Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3C-12-2018.pdf
PDF · 125.77 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/12/2018
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci navrhovateľa O. A., D. XX.X.XXXX, N. D. N. XX S. C., proti Vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome so súp. č. XXXX na ul. N. XX-XX S. C., v zastúpení správcom Prvá teplárenská, a.s. so sídlom na J. Čabelku 1469/1 v Holíči, IČO: 36 227 528, a právnickej osobe DRAŽOBNÁ SPOLOČNOSŤ, a.s., so sídlom na Zelinárskej 6 v Bratislave, IČO: 35 849 703, rozhodujúc o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
1. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia proti Vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome so súp. číslom XXXX S. C.L., N. XX-XX odmieta.
2. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia proti spoločnosti DRAŽOBNÁ SPOLOČNOSŤ, a.s., zamieta.
3. Žalobcovi súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhu neodkladného opatrenia ( ďalej v texte iba „navrhovateľ“) ho podal na Okresnom súde Skalica dňa 15.5.2018. Navrhol rozhodnúť, že sa nariaďuje Vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome so súp. č. XXXX na ul. N. XX-XX S. C., v zastúpení správcom Prvá teplárenská, a.s. so sídlom na J. Čabelku 1469/1 v Holíči, IČO: 36 227 528, a právnickej osobe DRAŽOBNÁ SPOLOČNOSŤ, a.s., so sídlom na Zelinárskej 6 v Bratislave, IČO: 35 849 703 zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o výkone správy formou dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedeným Okresným úradom Z., katastrálnym odborom okres Z., obec C., katastrálne územie C. ako bytový dom súp. č. XXXX, na ulici N. XX, bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí a parcelách registra „C“ č. XXXX o výmere 177 m, zastavané plochy a nádvoria, registra „C“ č. XXXX o výmere 177m, zastavané plochy a nádvoria, registra „C“ č. XXXX o výmere 177m, zastavané plochy a nádvoria, registra „C“ č. XXXX o výmere 177m, zastavané plochy a nádvoria spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX na ulici N. XX a spoluvlastníckym podielom na pozemku, tak ako je zapísaný v evidencii Okresného úradu Skalica, katastrálneho odboru, na liste vlastníctva č. XXXX, okres Z., obec C., katastrálne územie C., druh stavby dom. Tiež sa domáhal nariadiť spoločnosti DRAŽOBNÁ SPOLOČNOSŤ, a.s zdržať sa vykonania dobrovoľnej dražby a to nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľa v podiele 1/1 zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedeným Okresným úradom Z., katastrálnym odborom okres Z., obec C., katastrálne územie C. ako bytový dom súp. č. XXXX, na ulici N. XX, bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí a parcelách registra „C“ č. XXXX o výmere 177 m, zastavané plochy a nádvoria, registra „C“ č. XXXX o výmere 177m, zastavané plochy a nádvoria, registra „C“ č. XXXX o výmere 177m, zastavané plochy a nádvoria, registra „C“ č. XXXX o výmere 177m, zastavané plochy a nádvoria spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX na ulici N. XX a spoluvlastníckym podielom na pozemku, tak ako je zapísaný v evidencii Okresného úradu Z., katastrálneho odboru, na liste vlastníctva č. XXXX, okres Z., obec C., katastrálne územie C., druh stavby dom. