Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22CoP/10/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v právnej veci starostlivosti súdu o mal. T. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, za účasti matky Y. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.. R. XXXX/X, L., o návrhu otca K.. H. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.. R. XXXX/X, L., právne zastúpeného JUDr. Annou Drugdovou, advokátkou, Námestie Slobody 25, Humenné, na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 8P/125/2018-24 zo dňa 25.04.2018, takto

rozhodol:

Potvrdzuje sa uznesenie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žiadal, aby súd predbežne zveril maloletého do jeho osobnej starostlivosti a určil, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým každý deň v rozsahu dvoch hodín od 17.00 hod do 19.00 hod.

2. V odôvodnení uviedol, že maloletý T. žije v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi, ktorí mu poskytujú potrebnú starostlivosť. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý umožňuje okamžitý zásah súdu v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, pričom v danom prípade nie je žiadnym spôsobom ohrozené dieťa, jeho život, zdravie ani ďalší vývoj, nakoľko matka sa zatiaľ zo spoločnej domácnosti s dieťaťom neodsťahovala, s otcom sa snažia spolupracovať pokiaľ ide o starostlivosť o maloletého, o čom svedčí aj ich ochota zúčastňovať sa na referáte poradenskopsychologických služieb spoločných konzultácií a navyše na súde je vedené konanie vo veci samej o úpravu práv a povinností k maloletému, ktoré zatiaľ nie je právoplatne skončené a v ktorom súd bude mať časový priestor na vykonanie podrobnejšieho dokazovania. Na základe týchto dôvodov súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Namietal, že správa kolízneho opatrovníka, z ktorej vychádza rozhodnutie súdu prvej inštancie, nie je objektívna, nachádzajú sa v nej nepravdivé skutočnosti a tvrdenia, ktoré prezentovala pred kolíznym opatrovníkom matka, a ktoré kolízny opatrovník považoval a prezentoval ako dôvodné na to, aby vyslovil návrh na zamietnutie návrhu otca na neodkladné opatrenie, pričom toto jednoznačné stanovisko kolízneho opatrovníka nezodpovedá jeho úlohe, ktorou je ochrana záujmov maloletého. Závery kolízneho opatrovníka o tom, že rodičia spoločne tvoria harmonickú rodinu svedčia o neznalosti pomerov v rodine zo strany kolízneho opatrovníka a o jednostrannom prijímaní názoru matky, nakoľko rodinu v štádiu rozchodu nie je možné považovať za harmonickú. Poukázal na to, že matka nikdy predtým nevyvíjala snahu venovať sa dieťaťu, trávila čas iba doma, nenavštevovala ani detské ihrisko. Kolízny opatrovník vo svojej správe tiež nezohľadnil vplyv otca na dieťa, napriek tomu, že otec so synom trávi množstvo času a majú spolu veľmi úzky a citový vzťah. Otec rovnako nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie v tom, že pokiaľ

matka doposiaľ býva v spoločnej domácnosti s otcom maloletého, nie je potrebný bezprostredný a rýchly zásah zo strany súdu. Má za to, že v danom prípade je daná dôvodná obava, že matka sa odsťahuje s mal. T. bez súhlasu a vedomia otca, a keď táto situácia nastane, otec nebude mať možnosť tomuto konaniu matky predísť. Neodkladné opatrenie malo predísť tejto situácii, a ak súd prvej inštancie tvrdí, že až v prípade, ak by táto situácia nastala, je dôvod na jeho nariadenia, tak otec má za to, že potom nie je možné domáhať sa ochrany nariadením neodkladného opatrenia v prípade len osvedčenia hrozby, ale podľa tohto názoru by vždy samotná hrozba musela už nastať, čo sa podľa otca míňa účelu a zmyslu neodkladných opatrení. Otec poukázal na skutočnosť, že matka bez súhlasu otca začala podnikať kroky k tomu, aby si našla bývanie v meste Humenné, o čom svedčí skutočnosť, že si dňa 18.04.2018 už kúpila aj byt v Humennom, o čom sa otec dozvedel len náhodou. Aj tieto skutočnosti svedčia o tom, že bez predchádzajúcej dohody s otcom plánuje matka odísť s mal. T. zo spoločného bydliska bez toho, aby brala do úvahy potreby mal. Patrika. Záujmom mal. T. aj vzhľadom na jeho vek je, aby nebol vytrhnutý zo známeho výchovného prostredia, a preto je namieste, aby odvolací súd svojím rozhodnutím predišiel prípadnému ohrozeniu psychického zdravia mal. T. a predišiel aj pretrhnutiu vzťahu medzi otcom a synom a napadnuté uznesenie zmenil a návrhu otca vyhovel.

