Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/3/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. v právnej veci žalobcu SENIORPARK, n.o., IČO: 42 092 230, Kvetnica 424/24, 058 01 Poprad, právne zastúpeného JUDr. Matúšom Fabianom, Advokátska kancelária, Nám. sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad proti žalovanému Mestu Poprad, IČO: 00 326 470 so sídlom Mestský úrad Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3, 058 01 Poprad, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 82430/6376/2017 zo dňa 6. novembra 2017 v spojení s opatrením č. 65347/6376/2017 zo dňa 11. augusta 2017 na základe všeobecnej správnej žaloby takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e opatrenie žalovaného č. 65347/6376/2017 zo dňa 11. augusta 2017 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

II. Z a m i e t a žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 82430/6376/2017 zo dňa 6. novembra 2017.

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 50 %.

odôvodnenie:

I.

Stručný priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutých opatrení

1. Žalovaný svojím opatrením zo dňa 11.08.2017 č. 65347/6376/2017 ako vecne a miestne príslušný správny orgán podľa § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“), zrušil opatrenie - určenie použitia trvalých dopravných značiek a dopravných zariadení, vydané pod č. 1866/2031/2017 zo dňa 28.02.2017, ktorým bolo určené použitie trvalých zvislých dopravných značiek č. IP 24a (l x Zóna s dopravným obmedzením), IP 24b (l x Koniec zóny s dopravným obmedzením), zmena textu existujúcej dodatkovej tabuľky č. E 12 na text „Okrem povolení Seniorpark a obyvateľov bytového domu“ a umiestnenie dopravných zariadení 3 x regulačný stĺpik s označením č. Z 2c (Žlté a čierne pruhy) a parkovacej závory na účelovej komunikácii nachádzajúcej sa na pozemku KN-C parc. č. 3121/2, k. ú. Poprad. Z odôvodnenia tohto opatrenia vyplýva, že žalovanému bola dňa 11.01.2017 doručená žiadosť, ktorou žiadateľ SENIORPARK, n.o., Kvetnica 424, 058 01 Poprad, požiadal žalovaného ako príslušný cestný orgán o odsúhlasenie dopravného značenia v zmysle predloženého projektu na určenie dopravného značenia na účelovej komunikácii nachádzajúcej sa na pozemku KN-C parc. č. 3121/2 k.ú. Poprad. Žalovanému bolo následne preukázané vlastníctvo účelovej komunikácie, a to predložením kópie Zmluvy o prevode časti

likvidačného zostatku neziskovej organizácie medzi zmluvnými stranami Špecializovaná nemocnica respiračných chorôb Poprad - Kvetnica, n.o. - v likvidácii, Kvetnica 414, 058 87 Poprad, IČO: 37 886 894 a SENIORPARK, n.o., Kvetnica 424, 058 01 Poprad, IČO: 42 092 230. Žalovaný ako príslušný správny orgán v zmysle § 3 ods. 2 cestného zákona vydal dňa 28.02.2017 opatrenie - určenie použitia trvalých dopravných značiek a dopravných zariadení, ktorým určil použitie a umiestnenie dopravných značiek a dopravných zariadení v zmysle predloženého projektu na určenie dopravného značenia a vyjadrenia Okresného dopravného inšpektorátu v Poprade č. ORPZ- PP-ODI-51-280/2016.

2. Dňa 10.02.2017 bolo žalovanému doručené uznesenie Okresného súdu Poprad o nariadení neodkladného opatrenia č. 20C/223/2016-33 zo dňa 10.01.2017, vykonateľné dňa 02.02.2017, ktorým bolo vydané neodkladné opatrenie voči žalobcovi, v zmysle ktorého je žalobca povinný zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by dochádzalo k obmedzeniu práva vyplývajúceho z vecného bremena vzniknutého ex lege na pozemku KN-C parc. č. 3121/2 k.ú. Poprad a je povinný znášať najmä právo prechodu peši, právo prejazdu motorovými vozidlami a právo parkovania motorovými vozidlami vyplývajúce z vecného bremena vzniknutého ex lege na pozemku KN-C parc. č. 3121/2 k.ú. Poprad, v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Stará obytná, súpisné číslo 429, orientačné číslo 23.

3. Podľa žalovaného vzhľadom na vyššie citované vykonateľné súdne rozhodnutie (uznesenie Okresného súdu Poprad č. 20C/223/2016-33 zo dňa 10.01.2017) je opatrenie Mesta Poprad - určenie použitia trvalých dopravných značiek a dopravných zariadení, vydané pod č. 1866/2031/2017 zo dňa 28.02.2017 nevykonateľné, keďže žalobca nemôže pristúpiť k umiestneniu schválených dopravných značiek a dopravných zariadení v zmysle vyššie uvedeného opatrenia - určenie použitia trvalých dopravných značiek a dopravných zariadení č. 1866/2031/2017 zo dňa 28.02.2017 a ku dňu vydania tohto opatrenia podľa žalovaného ani nebolo toto opatrenie vykonané. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností žalovaný ako cestný správny orgán v zmysle § 3 ods. 2 cestného zákona vydal toto opatrenie, ktorým určenie použitia trvalých dopravných značiek a dopravných zariadení vydané pod č. 1866/2031/2017 zo dňa 28.02.2017 zrušil. Uvedené opatrenie bolo žalobcovi doručené dňa 08.09.2017.

4. Listom zo dňa 06.11.2017 pod č. 82430/6376/2017 žalovaný upovedomil žalobcu k podaniu označenému ako Odvolanie proti rozhodnutiu Mesta Poprad č. 65347/6376/2017 zo dňa 11.08.2017. V tomto liste žalovaný uviedol, že dňa 18.09.2017 bolo žalovanému doručené podanie označené ako odvolanie proti rozhodnutiu Mesta Poprad č. 65347/6376/2017 zo dňa 11.08.2017 - zrušenie opatrenia žalobcu. Predmetným podaním žalobca navrhoval, aby príslušný správny orgán opatrenie Mesta Poprad č. 65347/6376/2017 zrušil. Podľa žalovaného opatrenie ako individuálny správny akt je definované vo viacerých právnych predpisoch: Poukázal na ustanovenie § 21 ods. 3 písm. c) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ďalej poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku. Podľa žalovaného po posúdení predmetného individuálneho správneho aktu - zrušenie opatrenia - určenie použitia dopravných značiek a dopravných zariadení, č. 65347/9376/2017 zo dňa 11.08.2017, ktorý bol vydaný Mestom Poprad v zmysle úpravy § 3 ods. 2 cestného zákona žalovaný konštatoval, že predmetný akt spĺňa definičné znaky opatrenia v kontexte citovanej právnej úpravy - bol vydaný Mestom Poprad ako orgánom verejnej správy v osobitnom - administratívnom konaní, t. j. pri výkone pôsobnosti v oblasti verejnej správy a ktorého účinkami sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby priamo dotknuté. Uvedený záver podporuje aj skutočnosť, že cestný zákon nezveruje obci, resp. mestu ako orgánu, ktorý v zmysle § 3 ods. 2 cestného zákona určuje použitie dopravných značiek, dopravných zariadení na miestnych komunikáciách a účelových komunikáciách a povoľuje vyhradené parkoviská právomoc vydávať v danom administratívnom konaní individuálne správne akty vo forme rozhodnutia a zároveň vylučuje aplikáciu správneho poriadku.