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že začiatkom decembra 2017 sa konala schôdza vlastníkov bytov, ktorú zvolal správca. Na tejto schôdzi správca prejednával začatie výkonu záložného práva k žalobcovmu bytu formou dobrovoľnej dražby a prefinancovanie úveru na zateplenie domu. Správca podľa navrhovateľa hrubo porušil jeho práva tým, že sa ho snažil obísť a nepozval ho na túto schôdzu, čím porušil ustanovenie § 14 ods. 1 zákona o vlastníkoch bytov. Správca hrubo porušil uvedené ustanovenie aj tým, že navrhovateľovi neoznámil výsledok písomného hlasovania, čo má za následok neplatnosť právnych úkonov vrátane začatia výkonu záložného práva a splnomocnenie dražobníka na výkon dobrovoľnej dražby. Dňa 29.3.2018 navrhovateľ prevzal od spoločnosti DRAŽOBNÁ SPOLOČNOSŤ, a.s. oznámenie o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby spolu so splnomocnením od správcu Prvá teplárenská, a.s. Dňa 4.4.2018 navrhovateľ poslal správcovi a dražobníkovi oznámenie o nesúhlasnom stanovisku k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a tiež žiadosť správcovi o vyčíslenie výšky pohľadávky, príslušenstva a nákladov dražby a sprístupnenie dokumentov týkajúcich sa dražby podľa § 8b ods. 2 písm. f) zákona č. 182/1993 Z.z. a žiadosť dražobníkovi o jednotlivé vyčíslenie výšky pohľadávky, príslušenstva a nákladov dražby a sprístupnenie zmluvy o vykonaní dražby a ďalších dokumentov týkajúcich sa dobrovoľnej dražby. Do podania návrhu mu správca nedovolil nahliadnuť do dokumentov týkajúcich sa výkonu správy, čím správca porušuje § 8b ods. 2 písm. f) zákona č. 182/1993 Z.z. Napriek jeho žiadosti mu správca nepredložil zápisnicu s uznesením vlastníkov bytov o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby s potrebným nadpolovičným počtom podpisov od vlastníkov bytov podľa zákona. Dňa 23.4.2018 prevzal odpoveď od dražobníka, ktorým odmieta rešpektovať súdnu prax vo výklade vlastníckeho práva pri dobrovoľných dražbách a pokračuje vo výkone záložného práva formou dobrovoľnej dražby napriek jeho nesúhlasu. Týmto konaním na neho správca aj dražobná spoločnosť vyvíjajú psychický tlak tým, ako sa ho snažia uviesť do omylu nerešpektujúc jeho základné ústavné právo vlastniť majetok. Následne zistil, že správcom bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré vlastní. Navrhovateľ dražby - vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome so súp. č. XXXX na ul. N. XX-XX v C. zastúpení správcom Prvá teplárenská, a.s. nie sú vlastníkmi predmetu dražby, bytu č. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome a nemôžu dať previesť niečo, čo sami nevlastnia. Nikto nemôže na druhého preniesť viac práv než má sám. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2M Cdo 20/2011 z 18.12.2012, na rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/123/2011 a 20Co/51/2012, na nálezy Ústavného súdu SR III. ÚS 448/2010, IV. ÚS 88/2014, III. ÚS 107/07, citoval § 3 ods. 1 a 6 zákona o dobrovoľných dražbách, § 343 ods. 3 C.s.p., § 325 ods. 2 C.s.p., § 330 ods. 2 C.s.p. a § 336 C.s.p. K § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách navrhovateľ uviedol, že súdom priznaná výška pohľadávky voči správcovi bytového domu ani zďaleka nedosahuje minimálnu výšku pohľadávky bez príslušenstva podľa ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Údajný dlh, ktorý má prevyšovať potrebnú minimálnu výšku pohľadávky, aby nehnuteľnosť mohla byť predmetom dražby, neuznáva, nie je osvedčená súdom a chystá žalobu proti jej výške. Účelom podania návrhu je podľa navrhovateľa zachovanie existujúceho faktického a právneho vzťahu k nehnuteľnosti. Tento účel vyplýva z dôvodnej obavy, aby prípadným výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby zo strany dražobnej spoločnosti nedošlo k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím. Navrhovateľ je názoru, že je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, pretože je potrebné bezodkladne upraviť pomery a je obava, že exekúcia bude ohrozená.
