Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-26-2010.pdf
PDF · 101.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-14C/26/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci žalobkyne: I. N., nar. X.X.XXXX, bytom H. G. U. R., Q. XXX, zast. JUDr. Renátou Smajdovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Floriánska 16 proti žalovaným: 1. G. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. D. XXX, 2. Š. A., nar. X.X.XXXX, bytom H. Č., H. XXX/XX, obe zast. JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom v Košiciach, Fejova 4 a 3. G. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. D. XXX, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaní v 1. a 2.rade majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Žalovanému v 3.rade náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala, aby súd určil, že nehnuteľnosť, parc. EKN č.5764/3-orná pôda vo výmere 5210 m2, vedená na LV č.XXX, kat.úz. D. patrí do dedičstva po K. L., nar. 18.9.1943, zomr. 18.10.2003, naposledy bytom D. XX. Svoj žalobný návrh odôvodňovala tým, že vyššie uvedená nehnuteľnosť bola predmetom prídelu pre jej právneho predchodcu, a preto žalovaní nie sú vlastníkmi tejto nehnuteľnosti. V prípade ak by toto tvrdenie nebolo osvojené súdom, tak trvala na tom, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva predmetnej nehnuteľnosti vydržaním.
2. Žalovaní v 1. a 2.rade so žalobou nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť, pretože právny predchodca žalobkyne vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nenadobudol na základe prídelu a taktiež nemohol nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním.
3. Žalovaný v 3.rade so žalobným návrhom súhlasil.
4. Rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 14C/26/2010-88 zo dňa 12.9.2012 žalobný návrh žalobkyne zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co 13/2013-107 zo dňa 26.9.2013 bol vyššie uvedený rozsudok zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd uložil prvostupňovému súdu skúmať, zistiť a vyhodnotiť tvrdenie žalobkyne, že predmetná nehnuteľnosť bola prídelom daná do vlastníctva jej právneho predchodcu a vzhľadom na to, že táto skutočnosť nebola vyznačená v pozemkovej knihe či mohla byť základom oprávneného presvedčenia nadobúdateľa o jej platnosti a účinnosti, teda i
základom dobromyseľnosti nadobúdateľa o nadobudnutí nehnuteľností, príp. jeho právnych nástupcov, ktorí vstúpili do držby a vyhodnotiť, či v roku 1945 došlo následne k zoštátneniu - konfiškácií predmetnej parcely štátom a k jej účinnému vydaniu žalovaným. Bude potrebné tiež zistiť, či právni predchodcovia žalobkyne skutočne vstúpili do držby, aby bolo možné určiť začiatok a koniec vydržacej doby a či boli splnené všetky hmotno-právne podmienky vydržania podľa obyčajového práva účinného do 1.1.1951, vrátane dobromyseľnosti a jej doby a prípadne podmienky uvedené v § 115, § 116 ods.1 a § 145 tzv. Stredného občianskeho zákonníka a § 134 OZ.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, dokladmi, ktoré predložili, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
6. Žalobkyňa uviedla, že má vedomosť od svojho otca C. L., zomr. v roku 1957, že pozemky, ktoré sú predmetom tohto sporu, patria ich rodine, pretože tieto pozemky užívali, dobu užívania predmetných pozemkov žalobkyňa uviesť nevedela, ale tvrdila, že už ako dievča pracovala na týchto pozemkoch a tieto užívali odkedy ich kúpil jej otec. Išlo o ornú pôdu, na ktorej siali, sadili, pričom na jednej časti z týchto nehnuteľností si neskôr postavil jej brat K. L. dom a na zvyšku naďalej pracovali. Taktiež uviedla, že počula, že predmetné pozemky otec odkúpil od rodiny N.. Neskôr tieto pozemky boli otcovi zobraté do družstva, ktoré ich aj užívalo.
7. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že na pozemno-knižnej vložke č. 1 bola pôvodne vedená parc. č.764 vo vlastníctve žalovaných, resp. ich právnych predchodcov. V rámci pozemkovej reformy z tejto parcely boli vyčlenené okrem iných aj parc.č.764/3. Táto parcela napriek tomu, že bola predmetom prídelu, tento prídel nebol zaznamenaný v pozemkovej knihe, ale táto parcela naďalej zostala vedená v pozemno-knižnej vložke č.1. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť pri vyhotovení registra obnovenej evidencie pozemkov, bola táto parcela stotožnená s „E“ parc. 5764/3, ktorá je predmetom konania a bol na ňu založený LV. Teda bolo zachované vlastníctvo právnych nástupcov, tých vlastníkov, ktorí boli vedení v pozemno-knižnej vložke č.1. Toto potvrdzuje aj list z katastra nehnuteľnosti, ako aj identifikácia „E“ parcely s parc.764/3, teda prídelovou parcelou. Právni predchodcovia žalobkyne tieto nehnuteľnosti od pozemkovej reformy užívali v dobrej viere ako svoje vlastníctvo a toto užívanie trvalo aj v čase vzniku družstva, kedy na prechodné obdobie tieto pozemky užívalo družstvo a aj po skončení užívania týchto pozemkov družstvo naďalej ich užívala rodina L.. V tomto užívaní pokračovala v dobrej viere, že im vlastnícke právo k týmto pozemkom patrí, pretože ho nadobudli ich právni predchodcovia prídelom, nikto ich v tomto užívaní ani vo vlastníctve nerušil a nikto si vlastnícke práva nikdy neuplatňoval. Podľa jej tvrdenia, skutočnosť, že družstvo do dohody o vydanie nehnuteľnosti zahrnulo aj parcelu, ktorá je predmetom tohto konania, nič nemení na okolností, že takýto nadobúdací titul pre žalovaných nemôže byť relevantným nadobúdacím titulom vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam, nakoľko v čase uzatvárania tejto dohody tieto nehnuteľností boli vedené síce nesprávne, boli vedené na mene N., keďže nedošlo k zápisu prídelovej listiny do evidencie katastra nehnuteľností, resp. do pozemkovej knihy. V prípade, ak by súd neakceptoval nadobudnutie vlastníctva titulom prídelu v prvej pozemkovej reforme, žalobkyňa tvrdí, že sú splnené podmienky aj pre nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam vydržaním. Žalovaní v 1. a 2.rade poukázali na to, že žalobkyňa nepreukázala nadobudnutie vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností jej právnymi predchodcami. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2.rade uviedol, že právny predchodca žalobkyne vlastnícke právo k nehnuteľností na základe prídelu nenadobudol, pretože takýto prídel nebol ani evidovaný v pozemkovej knihe a vyplýva to aj zo záverov odvolacieho súdu. Poukázal na to, že žalobkyňa nepreukázala ani nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a to presne kým, na základe akej držby, pri splnení akej vydržacej lehoty a odkedy a dokedy mala táto vydržacia lehota plynúť. Žalovaný v 3.rade uviedol, že videl dokumenty a má informácie o tom, že sporný pozemok užívali predchodcovia žalobkyne vo viere, že im to patrí a videla dedičské rozhodnutie, v ktorom je tento pozemok spomínaný. Ďalej uviedol, že ľudia hovorili, že predmetný pozemok užívalo družstvo, ale fyzicky vraj túto nehnuteľnosť družstvo neužívalo. Taktiež uviedol, že sa vzdáva tohto pozemku a tvrdí, že patrí žalobkyni.
8. Strany sporu navrhli vyžiadať od PD Paňovce a PDP Čečejovce oznámenie, kto vniesol do družstva predmetnú parcelu. PD Paňovce súdu oznámilo, že ich družstvo vzniklo v roku 1994 ako jeden z
právnych nástupcov rozdeleného PD Čečejovce a archív sa má nachádzať na PDP Čečejovce. PDP Čečejovce oznámilo súdu, že predmetnú parcelu má v užívaní PD Paňovce. Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Košiciach oznámil súdu, že v archívnom fonde JRD Čečejovce (Paňovce) sa nenachádzajú žiadne dokumenty o vnesení parciel do JRD Paňovce.
