Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-281-2013.pdf
PDF · 137.86 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/281/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci žalobcu: U. F., W.. XX.XX.XXXX, M. F. F., L. XX, právne zastúpený: JUDr. Marianna Kohútová Bérešová, advokátka, so sídlom Bratislava, Štefánikova 47, proti žalovaným: 1/ K. V., W.. XX.XX.XXXX, M. F. F., L. XX, 2/ A. V., W.. XX.XX.XXXX, M. F. F., L. XX, obaja žalovaní zastúpení: K.. K. V. L.., W..XX.XX. XXXX, M. F. F., L. XX o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto
rozhodol:
I. Žalobný návrh žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovaným 1/ a 2/ sa každému priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 100 % nároku.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou podanou 26.07.2013 domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom pozemku nachádzajúceho sa v okrese Bratislava IV obec Bratislava - Y. Č. N., k.ú. Bratislava N., zapísaný na LV č. XXX, reg. „C“ parc.č. XXXX, zast. plochy a nádvoria o výmere 499 m2, ktorého hranica medzi pozemkami Z.-V. Č.. XXXX Z.-V. Č.. XXXX/X k.ú. N. vedie po lomových bodoch č. 71-58, 71-68,71-69 v súlade s GP č. 2/39, t.j. v súlade hranicami stanovenými s GP 2/39, a náhrady trov konania. 2.V dôvodoch žaloby uviedol, že p. č. XXXX o výmere 499 m2 bola vždy vo výlučnom vlastníctve žalobcu a jeho predchodcov. Stavba rod. domu žalobcu bola zdokumentovaná na GP 2/39, ktorý definuje vlastnícku hranicu pozemku medzi pôvodnými nehnuteľnosťami. Na základe THM došlo ku nesprávnemu definovaniu vlastníckej hranice parcely po lomových bodoch, ktorá je v rozpore so skutočnou hranicou a nezodpovedá záznamom v GP a ani skutočným vlastníckym pomerom. Úlohou THM bolo len evidovanie existujúcich hraníc, ale chyba THM bola zaznačená do katastra, čo sa žalobca dozvedel až po predložení vytyčovacieho náčrtu objednaného žalovanými. Spoločnosť GEODET - TEAM spol. s.r.o. vyhotovila vytyčovací náčrt v r. 2010, v ktorom bolo zistené, že došlo k posunutiu hranice. Žalobca spornú časť pozemku vlastní a celé desaťročia sa o ňu aj stará. Žalovaní až po zistení skutočností z vytyčovacieho náčrtu si začali nárokovať vlastnícke práva k spornej časti pozemku, robiť zábrany v jarku za domom. GP 2/39 bol riadne zavedený do katastra a nikdy nebol menený, chyba nastala pri nedodržaní mierky pri zápise THM. Žalovaní užívajú spornú časť ako príjazdovú cestu ku svojej nehnuteľnosti a to aj pre nákladné autá a mechanizmy. Dopadá na ňu aj odkvapová voda zo strechy domu žalobcu a dochádza k poškodzovaniu domu žalobcu. 3.Žalovaní 1/,2/ v písomnom vyjadrení žiadali žalobu zamietnuť. Uviedli, že nadobudli nehnuteľnosť darovacou zmluvou od rodičov v r.1997, ktorí ju nadobudli predtým kúpnou zmluvou v r. 1979.Poukázali na to, že na GP nebola zdokumentovaná stavba rodinného domu a tento ani nedefinoval vlastnícku
hranicu medzi pôv. parcelami. Bol vyhotovený na rozdelenie pôv. parcely. Pri THM v r. 1978 bol zistený a zameraný skutočný stav užívania nehnuteľnosti, boli vyznačené vl. hranice medzi pozemkami, menené parc.č. a výmery pozemkov, nová výmera bola evidovaná. V takomto stave ich strany sporu užívali 30 rokov až do r. 2010, kedy žalobca dal do katastra návrh na opravu, až v r. 2010 žiadal opravu nesprávneho definovania hranice podľa na základe GP z 1939. Kataster pritom konštatoval, že GP sa nestal právne účinným dokumentom a nemôže meniť právny stav založený neskorším THM. Dom ku kt. bol GP vyhotovený bol zbúraný v r. 1971. Ďalej uviedli, pri samotnom priebehu THM, bola prítomná manželka žalobcu ako užívateľka pozemku vo vlastníctve žalobcu, ako aj právna predchodkyňa žalovaných p. S.. Vlastníci pozemkov mali povinnosť byť prítomní pri miestnom šetrení. Poloha lomových bodov hraníc je po THM definovaná presnými súradnicami. Tvrdenie, že chyba v zápise vznikla len nedodržaním mierky je zavádzajúce. Žalobca zrážkovú vodu zo strechy svojej prístavby, ktorou si sám spôsoboval škodu zviedol odkvapovým žľabom cez výpust a plastovým potrubím po pozemku parc.