K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ predložil čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, Oznámenie o začatí výkonu zákonného záložného práva z 26.3.2018, Oznámenie o nesúhlasnom stanovisku k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby z 3.4.2018, Vyjadrenie spoločnosti DRAŽOBNÁ SPOLOČNOSŤ, a.s. k nesúhlasu s dobrovoľnou dražbou z 12.12.2017, žiadosť dražobníkovi o jednotlivé vyčíslenie výšky pohľadávky, príslušenstva a nákladov dražby a sprístupnenie zmluvy o vykonaní dražby a ďalších dokumentov týkajúcich sa dobrovoľnej dražby z 3.4.2018, žiadosť správcovi o vyčíslenie výšky pohľadávky, príslušenstva a nákladov dražby a sprístupnenie dokumentov týkajúcich sa dražby z 3.4.2018, plnomocenstvom pre spoločnosť DRAŽOBNÁ SPOLOČNOSŤ, a.s.
Navrhovateľ osvedčoval výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, vedeným Okresným úradom Z., katastrálnym odborom, okres Z., obec C., katastrálne územie C., že je vlastníkom bytu č. XX vo vchode XX na X. poschodí v bytovom dome súp. č. XXXX v podiele 1/1, postaveného na parcelách registra „C“ parcela č. XXXX vo výmere 177 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX vo výmere 177 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX vo výmere 177 m2 zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXXX vo výmere 177 m2 zastavané plochy a nádvoria, má podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 135/10000 (ďalej len nehnuteľnosti). Uvedeným listom vlastníctva tiež osvedčoval, že je v poznámke poznamenané oznámenie o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome s.č. XXXX v zastúpení správcom Prvá teplárenská, a.s. , Holíč, J. Čabelku 1469/1, IČO: 36 227 528 formou dobrovoľnej dražby a to dražbou podľa zákona č. 527/2002 Z.z. bytu č. XX, X. poschodie, vchod XX v bytovom dome súp. č. XXXX postavenom na pozemkoch parcela č. XXXXX,XXXX,XXXX,XXXX v celosti, príslušného podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom parc. č. XXXX,XXXX,XXXX,XXXX vo veľkosti 135/10000. Súd má uvedeným listom vlastníctva za osvedčené, že v časti C: Ťarchy je uvedené záložné právo k bytu v prospech ostatných vlastníkov podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. Z predloženého oznámenia o začatí výkonu zákonného záložného práva z 26.3.2018 má súd za osvedčené, že spoločnosť DRAŽOBNÁ SPOLOČNOSŤ, a.s., zastupujúca záložného veriteľa - v tejto časti oznámenia uvedených ako Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome so súp. č. XXXX na ul. N. XX-XX S. C., zastúpení správcom, oznámila navrhovateľovi ako dlžníkovi a záložcovi podľa § 151 písm. l) ods. 1 Občianskeho zákonníka, že záložný veriteľ začína s výkonom záložného práva, zákonným záložným právom v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je zabezpečená pohľadávka, ktorá vznikla z titulu neuhradených mesačných platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv a z titulu neuhradených platieb za služby spojené s užívaním predmetu dražby, ako predmet dražby sú v oznámení uvedené nehnuteľnosti a ako vlastník predmetu dražby je uvedený navrhovateľ. Oznámením o nesúhlasnom stanovisku k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby z 3.4.2018 má súd za osvedčené, že navrhovateľ týmto podaním oznámil spoločnosti DRAŽOBNÁ SPOLOČNOSŤ, a.s. ako aj správcovi Prvá teplárenská, a.s., že ako vlastník predmetu dražby nesúhlasí s realizáciou dobrovoľnej dražby z dôvodu, že navrhovateľ dražby - Vlastníci bytov a nebytových priestorov, zastúpení správcom Prvá teplárenská, a.s. nie sú vlastníkmi predmetu dražby, teda bytu č. XX a nemôžu dať previesť niečo, čo sami nevlastnia podľa zásady nikto nemôže na druhého previesť viac práv než má sám, pričom podľa žalobcu dobrovoľná dražba nie je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, v