9. Z prídelovej listiny Štátneho pozemkového úradu v Prahe č.60.691/31-I/4-561 bolo zistené, že parcelu MPČ č.764/3 nadobudol C. L. ml. a táto prídelová listina bola zaslaná Okresnému súdu v Moldave nad Bodvou dňa 8.6.1931. Z pozemno-knižnej vložky č.1, kde je evidovaná parc. mpč č.764/3 vo výmere 6000 m2 bolo zistené, že ako vlastníci tohto pozemku sú vedení A. N., rod. D. s podielom 2/15, R. F., A.. N. s podielom 2/15, Ž. N. s podielom 2/15, G. N. s podielom 3/15, K. K., rod. N. s podielom 3/15 a G. N. s podielom 3/15. Vlastníctvo C. L. ml. k tejto parcele, ktorú mal získať na základe prídelovej listiny v tejto PZKN vložke č.1 zapísané nie je. Z tejto pozemno-knižnej vložky taktiež vyplýva, že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudol štát z titulu konfiškácie podľa nariadenia č.104/1945 Zb. a nariadenia č.64/1946 Zb. pre účely pozemkovej reformy.
10. Z osvedčenia o dedičstve sp.zn. 10D/464/2003 zo dňa 19.10.2004, právoplatného 4.11.2004 súd zistil, že jedinou dedičkou po K.N. L., zomr. dňa 18.10.2003 sa stala I. N., A.. L..
11. Z rozhodnutí Pozemkového úradu Košice-vidiek č.1413/94 zo dňa 22.8.1994 a č.1453/94 zo dňa 4.12.1995 súd zistil, že žalovaným, resp. ich právnym predchodcom bolo prinavrátené vlastnícke právo v rámci reštitučného konania. Z týchto rozhodnutí vyplýva, že žalovaní ako oprávnené osoby podľa § 4 ods. 2 zák.č. 229/1991 Zb. si uplatnili nárok na vydanie nehnuteľností, ktoré boli konfiškované postupom podľa § 6 ods.2 vyššie uvedeného zákona, a teda prešli do vlastníctva štátu na základe Nariadenia SNR č.104/1945 Zb.. Nehnuteľností boli konfiškované pôvodným vlastníkom G. N., vdove A. N., R. F., A.. N., Ž. N., rod. D. a K. K., rod. N. ako osobám maďarskej národnosti. Zároveň vyzvali PD v Čečejovciach na vydanie nehnuteľností. Dohoda bola uzavretá dňa 30.5.1994 a dňa 4.6.1994 a doručená Pozemkovému úradu Košice-vidiek na schválenie. Pozemkový úrad Košice-vidiek po preskúmaní predložených dohôd a priložených dokladov zistil, že sú splnené podmienky zákona na vydanie nehnuteľností oprávneným osobám. V závere týchto rozhodnutí pozemkový úrad skonštatoval, že vzhľadom na to, že všetky skutočností uvedené v dohode sú doložené platnými dokladmi a dohoda je v súlade so zák. č.229/1991 Zb., preto tieto dohody aj Pozemkový úrad schválil. Tieto rozhodnutia aj nadobudli právoplatnosť a boli v katastri nehnuteľností zapísané. Neboli nikdy zrušené a ani inak napadnuté, a preto ich vecnú správnosť a zákonnosť už súd v tomto konaní nepreskúmava.
12. Z pripojeného spisu Štátneho notárstva v Košiciach sp.zn. D 762/68, a to konkrétne z rozhodnutia z č.l.16 zo dňa 16.5.1968 súd zistil, že dedičstvo po C. L., zomr. dňa 7.5.1957 nadobudol v celosti syn K. L., nar. 18.9.1943. Dedičstvo pozostáva z intravilánu parc.282/19 vo výmere 940 m2 a z roli a lúk v užívaní JRD Paňovce vo výmere 2 ha 88 a 82 m2, parc.č.759/4, 759/36, 764/3, 699/A/17. K tomuto dedičskému konaniu bolo doložené aj potvrdenie Okresného národného výboru, odbor poľnohospodárstva, vodného hospodárstva a lesníctva v Košiciach (bez uvedenia dátumu), z ktorého súd zistil, že Okresný národný výbor potvrdzuje, že na parc. č.753/4, 759/36, 764/3 a 699/A/17 vedené v zápisnici č.1 a 284 kat.úz. D. na mene bývalého majiteľa K. N. a spol. konfiškácia podľa nariadenia č.104/48 Zb. v znení nariadenia č.64/1946 Zb. sa nevzťahuje, nakoľko predmetný majetok bol skonfiškovaný ešte pri prvej pozemkovej reforme v zmysle § 29 zák.č.81/1920 Zb. a Štátnym pozemkovým úradom v Prahe pridelený prideľovacou listinou č.60.691/31-I/4-561 zo dňa 8.6.1931 C. L. ml., obyvateľovi v Paňovciach, ktorý prídel pozemno-knižne neusporiadal, a preto je vedený na mene bývalého majiteľa.