č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaných, na pozemok parc.č.XXXX vo vlastníctve žalobcu. Žalobca počas určovania hraníc dotknutých pozemkov spoločnosťou Geodet Team požiadal túto spoločnosť o vyhotovenie situačnej mapky porovnania skutočného stavu so stavom evid. v katastri. Z nej je vidieť zasahovanie murovaného plotu predzáhradky, zateplenia obvodového muriva domu prístavby žalobcu do pozemku žalovaných. Pokiaľ ide o murovaný plot predzáhradky, tento riešil miestny úrad Lamač rozhodnutím z r. 2010, kde vyzval žalobcu na jej odstránenie. Susedské vzťahy sú narušené, žalovaní sú si vedomí, že žiadať žalobcu odstrániť 10 cm hrubé zateplenie s omietkou, prečnievajúce rímsy striech domu a prístavby s žľabmi by nebolo správne a zatiaľ na tom netrvajú. 4.Žalobca v doplňujúcom podaní z 14.11.2014 doplnil, že GP č. 34/2014 Ing. Štefana Špačeka, vyhotovený v priebehu konania a overený katastrom, len zakresľuje a dokladuje skutočne nerušené dobromyseľné dlhodobé vlastnícke užívanie parciel žalobcom, ako ich žalobca a jeho právni predchodci užívali až do momentu, keď zameriavaním prišlo na chybu v zakreslení. Popísal, že hranicu pozemkov rešpektovali pôvodní vlastníci už pred r. 1939, táto sa nemenila. Susedia Q. vybudovali na hranici predzáhradky múrik s oplotením, ktorý oddeľoval pozemky parc.č. XXXX/X E. T..Č.. XXXX. Pri prestavbe domu v r. 1971 sa západný múr od Q. nemenil. V r. 1980 kúpil od Q.h 1 domu dvora, záhrady p. V., druhú polovicu pani S., a títo rešpektovali pôvodnú hranicu. Žalobca a jeho predchodcovia užívali nehnuteľnosti parcely stanovené podľa GP č. 34/2014 nerušene nepretržite desiatky rokov min. od r. 1937. Pan V., aby demonštroval svoje nové vlastníctvo, zakázal žalobcovi vstup na jeho pozemok, aby si nemohol popri dome udržiavať voľný jarok, ktorý zaniesol tehlou, kamením, čím zabránil voľnému odtoku vody. Na jar 2010 podal p. V. na úrad v Lamači udanie, že žalobca v r. 2004 zatepľoval dom vymieňal strechu a na jar 2009 pred domom podstavil múrik oddeľujúci predzáhradky, žiadal odstrániť zateplenie. K vyjadreniam žalovaných doplnil, že v r. 1971 bol na pôvodných základoch domu postavený nový dom, rozšírený smerom do dvora žalobcu. Dom nie je postavený na hranici parciel, nebolo treba nové zameranie. V r. 2004 bola z havarijných dôvodov menená strecha na dome žalobcu za sedlovú, ríny sa robili v r. 2004 a boli zvedené podľa nového charakteru strechy tak, ako je na obrázku. V čase, keď ríny boli robené, sporný pozemok užíval žalobca, a p. V. a vtedy nenamietal. Zateplenie domu sa robilo hneď po výmene strechy a bolo dokončené v r. 2006, pán V. pri zateplení domu sám radil akú hrúbku zateplenia treba použiť, k zatepleniu nemal žiadne námietky. V r. 2009 bol postavený múrik medzi pozemkami v prednej časti domu, pán V. bol prítomný aj pri tejto stavbe, nič proti múriku nenamietal, bol rád, že oplotenie nebude provizórne. V r. 2010 bolo zameranie pozemkov na podnet p. W., kedy sa 1 x spomenul posun hraníc podľa údajov z katastra. P. V. rešpektoval dovtedy pôvodné hranice a užívanie pozemku žalobcom. Následne p. V. oznámil na stavebný úrad výmenu strechy pre zmenu vlastníckeho práva v KN, pretože zápis zodpovedá skutočnému a právnemu stavu. 5.Žalovaní v písomnom doplňujúcom vyjadrení z 27.06.2014 uviedli, že pozemok parc.č. XXXX vznikol z pozemkov v jeho vlastníctve THM v r. 1978, na základe zisteného skutočného stavu užívania bol zameraný v hraniciach zodpovedajúcich výmere 499 m2, preklasifikovaný a zapísaný v operátoch KN na LV č. XXX. Výmera 499 m2 zodpovedá skutočnému stavu a jeho vlastníckemu právu. GP 2/39 nebol zapísaný v pozemkovej knihe, rodinný dom rodičov žalobcu na ňom zobrazený v pôdoryse bol zbúraný a GP stratil právnu hodnotu. Mali za to, že žalobca nepreukázal ani naliehavý právny záujem na danom určení, tento nie je naplnený, nakoľko vec nie je spôsobilá byť podkladom pre zmenu zápisu v KN, lebo zápis zodpovedá skutočnému a právnemu stavu.