dobrovoľnej dražbe nemožno nadobudnúť vec od nevlastníka, a to ani za stavu, že nebol podaný návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Navrhovateľ poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/123/2011 a sp. zn. 20Co/51/2012. Navrhovateľ nesúhlasil s dražbou aj z dôvodu, že podľa § 3 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách môže byť predmetom dražby len vec, ktorá je prevoditeľná a keďže vlastnícke práva nemožno previesť formou dobrovoľnej dražby bez súhlasu vlastníka predmetu dražby, nemôže byť takáto vec predmetom dobrovoľnej dražby. Navrhovateľ tiež nesúhlasil s dražbou z dôvodu, že súdom priznaná výška pohľadávky voči správcovi bytového domu zďaleka nedosahuje minimálnu výšku pohľadávky bez príslušenstva, ktorá je podľa § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách 2000 eur ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva, uviedol, že vlastníci bytov a nebytových priestorov si môžu uplatniť pohľadávku v exekučnom konaní a žiadal spoločnosť DRAŽOBNÁ SPOLOČNOSŤ, a.s., aby sa zdržala výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Listom Vyjadrenie k nesúhlasu s dobrovoľnou dražbou z 12.12.2017 spoločnosť DRAŽOBNÁ SPOLOČNOSŤ, a.s. reagovala na oznámenie navrhovateľa o nesúhlasnom stanovisku k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby tak, že záložné právo vlastníkov bytov a nebytových priestorov vzniklo na základe § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v zmysle údajov zapísaných v katastri nehnuteľností, predmet dražby je vo vlastníctve záložcu O. A., preto tvrdenie o tom, že v dobrovoľnej dražbe nemožno nadobudnúť vec od nevlastníka považuje za bezpredmetné, spoločnosť tiež poukázala na § 151a a § 151b Občianskeho zákonníka, v ktorých súvislosti sa nie je možné opierať o zásadu nemo plus iuris a teda pri neexistencii žiadneho z dôvodov podľa § 19 zákona o dobrovoľných dražbách pre upustenie od konania dražby nehnuteľností, bolo navrhovateľovi oznámené, že vo výkone záložného práva formou dobrovoľnej dražby sa pokračuje. Žiadosťou z 3.4.2018, adresovanou správcovi Prvá teplárenská, a.s., navrhovateľ osvedčoval, že žiadal správcu o vyčíslenie pohľadávky, príslušenstva a nákladov dražby, o informáciu o názve a čísle účtu, na ktorý treba poukazovať mesačné preddavky na výkon správy, o predloženie zápisnice vlastníkov bytov a nebytových priestorov a uznesenie o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby aj s povinným počtom podpisov vlastníkov podľa zákona a o sprístupnenie zmluvy o vykonaní dražby a preukázanie poistenia svojej zodpovednosti za prípadné škody pri výkone správy. Ďalšou žiadosťou z 3.4.2018, adresovanou spoločnosti DRAŽOBNÁ SPOLOČNOSŤ, a.s., navrhovateľ osvedčoval, že žiadal túto spoločnosť o jednotlivé vyčíslenie pohľadávky, príslušenstva a nákladov dražby, o sprístupnenie zmluvy o vykonaní dražby a preukázanie poistenia svojej zodpovednosti za prípadné škody. Plnomocenstvom z 19.3.2018 navrhovateľ osvedčoval, že vlastníci bytov a nebytových priestorov, zastúpení správcom Prvá teplárenská, a.s. ako splnomocniteľ udeľuje plnú moc spoločnosti DRAŽOBNÁ SPOLOČNOSŤ, a.s. na zastupovanie a konanie v mene splnomocniteľa vo veci vyhotovovania a zasielania oznámení o začatí výkonu záložného práva formou dražby spolu s návrhom na zápis poznámky o tejto skutočnosti adresované príslušným správam katastra nehnuteľností, vo veci výmazu tejto poznámky, vo veci registrácie oznámenia o začatí výkonu záložného práva formou dražby podľa § 151 l a nasl. OZ a vo veci zloženia výťažku dražby po uspokojení nákladov dražby, zabezpečenej pohľadávky, pohľadávky prednostného záložného veriteľa do notárskej úschovy v prospech neskorších záložných veriteľov a vlastníkov predmetu dražby v prípade úspešnej dražby.