13. Právna zástupkyňa žalobkyne poukázala na toto potvrdenie, ako aj na obsah dedičského rozhodnutia, ktoré podľa nej potvrdzujú, že dedič (C. L.) bol v plnej miere dobromyseľný v tom, že sporná nehnuteľnosť patrila do vlastníctva poručiteľa. Takto ju nadobudol a považoval sa za vlastníka predmetnej nehnuteľností.
14. Právny zástupca žalovaných uviedol, že žalovaní neakceptujú takéto potvrdenie, pretože nie je pravdou, že by predtým bola táto nehnuteľnosť konfiškovaná, pričom sa ani neuvádza, podľa akého právneho predpisu ani kedy a nevyplýva to ani z výpisu z pozemkovej knihy. Je pravdou, že konfiškát bol a ten je aj zapísaný v roku 1947 priamo v pozemno-knižnej vložke. Pokiaľ takéto potvrdenie bolo vydané na žiadosť niektorého z dedičov, nemá právny význam o tom kto je vlastníkom v skutočností, pretože pokiaľ by to bolo pravdivé, nebola by schválená dohoda v rámci reštitúcií o vydaní tohto pozemku. Z pozemno-knižnej vložky č.1 jednoznačne vyplýva, kedy štát a na základe akého titulu tieto nehnuteľností nadobudol. Taktiež poukázal aj na toto potvrdenie nachádzajúce sa v dedičskom spise, že aj z neho vyplýva táto skutočnosť, že štát tieto nehnuteľností nadobudol na základe nariadenia č.104/1945 Zb. v znení nariadenia č.64/1946 a toto bolo aj zaknihované podľa Č.d. 25/1947.
15. Žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že nebolo spochybnené, že reálna držba nehnuteľností na strane právneho predchodcu žalobkyne bola, a to od začiatku, to znamená, od prídelu v prvej pozemkovej reforme, taktiež nebola spochybnená ani dobromyseľnosť žalobkyne ani jej právnych predchodcov, strany neuviedli žiadne okolností, ktoré by boli spôsobilé spochybniť túto okolnosť, že boli v dobrej viere vzhľadom na všetky okolností, že im prakticky táto nehnuteľnosť patrí. Preto žalobkyňa tvrdí, že boli splnené podmienky na to, aby došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, a to už vo vzťahu k nadobúdateľovi, prídelcovi, teda C. L. ml. podľa prvého Občianskeho zákonníka splnil podmienky vydržania. Od neho nadobudol nehnuteľnosť taktiež v dobrej viere, že ju nadobudol od vlastníka jeho syn K.N. L..
16. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2.rade uviedol, že už zo záverov odvolacieho súdu vyplýva, že na základe prídelu prídelca - C. L. vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľností nenadobudol, pretože takýto prídel nebol ani evidovaný v pozemkovej knihe. Došlo k zmenám vlastníckeho práva a nakoniec došlo ku konfiškácií, o čom svedčí zápis v pozemkovej knihe z roku 1947. Tento zápis je záväzný, nespochybniteľný a keby ktokoľvek držal predmetné nehnuteľností, keď je takýto zápis v pozemkovej knihe, nikdy nemôže byť vo vedomí, že je vlastníkom tejto nehnuteľností, keby ju užíval aj bez ďalšieho. Bolo preukázané, že predmetnú nehnuteľnosť užívalo družstvo, vyplýva to aj z dedičského rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že vydržanie proti štátu nebolo ani podľa Stredného občianskeho zákonníka ani podľa Občianskeho zákonníka platného od 1.4.1964 možné, čiže nemôže smerovať vydržanie voči štátu a nebolo možné ani na nescudziteľné veci v socialistickom vlastníctve, ktorým je jednoznačne poľnohospodárska pôda, nemohlo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva zo strany dediča po C. L., tak ako to uvádza žalobkyňa a ako sa domáha. Žalobkyňa ani netvrdí, od ktorého dátumu presne mal splniť vydržaciu dobu, ku ktorému dátumu, pretože to ani nie je možné a ten dátum nie je možné posúvať. Keďže žalobkyňa nepreukázala nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, tak ako to uložil odvolací súd skúmať, považujú žalovaní v 1. a 2.rade žalobu za nedôvodnú, a preto ju žiadajú zamietnuť.
17. Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
18. Existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení vlastníckeho práva v rozhodovacej praxi súdov ustálila, že žalobca má právny záujem na žiadanom určení, lebo by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, ktorého je účastníkom alebo ak by sa jeho právne postavenie bez takéhoto určenia stalo neistým. Žalobkyňa uviedla, že jej naliehavý právny záujem spočíva v tom, že ona predmetné nehnuteľností užívala, avšak v katastri nehnuteľností sú zapísaní ako vlastníci žalovaní a nie je možné inak zosúladiť stav právny so stavom skutočným ako súdnym rozhodnutím. Súd mal preukázané, že žalobkyňa má právny záujem na žiadanom určení, pretože to môže mať priaznivý dopad na jej právne postavenie, a teda rozhodnutie súdu, ktorým by bolo vyhovené takejto žalobe môže byť jedným z predpokladov zapísania osoby vlastníka v súlade s právnym stavom.
19. Podľa Obyčajového práva platného na Slovensku do 31.12.1950, vlastníctvo k nehnuteľností nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe a bol dobromyseľný pri nastúpení do držby.
20. Občiansky zákonník z roku 1950 - zák.č.141/1950 Zb., účinný od 1.1.1951 do 31.3.1964 stanovil pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľností 10-ročnú oprávnenú vydržaciu dobu a bolo možné započítať si oprávnenú držbu predchodcu - § 116, ak bol držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, bol držiteľom oprávneným, v pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená - § 145.
21. Súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žalobný návrh žalobkyne je nedôvodný. Žalobkyňa v žalobe ako aj vo svojej výpovedi tvrdila, že vlastníctvo k predmetnej parcele nadobudol jej právny predchodca C. L. na základe prídelovej listiny. Na základe tohto prídelu C. L. spornú parcelu nerušene užíval, následne táto parcela bola prededená na základe dedičského rozhodnutia sp.zn. D 762/68 a nadobudol ju syn C. L. K. L., vo vzťahu ku ktorému sa domáhala určenia, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po K. L.. K. L. túto nehnuteľnosť po zdedení taktiež užíval naďalej na poľnohospodárske účely, a to až do svojej smrti v roku 2003. Žalobkyňa žiadala, v prípade ak by súd dospel k záveru, že nadobudnutie vlastníctva prídelom a následne dedením v konaní nebolo preukázané, je toho názoru, že došlo k nadobudnutiu vlastníctva z titulu vydržania K. L.. Tu súd poukazuje na stanovisko odvolacieho súdu, ktorý v závere uviedol, že prevod vlastníctva nehnuteľností napr. na základe zmluvy uzavretej za platnosti Obyčajového práva nebol na nadobúdateľa v pozemkovej knihe zapísaný (vzťahuje sa to aj na nadobudnutie vlastníckeho práva na základe tzv. Prídelového zákona) a následného nezapísania príslušnej parcely, ktorá bola predmetom prídelu v pozemkovej knihe na nadobúdateľa, v takom prípade vlastnícke právo na nadobúdateľa len na základe takéhoto právneho úkonu, resp. právneho aktu nemohlo prejsť, čo však dôvodne mohlo v užívateľovi vyvolať presvedčenie o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľností, čo potom svedčilo o jeho oprávnenej držbe ako jednej z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva, avšak vlastnícke právo k nehnuteľností nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby, a teda vedel, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne. Z toho dôvodu nemohol C. L. nadobudnúť vlastnícke právo na základe prídelu, pretože toto nebolo intabulované v pozemkovej knihe. Pokiaľ na základe prídelu malo dôjsť k dobromyseľnosti prídelcu (C. L.), hoci v skutočností ku prevodu vlastníckeho práva nedošlo, vydržať