Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/231/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci navrhovateľa U. Č., O. XX.X.XXXX, V. X. XX, M. - D. Y., P. X/ U. Y. U. Č., E. M.E., O. XX.X.XXXX, V. V. XX, M. R. X/ Y. E. L., E. Č., O. X.X.XXXX, V. L. O.. Č.. X, M., obidve právne zastúpené JUDr. Annou Lacovou, advokátkou so sídlom Pražská 4, Košice, o zapretie otcovstva, takto

rozhodol:

I. Návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa podaním zo dňa 23.4.2015 domáhal vyhlásenia rozsudku, ktorým by súd určil, že U. Č., O.. XX.X.XXXX nie je otcom E. L., E.. Č., O.. X.X.XXXX K. U. U. Č., E.. M.. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou v l. rade U. Č., E.. M. uzavrel manželstvo dňa 28.1.1973 a to nedobrovoľne pod silným psychickým nátlakom zo strany odporkyne, že spácha samovraždu, že sa otrávi alebo skočí pod vlak. Bol mladý, ani nie 20-ročný, tak tomuto nátlaku podľahol. Sobáš sa konal na Matričnom úrade Staré mesto Košice. Už od samého začiatku manželstva mal dôvodné pochybnosti, že nie je biologickým otcom E. a to z týchto dôvodov. S odporkyňou v l. rade sa stretol len raz, kedy došlo medzi nimi k intímnemu pomeru. Hneď po ukončení jej menštruácie i napriek tomu, že bola tehotná sa mu neozvala, ale až po piatich mesiacoch. Je presvedčený, že ten jednorazový intímny styk zo strany odporkyne bol účelový, lebo v tom čase udržiavala pomer so ženatým mužom, o čom rozprávala celá firma Baňa Bankov, kde on pracoval po ukončení vojenskej služby. Tento vzťah udržiavala aj počas ich krátkeho manželstva, dokonca celé vianočné sviatky v roku 1974 trávila s ním a nie so svojou rodinou. Z uvedeného dôvodu nemôže byť biologickým otcom E.. Už od samého začiatku chcel podať návrh na zapretie otcovstva, ale keďže pred 42-rokmi nebolo možné určiť otcovstvo s takou presnosťou ako v dnešnej dobe, a zároveň bol zastrašovaný zo strany otca odporkyne v l. rade, ktorý mal v tom čase na súde známosti, pôsobil tam ako sudca z ľudu. On asi pred 15-timi rokmi napísal list E., v ktorom ju žiadal o stretnutie. Na tento list nedostal odpoveď. Dňa 7.4.2015 listom určenom do vlastných rúk s doručenkou požiadal E. o dodanie genetických materiálov priamo vo firme Gen- diagnostika. Osobne tam ísť odmietla, ale SMS-kou oznámila, že mu poštou pošle vlasy. Dňa 13.4.2015 mu SMS-kou oznámila, že mu tento materiál nedodá. On sa túto záležitosť snažil riešiť mimosúdne a presvedčiť sa o pravde, či je alebo nie je biologickým otcom E.. Keďže sa z protistrany nestretol s ústretovosťou, ale s hrubými nadávkami, vyhrážkami súdmi za obťažovanie od E. L. ho ešte viac uistilo, že nie je jej biologickým otcom. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby súd vydal nariadenie, aby sa E. L., E.. Č. podrobila genetickým testom. Ak tieto testy budú dôkazom, že nie je biologickým otcom E. L., E.. Č.D. navrhuje, aby súd návrhu vyhovel.

