnou námietkou. Žalovaným uplatnený nárok kompenzačnou námietkou zanikol započítaním v roku 2011. Rovnako ako aj presahujúci nárok žalovaného nie je predmetom tohto konania, a preto nie je zrejmé voči akému nároku smeruje žalobcom uplatnená kompenzačná námietka. Nakoľko kompenzačným prejavom žalovaným uplatnený nárok z faktúry č.0029/08 čo do výšky uplatneného nároku žalobcom vo výške 2.021,90 eura s príslušenstvom zanikol a v prevyšujúcej časti nebol uplatnený v tomto konaní vzájomnou žalobou, nie je zrejmé voči akej pohľadávke žalovaného smeruje započítací prejav žalobcu. Na základe uvedeného žalobca pokladá kompenzačnú námietku žalobcu za bezpredmetnú a za absolútne neplatný právny úkon.
26. Podanie advokáta žalobcu zo dňa 27.04.2018 nepovažoval súd za zmenu žaloby podľa § 140 CSP, pretože si žalobca naďalej uplatňoval zaplatenie sumy 1.712,88 eura, neuplatňoval si viac ako pôvodne podanou žalobou zo dňa 09.08.2011 a ani z iného právneho titulu. Samotný obsah podania považoval súd za zmätočný, pretože v rámci podania si uplatnil prostriedky procesnej obrany proti nárokom žalovaného, predmetom konania však nebol žiaden nárok žalovaného, ktorý by bol vzájomnou žalobou. Žalovaný si svoje nároky uplatnil iba v rámci procesnej obrany do výšky uplatnenej pohľadávky žalobcu. "Obranu" žalobcu, kompenzačnú námietku tak nemohol súd posudzovať vo vzťahu k žiadnemu nároku žalovaného, postup žalobcu nepovažoval súd za spôsobilý vyvolať účinky započítania, nakoľko v súdnom konaní nebolo možné tento nárok započítať s uplatneným nárokom žalovaného, ktorý sa v konaní kompenzačnou námietkou iba bránil.
27. Na pojednávaní dňa 28.05.2018 navrhol advokát žalobcu doplniť dokazovanie, súd jeho návrh zamietol s poukazom na existenciu sudcovskej koncentrácie konania upravenej v § 153 CSP. Súd považoval návrhy na doplnenie dokazovania za návrhy, ktoré neboli uplatnené včas, pretože ich žalobca mohol uplatniť skôr, vzhľadom k tomu, že zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu mu bolo doručené už dňa 04.08.2017 a prostriedky procesného útoku oznámil súdu až dňa 28.05.2018, s odstupom viac ako deväť mesiacov. Vykonanie týchto dôkazov by si vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a preto súd v súlade s § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku neprihliadal.
28. Po opakovanom dokazovaní, vyjadrení advokátov strán sporu a prehodnotení výsledkov dokazovania v spojení s odôvodnením uvedeným v zrušujúcich uzneseniach odvolacieho súdu dospel súd k záveru, že žalobca podal žalobu nedôvodne, nepreukázal existenciu uplatnenej pohľadávky v žalobe doručenej súdu dňa 09.08.2011. Okresný súd Nitra vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 12.01.2015, č.k. 23Cb/143/2011-264 tak, že žalovanému uložil prvým výrokom rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 1.712,88 eura spolu s príslušenstvom a v druhom výroku žalobu vo zvyšku (309,02 eura) zamietol. Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie v plnom rozsahu, to znamená, že voči všetkým jeho výrokom. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 02.03.2017, č.k. 26Cob/116/2015-295 rozsudok Okresného súdu Nitra v napadnutej časti, teda vo všetkých výrokoch zrušil. Vzhľadom na už uvedené odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu zostalo v konaní sporným ako a kedy žalobca uhradil žalovanému cenu za odvysielanie reklamy uplatnenú faktúrou číslo 0029/08 vo výške 238.000,- Sk (7.900,15 eura), nakoľko žalovaný si časť ceny uplatnil v rámci obrany ako kompenzačnú námietku voči nároku žalobcu vo výške 2.021,09 eura. K faktúre žalovaného č. 0040/08 sa súd v nasledujúcom odôvodnení nebude vyjadrovať aj napriek tomu, že nárok z tejto faktúry si žalovaný alternatívne uplatnil voči nároku žalobcu, pretože odvolací súd potvrdil záver súdu prvej inštancie, že plnenie, na základe ktorého žalovaný túto faktúru vystavil nebolo preukázané.