4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané včas (362 ods. 1 , oprávneným subjektom (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) , preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, § 62 a § 65 CMP, bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 a contrario a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

5. Otec v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vôbec nezohľadnil záujem mal. dieťaťa, s ktorým má veľmi úzky a citový vzťah a toto je na neho navyknuté.

6. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd poukazuje na povinnosť konajúceho súdu zohľadniť všetky skutočnosti a okolnosti, ktoré v priebehu konania boli preukázané a sú relevantné pre rozhodnutie o odvolaní otca.

7. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že mal. T. toho času žije v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi, ktorí mu poskytujú potrebnú starostlivosť. Matka maloletého uviedla, že má záujem opustiť spoločnú domácnosť a odsťahovať sa do Humenného. V súčasnej dobe si vybavuje hypotekárny úver na kúpu bytu v Humennom, resp. už ho kúpila, ako vyplynulo z odvolania otca. Rodičia navštevujú referát psychologických služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, Pracovisko Snina.

8. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca, že nebol zohľadnený záujem mal. dieťaťa, v záujme ktorého nie je, aby bol odtrhnutý od svojho otca konaním matky, ktorá sa plánuje odsťahovať do Humenného aj s maloletým, a to bez toho, aby sa s otcom o tejto skutočnosti vopred dohodla, čím by došlo k naštrbeniu citovej väzby medzi otcom a maloletým, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie. Len samotná skutočnosť, že matka plánuje kúpiť, resp. už kúpila byt v Humennom nie je dostatočná na to, aby súd neodkladným opatrením rozhodol o tom, že zverí mal. T. do osobnej starostlivosti otca, a to všetko bez toho, aby sa vykonalo podrobné šetrenie a znalecké dokazovanie, z ktorého by bolo zrejmé, ktorému z rodičov je potrebné zveriť mal. T. do osobnej starostlivosti aj vzhľadom na jeho nízky vek a preferencie.

9. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že žiaden z rodičov nemôže očakávať od občianskeho súdneho konania, aby vytváralo akoby „rukojemnícky“ vzťah na presadenie predstáv toho-ktorého rodiča. Naopak, súdne konanie má za cieľ prioritne chrániť záujmy mal. dieťaťa, a to podľa aktuálneho stavu vzťahov medzi rodičmi a mal. dieťaťom, a tiež medzi rodičmi navzájom.

10. Tiež neprislúcha súdu vyjadrovať sa, ako by rozhodol, ak by nastala nejaká skutočnosť. Na predídenie zhoršenia vzťahov majú práve rodičia vyvinúť max. úsilie, najmä konštruktívnou komunikáciou. Takýto prístup pravdepodobne rodičia zvolili, keďže začali spolupracovať s centrom psychologických služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, Pracovisko Snina, čo odvolací súd považuje za správnu cestu.

11. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov konania o neodkladnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak,

než v konaní o neodkladnom opatrení. Všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.

12. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 . Samotná lehota na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv. Ak sa má neodkladné opatrenie týkať pomerov upravených zákonom o rodine je podmienkou pre rozhodnutie formou neodkladného opatrenia osvedčenie potreby dočasne upraviť právne pomery existujúce medzi rodičmi maloletých detí ohľadom týchto detí.

13. Zákonnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania. V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že otec neosvedčil nevyhnutnosť dočasného a okamžitého zverenia mal. dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti. Je potrebné si uvedomiť, že v každej veci týkajúcej sa dieťaťa dominuje práve záujem dieťaťa.

14. S prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva akceptuje aj odvolací súd, že pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom je potrebné prihliadať aj na preferencie samotného dieťaťa, ktoré získavajú na váhe s jeho zvyšujúcim sa vekom. V tejto súvislosti však nemožno obchádzať ani samotný pozitívny záväzok štátu, v rámci ktorého je povinný urobiť všetko, čo je od neho možné rozumne požadovať pri súčasnom dosiahnutí spravodlivej rovnováhy medzi dotknutými záujmami dieťaťa a jeho oboch rodičov (napr. Rozhodnutie ESĽP vo veci Nuutinen proti Fínsku).

