Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_58Cb-159-2020.pdf
PDF · 106.89 KB
Case nature
Area
Subarea
58Cb/159/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v sporovej veci žalobcu: ARVAL SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Pribinova 4253/19, 811 09 Bratislava, IČO: 35 890 487, zast. advokátskou kanceláriou: BBH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 713 066, proti žalovanému: E- RAN GROUP, a. s., so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 47 975 938, zast. advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s. r. o., so sídlom Legionárska 7735/31B, 911 01 Trenčín, IČO: 52 536 891, o zaplatenie 9.977,91 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.07.2020, sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 9.977,91 EUR s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.03.2016 uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného REKODOM, s.r.o., Rámcovú zmluvu o nájme motorových vozidiel, ktorej predmetom bola dohoda medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou REKODOM ako nájomcom o rámcových podmienkach nájmu motorových vozidiel a o poskytovaní technických asistenčných služieb týkajúcich sa prenajatých motorových vozidiel. Súčasťou zmluva boli aj VOP účinné od 01.03.2016. Na základe tejto zmluvy uzatvorili strany viaceré zmluvy o nájme dopravného prostriedku. Podľa VOP sa za nájomnú zmluvu považuje objednávka motorového vozidla, ktorá v súlade s VOP obsahuje špecifikáciu vozidla, vymedzenie technických a asistenčných služieb a kalkuláciu nájomného. REKODOM na podklade 12 objednávok užívala 12 motorových vozidiel. S účinnosťou od 10.05.2019 previedla spoločnosť REKODOM niektoré svoje záväzky vyplývajúce z nájomných zmlúv na žalovaného. Prechod práv a povinností zo zmlúv nebol realizovaný dohodou. V dôsledku korporátnych zmien došlo k faktickému transferu šiestich vozidiel v rámci prepojených spoločností zo spoločnosti REKODOM na žalovaného. Motorové vozidlá žalobcu boli v nadväznosti na požadovaný presun dané do užívania žalovaného. Z dôvodu personálneho prepojenia spoločnosti REKODOM a žalovaného neboli predmetné autá fakticky odovzdané žalovaným keďže štatutárne orgány obidvoch boli totožné. Z 12 vozidiel, ktoré mali byť v užívaní REKODOM užíval žalovaný 6 vozidiel. Preto došlo k ukončeniu nájomných zmlúv a vozidlá boli v máji a júni 2020 odovzdané žalobcovi zo strany žalovaného. Protokolmi o odovzdaní vozidiel žalovaný potvrdil, že užíval vozidlá. Žalovaný v určitom období aj uhrádzal požadované nájomné, avšak v určitých mesiacoch ich užíval bez akejkoľvek úhrady.
Dohodu o prevode práv a povinností je možné čiastočne subsumovať pod inštitút prevzatia dlhu a postúpenia, a to z dôvodu, že ide o obdobnú skutkovú podstatu spočívajúcu v zmene v osobe dlžníka, resp. veriteľa v súvislosti s postúpením práv. Žalobca má za to, že prevod práv a povinností z nájomných zmlúv zo spoločnosti REKODOM na žalovaného mal byť vykonaný na základe zmluvy v písomnej forme. V dôsledku toho je táto dohoda neplatná. Ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu a preto ani nemohlo dôjsť k prevodu práv a povinností z nájomných zmlúv. Žalovaný však vozidlá užíval aj keď ich užívanie nebolo založené na riadnom právnom dôvode. Aj v prípade argumentácie, že žalovaný uzatvoril so žalobcom samostatné nové zmluvy o nájme, dospel žalobca k záveru, že ústna zmluva o nájme je obdobne neplatná pre nedostatok formy, keďže zákon vyžaduje písomnú formu takejto zmluvy. Žalovaný tak užíval vozidlá bez právneho dôvodu, čím sa bezdôvodne obohatil. Prípadne, ide o bezdôvodné obohatenie spočívajúce v plnení z neplatného právneho úkonu, ak by žalovaný argumentoval, že užívanie vozidiel bolo založené na základe ústne uzatvorených nájomných zmlúv. Žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.09.2019 do 30.09.2019 a od 01.02.2020 do 24.06.2020, v celkovej výške 9.977,91 EUR.