Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Pc-8-2018.pdf
PDF · 81.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2Pc/8/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom, v právnej veci navrhovateľky: plnoletého dieťaťa L. H., V.. XX.XX.XXXX, P. Y., Z. XXX/XX, zastúpenej T. H., V.. XX.XX.XXXX, P. Y., Z. XXX/XX, proti otcovi R. H., V.. XX.XX.XXXX, P. P. XXX, o zvýšenie vyživovacej povinnosti rodiča k plnoletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 2P/47/2016-37 zo 17.08.2016 v časti vyživovacej povinnosti otca k navrhovateľke L. H., V.. XX.XX.XXXX tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k navrhovateľke zo sumy 40,-€ mesačne, na sumu 50,-€ mesačne, ktoré výživné je povinný platiť otec navrhovateľky k rukám navrhovateľky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.06.2018.
II. Zročné výživné otca k navrhovateľke L. H., V.. XX.XX.XXXX súd neurčuje.
odôvodnenie:
(1) Navrhovateľka sa návrhom z 25.04.2018 domáha zvýšenia výživného otca k jej osobe na sumu 80,-€ mesačne od 01.05.2018. Návrh odôvodnila tým, že je študentkou 2. ročníka SOŠ techniky a služieb v Topoľčanoch, nemá príjem ani majetok. Otec jej na výživu prispieva dobrovoľne sumou 40,-€ mesačne od apríla 2018.
(2) Na súdnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že súhlasí so zvýšením výživného na 50,-€ mesačne od 01.06.2018.
(3) Otec navrhovateľky spočiatku so zvýšením výživného nesúhlasil, po vykonanom dokazovaní súhlasil s výživným 50,-€ mesačne od 01.06.2018.
(4) Súd vykonal dokazovanie v neprítomnosti navrhovateľky podľa § 180 CSP, výsluchom otca navrhovateľky, oboznámením spisu a pripojených spisov zistil nasledovný skutkový stav.
(5) Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 2P/47/2016-37 zo 17.08.2016, právoplatným 02.09.2016, bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca k v tom čase maloletej L. na sumu 40,-€ mesačne s účinnosťou od 01.06.2016. navrhovateľka bola žiačka 1. ročníka Združenej školy v Topoľčanoch. Matka bola evidovaná uchádzačka o zamestnanie, otec bol zamestnaný, mal príjem cca 300-400,-€ mesačne.
(6) Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 2P/18/2018-58 z 02.05.2018, právoplatným dňa 17.05.2018, súd rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť k mal. B. H. na sumu 50,-€, R. H. na sumu 50,-€ od 01.04.2018, konanie vo vzťahu k plnoletej L. zastavil. Splatnosť bola určená do 20. dňa v mesiaci vopred. Matka bola zamestnaná, žila s troma deťmi (B., R., L.) v dvojizbovom byte, jej príjem
je 450,-€ mesačne. Otec žil s partnerkou a ich dcérou V., V.. XX.XX.XXXX a partnerkiným neplnoletým synom v 3-izbovom byte. Bol zamestnaný na 6 hodín denne, kde mal príjem 350,-€ mesačne, pričom poberal aj čiastočný invalidný dôchodok 147,-€.
(7) Navrhovateľka je žiačka 2. ročníka Strednej odbornej školy techniky a služieb v Topoľčanoch, denná forma štúdia.
(8) Podľa potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti je otec navrhovateľky od 14.05.2018 práceneschopný (angina pectoris).
(9) Na pojednávaní otec navrhovateľky uviedol, že v súčasnosti stále žije s priateľkou, jej mal. synom a ich dcérou V.. V súčasnosti je práceneschopný od 14.05.2018, bolo mu vymerané nemocenské 6,90-€ na deň. Predpokladaná doba ukončenia je minimálne tri mesiace. Priateľka je na rodičovskej dovolenke s mal. V., poberá rodičovský príspevok, prídavok na mal. V. a syna, zamestnala sa. Dcéra V. je v tom čase u babky alebo s ním. Priateľka pracuje v Bille, jej príjem nepozná. Jeho príjem je v súčasnosti cca 147,-€ z ČID, mal by dostať nemocenské počas doby PN, mala by to byť suma okolo 200,-€. Je stále vedené exekučné konanie vo vzťahu k vyživovacej povinnosti, návrh na zastavenie exekúcie nepodával, bol sa len informovať u exekútora. Spláca trovy výkonu väzby 5,-€ mesačne. Náklady na domácnosť hradí spoločne s priateľkou. Nie je vlastníkom nehnuteľností ani hnuteľných vecí vyššej hodnoty. Alkohol nepožíva, fajčí 10-15 cigariet denne, cigarety si balí. Platí si kredit na mobilný telefón 4,-€ mesačne.
