Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/154/2016

Zmenené rozhodnutím 6Co/132/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. I. XX, XXX XX K., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločnosti pod č. 542 097 90, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, IČO: 36 862 169, o primerané finančné zadosťučinenie 300,- EUR, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14Csp/154/2016-55 zo dňa 13.06.2018 takto rozhodol: I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku I. II. Mení sa rozsudok vo výroku III. tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: I. L., J.. XX.XX.XXXX, G. I. Š. XX, XXX XX K., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločnosti pod č. 542 097 90, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený: Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, IČO: 36 862 169, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie 300 EUR takto

rozhodol:

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 150 EUR, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobou súdu podanou dňa 10.11.2016 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému zaplatiť jej sumu 300 EUR z titulu primeraného finančného zadosťučinenia a nahradiť trovy konania. V rámci žaloby žalobkyňa uviedla, že v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 20C/324/2014 o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy bola v postavení spotrebiteľky úspešná. Poukázala na to, že súd v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol: „Žalobkyňa bola od uzavretia zmluvy v postavení spotrebiteľa a žalovaný v postavení dodávateľa. Zmluva o úvere je štandardná formulárová zmluva. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, ktorú spotrebiteľ bol nútený podpísať. Súd v danom prípade sa nestotožnil s vyjadrením žalovaného, že žalobkyňa dohodu nemusela uzavrieť. Z predmetnej zmluvy žiadnym spôsobom nevyplýva možnosť žalobkyne uzavrieť zmluvu o úvere bez toho, aby uzatvorila aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Súd ma preto za to, že žalobkyňa bola nútená predmetnú dohodu uzavrieť. V zmysle uvedenej dohody bol spotrebiteľ nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy až do výšky stanovenej občianskym súdnym poriadkom v ustanoveniach o výkone rozhodnutia, až do úplného splatenia čerpaného úveru, vrátane príslušenstva (t.j. vrátane úrokov a zmluvnej pokuty). Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ povinný kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Dohoda o

zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných zmluvných podmienok, a tým spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zákonodarca na vyššie uvedené skutočnosti prihliadol a novelou zákona č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014 bol zavedený zákaz zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, okrem prípadov, ak táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny. Nakoniec je potrebné uviesť, že predmetná dohoda o úvere neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a teda je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Podľa dohody o zrážkach zo mzdy však je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy až do úplného splatenia nielen čerpaného úveru, ale aj príslušenstva (t.j. vrátane úrokov a zmluvnej pokuty). Uzatvorením takejto dohody teda došlo k obchádzaniu ustanovenia zákona o spotrebiteľských úverov a súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy za neprijateľnú, a tým za neplatnú v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 0Z.„ Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalobkyňa si uplatňuje satisfakciu za porušenie jej spotrebiteľných práv, ktoré musela brániť podaním pôvodnej žaloby. Uviedla, že primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy, pričom má zároveň aj funkciu relutárnu.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 14.12.2016 k žalobe poukázal na to, že k realizácii dohody o zrážkach zo mzdy pristúpil z dôvodu, že žalobkyňa si neplnila svoje povinnosti uhrádzať splátky úveru, a preto zaslal jej zamestnávateľovi žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom k uplatneniu zrážok nedošlo svojvoľne, ale na základe skutočnosti, že žalobkyňa si svoje povinnosti zo zmluvy o úvere neplnila. K porušeniu povinnosti teda nedošlo zo strany žalovaného a zo strany žalobkyne a až následkom tohto porušenia bola reakcia žalovaného, ktorý využil možnosť uplatnenia zrážok zo mzdy. Žalovaný ďalej poukázal na to, že pri posudzovaní nároku na zaplatenie primeraného zadosťučinenia je potrebné prihliadať na skutkový stav veci v širšom rozsahu, ako sa len obmedziť na skutočnosť, že strana bola v konaní úspešná, a teda má nárok na poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia. V predchádzajúcom súdnom konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy bola rozsudkom vyhlásená dohoda o zrážkach zo mzdy za neplatnú. Postih bol teda na strane žalovaného, pričom žalobkyni za porušenie povinnosti nebola uložená žiadna sankcia. V súčasnom konaní si žalobkyňa uplatňuje finančné zadosťučinenie, ktoré napokon vyplýva z jeho porušenej povinnosti. Žalovaný nepovažuje za správne a objektívne priznať žalobkyni akékoľvek finančné zadosťučinenie, nakoľko k porušeniu došlo najprv z jej strany a následne po uplatnení zrážok zo mzdy sa domáhala súdnej ochrany, ktorá jej poskytnutá bola a dohoda o zrážkach zo mzdy napokon bola vyhlásená za neplatnú. V tomto považuje žalovaný vec za ukončenú, nakoľko právo žalobkyne ako spotrebiteľa bolo súdnym rozhodnutím ochránené. Je nespravodlivé priznať žalobkyni, ktorá porušovala zmluvné záväzky, plnenie od žalovaného, ktorý si svoje zmluvné záväzky riadne plnil. Žalovaný má za to, že ochrana spotrebiteľa by nemala tkvieť v tom, že spotrebiteľovi bude poskytovaná ochrana pri porušovaní jeho zmluvných záväzkov. Žalovaný poukázal aj na to, že tunajším súdom bolo pod sp. zn. 7C/239/2014 vedené konanie žalobkyňou voči žalovanému o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľných podmienok, ktorému súd vyhovel a z ktorého vyplýva, že úver sa má považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že aj keď je rozsudok právoplatný, dáva do pozornosti rozsudok Súdneho dvora vo veci C 42/2015, a teda že absencia tejto náležitosti nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalovaný uviedol aj to, že žalobkyňa sama požiadala o uzatvorenie zmluvy o úvere, žalovaný ju žiadnym spôsobom nenútil, mala možnosť oboznámiť sa s obsahom zmluvy, vrátane dohody o zrážkach zo mzdy, pričom aj táto skutočnosť by mala byť zohľadnená pri posudzovaní uplatneného nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že nárok žalobkyne považuje za nedôvodný a žalobu navrhuje zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

3. Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 20C/324/2014 zo dňa 12.01.2015, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/135/2015 zo dňa 26.05.2016 súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 01.12.2008 zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXXXXX, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Žalobkyňa v rámci žaloby poukázala na to, z akých dôvodov bolo žalobe vyhovené, pričom z odôvodnenia tohto rozhodnutia okrem iného vyplýva aj to, že žalobkyňa bola

nútená podpísať dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom zo zmluvy žiadnym spôsobom nevyplýva možnosť žalobkyne uzavrieť zmluvu o úvere bez toho, aby uzatvorila aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Na základe tejto dohody bola žalobkyňa ako spotrebiteľka nútená kedykoľvek strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy až do úplného splatenia čerpaného úveru, vrátane príslušenstva, t.j. úrokov a zmluvnej pokuty, a to bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľov na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Súd v predmetnom konaní vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy za neprijateľnú, a tým aj neplatnú v zmysle § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka.

4. Odvolací súd, ktorý rozsudok prvého stupňa potvrdil, taktiež poukázal na to, že zhodne s názorom súdu prvého stupňa zastáva názor, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená účastníkmi v úverovej zmluve je zmluvnou podmienkou spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ je nútený kedykoľvek v čase platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly, a teda ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Zmluva poskytuje žalovanému ako veriteľovi priamo právny priestor na poskytnutie majetku žalobkyne, a to vrátane plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnenia v rozpore s kolíznymi ustanoveniami zákona. Dohoda o zrážkach zo mzdy je preto v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že výška zrážky zo mzdy je obmedzená inými zákonnými ustanoveniami, napríklad Exekučným zákonom. Tu nejde o výkon právoplatného rozhodnutia súdu, ale ide o inštitút dohody založený na neobjektívnom vyhodnotení výšky dlhu, teda subjektívnej predstavy veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Táto síce môže mať oporu v zmluve, ktorá nebola predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie na preskúmanie z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť.

5. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

6. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

7. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované

zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý tieto osobitné právne normy nerešpektuje.

8. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca úspešne uplatnil porušenie jeho práva ustanoveného osobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 20 C 324/2014, v dôsledku čoho bola žalovanému uložená povinnosť zdržať použitia dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej spolu so zmluvou o úvere. Uvedená dohoda ako neprijateľná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď predostrel žalobkyni takúto formulárovú zmluvu a následne sa domáhal jej realizácie. S ohľadom na uvedené je podľa názoru súdu naplnený vyššie uvedený základný predpoklad uplatneného nároku na finančné zadosťučinenie, a to, že boli porušené práva žalobcu ako spotrebiteľa vyplývajúce z osobitných právnych noriem slúžiacich na ochranu spotrebiteľov.

9. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie nemožno vnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobkyňu ako spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov dohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné tiež prihliadať na okolnosti prípadu. Vzhľadom na okolnosti daného prípadu súd považuje výšku priznaného finančného zadosťučinenia za primeranú s tým, že priznaním tejto sumy bude podľa názoru súdu naplnený aj účel predmetného ustanovenia z hľadiska odškodnenia žalobkyne z titulu jej zadosťučinenia a zároveň je naplnená aj jeho výchovná funkcia tým, že priznanie takéhoto nároku bude na žalovaného vyplývať tak, aby v budúcnosti spotrebiteľov nezavádzal, nepoužíval nekalé obchodné praktiky a platne uzatváral právne vzťahy so spotrebiteľmi. Súd považuje sumu vo výške 150 EUR za primeranú aj s ohľadom na to, že žalovaný si vo vzťahu k žalobkyni už aj uplatnil zrážky zo mzdy na základe neplatnej dohody a vyvolal u nej stav právnej neistoty, ktorý musela riešiť podanou žalobou. V prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom keďže úspech a neúspech strán sporu bol rovnaký, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).