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe (odpor voči platobnému rozkazu), uviedol, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo. Ak má žalobca nejaký nárok, je to len na úhradu nezaplateného nájomného z Rámcovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosti REKODOM. Avšak, tento nárok má žalobca len voči nájomcovi. Žalovaný nie je ani zmluvnou stranou tejto zmluvy ani nepristúpil k záväzku. Preto nie je možné v tomto konaní voči žalovanému uplatňovať akékoľvek nároky, ktoré by inak mal voči nájomcovi, čo nespochybňuje ani žalobca. Zmluva stále trvá a nebola zrušená. Rovnako zmluva medzi žalobcom a žalovaným nikdy nebola uzatvorená a nebola uzatvorená ani zmluva, ktorou by práva a povinnosti zo zmluvy prešli z nájomcu na žalovaného. Toto tvrdí aj sám žalobca. Je pravdou, že žalovaný v istom období platil nájomné, ktoré mal platiť nájomca sám, avšak tento platil len z dôvodu a na podklade internej dohody medzi žalovaným a REKODOM. Žalobca sám tieto platby nenamietal. Žalovaný popieral, že by došlo k faktickému alebo právnemu transferu šiestich vozidiel. Tie boli užívanie rovnako ako predtým, než začal za nájomcu platiť nájomné žalovaný. Interná dohoda nemala vplyv na užívanie vozidiel. K vzniku bezdôvodného obohatenia nemohlo dôjsť. Počas trvania nájomnej zmluvy je právo nájomcu vec užívať, pričom vlastník toto právo nemá. Nemôže mu tak vzniknúť nárok z bezdôvodného obohatenia, ale iba pohľadávka na zaplatenie nájomného s eventuálnymi zmluvnými pokutami. Nárok na bezdôvodné obohatenie môže prenajímateľovi vzniknúť len voči tretej osobe, ktorá by užívala vec a došlo by k zmenšeniu majetkovej sféry nájomcu v príčinnej súvislosti. Ak by sa súd stotožnil s argumentáciou žalobcu, mohol by žalobca získať duplicitné plnenia za nájom od nájomcu aj od žalovaného, keďže zmluva stále trvá. Žalovaný tiež rozporuje výšku uplatneného bezdôvodného obohatenia tiež z dôvodu, že v návrhu uvádzané mesačné výšky nájmu nekorešpondujú so sumami dohodnutého v zmluvách so spoločnosťou REKODOM.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení z 08.10.2020 uviedol, že s tvrdeniami žalovaného nesúhlasí. Zo strany žalovaného nedochádzalo len k uhrádzaniu odplaty za užívanie vozidiel, ale tieto aj reálne užíval. Spoločnosť REKODOM má v súčasnosti len jedného zamestnanca, zatiaľ čo žalovaný má 25-49 zamestnancov. Je teda nepravdepodobné, že by spoločnosť REKODOM využívala 6 vozidiel. Ak skutočne existovala nejaká dohoda medzi REKODOM, žalovaným a žalobcom, tak jej obsahom bol jedine prevod práv a povinností z jednotlivých nájomných zmlúv, a teda nie len povinnosť úhrady nájomného. Z odovzdávacích protokolov vyplýva, že 6 z 12 vozidiel boli odovzdané zástupcovi žalobcu zo strany žalovaného. Žalovaný sa svojim konaním snaží vyhnúť plateniu svojich záväzkov a to presunutím zodpovednosti na REKODOM, ktorá je v konkurznom konaní. V danom prípade nejde o duplicitné plnenie z dôvodu, že motorové vozidlá užíval žalovaný a nie REKODOM. Žalobcovi nevznikol nárok na plnenie z titulu nájmu, keďže REKODOMu nebolo poskytované požadované plnenie - možnosť užívať motorové vozidla, keďže užívacie právo vykonával žalovaný. Čo sa týka výpočtu bezdôvodného obohatenia, sumy sú určené podľa nájomných zmlúv pre konkrétne vozidlo za kalendárny mesiac bez DPH. Výška odplaty sa odvíja od nákupnej ceny vozidla a zároveň odhadu užívania vozidla zo strany nájomcu.