Zo spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 7C/112/2016, ktorý žiadal pripojiť navrhovateľ z dôvodu, že nedisponuje dôkazmi, ktoré do spisu doplnil žalobca v danom konaní (napr. Zmluva o výkone správy) má súd osvedčené, že správca Prvá teplárenská a.s. žaloval žalovaného O. A. o zaplatenie sumy 877,90 eur s príslušenstvom titulom neuhradených úhrad za služby spojené s užívaním bytu č. 12 v bytovom dome s.č. XXXX na adrese N. S. C., orientačné číslo XX, ktorého je O. A. vlastníkom, za obdobie od januára 2015 do marca 2016, pričom súčasťou spisu je Zmluva o výkone správy medzi vlastníkom bytu O. A. a správcom Prvá teplárenská, a.s., ktorú O. A. a správca podpísali dňa 24.7.2008 a tiež evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu, podľa ktorého s platnosťou od 1.1.2016 je výška mesačných úhrad za užívanie bytu O. A.Č. v sume 104 eur. V uvedenom konaní bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 7C/112/2016-52 z 21.3.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.4.2017, tak, že žalovaný O. A. bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 877,90 eur s príslušenstvom.
Podľa § 123 ods. 2 C.s.p., podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
Podľa § 129 ods. 1 C.s.p., ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
Podľa § 133 ods. 1 C.s.p. fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.
Podľa § 324 ods. 1, 2 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 327 C.s.p. ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
Podľa § 328 ods. 2 prvá veta C.s.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
Podľa § 329 ods. 1 prvá veta C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) C.s.p., neodkladným opatrením môže súd uložiť strane najmä, aby nenakladala s určitými vecami a právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151b ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.
Podľa § 151c Občianskeho zákonníka záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.
Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
Poznámka 3e) v § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka odkazuje na zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 527/2002 Z.z.).
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len zákon č. 182/1993 Z.z.) na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo 16) v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností. 17)
Poznámka 16) v § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. odkazuje na § 151b Občianskeho zákonníka, ktorý je citovaný v bode 14.
Podľa § 8b ods. 2 písm. i) zákona č. 182/1993 Z.z. pri správe domu je správca povinný podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby 12ac) bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15, ak je schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len zákon č. 527/2002 Z.z.) predmetom dražby môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná, súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, ak bolo navrhnuté ich vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom.
Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2000 eur.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ“), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.
Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
Navrhovateľom podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keď za jeden subjekt návrhu na vydanie predbežného opatrenia, s ktorým má súd konať uviedol Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome so súp. číslom XXXX v C., N. XX-XX vykazuje nedostatky, pretože neobsahuje obligatórnu náležitosť, a to správne označenie osoby, proti ktorej má neodkladné opatrenie smerovať. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, ktorým aj navrhovateľ osvedčoval skutočnosti, súd zistil, že sú tu uvedení jednotliví vlastníci bytov v bytovom dome so súp. číslom XXXX S. C., N. XX-XX. V zmysle § 132 ods. 1 C.s.p. v návrhu sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie okrem iného označenie strán, pričom fyzická osoba sa podľa § 133 ods. 1 C.s.p. v návrhu označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Navrhovateľ však v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pri označení subjektu, s ktorým navrhol konať neuviedol žiadne označenie takého subjektu, u ktorého by zodpovedala požiadavka uvedeného ustanovenia na jeho označenie menom, priezviskom, adresou pobytu, dátumu narodenia, žiada nariadiť neodkladné opatrenie proti „Vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome so súp. číslom XXXX S. C., N. XX-XX“. Ide o takú vadu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v dôsledku ktorej je návrh v tej časti, ktorá sa týka uloženia povinnosti vlastníkom bytov a nebytových priestorov neprejednateľný, čo je dôvodom, pre ktorý súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia proti vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome so súp. číslom XXXX v C., N. XX-XX odmietol, riadiac sa pri výroku o odmietnutí ustanovením § 327 C.s.p. Ustanovenia o odstraňovaní vád z dôvodu, že návrh bol v tejto časti neprejednateľný súd v zmysle § 327 C.s.p. nepoužil. Označenie subjektu ako to predpisuje ustanovenie Civilného sporového poriadku má svoj význam v tom, že je vecou navrhovateľa, resp strany sporu alebo pokiaľ sa nejedná o sporové konanie účastníka konania, z dôvodu, že v sporovom konaní strany v zmysle zásady obsiahnutej v čl. 1 C.s.p. súdy prejednávajú spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv, ktorých nositeľom sú buď fyzické osoby, právnické osoby, prípadne tí, o ktorých to ustanovuje zákon. Podľa súdu pokiaľ aj zákon o vlastníctve bytov používa pojem vlastníci bytov, ide o všeobecný pojem, vyjadrujúci určitú skupinu subjektov, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy, ale pokiaľ sa má rozhodovať spor alebo ísť o konanie podľa Civilného sporového poriadku, bolo treba aj zo strany navrhovateľa postupovať pri podaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia tak, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval predpísanú náležitosť podľa § 132 ods. 1 C.s.p. v označení subjektu, ktorý bude spôsobilým byť nositeľom v tomto prípade povinnosti.
Ďalej sa súd zaoberal návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia proti právnickej osobe DRAŽOBNÁ SPOLOČNOSŤ, a.s. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie slúži bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Ten, kto navrhuje vydať neodkladné opatrenie musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov strán sa rozumie stav vzťahov strán, ktorý neznesie odklad. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Existencia právneho pomeru medzi stranami alebo nároku prípadne ich osvedčenie, samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie musí byť konkrétne a naviac oprávnenou stranou aspoň osvedčené.
Navrhovateľ podaným návrhom sleduje bezodkladnú úpravu pomerov. Úlohou navrhovateľa bolo osvedčiť základné skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Navrhovateľ v návrhu uvádza, že súdom priznaná výška pohľadávky voči správcovi bytového domu ani zďaleka nedosahuje minimálnu výšku pohľadávky bez príslušenstva podľa ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Údajný dlh, ktorý má prevyšovať potrebnú minimálnu výšku pohľadávky, aby nehnuteľnosť mohla byť predmetom dražby, neuznáva, nie je osvedčená súdom a chystá žalobu proti jej výške. Súd má spisom Okresného súdu Skalica sp. zn. 7C/112/2016 osvedčené, že v tomto konaní bol O. A. právoplatným rozsudkom zaviazaný uhradiť správcovi Prvá teplárenská, a.s. za poskytované plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od decembra 2015 do marca 2016 sumu 877,90 eur. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2000 eur. Vzhľadom k tomu, že sa podľa tvrdenia navrhovateľa začiatkom decembra 2017 konala schôdza vlastníkov bytov, na ktorej sa prejednávalo začatie výkonu záložného práva, v prípade, že navrhovateľ pokračoval v neplatení poskytovaných plnení spojených s užívaním bytu v sume 104 eur mesačne aj po marci 2016, nie je vylúčené, že ku dňu konania schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov jeho dlh mohol narásť až o sumu 2080 eur (9 mesiacov v roku 2016 a 11 mesiacov v roku 2017 spolu 20 mesiacov x 104 eur), a preto ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva žalobcovi hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom mohla prevyšovať sumu 2000 eur. Navrhovateľ sa k týmto skutočnostiam v návrhu nevyjadruje, absentujú ako tiež rozhodné pre posúdenie jeho nároku a v konaní neosvedčil predloženými listinami pravdepodobnosť a dôvodnosť nároku, ktorého sa žalobou vo veci samej mieni domáhať.