nehnuteľností mohol iba prídelca, pokiaľ tento by splnil podmienky vydržania predmetnej nehnuteľností. Právny nástupca prídelcu si nemôže posúvať vydržanie, čo taktiež konštatoval odvolací súd. Podľa práva platného na Slovensku do 30.12.1950, vydržanie sa prerušilo, keď v priebehu vydržania bola nehnuteľnosť v pozemkovej knihe prepísaná na základe odplatného prevodu na iného (judikát zo zväzku IV. na str. 163). Zo zápisu v pozemkovej knihe vyplýva, že predmetná sporná nehnuteľnosť bola konfiškovaná štátom, teda nemohlo pokračovať vydržanie voči pôvodným spoluvlastníkom, aj keby bola dovtedy dobromyseľná držba. Vlastníctvo svedčí stále pôvodným vlastníkom, ktorým táto nehnuteľnosť bola konfiškovaná. Keďže táto konfiškácia bola účinná a platná, žalovaná v 1.rade, ako aj predchodcovia žalovanej v 2.rade sa domáhali reštitučného nároku, že nehnuteľnosť prešla do vlastníctva štátu. Žalobkyňa nepreukázala podmienky vydržania a ani netvrdila, odkedy a dokedy malo dôjsť k vydržaniu od prídelu v roku 1930. Na základe prídelu by mohlo ísť o vydržanie toho, komu mala byť táto nehnuteľnosť pridelená, teda C. L. a nie už jeho právnemu nástupcovi - K.N. L.. Pokiaľ by išlo o vydržanie C. L., toto skončilo aj pri 32-ročnej vydržacej dobe podľa Stredného občianskeho zákonníka 31.12.1960. Keďže prídelca nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľností, ale vlastníkmi zostali pôvodní vlastníci, preto bola aj zapísaná v pozemkovej knihe konfiškácia tohto majetku bez ohľadu na to, kto je užívateľom a vlastnícke právo nadobudol štát. Od tej doby pre štát by sa vyžadovala dobromyseľná držba 100 rokov. Stredný občiansky zákonník platný od 1.1.1951 však vydržanie voči štátu vylúčil a vylúčil aj vydržanie poľnohospodárskej pôdy v socialistickom vlastníctve. V takom prípade nemohol nadobudnúť vlastnícke právo pôvodný prídelca - C. L., keďže zomrel v roku 1957 a keďže vlastníkom v tom čase bol štát, nemohol nadobudnúť vlastníctvo ani jeho nástupca - K. L., pretože vydržanie bolo vylúčené proti štátu. Nebolo možné započítať 10-ročnú vydržaciu dobu, počnúc 1.1.1951 do roku 1957, teda do doby, kým zomrel pôvodný prídelca C. L.. Súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovaných v 1. a 2.rade, že pozemková kniha bola záväzná ako verejná listina a každý musel vychádzať z jej zápisu, aký je skutočný právny vlastnícky režim, a preto ak by C. L. nadobudol vlastnícke právo prídelom, bolo by to zaznamenané v pozemkovej knihe a nebolo by možné zapísať vlastnícke právo v prospech vlastníka
G. N. titulom kúpy z 25.5.1937 v podiele 3/15, zapísané pod Č.d. 1729. Bolo preukázané a vyplýva to aj z dedičského rozhodnutia, že predmetnú nehnuteľnosť užívalo družstvo a vydržanie proti štátu nebolo možné ani podľa Občianskeho zákonníka platného od 1.4.1964 a nebolo možné ani vydržať poľnohospodársku pôdu, preto nemohlo dôjsť ani k vydržaniu vlastníckeho práva zo strany K.N. L. tak ako to tvrdí žalobkyňa, pričom ani neuviedla, odkedy mal K. L. splniť vydržaciu dobu a ku ktorému dátumu, keďže to ani nie je možné a tento dátum nie je možné posúvať, čo vyplýva taktiež zo záverov odvolacieho súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa nepreukázala nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
22. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods.1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Keďže žalobkyňa bola v konaní neúspešná súd priznal náhradu trov konania úspešným žalovaným v 1. a 2.rade. Žalovanému v 3.rade náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli. O samotnej výške náhrady trov bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.