2. Matka dieťaťa - U. Č. vo vyjadrení k návrhu uviedla, že kategoricky popiera, že by bola navrhovateľovi počas ich spolužitia neverná a je si istá, že otcom ich dcéry je navrhovateľ. Nemala intímny styk s iným mužom. Navrhovateľa k svadbe nikto nenútil, nebol nikým zastrašovaný. Dôvodom rozvodu bola rozdielnosť pováh a názorov a bezdôvodná žiarlivosť navrhovateľa. Navrhovateľ nikdy, ani v iných konaniach vedených pre súdmi, najmä v konaní o rozvod manželstva a o znížení výživného, v návrhu uvedené skutočnosti netvrdil. Ak mal od samého začiatku manželstva dôvodné pochybnosti, že nie je biologickým otcom, tak mal svoje pochybnosti riešiť a nečakať za riešením 43 rokov. Pritom ani v návrhu svoje tvrdenie o dôvodných pochybnostiach žiadnym spôsobom nepreukázal. Zdôvodňovanie svojej nečinnosti počas 43 rokov len poukazom na nikdy ani len netvrdené zastrašovanie zo strany otca odporkyne v l. rade, ktorý je už t.č. nebohý, nie je dôkazom o dôvodnosti návrhu. Počas maloletosti dcéry navrhovateľ riadne platil výživné. S dcérou sa nekontaktoval. Na základe uvedeného, manžel matky ako právny otec má právo podať návrh na zapretie otcovstva do 3 rokov od doby, keď sa dozvedel skutočnosti dôvodne spochybňujúce, že je otcom dieťaťa. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že od samého začiatku manželstva mal pochybnosti, a keďže návrh podal po 42 rokoch od doby, keď sa o nich mal dozvedieť, navrhuje návrh v celom rozsahu zamietnuť.

3. Dieťa - E. L. vo vyjadrení k návrhu uviedla, že navrhuje návrh v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať navrhovateľa k náhrade trov konania podľa končeného vyčíslenia z týchto podstatných dôvodov. Navrhovateľa nepozná a osobne sa s ním stretla len raz na súde, v čase rozhodovania súdu o zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k nej. Prvý list od navrhovateľa, obsahom ktorého bol aj vyslovený názor, že nie je jej biologickým otcom, obdŕžala vo svojich 15 rokoch. List bol plný vulgarizmov a nadávok na mamu a preto ani jeho ďalšiemu obsahu nevenovala žiadnu pozornosť. V januári 2015 obdŕžala v poradí druhý list od navrhovateľa, ktorým ju požiadal o poskytnutie genetického materiálu. Bola ochotná s navrhovateľom spolupracovať, ale po porade so známymi mu nebola ochotná zaslať ním žiadaný genetický materiál poštou, aby nedošlo k zneužitiu či podvodu. Následne navrhovateľ ju začal kontaktovať aj počas pracovnej doby u zamestnávateľa, vyhrážal sa jej, bol vulgárny a hrubý. V máji 2015 zaslal navrhovateľ ďalší, v poradí tretí list jej manželovi. Z listu je už zrejmá hrubosť a zjavný dôvod podaného návrhu. V liste sú uvedené jeho majetky, ktoré nechce, aby dedila a uvádza, že má v rodine notárku, ktorá nájde chodníčky ako ju obísť. S navrhovateľom sa telefonicky dohodla na testoch DNA, aj napriek tomu, že dôvodom zisťovanie otcovstva je len snaha vylúčiť ju z dedičstva, a to najmä pre pokojný život. Dňa 14.9.2015 spolu s manželom čerpali dovolenku v práci za účelom podrobiť sa testom DNA, no navrhovateľ jej zaslal SMS, že sa testy DNA odkladajú na neurčito. Navrhovateľ ako otca nepozná, nikdy sa o ňu nestaral a nejavil záujem, nikdy ho nekontaktovala. Manžel matky, ako právny otec má právo podať návrh na zapretie otcovstva do 3 rokov od doby, keď sa dozvedel skutočnosti dôvodne spochybňujúce, že je otcom dieťaťa. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že od samého začiatku manželstva mal pochybnosti, a keďže návrh podal po 42 rokoch od doby, keď sa o nich mal dozvedieť odporkyňa v 2. rade navrhuje návrh v celom rozsahu zamietnuť.

4. Okresný súd Košice I rozsudkom z 13. januára 2017 č.k. 37C/231/2015-51 zamietol návrh a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