15. V kontexte uvedeného dáva odvolací súd účastníkom konania do pozornosti čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého jednoznačne vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom rodičov, ale aj právom dieťaťa, ktoré má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, pričom toto právo môže byť obmedzené výhradne na základe rozhodnutia súdu a v súlade s literou zákona.

16. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 ods. 2 prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „Zákon o rodine“).

17. Odvolací súd súčasne vyslovene zdôrazňuje, že pri výkone týchto práv a povinností sú rodičia v prvom rade povinní chrániť záujmy svojho mal. dieťaťa (§ 28 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine), v ktorého záujme rozhodne nie je obmedzovanie kontaktu so žiadnym z jeho rodičov, a to ani v prípade, že mal. dieťa o kontakt s druhým rodičom neprejavuje záujem. Súd má tiež za to, že akékoľvek konfrontačné správanie rodičov rovnako nie je na prospech mal. dieťaťa, a preto dôrazne apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletého, no predovšetkým na jeho rodičov, aby nadradili záujmy a prospech svojho mal. dieťaťa nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči druhému rodičovi.

18. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na ustanovenia Zákona o rodine, najmä na § 24 ods. 4, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, vždy prihliadne nielen na záujem mal. dieťaťa, ale najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, pričom dohliada na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, a taktiež na § 30 ods. 1, z ktorého znenia jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia.

19. Vyššie uvedené potvrdil aj Ústavný súd ČR vo svojom náleze zo dňa 15. 03. 2016, č. k. III. ÚS 2298/15, v ktorom zdôraznil, že: „Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere,

tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada naplnená v čo najväčšej možnej miere.“

20. Pri rozhodovaní o právach maloletého dieťaťa nemožno opomenúť ani Dohovor o právach dieťaťa (v ďalšom len „Dohovor“). Odvolací súd poukazuje predovšetkým na čl. 3 spomínaného Dohovoru.

21. Podľa článku 3 ods.1 Dohovoru záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zverenie mal. T. do osobnej starostlivosti otca bez ďalšieho dokazovania, však za žiadnych okolností nebolo v najlepšom záujme maloletého.

22. Toto ustanovenie (článok 3 ods.1 Dohovoru) má povahu normy bezprostredne použiteľnej („self

- executing“). Uvedená norma je na priame použitie spôsobilá vzhľadom na svoju dikciu (... záujem dieťaťa ... pri akejkoľvek činnosti), ktorá je dostatočne a do takej miery jasná, aby povinné subjekty, ktorým je adresovaná (vnútroštátne subjekty) boli schopné zodpovedajúcim spôsobom upraviť svoje správanie (nález Ústavného súdu Českej republiky z 09. apríla 1997, sp. zn. PL.ÚS 31/96).

23. Aj keď záujem dieťaťa predstavuje jeden zo základných princípov, na ktorých je postavené súčasné rodinné právo, nie je tento pojem právnymi predpismi nijako vymedzený. Komentár Výboru OSN pre práva dieťaťa vo vzťahu k najlepšiemu záujmu dieťaťa uvádza: „Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa je flexibilný a adaptabilný. Mal by byť prispôsobený a definovaný individuálne vzhľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa dieťa či deti, ktorých sa to týka, nachádza, pričom pozornosť by sa mala venovať ich osobným pomerom, situácii a potrebám. V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem dieťaťa hodnotený a stanovený vo svetle špecifických okolností konkrétneho dieťaťa [(General comment No. 14 (2013) on the right of the child to have his or her best interests taken as a primary consideration (art . 3, para. 1), str. 9, (dostupné na <http://www.ohchr.org)>].

24. Odvolací súd má za to, že tak matka ako aj otec by mali prihliadnuť na potreby svojho mal. dieťaťa, v ktorého najlepšom záujme nepochybne je udržiavanie zdravého vzťahu s oboma jeho rodičmi. Nemej dôležitá je aj potreba zabezpečiť mal. T. riadnu starostlivosť, výchovu a vzdelanie, o ktorú by sa mali usilovať obaja rodičia. Odvolací súd má za to, že rodičia by mali byť vo svojom prístupe k mal. dieťaťu jednotní v najväčšej možnej miere. Nejednotný prístup rodičov, či ich vzájomné konfrontačné správanie môže u mal. T. vytvárať atmosféru neistoty a napätia.

25. So zreteľom na uvedené skutočnosti, odvolací súd považoval napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za vecne správne, a preto ho postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .