Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_11C-237-2015.pdf
PDF · 91.12 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/237/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci žalobcu: K.. Y. H., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Y..C.. Š. XX, N., právne zastúpený: PETKOV & Co s.r.o., IČO: 50 430 742, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, IČO: 00 164 381, so sídlom Stromová 1, Bratislava o zriadenie vecného bremena za náhradu takto
rozhodol:
I. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100 % nároku.
III.O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením , ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca si v žalobe podanej 01.04.2015, v znení pripustenej zmeny žalobného návrhu uznesením č.k. 11C 237/2015 - 46 z 30.03.2016, uplatnil proti žalovanému nárok na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu v prospech vlastníka - žalobcu stavieb bez súpisného čísla - budov pre šport a na rekreačné účely, podľa geometrického plánu (ďalej len „GP“) č.72/2015 vyhotoveného spoločnosťou GKNG, s.r.o. a úradne overeného, cez priestor vyznačený na GP, ktorý GP bude súčasťou rozsudku, a to za účelom zabezpečenia prístupu ku stavbám vo vlastníctve žalobcu. Vlastníkom dotknutého priľahlého pozemku je žalovaný, v správe ministerstva.
2. V dôvodoch žaloby uviedol, že žalobca nemá priamy prístup ani ku pozemku, ktorého je výlučným vlastníkom a ani ku stavbám, postaveným na tomto pozemku, ktorých je tiež vlastníkom. Pred podaním žaloby na súd sa obrátil so žiadosťou o uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena na žalovaného, ktorý s týmto nesúhlasil.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu z 02.05.2016 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že ust. § 151o ods. 3 OZ možno uplatniť, ak je vlastník stavby iný ako vlastník pozemku, ale v danom prípade sú stavby vo vlastníctve žalobcu postavené na pozemkoch, ktoré sú tiež vo vlastníctve žalobcu. Žalobca je tak vlastníkom stavieb, aj priľahlých pozemkov na ktorých sú stavby postavené, a má teda prístup ku svojim stavbám cez svoje vlastné pozemky. Z uvedeného mu vyplýva, že žalobca sa domáha zriadenia práva prechodu a prejazdu medzi priľahlými pozemkami, čo podľa neho zákon neumožňuje. Tiež uviedol, že žalobca má možnosť prístupu ku svojim pozemkom cez verejnú komunikáciu alebo cez pozemky vo vlastníctve iných osôb. Nejde teda o nevyhnutný prístup. Poukázal aj na špecifiká daného prípadu a možnosti jeho úpravy vzhľadom na to, že sa jedná o majetok štátu, s odkazom na zák. č. 278/1993 Z.z., o správe majetku štátu, § 13 ods. 3 cit. zák..
4. Žalobca v špecifikácii žalobného návrhu z 27.10.2017 navrhol, aby súd zriadil vecné bremeno za náhradu stanovenú znaleckým dokazovaním.
5. Súd vykonal vo veci všetky dôkazy, ktoré strany navrhli a označili - listiny, nariadil aj obhliadku na mieste samom.
6. Žalovaný v písomnom doplňujúcom vyjadrení datovanom 21.02.2018, došlé súdu 22.02.2018, uviedol, že žalobca v predošlom podaní z 27.10.2017 zamlčal, že ešte dňa 04.07.2017, zverejnené v CRZ 06.07.2017, vklad vlastníctva povolený XX.XX.XXXX, uzavrel kúpnu zmluvu, ktorou získal do vlastníctva pozemky na LV č. XXXX, k.ú. Bratislava - Karlova Ves. Žalobca má tak podľa žalovaného zabezpečený prístup ku stavbám v jeho vlastníctve cez jeho vlastné pozemky: parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, E. W. XXXX/XX, ktorá posledná parcela priamo susedí s miestnu komunikáciou Staré Grunty. Nie je tak splnená podmienka zabezpečenia nevyhnutného prístupu žalobcu k jeho nehnuteľnosti podľa § 13 ods. 3 zák. o správe majetku štátu.