V návrhu sa žalobca vyjadruje, že správca porušil jeho práva tým, že ho nepozval na schôdzu vlastníkov bytov, na ktorej sa prejednávalo začatie výkonu záložného práva k jeho bytu a neoznámil mu výsledok písomného hlasovania, čo má za následok neplatnosť právnych úkonov vrátane začatia výkonu záložného práva a splnomocnenia dražobníka na výkon dobrovoľnej dražby. Uvedené skutočnosti nemá súd osvedčené, resp. podopreté žiadnymi listinami, nemá osvedčené, že by sa žalobca bránil voči tvrdeným skutočnostiam podaním napríklad žaloby o neplatnosť uznesenia, ktorým sa schválilo začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Uviedol, že konaním správcu a dražobnej spoločnosti dochádza k nerešpektovaniu jeho ústavného práva vlastniť majetok. K tomuto je potrebné uviesť, že v zmysle čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky povinnosti možno ukladať (iba) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 47, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády SR podľa čl. 120 ods. 2. Súd má osvedčené čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, že záložné právo k bytu navrhovateľa v prospech ostatných vlastníkov vzniklo na základe zákona, konkrétne podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z., čiže nezriadil ho správca ako uvádzal navrhovateľ v jeho návrhu. S vlastníckym právom sú spojené aj povinnosti a keďže navrhovateľ vlastnil byt, kde mu v súvislosti s jeho vlastníctvom bytu a podpisom zmluvy o výkone správy bytu boli poskytované zo strany správcu Prvá teplárenská, a.s. plnenia spojené s užívaním bytu, tomuto zodpovedala povinnosť navrhovateľa ako vlastníka bytu zaplatiť za poskytnuté plnenia, pričom navrhovateľ sa v celom návrhu nevyjadril k skutočnosti, vyplývajúcej z ním predloženej žiadosti, týkajúcej sa oznámenia výšky nedoplatku a účtu a žiadnym spôsobom neozrejmil v návrhu, prečo neplnil svoju povinnosť platiť za poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu, na čo sa zaviazal podpisom zmluvy o výkone správy bytu a ktorá skutočnosť napokon viedla k tomu, že zo zákona vzniklo ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov záložné právo. Záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi vyplýva zo záväzkovoprávneho vzťahu. Záložné právo má k tomu záväzkovému právnemu vzťahu akcesorickú povahu. To znamená, že vznik a trvanie záložného práva nerozlučne súvisí so zabezpečovanou pohľadávkou. Záložné právo plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. Založenie predmetu záložného práva donucuje dlžníka, aby sa splnením svojho záväzku zbavil záložného práva, ktoré ho obmedzuje pri nakladaní so zálohom. Uhradzovacia funkcia sa prejavuje v možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, ak jeho pohľadávka nebude riadne splnená. Záložné právo je legitímny právny inštitút, na realizáciu ktorého slúži zákon o dobrovoľných dražbách. Navrhovateľ v návrhu neuviedol, že plnil plnenia spojené s užívaním bytu v období po právoplatnosti rozsudku v konaní Okresného súd Skalica sp. zn. 7C/112/2016 a keďže je možné, že nie je schopný splniť svoj dlh vyrovnaním, nemožno dobrovoľnú dražbu považovať za neprimerané opatrenie, ku ktorému pristúpili podľa skutočností uvedených navrhovateľom v návrhu ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov ako záložní veritelia, ktorých záložné právo vzniklo zo zákona.