(10) Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky - jej matka - uviedla, že býva s dcérou L. ako aj s mal. deťmi B. D. R.. Aktuálny príjem je cca 450,€ mesačne netto. L. je žiačkou denného štúdia. Dcéra dochádza do školy vlakom alebo autobusom, dáva jej tri eurá na deň. Mimoškolské aktivity platené nemá. Otec si vyživovaciu povinnosť k L. plní. Iným spôsobom na dcéru neprispieva. Exekučné konanie je stále vedené na výživné na mal. deti ako aj na plnoletú dcéru, aby mala záruku, že si otec vyživovaciu povinnosť plniť bude. Uhrádza všetky výdavky dcére, pretože dcéra sa zdržiava doma aj počas víkendov. Dcéra si brigádnicky neprivyrába.
(11) Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5,6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
(12) Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
(13) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(14) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
(15) Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(16) Na základe vykonaného dokazovania má za to, že návrh navrhovateľky je sčasti dôvodný. Bolo preukázané že plnoletá dcéra nie je dieťa schopné samo sa živiť. Navrhovateľka študuje dennou formou štúdia. Žije s matkou, pričom táto hradí náklady na dieťa, otec prispieva len sumou 40,-€ mesačne. Matka je zamestnaná, poberá prídavky aj na plnoletú dcéru, má v starostlivosti ešte dve maloleté deti, kde otec navrhovateľky má určenú vyživovaciu povinnosť 50,-€/dieťa. Je zrejmé, že navrhovateľka je najstaršie dieťa, študujúce na strednej škole, pričom náklady na jeho výživu nie sú nižšie ako u ostatných detí. Otcov príjem bol ešte v čas rozhodovania vo veci sp. zn. 2P/18/2018 cca 500,-€ mesačne v súčte príjmu zo zamestnania a ČID. Hoci jeho príjem aktuálne poklesol, pretože je práceneschopný, nepreukázal, že práceneschopnosť bude tak dlhodobá, že by sa to malo odraziť na výške výživného (jeho schopnosti po ukončení práceneschopnosti sa opäť zamestnať aspoň na skrátený úväzok). Hoci mu pribudla vyživovacia povinnosť k mal. V., s počtom vyživovacích povinností by mal rodič vynaložiť vyššie úsilie na výživu detí, poukazujúc aj na to, že už určené výživné na ostatné deti je relatívne nízke. Súd má za to, že určené výživné 50,-€ mesačne je výživné primerané schopnostiam a možnostiam otca, pretože tento dokázal aj s prihliadnutím na jeho objektívne zníženú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť dosiahnuť príjem na úrovni 500,-€ mesačne. Súd prihliadol aj na to, že náklady domácnosti uhrádza spoločne s jeho priateľkou, ktorá je zamestnaná, teda nemusí sám znášať všetky náklady rodiny. Napokon sám s výškou vyživovacej povinnosti 50,-€ mesačne súhlasil. Takto súčet určených vyživovacích povinností s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť k mal V. (hoci s priateľkou obnovili spolužitie) v podstate predstavuje sumu 200,-€ mesačne, čo síce v pomere k príjmu predstavuje významný podiel, je si však treba uvedomiť, že ide o výživu štyroch detí.
(17) Súd pri určení výšky výživného vychádzal z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine najmä z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Sumu určeného výživného tak prestavuje za primeranú schopnostiam a možnostiam otca navrhovateľky a jeho životnej úrovni, od ktorej by sa mala odvíjať aj životná úroveň plnoletého dieťaťa. Súd zvýšil výživné od 01.06.2018 (splatnosť do 20. dňa v mesiaci vopred ako u maloletých detí), pričom zročné výživné neurčil, poukazujúc aj na to, že aktuálne je otec navrhovateľky práceneschopný.
(18) O trovách konania súd nerozhodoval, pretože si nik trovy konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.