5. Podľa žalovaného cestný zákon explicitne v ustanovení § 3 ods. 6 ustanovuje, že na činnosti podľa § 3 ods. 2 druhej vety, t. j. konanie, v ktorom obce určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení na miestnych komunikáciách a účelových komunikáciách a povoľujú vyhradené parkoviská sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, teda aplikáciu Správneho poriadku výslovne vylučuje.

6. Podľa žalovaného v danom prípade však úprava procesného postupu nie je upravená ani v osobitnom zákone (zásada „ lex specialis derogat legi generáli - osobitný zákon má prednosť pred všeobecným“),

keďže cestný zákon ako lex specialis neobsahuje právnu úpravu, ktorá by upravovala osobitný druh administratívneho konania, ani spôsob akým by mal neúspešný účastník postupovať v prípade, ak nie je s výsledkom konania spokojný, resp. nerieši a ani neustanovuje spôsob konania o opravnom prostriedku. Žalovaný ako orgán príslušný podľa § 3 ods. 2 cestného zákona po posúdení obsahu a povahy doručeného podania, príslušnej právnej úpravy, ktorú je potrebné aplikovať v tomto prípade a s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, predovšetkým skutočnosť, že podaním napadnutý správny akt - opatrenie Mesta Poprad č. 65347/6376/2017 zo dňa 11. 08. 2017 má povahu opatrenia, nie rozhodnutia vydaného v správnom konaní, dospel k záveru, že odvolanie proti predmetnému opatreniu nie je prípustné a z týchto dôvodov podanie označené ako „odvolanie proti rozhodnutiu Mesta Poprad č. 65347/6376/2017 zo dňa 11.08.2017 - zrušenie opatrenia“ nie je možné vybaviť v odvolacom konaní.

II.

Argumenty žalobcu v podane žalobe

7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania citovaných opatrení žalovaného zo dňa 11.08.2017 a 06.11.2017. V podanej žalobe žalobca uviedol, že opatrenie zo dňa 11.08.2017, ktorým bolo zrušené určenie použitia dopravného značenia síce nemá náležitosti rozhodnutia správneho orgánu, avšak žalobca zastáva názor, že v ňom ide o individuálny správny akt, ktorým je žalobca dotknutý na svojich právach a právom chránených záujmoch.

8. Hoci cestný zákon výslovne neupravuje, že určenie dopravného značenia vykoná príslušný správny orgán tak, že o tom vydá rozhodnutie s určitými náležitosťami, je potrebné poukázať na to, že v zmysle ustálenej judikatúry (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky spis. zn. III. ÚS 138/03, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 5Sžp/5/2011, 8Sžp/14/2011, 3Sžp/5/2011 a i.), možno za rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré môžu byť aj predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva považovať i také, ktoré nemajú formálne náležitosti rozhodnutia, ale dotýkajú sa, alebo sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb, a teda aj oznámenia alebo opatrenia s charakterom rozhodnutia vydané príslušným správnym orgánom ako právnoaplikačné akty.

9. Podľa žalobcu správny orgán vydal určenie použitia dopravného značenia na žiadosť žalobcu po jeho odsúhlasení Okresným riaditeľstvom PZ, ODI v Poprade dňa 10.01.2016. Dôvodom zrušenia opatrenia bola výlučne tvrdená existencia neodkladného opatrenia vydaného Okresným súdom Poprad pod spiz. zn. 20C/223/2016-33 zo dňa 10.01.2017, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť: 1. zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by dochádzalo k obmedzeniu práva vyplývajúceho z vecného bremena vzniknutého ex lege na pozemku parc. reg. C-KN 3121/2, vedeného na LV č. 6029, k.ú. Poprad, v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Stará obytná 4296/23, ktorý sa nachádza na parc. reg. C - KN 3110, k.ú. Poprad; 2. znášať najmä právo prechodu peši, prejazdu a parkovania motorovými vozidlami vyplývajúce z tohto vecného bremena; 3. 3.odstrániť z pozemku parc. reg. C-KN 3121/2 hromadu štrku a tvárnice.

10. Žalobca zdôraznil, že predmetné uznesenie Okresného súdu Poprad bolo na jeho odvolanie, teda na odvolanie Seniorparku, n.o., uznesením Krajského súdu v Prešove spis. zn. 12Co/36/2017-121 zo dňa 12.06.2017 zmenené tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol v celom rozsahu zamietnutý. Jediný dôvod, o ktorý správny orgán oprel zrušenie opatrenia, teda v čase rozhodovania správneho orgánu nebol daný.

11. Žalobca na tomto mieste poukázal i na absolútnu nelogickosť postupu správneho orgánu, nakoľko zrušené opatrenie vydal dňa 28.02.2017, hoci sám správny orgán konštatoval, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia mu bolo doručené už dňa 10.02.2017. Následne dňa 11.08.2017 opatrenie zrušil z dôvodu tvrdenej existencie neodkladného opatrenia, hoci toto bolo už zrušené uznesením odvolacieho súdu zo dňa 12.06.2017.

12. Pokiaľ správny orgán v opatrení zo dňa 11.08.2017 argumentoval v prospech jeho zrušenia aj tým, že toto opatrenie nebolo ešte ani vykonané, tu žalobca poukazuje na nesprávne právne posúdenie veci správnym orgánom. Zo žiadneho relevantného zákonného ustanovenia predsa nevyplýva, že dopravné

značenie musí byť aj zrealizované v určitej lehote. Žiadnu takúto lehotu neurčil ani správny orgán v zrušenom opatrení.

13. Práve naopak - v bode 7 zrušeného opatrenia uviedol, že určenie použitia dopravného značenia môže zmeniť alebo doplniť, ak si to bude vyžadovať verejný záujem. V zrušení opatrenia však správny orgán existenciu verejného záujmu na takomto jeho rozhodnutí ani len netvrdil.

14. Z uvedeného dôvodu mal žalobca za to, že i predmetné opatrenie zo dňa 11.08.2017 je rozhodnutím napadnuteľným opravným prostriedkom - odvolaním (bližšie viď argumentácia v bode II. správnej žaloby) a nakoľko dôvody, pre ktoré bolo pôvodné opatrenie zrušené opatrením zo dňa 11.08.2017, v čase vydania tohto opatrenia, teda dňa 11.08.2017 neboli dané, podal žalobca proti nemu odvolanie, a to dňa 18.09.2017.

15. Odvolanie žalobcu proti opatreniu zo dňa 11.08.2017 posúdil prvostupňový správny orgán a s poukazom § 3 ods.6 cestného zákona konštatoval, že opatrenie nie je rozhodnutím a nie je proti nemu prípustné odvolanie, a teda nie je možné ho vybaviť v odvolacom konaní. O svojom postupe upovedomil žalobcu pod č. 82430/6376/2017 dňa 06.11.2017.

16. Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií.

17. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ak obec rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni, odvolací orgán ustanovuje osobitný predpis. 18ba)

18. Poznámka č. 18ba) odkazuje na § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

19. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 180/2013 Z.z., okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1, 5 a 6 1. riadi, kontroluje a koordinuje výkon štátnej správy uskutočňovaný okresnými úradmi, ktoré majú sídlo v jeho územnom obvode, 2. vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon, 3. je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje vyšší územný celok, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný predpis neustanovuje inak, 4. je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec, ktorá sa nachádza v jeho územnom obvode, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

20. S poukazom na citované ustanovenia je zrejmé, že s výnimkou vecí, o ktorých to určí osobitný zákon (napr. daňové konanie), o odvolaniach proti rozhodnutiam obce a to bez ohľadu na to, či ide o rozhodnutie vydané v rámci výkonu samosprávy alebo v rámci preneseného výkonu štátnej správy, rozhoduje okresný úrad v sídle kraja.

21. Nakoľko uvedené opatrenie zo dňa 11.08.2017, ktorým bolo zrušené opatrenie o určení použitia dopravného značenia bolo vydané Mestom Poprad ako správnym orgánom podľa §3 ods. 2 cestného zákona, je zrejmé, že aj s poukazom na argumentáciu uvedenú vyššie, je proti tomuto opatreniu prípustné odvolanie, a to v zmysle citovaných ustanovení § 27 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. a § 4 ods. 2 zákona č. 180/2013 Z.z. Cestný zákon ako zákon osobitný v tomto prípade neustanovuje inak.

22. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že cestný zákon explicitne určil, že všeobecné predpisy o správnom konaní, teda , sa na uvedené konanie nevzťahujú, keďže prípustnosť odvolania voči opatreniam či rozhodnutiam vydávaným obcou v prvom stupni ako aj právomoc a

príslušnosť odvolacieho orgánu na rozhodovanie o odvolaní voči nim, vyplývajú z vyššie uvedených zákonných ustanovení.

23. Podľa právneho názoru žalobcu správny orgán postupoval a rozhodol v rozpore so zákonom, keď opatrenie o zrušení opatrenia o určení dopravného značenia označil za opatrenie, ktoré nemožno napadnúť opravným prostriedkom a vec nepostúpil príslušnému odvolaciemu správnemu orgánu.

24. Podľa § 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (ods. 1). Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2).

25. Podľa § 3 ods. 1 S.s.p. na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

26. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

27. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

28. Žalobca je právnickou osobou, ktorá žalovaného ako príslušný cestný orgán požiadala o odsúhlasenie dopravného značenia podľa predloženého projektu na určenie dopravného značenia na účelovej komunikácii vo vlastníctve žalobcu a nachádzajúcej sa na pozemku C- KN parc. č. 3121/2, k.ú. Poprad, vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Podľa žalobcu ide o subjekt poskytujúci starostlivosť o ľudí neschopných postarať sa o seba vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav.

29. Žalovaný je mesto, právnická osoba, ktorý je podľa § 3 ods. 2 cestného zákona orgánom príslušným na rozhodovanie o použití trvalých dopravných značiek, a to v rámci preneseného výkonu štátnej správy. Podľa žalobcu je zrejmé, že s poukazom na citované zákonné ustanovenia v bode II. tejto správnej žaloby je na rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu (či opatreniu) obce vydaného v rámci preneseného výkonu štátnej správy príslušný ako odvolací orgán - okresný úrad v sídle kraja, teda v danom prípade Okresný úrad Prešov. Žalobca odvolanie proti opatreniu zo dňa 11.08.2017 adresoval Okresnému úradu Prešov cestou prvostupňového správneho orgánu. Nakoľko o odvolaní žalobcu de facto „rozhodol“ samotný správny orgán prvého stupňa opatrením zo dňa 06.11.2017, žalobcovi neostáva iné, ako domáhať sa touto správnou žalobou súdneho prieskumu zákonnosti opatrenia zo dňa 06.11.2017 v spojení s opatrením zo dňa 11.08.2017 s poukazom na § 180 ods. 1 veta prvá S.s.p. práve voči žalovanému označenému v záhlaví tejto správnej žaloby.

30. Žalobca je presvedčený, že aj označené opatrenie zo dňa 06.11.2017 v spojení s opatrením zo dňa 11.08.2017 podliehajú súdnemu prieskumu. Jednak v nich ide o opatrenia definované v § 3 ods. 1 S.s.p. a zároveň v nich nejde o rozhodnutie či iný akt, ktorého preskúmateľnosť je priamo vylúčená ustanovením § 7 S.s.p. Žalobca preto zastáva názor, že i s poukazom na tzv. generálnu klauzulu vyjadrenú v ustanovení čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ide v označených opatreniach o opatrenia podliehajúce súdnemu prieskumu.

31. Pokiaľ ide o podmienku prípustnosti správnej žaloby spočívajúcu vo vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré zákon pripúšťa, tu žalobca zastáva názor, že i táto podmienka bola naplnená, keďže odvolanie, ktorého prípustnosť je daná podľa § 27 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. a § 4 ods. 2 zákona č.

180/2013 Z.z., bolo podané oprávneným subjektom v zákonnej lehote na príslušný orgán, avšak správny orgán, ktorý mal v rámci autoremedúry vec opätovne posúdiť a rozhodnúť alebo odvolanie predložiť na rozhodnutie príslušnému odvolacieho orgánu, tak neurobil.

32. Žalobca ďalej uviedol, že takýmto postupom žalovaného a vydaním žalobou napadnutého opatrenia boli porušené jeho subjektívne práva. Podľa žalobcu uvedeným postupom a opatrením, ktoré bolo jeho výsledkom bolo porušené právo žalobcu zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR - domáhať sa svojho práva na príslušnom orgáne. Opatrením žalovaného zo dňa 06.11.2017 bolo odňaté žalobcovi právo na to, aby príslušný odvolací orgán posúdil argumenty obsiahnuté v jeho odvolaní a následne rozhodol o jeho odvolaní. Podľa žalobcu je týmto naplnený dôvod pre zrušenie opatrenia žalovaného zo dňa 06.11.2017, a to podľa § 191 ods. 1 písm. g) S.s.p., keďže došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Napokon aj samotný žalovaný v opatrení zo dňa 06.11.2017 konštatoval, že v opatrení zo dňa 11.08.2017 išlo o opatrenie správneho orgánu vydaného v administratívnom konaní, ktorého účinkami sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti právnickej osoby priamo dotknuté. Okrem uvedeného možno dospieť aj k záveru, že opatrenie zo dňa 06.11.2017 vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, keďže o odvolaní prináležalo rozhodovať okresnému úradu v sídle kraja a nie žalovanému, čím je podľa žalobcu naplnený aj dôvod v zmysle § 191 ods. 1 písm. b) S.s.p.