4. Dňa 03.11.2020 doručil súdu svoju dupliku žalovaný. Nerozporuje užívanie motorových vozidiel na podklade osobitnej dohody medzi žalovaným a spoločnosťou REKODOM. Vozidlá však boli užívané v rámci skupiny oboma spoločnosťami podľa potreby a nie je možné presne určiť, kto ich kedy užíval.
Žalovaný ale popiera, že došlo k faktickému a právnemu transferu vozidiel na žalovaného a teda k zmene nájomcu. V danom prípade nebola uzatvorená žiadna dohoda medzi žalovaným a žalobcom, predmetom ktorej by bol akýkoľvek prevod práv a povinností zo zmluvy o nájme na žalovaného, a teda nenastala situácia, kedy by bol žalovaný v akomkoľvek právnom vzťahu so žalobcom, t.j. žalovaný sa nestal zmluvnou stranou rámcovej nájomnej zmluvy. Žalobca s osobitnou dohodou medzi REKODOM a žalovaným vyslovil súhlas, aby oprávnenie užívať vec vykonával žalovaný, čo potvrdzuje vo svojom vyjadrení. Z uvedeného vyplýva, že sa nemôže jednať o bezdôvodné obohatenie. Žalobca má so spoločnosťou REKODOM stále uzatvorenú platnú rámcovú zmluvu o nájme, z ktorej mu vzniká nárok na nájomné. Žalovaný je názoru že nie je pasívne vecne legitimovaný a žalobca sa nesprávne domáha vydania bezdôvodného obohatenia.
5. Na pojednávaní dňa 05.04.2022 strany sporu zotrvali na svojich doposiaľ prezentovaných argumentáciách a odkázali na svoje predchádzajúce písomné podania vo veci.
6. Súd sa oboznámil s tvrdeniami strán sporu ako aj nimi predloženými listinnými dôkazmi a vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav veci:
7. Dňa 10.03.2016 uzatvorili žalobca so spoločnosťou E-RAN Slovakia spol. s r.o. (dnes REKODOM, s. r. o. v konkurze, IČO: 36 336 530), rámcovú zmluvu o nájme motorových vozidiel (ďalej len „zmluva“), ktorej predmetom bola dohoda medzi žalobcom ako prenajímateľom a nájomcom o rámcových podmienkach nájmu vozidiel a o poskytovaní technických a asistenčných služieb týkajúcich sa prenajatých vozidiel, ak ich poskytovanie je medzi zmluvnými stranami v tejto zmluve dohodnuté. Podľa bodu 1.3. zmluvy, na základe tejto zmluvy bude v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti ARVAL SLOVAKIA, s.r.o. účinnými od 01.03.2016, uzatvárať prenajímateľ s nájomcom ku každému vozidlu osobitnú nájomnú zmluvu. Podľa bodu 4.7. zmluvy, na úpravu práv a povinností založených touto zmluvou sa primárne použijú ustanovenia tejto zmluvy. Vo veciach neupravených touto zmluvou sa použijú ustanovenia príslušnej nájomnej zmluvy. Vo veciach neupravených touto zmluvou ani nájomnou zmluvou sa použijú ustanovenia všeobecných podmienok. V prípade rozporu medzi touto zmluvou a všeobecnými podmienkami majú prednosť ustanovenia tejto zmluvy. V prípade rozporu medzi touto zmluvou a nájomnou zmluvou majú prednosť ustanovenia nájomnej zmluvy. V prípade rozporu medzi nájomnou zmluvou a všeobecnými podmienkami majú prednosť ustanovenia nájomnej zmluvy. Podľa bodu 6.1. zmluvy, táto zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Podľa bodu 6.3. zmluvy, obsah tejto zmluvy je možné meniť alebo dopĺňať iba vo forme písomných dodatkov podpísaných oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán.