5. V dôvodoch rozsudku uviedol, že návrh na zapretie otcovstva bol podaný na súd 27.4.2015. Navrhovateľ ako manžel a otec dieťaťa bol podľa ust. § 57 ods. 1 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine v znení účinnom do 31.3.2005 povinný podať na súd návrh na zapretie otcovstva k dcére E. Č., O.. X.X.XXXX do 6 mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel, že sa jeho manželke U. Č. narodilo dieťa. Z výpovede navrhovateľa bolo preukázané, že o narodení dcéry E. Č. sa dozvedel v deň jej narodenia 2.5.1973 z dôvodu, že v tom čase boli s U. Č. manželmi, teda o narodení dieťaťa vedel. Návrh na zapretie otcovstva k dieťaťu bol povinný podať na súd do 6 mesiacov od 2.5.1973, t.j. do 2.11.1973 (piatok). Návrh však na súd došiel až 27.4.2015, teda viac ako 41 rokov po uplynutí prekluzívnej hmotnoprávnej lehoty.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, v ktorom uviedol, že rozsudok považuje za nesprávny, pretože nebolo nariadené, aby sa dcéra podrobila testom DNA, ktoré by potvrdili skutočnosť, že nie je jej biologickým otcom, o čom je na 100 % presvedčený. Ako sa to spomína v rozsudku, snažil sa ju presvedčiť, aby boli testy DNA vykonané mimosúdne, na čo ona spočiatku pristúpila a sľúbila poskytnúť potrebný biologický materiál. Neskôr pod vplyvom svojej matky svoju žiadosť rezolútne odmietla. Bolo to 7.4.2015. Na veľké naliehanie z jeho strany nakoniec pristúpila, že testy DNA sa vykonajú u Dr. Vasiľovej na Hraničnej ulici v Košiciach, avšak jeho zdravotný stav sa natoľko zhoršil, že bol hospitalizovaný v nemocnici a túto skutočnosť oznámil cestou SMS a žiadal, aby sa termín

preložil. Medzitým mu manžel E. L. nechtiac prezradil, že u Dr. Vasiľovej pracuje manželka jeho kamaráta ako laborantka. To ho zaskočilo a vzbudilo pochybnosti, či výsledky budú korektné. Preto sa chcel s Dr. Vasiľovou dohodnúť, aby mu poskytla kontrolnú vzorku. Tento jeho návrh bol zo strany Dr. Vasiľovej rezolútne odmietnutý, preto sa telefonicky informoval u troch iných vykonávateľov genetických testov DNA a žiaden z nich nemal problém poskytnúť mu kontrolnú vzorku. Takýto prístup zo strany matky a dieťaťa ho úplne presvedčil, že majú problém poskytnúť mu takúto kontrolnú vzorku, preto sa obrátil na súd, aby tento jeho problém vyriešil súdnou cestou. V rozsudku je uvedené, že prekluzívna lehota na uplatnenie zapretia otcovstva sú 3 roky, čo už nie je v platnosti. Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. otec môže do 3 rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom. Túto informáciu mu poskytla hovorkyňa Ministerstva spravodlivosti L. K.. Táto trojročná lehota sa týka aj jeho prípadu, nakoľko počas nej nadobudol dôvodne spochybňujúce presvedčenie, že nie je biologickým otcom E.Á. L.. Na základe uvedeného žiada, aby v odvolacom konaní súd rozhodol podrobiť sa E. L. genetickým testom DNA a následne, ak výsledky budú dôkazom, že nie je biologickým otcom, žiada o zapretie otcovstva.

7. Dieťa a matka vo svojich vyjadreniach k odvolaniu navrhovateľa totožne uviedli, že navrhujú napadnutý rozsudok potvrdiť a zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania. Uviedli, že súd prvej inštancie vyhodnotil vykonané dôkazy, dôkladne sa riadil zákonnými ustanoveniami na vec sa vzťahujúcimi, preto sa s jeho odôvodnením stotožňujú. Navrhovateľ v odvolaní opätovne poukazuje na svoje subjektívne tvrdenie, že nie je biologickým otcom dieťaťa, pričom toto tvrdenie ani v žalobe ani vo výpovedi pred súdom a ani v odvolaní zákonným spôsobom nešpecifikoval. Neuviedol jediný zákonný dôvod preukazujúci, že nie je otcom dieťaťa. Samotné jeho tvrdenie v odvolaní, že nadobudol dôvodne spochybňujúce presvedčenie, že nie je biologickým otcom dieťaťa nie je dostatočne konkrétne, aby bola daná reálnosť jeho žalobného návrhu. V žalobe uviedol, že od samého začiatku manželstva mal pochybnosti o tom, že je biologickým otcom dieťaťa a keďže návrh podal po 42 rokoch od doby, kedy sa o nich mal dozvedieť, nemôže byť ani splnená zákonná podmienka k podaniu žaloby. Navrhovateľ ako účastník konania vedeného pred Mestským súdom v Košiciach sp.zn. 11C 583/77 o rozvod manželstva ani v konaní Nc 670/79 o zníženie výživného svoje presvedčenie neprejavil, nikdy počas priebehu súdnych konaní pred súdom a ani iným spôsobom sa nevyjadril tak, že by popieral svoje otcovstvo. Z jeho listov adresovaných dieťaťu jednoznačne vyplýva skutočnosť, že vlastní majetok, ktorý nechce, aby ako dedička po jeho smrti nadobudla, uvedené však nie je zákonným dôvodom na zapretie otcovstva. Nestotožňujú sa s argumentáciou navrhovateľa o nesprávnej aplikácii § 86 Zákona o rodine. Pokiaľ tvrdí, že od samého začiatku mal pochybnosti, tak tieto pochybnosti musel nadobudnúť už v roku 1973, a preto nemôže byť ním podaná žaloba posúdená ako žaloba podaná v lehote 3 rokov, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich jeho otcovstvo. Každá informácia poskytnutá hovorkyňou MS SR má výlučne nezáväzný charakter a nenahrádza názor vyslovený príslušným súdom, ktorý je jediným orgánom príslušným na interpretáciu ustanovení právnych predpisov v rámci ich aplikácie pri rozhodovacej činnosti v konkrétnom konaní.