33. Okrem uvedeného žalobca poukázal na to, že týmto postupom žalovaného bola vlastne žalobcovi odňatá akákoľvek zákonná možnosť domáhať sa nápravy stavu navodeného opatrením zo dňa 11.08.2017, pričom jediným dôvodom na vydanie opatrenia dňa 11.08.2017, ktorým bolo zrušené opatrenie o určení dopravného značenia, bola žalovaným tvrdená existencia právoplatného neodkladného opatrenia. Pokiaľ však žalovaný dôvodil tým, že dňa 10.02.2017 mu bolo doručené uznesenie Okresného súdu Poprad o nariadení neodkladného opatrenia č.k. 20C/223/2016-33 zo dňa 10.01.2017, ktorým bolo žalobcovi uložené zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by dochádzalo k obmedzeniu práva vyplývajúceho z vecného bremena vzniknutého ex lege na pozemku KN-C parc.č. 3121/2, k.ú. Poprad a strpieť právo prechodu peši, prejazdu motorovými vozidlami a parkovania motorovými vozidlami v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Stará obytná, súpisné č. 429, orientačné č. 23, tu žalobca poukázal na skutočnosti bližšie opísané v bode I. tejto žaloby a síce, že žalovaný v čase vydania správnou žalobou napadnutého opatrenia dňa 06.11.2017 ako aj v čase vydanie opatrenia zo dňa 11.08.2017, vedel, resp. mal vedieť, že uvedené neodkladné opatrenie bolo zmenené a návrh na jeho vydanie bol v celom rozsahu zamietnutý ako nedôvodný. Podľa žalobcu žalovaný mal riadne zistiť a preveriť skutočný stav veci v čase svojho rozhodovania a pokiaľ tak neurobil, je tu daný dôvod na zrušenie oboch opatrení žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. e) S.s.p., pretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

34. Žalobca dodal, že opatrenie žalovaného bolo vydané dňa 06.11.2017, teda najskôr v tento deň mohlo byť žalobcovi doručené, a teda najskôr nasledujúcim dňom začala plynúť lehota na podanie správnej žaloby v zmysle § 181 ods. 1 S.s.p. Žaloba podaná dňa 05.01.2018 je tak podaná v zákonnej lehote.

III.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

35. K žalobe sa žalovaný vyjadril písomným podaním zo dňa 08.03.2018, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že jeho postup je v danej veci zmätočný, keďže Mesto Poprad nemalo vedomosť o existencii uznesenia Krajského súdu v Prešove spis. zn. 12Co/36/2017-121 zo dňa 12.06.2017, ktorým bolo neodkladné opatrenie zrušené. Toto rozhodnutie nebolo Mestu Poprad doručené tak, ako tomu bolo v prípade neodkladného opatrenia, doručeného z opatrnosti Mestu Poprad právnym zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Stará obytná, súpisné číslo 429, orientačné číslo 23, a preto sa nemalo ako dozvedieť o jeho existencii, keďže nebolo účastníkom konania vo veci navrhovateľov - vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Stará obytná, súpisné číslo 429, orientačné číslo 23, na pozemku parcela reg. C, parc. Č 3110, k. ú. Poprad proti žalobcovi o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, a ani iného súdneho konania, ktoré prebiehalo/prebieha medzi týmito subjektmi a teda toto rozhodnutie súdu mu doručované nebolo.

36. K argumentu žalobcu, že v zrušení opatrenia správny orgán existenciu verejného záujmu ani netvrdil žalovaný uviedol, že ak sa v zrušenom opatrení uvádza, že určenie použitia dopravného značenia môže Mesto Poprad ako príslušný správny orgán zmeniť alebo doplniť, ak si to bude vyžadovať verejný záujem, neznamená to, že je to jediným a výlučným dôvodom na zrušenie tohto opatrenia, ale len jedným z možných dôvodov na jeho zrušenie. V tejto súvislosti uviedol, že ak je daný dôvod na zrušenie vyplývajúci zo zákona alebo spočívajúci aj v existencii súdneho rozhodnutia, ktoré autoritatívne upravuje pomery medzi stranami (čo v danom prípade spôsobilo nevykonateľnosť opatrenia cestného správneho orgánu), konajúci orgán je povinný sa s týmto zodpovedajúcim spôsobom vysporiadať, čo v konkrétnom prípade môže znamenať aj to, že skôr vydané opatrenie zruší.

37. Podľa žalovaného žalobca uviedol, že proti opatreniu Mesta Poprad zo dňa 11.08.2017 podal odvolanie, ktoré posúdil prvostupňový správny orgán a s poukazom na § 3 ods. 6 cestného zákona konštatoval, že opatrenie nie je rozhodnutím, nie je proti nemu prípustné odvolanie a nie je možné ho vybaviť v odvolacom konaní. O svojom postupe upovedomil žalobcu pod. č. 82430/6376/2017 zo dňa 06.11.2017.

38. Podľa žalovaného žalobca ďalej uviedol, že s výnimkou vecí, o ktorých to určí osobitný zákon (napr. daňové konanie), o odvolaniach proti rozhodnutiam obce, a to bez ohľadu na to, či ide o rozhodnutie vydané v rámci výkonu samosprávy alebo v rámci preneseného výkonu štátnej správy, rozhoduje okresný úrad v sídle kraja.

39. Nakoľko uvedené opatrenie zo dňa 11.08.2017, ktorým bolo zrušené opatrenie o určení použitia dopravného značenia bolo vydané Mestom Poprad ako správnym orgánom podľa § 3 ods. 2 cestného zákona je podľa žalovaného zrejmé, že je proti tomu prípustné odvolanie a to v zmysle § 27 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), a § 4 ods. 2 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cestný zákon ako zákon osobitný v tomto prípade neustanovuje inak. Prípustnosť odvolania voči opatreniam či rozhodnutiam vydávaným obcou v prvom stupni ako aj právomoc a príslušnosť odvolacieho orgánu na rozhodovanie o odvolaní voči nim, podľa žalobcu vyplývajú z vyššie uvedených zákonných ustanovení, pričom na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že cestný zákon explicitne určil, že všeobecné predpisy o správnom konaní, teda sa na uvedené konanie nevzťahujú. Podľa právneho názoru žalobcu správy orgán postupoval a rozhodol v rozpore so zákonom, keď opatrenie o zrušení opatrenia o určení dopravného značenia označil za opatrenie, ktoré nemožno napadnúť opravným prostriedkom a vec nepostúpil príslušnému odvolaciemu orgánu.

40. Žalovaný k vyššie uvedeným argumentom žalobcu vo vzťahu k prípustnosti odvolania uviedol nasledovné: Dňa 18.09.2017 bolo žalovanému doručené podanie označené ako „odvolanie proti rozhodnutiu Mesta Poprad č. 65347/6376/2017 zo dňa 11.08.2017 - zrušenie opatrenia“ žalobcu. Predmetným podaním žalobca navrhol, aby príslušný správny orgán opatrenie žalovaného č. 65347/6376/2017 zrušil.