8. Dňa 10.03.2016 podpísali zmluvné strany aj Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti ARVAL SLOVAKIA, s.r.o (ďalej len „VOP“). Podľa bodu 4.3. prvá veta VOP, nájomca je oprávnený vozidlo zveriť do užívania vodičovi. Vodičom môžu byť zamestnanci nájomcu, členovia jeho korporátnych orgánov alebo iné nájomcom písomne určené osoby. Podľa bodu 8.1. VOP, nájomca je povinný platiť prenajímateľovi nájomné za užívanie vozidla a poskytovanie technických a asistenčných služieb spojených s užívaním vozidla v zmysle podmienok dohodnutých v rámcovej zmluvy a v nájomnej zmluve. Súčasťou nájomného sú okrem odplaty za užívanie vozidla aj všetky náklady a položky vynaložené prenajímateľom v súvislosti s poskytovaním technických a asistenčných služieb spojených s užívaním vozidla tak, ako sú tieto ako súčasť nájomného uvedené v rámcovej zmluve alebo nájomnej zmluve. Pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak, bude prenajímateľ refakturovať nájomcovi v plnej výške všetky ďalšie náklady, ktoré neboli zahrnuté v nájomnom a ktoré prenajímateľ vynaložil v zmysle rámcovej zmluvy alebo nájomnej zmluvy v prospech nájomcu. Všetky tieto náklady za tzv. dodatočné služby, ktoré nie sú zahrnuté v nájomnom bude prenajímateľ evidovať a fakturovať nájomcovi oddelene od nájomného.
9. Na podklade objednávok uzatvoril žalobca ako prenajímateľ so spoločnosťou REKODOM ako nájomcom, nájomné zmluvy za účelom užívania 12 motorových vozidiel. Jednalo sa o objednávky č. 2016.076.002 - na vozidlo Z. A XXXX.XXX.XXX - A XXXX.XXX.XXX - A XXXX.XXX.XXX - A XXXX.XXX.XXX - A XXXX.XXX.XXX - A XXXX.XXX.XXX - A XXXX.XXX.XXX - A XXXX.XXX.XXX - A XXXX.XXX.XXX - A XXXX.XXX.XXX - A XXXX.XXX.XXX - A
10. Z výpisov z účtu žalovaného v období od 06.09.2019 do 24.06.2020 vyplýva, že žalobcovi uhradil platby v celkovej výške 6.624,27 EUR. Každá odoslaná platba bola označená jedinečným variabilným symbolom.
11. Súd nevykonal dokazovanie dopytom Sociálnej poisťovne za účelom zistenia zamestnancov spoločnosti REKODOM a spoločnosti žalovaného v rokoch 2019 až 2019, ako to navrhol žalobca, nakoľko uvedený dôkaz nemal žiadny význam pre posúdenie veci samej. Navyše jeho vykonanie by bolo značne nehospodárne pre priebeh konania, pričom jeho vykonanie by nemalo vplyv pre ustálenie skutkové stavu ako ho súd zistil z vykonaných dôkazov.
12. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
13. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
15. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365, 369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c.
16. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
18. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
19. Podľa § 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.
20. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
21. Podľa § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.
22. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto je potrebné ju zamietnuť.
23. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 9.977,91 Eur s príslušenstvom, z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný mal užívať motorové vozidlá žalobcu bez právneho dôvodu.
24. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou E-RAN Slovakia spol. s r.o. (dnes REKODOM, s. r. o. v konkurze), bola uzatvorená rámcová zmluva o prenájme motorových vozidiel. V zmysle uvedenej zmluvy žalobca prenajímal uvedenej spoločnosti motorové vozidlá na základe osobitných objednávok, čím sa pre každé motorové vozidlo zakladala osobitná nájomná zmluva, ktorá sa spravovala rámcovou nájomnou zmluvou a VOP podpísanými obidvoma zmluvnými stranami. Žalobca v konaní uviedol, že spoločnosť REKODOM užívala celkovo 12 motorových vozidiel, na podklade osobitných objednávok., čo rovnako nebolo medzi stranami sporné, ako ani to, že nájomca REKODOM umožnil žalovanému užívať niektoré prenajaté motorové vozidlá.