Ďalej žalovaný k veci samej uviedol, že žalobca nepreukázal, že by v danom prípade išlo o stavby v zmysle definície uvedenej stavebným zákonom, najmä, ak stavby nemajú pridelené súp. číslo svedčiace o ich skolaudovaní. Z ohliadky konanej súdom v priebehu konania žalovaný nadobudol dojem, že sa jedná o chatrče, o ktorých je dôvodná pochybnosť, či sú pevne spojené so zemou, jedna sa javila na zbúranie. Tiež žalobca nepreukázal, že nejde o tzv. čierne stavby. Nie je možné zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty k stavbám, ktorým nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, v prospech stavieb, ktoré nemožno užívať, lebo to nedáva zmysel. V tejto súvislosti je nevyhnutné skúmať, na aký účel stavba slúži podľa stavebných predpisov. Žalobca nepreukázal účel na ktorý stavby slúžia podľa stavebných predpisov a súd tak nemá možnosť určiť rozsah práva cesty; zároveň žalobca nepreukázal nevyhnutnosť neobmedzeného práva cesty. Jedna zo stavieb sa javí ako súca na zbúranie, druhá sa javí, že nie je využívaná vôbec. Na pozemku žalobcu sa nachádza odpad a neporiadok, asi od bezdomovcov, plot je povalený, čo vyzerá, že žalobca sa o svoje vlastníctvo nestará a vôbec ich nevyužíva na účely oddychu a starostlivosti o záhradu. Nie preto, že nemá prístup, ale preto, že nemá záujem, a úmysel stavby užívať. Naopak, žalobca má žalovaným umožnený prístup, žalovaný mu nebráni nijako v prístupe ku stavbám. Vstup z verejnej komunikácie na pozemok žalovaného je voľný, žalovaný neumiestnil žiadne prekážky. Žalobca má stále možnosť prísť so svojimi autami, zaparkovať ich na pozemku žalovaného a dostať sa ku stavbám. Žalovaný toleruje aj prístup inej osoby ako žalobcu.
7. Žalobca k uvedenému podaniu žalovaného vecne nereagoval, nenamietal skutočnosti tam uvedené.
8. Žalobca vzal podaním z 06.03.2018 žalobu v celom rozsahu späť, dôvodiac dôkladným zvážením a berúc zreteľ na súčasný stav vlastníckych vzťahov k priľahlým pozemkom. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 19.03.2018 s poukazom na ust. § 146 od. 2 CSP so späťvzatím žaloby nesúhlasil a trval na vecnom prejednaní sporu. K dôvodom uviedol, že rozsudok súdu bude pre žalovaného príp. iných správcov majetku štátu precedensom pre prípadné budúce spory o zriadenie práva cesty na nehnuteľnom majetku štátu v prospech vlastníkov susediacich stavieb.
9. Uznesením súdu z 28.05.2018 súd nepripustil späťvzatie žaloby z 01.4.2015 podľa podania žalobcu, doručeného 06.03.2018. Súd konanie nezastavil a pokračoval v konaní.
10. Vo veci nebolo sporné :
-že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností: pozemky - parcely reg. „C“ evidované na kat. mape ako parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X ako vinice, zapísané na LV č. XXXX k.ú. Bratislava
- Karlova Ves, ďalej ako parc. č. XXXX/X, XXXX/X vinice zapísané na LV č. XXXX k.ú. Bratislava - Karlova Ves, nadobudnuté žalobcom titulom kúpnych zmlúv z 24.02.2010 a 26.02.2010. Na uvedených pozemkoch sa nachádzajú dve stavby bez súp. čísla nezapísané v KN, ktorých výlučným vlastníkom je žalobca,
-že pozemok zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. Bratislava - Karlova Ves parc. č. XXXX zast. plocha a nádvoria o výmere 2244 m2, na ktorom je postavená inž. stavba - cestná komunikácia je vo vlastníctve štátu v správe žalovaného,
-že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností - pozemky reg.“C“ parc. č. XXXX/X - vinice, parc.č. XXXX/XX - ost. plochy, parc.č. XXXX/XX- ost. plochy zapísané LV č. XXXX k.ú. Bratislava - Karlova Ves a titulom nadobudnutia je kúpna zmluva č. U. XXXXX/XX z 13.10.2017. Uvedené nehnuteľnosti nadobudol žalobca v priebehu trvania konania.
11. Vo veci bolo sporné či: prístup vlastníka - žalobcu ku stavbám možno zaistiť inak ako cez pozemok vo vlastníctve žalovaného.
12. Žalobca na pojednávaní 13.06.2018 potvrdil, že aktuálne má žalobca prístup na jeho pozemky a ku stavbám na nich, tak ako to v ostatnom písomnom podaní uviedol žalovaný a dôvod podania žaloby už nie je.
13. Podľa § 151o ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
14. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácii.
15. Základnou podmienkou pre zriadenie práva cesty je, že vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka ku stavbe nemožno zaistiť inak. Nevyhnutnú cestu možno zriadiť len vtedy, ak nemožno prístup zaistiť inak, teda najmä zmluvne. Prístup musí byť zaistený k verejnej komunikácii - napr. vozovke, miestnej či účelovej komunikácii.