8. Navrhovateľ v replike súhlasil, že mal podozrenie, ale presvedčenie nadobudol až v apríli 2015, keď mu Ing. Renáta Janočková sľúbila dodať biologický materiál, no o 3 dni pod vplyvom svojej matky to odmietla. Na veľké naliehanie vybavila u Dr. Vasiľovej testy DNA, ktoré mali byť zmanipulované, nakoľko Dr. Vasiľová mu povedala, že kontrolnú vzorku mu neumožní. Uviedol, že len hlupák sa súdi na základe podozrenia, no on sa súdi na základe presvedčenia. Z toho dôvodu žiada odvolací súd, aby podľa § 86 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine nariadil C.. E. L. podrobiť sa testom DNA, nakoľko svoje presvedčenie chce mať na papieri. Svoj majetok čiastočne prepísal na svoje deti a zvyšok prepíše tiež, takže pre neho cudzia osoba po ňom nič nezdedí. Je presne tak presvedčený o tom, že E. nie je jeho biologická dcéra, ako aj jej matka, ktorá presne vie, kto je pravým biologickým otcom. V opačnom prípade by nebolo treba súdy ani toľko obštrukcií, ale všetko by sa dalo vybaviť mimosúdne.

9. Dieťa a matka opäť zhodne prostredníctvom právnej zástupkyne podali dupliku, v ktorej uviedli, že navrhovateľ vo vyjadrení opätovne poukazuje len na svoje subjektívne tvrdenie a jeho vyjadrenie, že mal podozrenie, avšak teraz už je presvedčený, nie je zákonný dôvod preukazujúci, že nie je otcom dieťaťa. Matka vie s určitosťou, že navrhovateľ je biologickým otcom dieťaťa a dieťa nesúhlasí s tým, aby bolo manipulované navrhovateľom a bolo len biologickým materiálom pri riešení jeho presvedčení či podozrení.