25. Medzi stranami zostalo sporné, či žalobcovi mohol vzniknúť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému, ktorý mal užívať motorové vozidlá bez právneho dôvodu, nakoľko žalobca tvrdil, že v dôsledku korporátnych zmien v spoločnosti REKODOM došlo k faktickému transferu šiestich vozidiel v rámci prepojených spoločností zo spoločnosti REKODOM na žalovaného. Žalovaný tak mal užívať vozidlá bez riadneho právneho dôvodu, keďže medzi ním a žalobcom neexistoval právny vzťah (nájomná zmluva), čím mal naplniť skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia.
26. Bezdôvodné obohatenie predstavuje osobitný právny inštitút mimozmluvného záväzkového práva. Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia v Občianskom zákonníku je reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov právnych vzťahov. Na vznik osobitného záväzkovoprávneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje kumulatívne splnenie zákonných predpokladov: Prvým zákonným predpokladom je objektívna fakticita vzniku majetkovej výhody či prospechu, merateľná a vyjadriteľná všeobecným peňažným ekvivalentom. Pojmovým znakom tohto faktického stavu však musí byť absencia relevantného právneho dôvodu vzniku tohto obohatenia. Zároveň, toto obohatenie musí ísť „na úkor“ iného subjektu práva. To znamená, že majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej peniazmi vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Musí teda existovať určitá kauzálna väzba medzi obohatením a úbytkom. Až následne, za predpokladu splnenia uvedených podmienok vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré musia byť splnené v každom jeho prípade, je možné subsumovať konkrétny nežiadúci stav pod určitú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia.
27. V danom prípade, žalobca poukazoval, že žalobca užíval motorové vozidlá bez právneho dôvodu. Uvedené však podľa názoru súdu žalobca v konaní nepreukázal. V konaní mal súd preukázané, že za účelom užívania motorových vozidiel bola medzi žalobcom a spoločnosťou REKODOM uzatvorená rámcová nájomná zmluva, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj VOP, zo dňa 10.03.2016. V zmysle bodu 4.3. týchto podmienok, ktoré sa zmluvné strany zaviazali rešpektovať a dohodou v zmluve vylúčili účinnosť len bodov 8.5. a 8.6. VOP, bol nájomca oprávnený vozidlo zveriť do užívania aj iným osobám, pričom predmetné VOP nijakým spôsobom nelimitujú, koho možno za iné osoby považovať.
28. V praxi tak pokiaľ spoločnosť REKODOM ako nájomca vytvorila objednávku, na podklade ktorej uzatvorila so žalobcom ako prenajímateľom nájomnú zmluvu na prenájom konkrétneho motorového vozidla, v zmluve ako ani vo VOP neboli stanovené žiadne prekážky tomu, aby nájomca umožnil užívať motorové vozidlo aj iným subjektom, teda aj žalovanému, bez ohľadu na to, či sú uvedené spoločnosti hospodársky, personálne alebo inak prepojené. Uvedené v danom prípade nemá žiadnu relevanciu. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je nájomca povinný užívať vec spôsobom určeným v zmluve. Žalobca však nepreukázal, že by tým, že spoločnosť REKODOM ako nájomca umožnila užívať motorové vozidlá aj tretiemu subjektu (žalovanému) porušila akékoľvek ustanovenie zmluvy, VOP alebo zákona.
29. Keďže súd ustálil, že v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok mal nájomca možnosť zveriť do užívania motorové vozidlo aj iným subjektom, nemohla byť na tomto základe založená niektorá zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia upravená v Občianskom zákonníku. V tejto súvislosti si súd dovoľuje poukázať na subsidiárny charakter bezdôvodného obohatenia ako inštitútu v tom zmysle, že sa uplatní výlučne vtedy, ak právne následky majetkovej nerovnováhy nie sú pokryté inou právnou úpravou predstavujúcou právny dôvod vzniku záväzku, a teda i príslušných reparačných ustanovení. Ak je právnym dôvodom vzniku majetkovej povinnosti reparovať vzniknutú majetkovú nerovnováhu iná právna skutočnosť kontraktného či deliktného charakteru, právna úprava bezdôvodného obohatenia sa neuplatní. A contrario sa právna úprava bezdôvodného obohatenia uplatní výlučne vtedy, ak
nerovnováha v majetkovej sfére subjektov súkromnoprávnych vzťahov vznikla v dôsledku absencie relevantného právneho dôvodu. Nakoľko v danom prípade bola právnym dôvodom akýchkoľvek hoci aj hypotetických nárokov, ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti nájomná zmluva, všetky nároky z nej vyplývajúce je v prvom rade potrebné posudzovať z hľadiska kontraktuálnej úpravy práv a povinností strán. Preto ak by mala v právach a povinnostiach subjektov vzniknúť majetková nerovnováha v dôsledku zmluvy o nájme, nemôže byť riešená ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení, ale aplikáciou režimu danej zmluvy. Tento všeobecný právny režim vylučuje aplikáciu ustanovení o bezdôvodnom obohatení.
30. Pokiaľ preto žalobca ako prenajímateľ tvrdí, že došlo na jeho strane k majetkovému úbytku z dôvodu neuhradeného nájomného za užívanie motorových vozidiel, bol povinný vychádzať z právnej úpravy dohodnutej nájomnej zmluvy a domáhať sa svojich nárokov, ktoré vyplývajú z uzatvorenej zmluvy voči svojmu zmluvnému partnerovi, čo bola spoločnosť E-RAN Slovakia spol. s r.o. (dnes REKODOM, s. r. o. v konkurze). Vzhľadom na uvedené tak žalovaný ani nemôže byť pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní, keďže ako mal súd za preukázané, nájomná zmluva bola uzatvorená s inou spoločnosťou, pričom bola uzatvorená na dobu neurčitú a v konaní nebolo preukázané, že by takáto nájomná zmluva k dnešnému dňu akýmkoľvek spôsobom zanikla a teda je možné konštatovať, že stále trvá a je pre zmluvné strany záväzná. Práva a povinnosti z nej vyplývajúce (prípadne ich porušenie) sú tak výhradne vecou medzi zmluvnými stranami. Žalobca v konaní síce tvrdil, že medzi spoločnosťou REKODOM a žalovaným mala existovať ústna dohoda o prevode práv a povinností z jednotlivých nájomných zmlúv, uvedené však nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi. Uvedené navyše vyznieva v kontexte zistených skutočností nadbytočne. Súdu nie je zrejmé, prečo by mala spoločnosť REKODOM a žalovaný dohodami prevádzať práva a povinností z nájomnej zmluvy, keď ako súd uvádza vyššie, nájomcovi samotná zmluva a VOP dovoľovali umožniť užívanie prenajatých motorových vozidiel aj iným osobám, teda žalovanému, čo priamo vylučuje vznik bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť tým, že žalovaný mal užívať motorové vozidlá žalobcu bez právneho dôvodu.
31. Rovnako právny význam pre podstatu posudzovanej veci nemalo ani to, že žalovaný uhrádzal za žalobcu niektoré platby dlžného nájomného. Uvedené nepreukazuje vznik bezdôvodného obohatenia ani to, že by naňho boli ústnou dohodou prevedené práva a povinnosti z nájomnej zmluvy. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na ustanovenie 6.3. stále platnej a účinnej zmluvy, v zmysle ktorého túto zmluvu možno meniť alebo dopĺňať iba vo forme písomných dodatkov. Akákoľvek zmena v osobe nájomcu by teda vyžadovala uzatvorenie písomného dodatku, k čomu však v tomto prípade nedošlo.
32. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, keďže žalobca nepreukázal dôvodnosť ním žalovaného nároku, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu žalobcu zamietol.
33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.
34. O výške trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).