16. Situácia predvídaná v § 151o ods. 3 OZ, predstavuje konflikt vlastníckeho práva medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku. Vecné bremeno cesty nemôže súd zriadiť, ak má žalobca zaistený prístup na základe obligačného práva alebo môže k prístupu využiť iné pozemky v jeho vlastníctve. Zriadeniu vecného bremena cesty však nebráni, pokiaľ vlastník pozemku žalobcovi síce prístup trpí, odmieta mu však ho právne zaistiť. Skutočnosť, že prístup zriadený cez iný pozemok na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu by bol pre žalobcu pohodlnejší, resp. výhodnejší, alebo by sa obišiel bez stavebných úprav, nie je významná. Pri zriaďovaní cesty treba dbať, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo najmenej. Preto v prípade, že vlastník stavby má možnosť zriadiť prístup ku stavbe bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku, nemožno právo vecného bremena cesty zriadiť. Ak zriadenie nového prístupu vlastníkom stavby bude nákladné, ide už o jeho súkromný záujem, ktorý nemožno uspokojiť na úkor iného vlastníka zriadením cesty. Naviac tu nebudú zákonné podmienky pre zriadenie tohto práva, ktoré sú dané len v prípade, že prístup vlastníka ku stavbe nemožno zaistiť inak. Otázka, či má žalobca nárok na zaistenie príjazdu alebo pešieho prechodu závisí na posúdení konkrétnej veci.
17. Vecné bremeno nemôže súd, ani súkromné osoby zriadiť v rozpore s verejnoprávnymi predpismi. Vecné bremeno cesty možno podľa § 151o ods. 3 OZ zriadiť len za náhradu. Dotknutý vlastník má právo na poskytnutie náhrady priamo podľa Listiny čl. 11 ods. 4 a táto náhrada musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Poskytnutie náhrady je hmotnoprávnou podmienkou zriadenia práva cesty a o tejto náhrade musí byť rozhodnuté, a to i bez návrhu.
18. Súd môže v prospech vlastníka stavby zriadiť právo cesty cez cudzí pozemok podľa § 151o ods. 3 OZ, i keď táto stavbe je obklopená pozemkami vlastníka stavby - Rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cd 2317/2004.
19. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu.
20. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
21. V prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca je vlastníkom stavieb - záhradné chatky bez súpisného čísla, ktoré nie sú zapísané vlastnícky na liste vlastníctve na pozemkoch žalobcu. V čase podania žaloby sa žalobcovi javilo, že na pozemky v jeho vlastníctve a na prístup ku
stavbám v jeho vlastníctve na nich nemal prístup z verejnej komunikácie; žalobca preto využíval prístup cez pozemok žalovaného, ktorý mu to umožnil. Žalobca sa pred podaním žaloby v r. 2014 pokúsil o rokovanie so žalovaným s návrhom na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve cesty, na čo ale žalovaný nepristúpil. Žalovaný v pôvodnom vyjadrení namietal o.i. i skutočnosť, že žalobca má možnosť prístupu z verejnej komunikácie, prípadne cez jemu vlastnícky patriace pozemky, a poukázal aj na prístup cez pozemky iných osôb; podľa neho nie sú teda splnené podmienky pre postup na zriadenie práva cesty. Nakoľko možnosť nevyhnutného prístupu ku stavbám žalobcu bola sporná skutočnosť, súd na návrh procesných strán vykonal vo veci obhliadku dotknutých nehnuteľností dňa 07.05.2017.
22. V priebehu konania - po uskutočnení ohliadky, žalobca nadobudol v októbri 2017 o.i. ďalšiu nehnuteľnosť - pozemok parc. č. XXXX/XX v danom k.ú., susediacu s jeho ostatnými pozemkami, ktorá tiež susedí s miestnou komunikáciou Staré Grunty. Žalobca z danej nehnuteľnosti má zabezpečený prístup ku jeho stavbám a k jeho pozemkom. Žalovaný tiež vo vyjadrení potvrdil, že žalobca má zabezpečený prístup.
23. V čase rozhodovania veci súdom, tak medzi stranami už nebolo sporné, že žalobca má prístup ako vlastník stavby ku nim cez pozemky vlastnícky jemu patriace. Z uvedeného dôvodu žaloba nie je dôvodná a súd žalobu zamietol. Za daného stavu sa súd preto vecne nezaoberal ani ďalšími námietkami uvádzanými žalovaným vo vyjadreniach a to : ohľadne charakteru stavieb žalobcu, legálnosti stavieb, ich povolenia podľa stavebných predpisov, ich užívania a účelu ich užívania, potrebnosti riešiť daný stav zriadením práva cesty, ani súladnosťou zriadenia práva cesty s ust. zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu a výškou náhrady za užívanie.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v spore plne úspešný, súd mu preto priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
25. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným rozhodnutím, vydaným súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) nich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor , ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( § 38 zák. č. 233/1995 Z.z.), a ktorého jej vykonaním poverí súd , ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( §29 zák. č. 233/1995 Z.z.).