41. Podľa žalovaného opatrenie ako individuálny správny akt je definované vo viacerých právnych predpisoch:

- v zmysle ustanovenia § 21 ods. 3 písm. c) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov sa opatrením rozumie: „správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorými sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.“

- v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. c) zákona 165/2015 Z.z. Správny súdny poriadok sa opatrením orgánu verejnej správy rovnako rozumie „akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby priamo dotknuté.“

42. Žalovaný po posúdení predmetného opatrenia ustálil, že ide o individuálny správny akt, ktorý spĺňa definičné znaky opatrenia v kontexte citovanej právnej úpravy. Uvedené konštatovanie podporuje aj skutočnosť, že cestný zákon nezveruje obci, resp. mestu ako orgánu, ktorý v zmysle § 3 ods. 2 cestného zákona určuje použitie dopravných značiek, dopravných zariadení na miestnych komunikáciách a účelových komunikáciách a povoľuje vyhradené parkoviská právomoc vydávať v

danom administratívnom konaní individuálne správne akty vo forme rozhodnutia a zároveň vylučuje aplikáciu správneho poriadku.

43. Cestný zákon explicitne v ustanovení § 3 ods. 6 ustanovuje, že na činnosti podľa § 3 ods. 2 druhej vety (t. j. „konanie, v ktorom obce určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení na miestnych komunikáciách a účelových komunikáciách a povoľujú vyhradené parkoviská“) sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, teda aplikáciu správneho poriadku výslovne vylučuje.

44. Žalovaný nesúhlasil s právnym názorom žalobcu, že prípustnosť odvolania voči opatreniam či rozhodnutiam vydávaným obcou v prvom stupni, ako aj právomoc a príslušnosť odvolacieho orgánu na rozhodovanie o odvolaní voči nim, vyplývajú z vyššie citovaných ustanovení zákona o obecnom zriadení, zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy (ďalej len „zákon o organizácii miestnej štátnej správy“) a cestného zákona. Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) zákona o organizácii miestnej štátnej správy upravuje pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja tak, že je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec, ktorá sa nachádza v jeho územnom obvode, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Keďže obec v danom prípade nekoná v správnom konaní, nemožno z tohto zákonného ustanovenia vyvodiť záver, v zmysle ktorého je daná právomoc a príslušnosť obce (mesta) konať ako odvolací orgán.

45. Podľa žalovaného uvedené nevyplýva ani z cestného zákona a úprava procesného postupu nie je upravená ani v osobitnom zákone (zásada „lex specialis derogat legi generali - osobitný zákon má prednosť pred všeobecným“), keďže cestný zákon ako lex specialis neobsahuje právnu úpravu, ktorá by upravovala osobitný druh administratívneho konania, ani spôsob akým by mal neúspešný účastník postupovať v prípade, ak nie je s výsledkom konania spokojný, resp. nerieši a ani neustanovuje spôsob konania o opravnom prostriedku.

46. Poukazujúc na uvedené skutočnosti a argumenty žalovaný mal za to, že uvedený procesný postup bol správny a naďalej trvá na tom, že odvolanie proti opatreniu č. 65347/6376/2017 zo dňa 11.08.2017

- zrušenie opatrenia nie je možné vybaviť v odvolacom konaní.

47. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby príslušný súd rozhodol tak, že správnu žalobu v zmysle § 190 Správneho súdneho poriadku v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

IV.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného

48. Elektronickým podaním zo dňa 10.04.2018 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného.

49. Žalobca sa v celom rozsahu pridržiaval svojej argumentácie a žalobných dôvodov bližšie vymedzených v správnej žalobe.

50. Podľa žalobcu pokiaľ žalovaný tvrdil, že dôvodom zrušenia opatrenia bola jeho nevykonateľnosť vzhľadom na existenciu súdneho rozhodnutia, tu žalobca znovu uviedol v čase zrušenia opatrenia takáto prekážka neexistovala. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že nebol účastníkom súdneho konania, nebolo mu doručené rozhodnutie súdu a nemal vedomosť o zrušení neodkladného opatrenia odvolacím súdom, tu žalobca poukázal na skutočnosť, že pokiaľ žalovaný zrušil opatrenie pre ním tvrdenú existenciu neodkladného opatrenia, nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď si pred svojim rozhodnutím nezistil aktuálny stav veci. Ak mal v čase zrušenia opatrenia vedomosť o neodkladnom opatrení, resp. ho mal k dispozícii (tvrdil, že mu bolo doručené), mal využiť všetky možné a dostupné prostriedky (aj vzhľadom na verejnosť vyhlasovania rozhodnutí súdov), aby si dôkladne a dostatočne zistil skutočný stav veci a podľa toho rozhodol.

51. Podľa žalobcu žalovaný ako orgán verejnej správy mal riadne zistiť a preveriť skutočný stav veci v čase svojho rozhodovania a pokiaľ tak neurobil, je tu rozhodne daný dôvod na zrušenie oboch opatrení žalovaného, pretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Podľa žalobcu je predsa povinnosťou správneho orgánu zistiť riadne skutkový stav veci, za tým účelom si zaobstarať potrebné dôkazy a až následne rozhodnúť. Pokiaľ teda žalovaný tvrdil len

to, že nemal vedomosť o zrušení neodkladného opatrenia, ktoré v čase rozhodovania žalovaného už bolo vydané a právoplatné, de facto tým žalovaný sám potvrdil žalobcom tvrdenú skutočnosť, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci - teda sám potvrdil existenciu žalobného dôvodu v zmysle § 191 ods. 1 písm. e) S.s.p.

52. Žalobca vzhľadom na uvedené mal za to, že je daný dôvod na zrušenie žalobou napadnutých opatrení žalovaného.

V.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

53. Krajský súd v Prešove správnu žalobu právne posúdil, preskúmal predložený administratívny spis, ako aj vyjadrenia žalobcu a žalovaného v predmetnej veci a dospel k záveru, že sú splnené procesné podmienky na rozhodnutie súdu v predmetnej veci, že je založená právomoc správneho súdu na preskúmanie žalobou napádaných opatrení a súčasne aj vecná a miestna príslušnosť Krajského súdu v Prešove na prejednanie predmetnej žaloby. Žalobca je aktívne procesne legitimovaný na podanie žaloby, správne označil pasívne a procesne legitimovaný orgán verejnej správy a splnil aj ďalšie zákonom vyžadované náležitosti súvisiace so žalobou. Po preskúmaní žalobou napádaných opatrení, ako aj z predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že je potrebné žalobe vyhovieť v časti týkajúcej sa zrušenia Opatrenia zo dňa 11.08.2017 a súčasne žalobu zamietnuť v časti napádaného Opatrenia zo dňa 06.11.2017, a to z týchto dôvodov:

54. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

55. Podľa § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, d) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, e) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, f) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

56. Podľa § 3 ods. 1 cestného zákona , Orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie Orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie (ďalej len „cestný správny orgán“) sú: a) ministerstvo, b) okresné úrady v sídlach krajov, c) okresné úrady.

57. Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona, miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií.

58. Podľa § 3 ods. 3 cestného zákona, Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre pozemné komunikácie a) určuje hlavné smery cestnej politiky a rozvoja cestného hospodárstva vrátane jeho organizačnej štruktúry a riadenia, b) schvaľuje plán rozvoja diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu,

c) zabezpečuje stavebno-technické vybavenie diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu podľa potrieb cestnej dopravy a obrany štátu, d) rozhoduje o zaradení pozemných komunikácií do cestnej siete a o ich vyradení z nej, o pretriedení ciest a prestaničení cestnej siete; ak zmena dopravného charakteru má za následok aj zmenu vlastníckych práv, upravia sa vlastnícke práva (§ 3d), e) určuje triedy a dopravný charakter jednotlivých cestných ťahov, f) zabezpečuje centrálnu technickú evidenciu pozemných komunikácií (ďalej len „centrálna evidencia“), g) vykonáva štátnu správu vo veciach diaľnic a rýchlostných ciest, h) spracúva a koordinuje štátnu koncepciu diaľnic a ciest, i) koordinuje celoštátne sčítanie cestnej dopravy na diaľniciach a cestách, j) zabezpečuje tvorbu, aktualizáciu a distribúciu jednotnej referenčnej siete pozemných komunikácií z údajov centrálnej evidencie, k) zabezpečuje jednotný informačný systém zimnej spravodajskej služby, l) zabezpečuje zriadenie a prevádzku váh na meranie hmotnosti vozidla a jeho nápravových tlakov na hraničných priechodoch a vo vnútrozemí a činnosti s tým súvisiace, m) vo výnimočných prípadoch udeľuje súhlas na technické riešenie odlišné od slovenských technických noriem a technických predpisov pre pozemné komunikácie, n) posudzuje a schvaľuje operačné plány zimnej údržby diaľnic a ciest, o) rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja vo veciach, ktoré sú zákonom ustanovené len okresnému úradu v sídle kraja, p) riadi, kontroluje, koordinuje a metodicky usmerňuje výkon štátnej správy uskutočňovaný okresnými úradmi v sídle kraja, okresnými úradmi a obcami ako prenesený výkon štátnej správy, q) určuje použitie dopravných značiek a dopravných zariadení, povoľuje zriadenie vyhradených parkovísk na diaľniciach a na rýchlostných cestách, a ak ide o súvisle zastavané územie alebo o územie určené na zastavanie, aj po prerokovaní s obcou, r) sa vyjadruje pri prerokovaní Koncepcie územného rozvoja Slovenska a k územnoplánovacej dokumentácii1d) v prípadoch, keď sú riešením dotknuté diaľnice alebo rýchlostné cesty, s) zabezpečuje finančné transfery obciam na prenesený výkon štátnej správy vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií.

59. Podľa § 3 ods. 4 cestného zákona, Okresné úrady v sídle kraja a) vykonávajú štátnu správu vo veciach ciest I. triedy, b) povoľujú zvláštne užívanie diaľnic a ciest vozidlami alebo jazdnými súpravami, ak svojimi rozmermi alebo hmotnosťami prekračujú najväčšie povolené rozmery (ďalej len „nadrozmerná doprava“) alebo najväčšie povolené hmotnosti (ďalej len „nadmerná doprava“), ak prepravná trasa presahuje územný obvod jedného okresného úradu; ak prepravná trasa presahuje územný obvod kraja, povoľuje ju okresný úrad v sídle kraja, na ktorého území sa preprava začína, c) dodatočne vyberajú rozhodnutím zvýšený správny poplatok podľa osobitného predpisu,1c) ak sa nadrozmerná doprava alebo nadmerná doprava vykonala na diaľnici alebo na ceste bez povolenia; rozhodnutie vydá ten okresný úrad v sídle kraja, na ktorého území sa nepovolená doprava zistila, d) určujú použitie dopravných značiek a dopravných zariadení na cestách I. triedy a na cestách I. triedy povoľujú zriadenie vyhradených parkovísk, a ak ide o súvisle zastavané územie alebo o územie určené na zastavanie, aj po prerokovaní s obcou, e) sa vyjadrujú pri prerokovaní územných plánov regiónov.

60. Podľa § 3 ods. 5 cestného zákona, Okresné úrady a) vykonávajú štátnu správu vo veciach ciest II. a III. triedy, b) povoľujú zvláštne užívanie diaľnic a ciest na nadrozmernú dopravu alebo nadmernú dopravu, ak prepravná trasa nepresahuje územný obvod jedného okresného úradu, c) vykonávajú v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec, d) riadia a kontrolujú výkon štátnej správy uskutočňovanej obcami ako prenesený výkon štátnej správy a výkon štátneho odborného dozoru vykonávaného obcami, e) prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku pozemných komunikácií okrem priestupkov na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií,

f) určujú použitie dopravných značiek a dopravných zariadení na cestách II. a III. triedy a na cestách II. a III. triedy povoľujú zriadenie vyhradených parkovísk, a ak ide o súvisle zastavané územie alebo o územie určené na zastavanie, aj po prerokovaní s obcou, g) sa vyjadrujú pri prerokovaní územných plánov obcí a zón.

61. Podľa § 3 ods. 6 cestného zákona, na činnosti podľa odseku 2 druhej vety, odseku 3 písm. a), b), c), e), f), h), i), j), k), l), m), n), p), q), r) a s), odseku 4 písm. d) a e) a odseku 5 písm. d), f) a g) sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

62. Podľa § 3 ods. 7 cestného zákona, cestný správny orgán a obec určujú používanie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská podľa odseku 2, odseku 4 písm. d) a odseku 5 písm. f) na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a záväzného stanoviska dopravného inšpektorátu vydaného v rozsahu jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov.

63. Podľa § 3 ods. 8 cestného zákona, cestný správny orgán určuje používanie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľuje vyhradené parkoviská podľa odseku 3 písm. q) na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a záväzného stanoviska Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vydaného v rozsahu jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov.

64. Podľa § 3 ods. 9 cestného zákona, cestný správny orgán môže povoliť zvláštne užívanie diaľnic a ciest podľa odseku 4 písm. b) a odseku 5 písm. b) na základe záväzného stanoviska dopravného inšpektorátu vydaného v rozsahu jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov, v ktorého miestnej pôsobnosti sa zvláštne užívanie pozemných komunikácií začína.

65. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení neskorších predpisov, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

66. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (), správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

67. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (), občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv.

68. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (), správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

69. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (), rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

70. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (), správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na svojom webovom sídle, ak ho majú zriadené alebo aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje

osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa správneho orgánu musí byť nepretržite prístupná verejnosti.

71. Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (), ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.

72. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1, 5 a 6 a) riadi, kontroluje a koordinuje výkon štátnej správy uskutočňovaný okresnými úradmi, ktoré majú sídlo v jeho územnom obvode, b) vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon, c) je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje vyšší územný celok, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný predpis neustanovuje inak, d) je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec, ktorá sa nachádza v jeho územnom obvode, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

73. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že ak obce rozhodujú pri prenesenom výkone štátnej správy o použití dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách podľa zákona č. 135/1961 Zb., na konanie nepoužijú (lex specialis derogat legi generali - osobitný zákon má prednosť pred všeobecným). Citovaný zákon ako lex specialis neobsahuje právnu úpravu, ktorá by upravovala osobitný druh administratívneho konania ani spôsob, akým by mal neúspešný účastník postupovať v prípade, ak nie je s výsledkom konania spokojný. Tento zákon navyše ani neustanovuje, či má obec ako príslušný orgán štátnej správy rozhodovať o predmetných záležitostiach vydaním rozhodnutia alebo vydaním opatrenia a rovnako aj rozhodovacia prax jednotlivých obcí je nejednotná. Vyskytujú sa prípady, kde obce rozhodujú rozhodnutím a súčasne sú zaznamenané aj prípady, kde obce vydávajú opatrenia, listy, resp. iné správne akty. Je však nepochybné, že žalovaný v predmetnej veci rozhodoval v zmysle ustanovení § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. ako orgán pri prenesenom výkone štátnej správy. V prípade konania podľa § 3 ods. 2 veta druhá zákona č. 135/1961 Zb. je vylúčené použitie Správneho poriadku, preto nemôže v danej veci ako druhostupňový orgán rozhodovať ani okresný úrad v sídle kraja, keďže z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva právomoc konať ako odvolací orgán v druhom stupni pre okresný úrad v sídle kraja len v správnom konaní, ak v prvom stupni rozhoduje obec; čo však nie je posudzovaný prípad, pretože v tomto prípade nejde o správne konanie, ale o osobitné administratívne konanie, na ktoré sa s výnimkou všeobecných zásad správneho konania nevzťahuje.

74. Ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. sa vzťahuje tak na § 3 ods. 2 veta druhá citovaného zákona, ako aj na § 3 ods. 5 písm. d) citovaného zákona, teda na rozhodovanie obcí o určenie použitia dopravných značiek a dopravných zariadení. Ustanovenie § 3 ods. 6 citovaného zákona ako lex specialis vylučuje použitie všeobecných predpisov o správnom konaní.

75. V súvislosti s novelizáciou zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, rovnako z § 27 citovaného zákona vypadlo oprávnenie súdu konať o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce, a to v súvislosti s prijatím nového zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku.

76. Z citovaných zákonných ustanovení je podľa správneho súdu zrejmé, že je potrebné predmetné opatrenia s poukazom na zásadu zákazu denegácio justície (zákaz odmietnutia spravodlivosti) preskúmať v rámci správneho súdnictva s poukazom aj na citované ustanovenie § 3 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku a s poukazom rovnako na ustanovenie 7 ods. písm. e) Správneho súdneho poriadku, pretože jedná sa o opatrenie, ktoré môže znamenať potenciálny zásah do subjektívnych práv žalobcu a preto nie je možné vylúčiť súdnu ochranu v posudzovanom prípade.

77. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci je opatrenie orgánu verejnej správy. Pod opatrením orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt orgánu verejnej správy odlišný od rozhodnutia (nepomenovaný ako rozhodnutie a nepovažovaný za rozhodnutie), ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, t.j. pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy a ktorého účinkami môžu byť práva a právom chránené záujmy a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb priamo dotknuté. Pod opatreniami treba rozumieť, napríklad záznam a poznámku v katastri nehnuteľnosti ( § 5 ods. 2 a 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (), písomné oznámenie stavebného úradu, že nemá námietky voči uskutočneniu stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác (§ 37 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), registrácia alebo zmena v registri pozemkových spoločenstiev podľa § 26 ods. 3 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, evidencia zmluvy vlastníkov spoločného poľovného revíru, o jeho užívaní alebo zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 12 ods. 3 § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj samotné listy orgánov verejnej správy, ktorými sa oznamuje, že nebolo vyhovené návrhom alebo žiadosti fyzických osôb a právnických osôb, ak tým môžu byť priamo dotknuté ich práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že obidve žalobou napádané opatrenia zo dňa 11.08.2017, ako aj zo dňa 06.11.2017, vzhľadom na vyššie stanovené kritériá podliehajú súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva, keďže môžu potenciálne zasahovať do subjektívnych práv žalobcu.

78. Pokiaľ z vyššie citovaných ustanovení zákona o pozemných komunikáciách vyplýva, že opatrenie podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona nepodlieha režimu Správneho poriadku, a súčasne nie je ani ustanovený osobitný procesný postup pri vydávaní žalobou napádaných opatrení správny súd konštatuje, že v predmetnej veci niet procesnej úpravy, ktorá by pripúšťala odvolanie. Odvolanie voči žalobou napádanému rozhodnutiu je neprípustné. Keďže nie je prípustné odvolanie, niet ani odvolacieho orgánu. Z uvedeného vyplýva, že už samotný prvostupňový správny orgán sa musí vysporiadať s prípustnosťou odvolania. Pokiaľ aj žalobca označil domnelý odvolací orgán, to ešte neznamená, že ho označil správne. Z uvedeného potom vyplýva záver, že už prvostupňový administratívny orgán, v tomto prípade žalovaný, sa musí vysporiadať s tým, či ide o odvolanie alebo iný typ podania, či je odvolanie prípustné alebo neprípustné v režime podľa § 37 Správneho poriadku. Pokiaľ odvolanie v predmetnej veci nie je prípustné, jedná sa o iný úkon. Prípadné písomné podanie odvolania predstavuje úkon, ktorý nie je spôsobilý mať účinky odvolania (devolutívny, suspenzívny) a nie je ani spôsobilý vyvolať procesný postup o preskúmaní opatrenia žalovaného. Keďže sa jedná o procesný postup, ktorý bol ukončený vydaním opatrenia správnym orgánom alebo administratívnym orgánom prvého stupňa, nemožno v takejto situácii zo žiadneho ustanovenia Správneho poriadku odvodiť právomoc prvostupňového ani odvolacieho orgánu uskutočňovať akékoľvek procesný úkon v rámci odvolacieho konania, ktoré na tieto účely ustanovuje , keby bolo odvolanie podané riadne a včas. Zo zákona nevyplýva právomoc administratívneho orgánu v odvolacom konaní zamietnuť neprípustné odvolanie, ani potvrdiť právoplatné rozhodnutie. Je teda logické, že by to nemalo žiadny vplyv na výsledok konania. Prvostupňový administratívny orgán je osobu, ktorá neprípustné odvolanie podala, povinný vyrozumieť o tejto skutočnosti úradným listom tak, ako to bolo v posudzovanom prípade žalobou napádaným opatrením - listom zo dňa 6. novembra 2017.