29. K faktúre č. 0029/08 súd uvádza: jednostranným zápočtom zo dňa 18.05.2009 žalobca započítal svoje pohľadávky vo výške 853,59 eura (faktúra č.4009001583, č.4009003352, č.4009005974, č.4009006472) s pohľadávkou žalovaného vo výške 853,59 eura (faktúra č.0029/08). Z uvedeného tak vyplýva, že z faktúry žalovaného č. 0029/08 mal žalobca uhradiť ešte sumu 7.046,56 eura. Vzhľadom k tomu, že žalobca napriek zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu nemal návrhy na doplnenie dokazovania, súd na pojednávaní zisťoval od advokáta žalobcu ako žalobca, teda kedy a v akej výške, uhradil žalovanému sumu 7.046,56 eura. Keďže žalobca súdu nepreukázal ako bol zvyšok faktúry žalovanému uhradený, považoval súd obranu žalovaného, v ktorej si uplatnil voči nároku žalobcu sumu 2.021,90 eura na započítanie najneskôr v záverečnom návrhu zo dňa 04.07.2013 za dôvodnú. Žalovaný v konaní nepodal vzájomnú žalobu, ktorou by sa od žalobcu domáhal zaplatenia sumy 5.024,66 eura (7.900,15 eura - 853,50 eura - kompenzačná námietka, zápočet). Žalobca v konaní nepreukázal, že k zániku pohľadávky žalovaného z faktúry č. 0029/08 vo výške 7.046,56 eura došlo pred uplatnením kompenzačnej námietky žalovaným, a to či už jednostranným zápočtom, dohodou o započítaní, alebo jej uhradením žalobcom. Na základe kompenzačnej námietky tak pohľadávka žalobcu, ktorá je predmetom žaloby zanikla okamihom, kedy sa tieto pohľadávky stretli, teda sa stali splatnými.
30. Tvrdenie žalobcu, že došlo k započítaniu faktúry č. 0029/08 v plnej výške nepotvrdili ani vypočutí svedkovia O. C. a N. N.. Žalobca v konaní nepreukázal kedy a aký zápočet žalobca vykonal vo vzťahu k pohľadávke žalovaného pred 18.05.2009. Napriek tomu, že advokát žalobcu tvrdil, že k zániku pohľadávky žalovaného malo dôjsť ešte pred 18.05.2009, vykonal zápočet aj v písomnom podaní zo dňa 27.04.2018. Súd sa stotožňuje s tvrdením advokáta žalovaného, že takýto zápočet žalobca nemohol vykonať, resp. je neúčinný, pretože žalobca v konaní nemohol započítať pohľadávku žalovaného z
faktúry č. 0029/08, pretože nebola predmetom konania, žalovaný nepodal vzájomnú žalobu, a teda nebolo čo započítať. Na záver súd konštatuje, že obranu žalovaného považoval za dôvodnú, mal ju za preukázanú, žalovaný v priebehu súdneho konania formou kompenzačnej námietky vykonal započítanie svojej existujúcej neuhradenej pohľadávky z faktúry č. 0029/08 vo výške 2.021,91 eura voči pohľadávke žalobcu.
31. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, súd priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100%, proti žalobcovi, ktorý úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a ktoré vydá súdny úradník (§262 ods. 1 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Nitra písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.