Pokiaľ je návrh odôvodnený aj tým, že navrhovateľ dražby - vlastníci bytov a nebytových priestorov nie sú vlastníkmi predmetu dražby - jeho bytu a teda nemôžu v dobrovoľnej dražbe dať previesť niečo, čo sami nevlastnia s poukazom na zásadu, že nikto nemôže na druhého preniesť viac práv než má sám, súd poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia v bode 26 navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (záložný veriteľ), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov ako zákonní záložní veritelia sú oprávnenými navrhnúť vykonanie dražby, poveriť spoločnosť DRAŽOBNÁ SPOLOČNOSŤ, a.s. výkonom dobrovoľnej dražby a predmetom dražby môže byť podľa ustanovenia v bode 24 vec, právo, iná majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná, súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, ak bolo navrhnuté ich vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom, teda predmetom dražby môže byť aj byt, ktorého vlastníkom je navrhovateľ podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX.
Súd nemá osvedčený základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia a to potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán. Navrhovateľ neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce záver o všeobecnej povinnosti spoločnosti DRAŽOBNÁ SPOLOČNOSŤ, a.s. zdržať sa na neobmedzenú dobu vykonania dobrovoľnej dražby, nakoľko sám osvedčil, že spoločnosť DRAŽOBNÁ SPOLOČNOSŤ, a.s. bola splnomocnená zákonnými záložnými veriteľmi, teda ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, vykonať dobrovoľnú dražbu jeho bytu. Žiaden zákon neukladá záložnému veriteľovi zdržať sa zákonom predvídaného výkonu záložného práva, ak sa bude vykonávať v súlade so zákonom. Pri obave navrhovateľa, že v prípade dobrovoľnej dražby by došlo k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím, súd poukazuje na ustanovenie v bode 27, ktoré umožňuje podať na súd žalobu o neplatnosť dražby na napravenie prípadných pochybení, teda nie je tu hrozba vytvorenia nenávratného stavu vykonaním dobrovoľnej dražby. Pokiaľ ide o skutočnosť, že navrhovateľovi bolo spoločnosťou DRAŽOBNÁ SPOLOČNOSŤ, a.s. zaslané Oznámenie o začatí výkonu zákonného záložného práva, táto skutočnosť sama o sebe nezakladá nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán, keďže došlo k zriadeniu zákonného záložného práva a k výkonu záložného práva bolo pristúpené na základe zákona o dobrovoľných dražbách.
Na základe vyššie uvedeného súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
K výroku pod 3. uznesenia súd uvádza:
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa čl. 4 ods. 1, 2 C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci, ods. 2 ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia bodu 37 a 38 uznesenia zdôvodňujúc výrok, že Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania sa o začatí konania zo strany súdu nedozvedela, súd voči „Vlastníkom bytov a nebytových priestorov“ ani voči DRAŽOBNEJ SPOLOČNOSTI a.s. za procesného stavu zisteného zo spisu až do vydania tohto uznesenia nerealizoval voči nim žiadne procesné úkony. Navrhovateľ síce má ním označené subjekty za povinných, ale ustanovenie z bodu 7 sa nedá aplikovať. Z dôvodu, že súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia čiastočne odmietol a zamietol, pre zamietajúce rozhodnutie nebude rozhodnutie ani doručované. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona. Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp rozumného zákonodarcu a rozhodoval iba o nároku na náhradu trov konania navrhovateľa neodkladného opatrenia a rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádza pritom z pomyselnej normy, že ak bolo potrebné odmietnuť sčasti návrh pre neoznačenie subjektu v súlade so zákonom a neboli osvedčené skutočnosti navrhovateľom, „Vlastníkom bytov a nebytových priestorov“ ani spoločnosti trovy nevznikli, zo spisu im žiadne nevyplývajú, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Vo veci ide o konečné rozhodnutie, preto súd rozhodoval aj o nároku na náhradu trov konania.
Z dôvodov uvedených v predchádzajúcom bode uznesenia by bolo nerozumné a v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu predkladať podľa ustanovenia v bode 38, v ňom uvedeného odseku 2, aj vec na rozhodovanie o výške trov konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Skalica, trojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.