79. Aj doterajšia judikatúra najvyššieho súdu považuje správny akt vydaný v zmysle § 3 ods. 2 cestného zákona , ktorým obce určujú použitie dopravných značiek za opatrenie (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 3Sžo/33/2014 zo dňa 25.05.2016, resp. spis. zn. 3Sžso/56/2013 zo dňa 06.05.2014.).

80. Ako už bolo vyššie uvedené na rozhodovanie v predmetnom konaní sa nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, výnimkou je použitie základných pravidiel správneho konania, ktoré sú vymedzené v § 3 Správneho poriadku. Tento postup vyplýva z citovaného ustanovenia § 3 ods. 7 Správneho poriadku. V činnosti správnych orgánov dochádza k vydávaniu aj iných právnych aktov, ktoré nemajú povahu rozhodnutia podľa Správneho poriadku. Pre vydávanie týchto aktov spravidla nie sú ustanovené určité procesné pravidlá. Preto so zreteľom na dôležitosť základných pravidiel tieto pravidlá vzťahuje aj na tieto iné akty. Uplatňovanie základných pravidiel pri vydávaní týchto aktov sa vzťahuje primerane, pretože uvedené opatrenia môžu mať rozmanitú podobu a nebude vždy možné uplatniť všetky bezo zvyšku. Vždy sa však musí uplatniť zásada zákonnosti a zásada materiálnej pravdy.

81. Zásada materiálnej pravdy ustanovená v citovanom § 3 ods. 5 Správneho poriadku vyjadruje požiadavku, aby správny orgán úplne a presne zistil skutočný stav a zaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie. Táto zásada veľmi úzko súvisí aj so zásadou zákonnosti. Zistením skutočného stavu veci sa rozumie zistenie všetkých podstatných skutočností v súlade s príslušným hmotnoprávnym predpisom. Zásada materiálnej pravdy pri zisťovaní skutočného stavu veci má dve stránky: úplnosť a presnosť zistení. Úplnosť znamená povinnosť správneho orgánu zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti, bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo neprospech účastníka. Pri tomto zisťovaní nie je správny orgán viazaný návrhmi účastníkov konania. Presnosť zistenia znamená, že zistený stav musí zodpovedať skutočnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie, vzhľadom na rôznorodosť možných situácií, určuje len demonštratívnym spôsobom v § 32 ods. 1. S uplatňovaním zásady materiálnej pravdy súvisí aj zodpovednosť za zisťovanie podkladov. V tejto súvislosti právna teória hovorí o vyhľadávacej zásade a o prejednacej zásade. Pri vyhľadávacej zásade účastníci nenesú procesnú zodpovednosť za zistenie určitej skutočnosti. Zo Správneho poriadku vyplýva, že zodpovednosť za zisťovanie podkladov pre rozhodnutie nesie správny orgán. Preto je správne konanie ovládané vyhľadávacou zásadou. Správnosť a úplnosť zistených podkladov má zároveň viesť k presvedčivosti rozhodnutia správneho orgánu. Táto skutočnosť sa premieta predovšetkým v odôvodnení rozhodnutia. V ňom musí správny orgán uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami sa pri ich hodnotení spravoval.

82. Vyššie vyznačené kritériá, ako už bolo v uvedené, platia aj pre vydávanie žalobou napádaných opatrení správneho orgánu. Preskúmaním opatrenia žalovaného č. 65347/6376/2017 zo dňa 11.08.2017 správny súd zistil, že dôvodom pre vydanie uvedeného opatrenia, ako to vyplýva z jeho odôvodnenia, bola tvrdená existencia uznesenia Okresného súdu Poprad č. 20C/223/2016-3 zo dňa 10.01.2017

- vykonateľného súdneho rozhodnutia. Súčasne však správny súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že uznesením Krajského súdu v Prešove spis. zn. 12Co/36/2017-121 zo dňa 12.06.2017 uvedené uznesenie Okresného súdu Poprad bolo zmenené tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý. Z uvedeného teda vyplýva, že hlavný tvrdený dôvod na vydanie žalobou napádaného opatrenia žalovaného zo dňa 11.08.2017 nebol daný. V tom čase, ako to vyplýva z uznesenia krajského súdu zo dňa 12.06.2117, uznesenie okresného súdu bolo zrušené. Správny súd preto vyhodnotil túto námietku žalobcu za dôvodnú.

83. Pokiaľ správny orgán v predmetnej veci nerešpektoval zásadu materiálnej pravdy, ktorá napriek vylúčeniu aplikácie Správneho poriadku pre vydávanie opatrení podľa cestného zákona, s poukazom na § 3 ods. 7 Správneho poriadku, platí aj pre opatrenia, kde je vylúčená aplikácia Správneho poriadku, konal v rozpore so zákonom. Z uvedeného dôvodu správny súd zistil naplnenie zákonného dôvodu pre zrušenie žalobou napádaného opatrenia žalovaného zo dňa 11.08.2017, pretože zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čím bol naplnený dôvod na zrušenie tohto opatrenia, vymedzený v § 191 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku.

84. Pokiaľ ide o opatrenie žalovaného zo dňa 06.11.2017 č. 82430/6376/2017, dospel správny súd k záveru, že táto časť žaloby nie je dôvodná, a to z dôvodov, ktoré sú vyššie uvedené. V predmetnej veci niet odvolacieho orgánu, ktorý by mohol o prípadnom podanom odvolaní žalobcu rozhodnúť. Postup žalovaného pri vydávaní žalobou napádaného opatrenia zo dňa 06.11.2017 bol správny a zákonný. Súčasne správny súd konštatuje, že toto opatrenie nie je prekážkou rozhodnutej veci, a nie je ani dôvod na jeho zrušenie v súvislosti so zrušením opatrenia zo dňa 11.08.2017, pretože je plne postačujúce zrušenie opatrenia zo dňa 11.08.2017 preto, aby ďalej vo veci mohol žalovaný konať.

85. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného riadne zistiť skutkový stav v predmetnej veci a zvážiť, či sú vôbec naplnené zákonné dôvody pre zmenu opatrenia o určení dopravného značenia, ktoré vydal dňa 28.02.2017 pod č. 1866/2031/2017, zvlášť za situácie, keď hlavný a podstatný dôvod pre zrušenie uvedeného opatrenia opatrením zo dňa 11.08.2017 nie je naplnený. Neodkladné opatrenie súdu bolo rozhodnutím odvolacieho súdu zrušené.

86. Súčasne však správny súd uvádza, že vyššie naznačené pochybenia v skutkových zisteniach žalovaného nemôžu byť na ujmu žalobcovi. Takýmto bezdôvodným a nezákonným postupom žalovaného by zjavne došlo k zásahu do ústavou garantovaných základných práv žalobcu.

87. V ďalšom konaní je žalovaný v zmysle ustanovenia § 191 ods. 6 Správneho súdneho poriadku viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku. Ak by orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

88. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia 167 ods. 1 S.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v časti úspešný bola voči žalovanému priznaná ich náhrada v rozsahu 50 %. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 S.s.p.).

89. Senát správneho súdu vo veci rozhodol v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).