10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na zmenu, preto ho podľa § 389 ods. 1 písm.c/ zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 . Uznesenie odôvodnil tým, že vzhľadom na to, že navrhovateľ podal návrh na zapretie otcovstva 27.4.2015, teda v čase, kedy pre podanie návrhu na zapretie otcovstva voči plnoletému dieťaťu nebola určená žiadna lehota, jeho právo na podanie takéhoto návrhu vyplývalo len z ust. § 88 ods. 1 v tom čase účinného zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, podľa ktorého manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému a ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá. Intertemporálne ust. § 119b ods. 2 podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné vykladať tak, že navrhovateľ by mal dodatočne preukazovať, kedy sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa a či bol preto návrh na zapretie otcovstva podaný do 3 rokov od tohto dňa. Uvedené však v tomto prípade nie je významné s poukazom na tvrdenie navrhovateľa, ktorý do 13.4.2015 mal len pochybnosti o svojom biologickom otcovstve, ktoré ani judikatúra ESĽP nepovažuje za dostatočný dôkazný podklad pre prieskum právneho otcovstva, avšak po odmietnutí dieťaťa dodať mu biologický materiál na analýzu DNA nadobudol presvedčenie o nesúlade jeho právneho a biologického otcovstva. Nakoľko teraz platný a účinný Zákon o rodine v uvedenom ustanovení § 86 ods. 1 nepožaduje od navrhovateľa predloženie nezvratného dôkazu, ale len osvedčenie skutočností dôvodne spochybňujúcich jeho otcovstvo, možno konanie dieťaťa a v podstate i jeho matky nielen pred začatím konania, ale aj po podaní návrhu na začatie konania, ktorým sa vyhýbajú vykonaniu analýzy DNA považovať za skutočnosti dôvodne spochybňujúce otcovstvo navrhovateľa. Zjednodušene povedané, pokiaľ si je matka dieťaťa úplne istá, ako tvrdí, otcovstvom navrhovateľa k dieťaťu, nie je dôvod vyhýbať sa dokazovaniu, pričom eventuálne preukázanie otcovstva navrhovateľa môže mať nesporne význam i pre úpravu vzájomne výrazne narušených vzťahov medzi navrhovateľom, dieťaťom a jeho matkou, pričom je nesporne i v záujme dieťaťa, aby poznalo svojho biologického otca, keď v prípade rôznych životných situácií, napr. vyplývajúcich zo zdravotných rizík je takéto poznanie v mnohých prípadoch rozhodujúce. Odvolací súd ani v rámci tzv. testu vyváženosti protichodných záujmov, ktorými sú na jednej strane záujem právneho otca na zosúladení právneho stavu s biologickou realitou proti právu dieťaťa a právu matky na ochranu súkromného a rodinného života, nezistil na strane dieťaťa a matky taký záujem, ktorý by bolo potrebné uprednostniť pred existenciou prípadného nesúladu právneho a biologického otcovstva, ktorý výrazným spôsobom zasahuje do súkromnej sféry právneho otca predovšetkým s poukazom na to, že medzi právnym otcom a dieťaťom neexistuje žiadna sociálna a citová väzba, ktorá má z hľadiska garancie súkromného a rodinného života nárok na právnu ochranu, vzhľadom na ich vzájomný absolútny nezáujem, ako aj vzhľadom na vek dieťaťa 42 rokov, ktoré teda nie je závislé už ani na výžive poskytovanej právnym otcom.

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

12. Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že o narodení dieťaťa vedel, keďže boli v manželstve.

13. Zo znaleckého posudku č. 11/2018 znalca Prof. RNDr. Ivana Bernasovského, DrSc. zo dňa 24.4.2018 súd zistil, že na základe zisteného nálezu DNA analýzou - otcovstvo navrhovateľa k dieťaťu E. L., E. Č., narodenej 2.5.1973 je prakticky dokázané, keďže hodnota pravdepodobnosti otcovstva je W = 99,9999%.

14. Súd vec právne posúdil nasledovne:

15. Podľa ustanovenia § 86 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o rodine) účinného od 1.1.2016 manžel môže do 3 rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom. Ak manžel stratil spôsobilosť na právne úkony pred uplynutím lehoty na zapretie otcovstva, môže otcovstvo zaprieť jeho opatrovník do 3 rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich otcovstvo.

16. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že navrhovateľ a matka dieťaťa boli manželmi a počas ich manželstva sa dňa 2.5.1973 narodilo dieťa E.W. Č.. Otcovstvo k dieťaťu E., E. Č., Z. L.

bolo teda navrhovateľovi určené zo zákona na základe prvej domnienky otcovstva svedčiacej otcovstvu manžela matky.

17. Zo znaleckého posudku č. 11/2018 znalca Prof. RNDr. Ivana Bernasovského, DrSc. zo dňa 24.4.2018 má súd za preukázané, že na základe zisteného nálezu DNA analýzou - otcovstvo navrhovateľa k dieťaťu E. L., E. Č., narodenej 2.5.1973 je prakticky dokázané, keďže hodnota pravdepodobnosti otcovstva je W = 99,9999%.

18. Na základe vyššie uvedeného súd návrh navrhovateľa na zapretie svojho otcovstva k dieťaťu E. L., E. Č., O. X.X.XXXX, zamietol.

19. Podľa ustanovenia § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).