Od r. 1979 bola parc. č. XXXX/X zo strany parc. č. XXXX,XXXX/X, a ulice Segnáre ohradená a v celosti výmery 347 m2 skutočného a právneho stavu rodičmi žalovaných a žalovanými nerušene užívaná ako dvor. Žaloba rekonštrukciou tento stav narušil. Z oznámenia výkonu štátneho stavebného dohľadu z 13.07.2010 vyplýva, že rekonštrukciu strechy a oplotenie uskutočnil žaloba protizákonne bez stavebného povolenia, čím im bola vzatá možnosť vyjadrenia sa k jeho zámeru. 6.V priebehu konania žalobca opakovane navrhol zmenu žalobného návrhu - petitu, naposledy podaním z 19.12.2017, doplneným 22.12.2017. K dôvodom poslednej navrhovanej zmeny uviedol, že v priebehu konania došlo ku zmene zápisu vlastníctva v záznamoch katastra na dotknutej parcele žalovaných zapísanej na LV č. XX parc. č. XXXX/ X k.ú. Lamač. Z dôvodu tejto zmeny si bol žalobca nútený dať vypracovať geom. plán spornej parcely. 7.Uznesením súdu z 12.01.2018 č.k. 11C 281/2013-361, súd pripustil zmenu žaloby v znení: „Určuje sa, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností - parc.č. XXXX/XX druh - záhrady o výmere 2 m2, parc. č. XXXX/XX druh - zast. plochy a nádvoria o výmere 12 m2, parc.č. XXXX/XX druh - záhrady o výmere 1 m2, parc.č. XXXX/XX druh - záhrady o výmere 3 m2 k.ú. N., obec Bratislava mestská Č. N., ktoré boli vytvorené Geometrickým plánom č. 2674/2017 z 07.11.2017 vypracovaným Ing. Ingrid Nemčekovou a úradne overeným Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom dňa 20.11.2017, ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku.“ 8.Žalovaní 1,/2 žiadali žalobu aj po zmene žalobného návrhu zamietnuť z dôvodov predtým uvedených. 9.Súd vykonal vo veci dokazovanie: oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predloženými stranami, písomnými vyjadreniami strán sporu, výsluchmi strán, navrhnutých svedkov L. F., K.. R. E., L. L., E. L., L. V., C.. Y. Š., ohliadkou nehnuteľnosti, spisom mestskej časti Bratislava Lamač - stavebný úrad I. stupňa. 10.Súd nepripustil a nevykonal vo veci dokazovanie listinou Odborným vyjadrením k priebehu a znázorneniu vlastníckej hranice na kat. mape medzi parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX V..Ú.. N., ku 11 C 281/2013 od Ing. K. W., autorizovaného geodeta a kartografa pre zadávateľa JUDr. Marianna Kohútová Bérešová z 12.12.2016, nakoľko toto bolo predložené dodatočne, po poučení súdu o koncentrácii konania podľa § 153 CSP. Rovnako súd nevykonal a nepripustil navrhovaný dôkaz žalobcu na opätovný výsluch svedka L.E.W. L., dodatočne, po jeho výsluchu súdom v rozhovore s rodinou žalobcu žalobca zistil, že svedok sa mal vyjadriť, že otec žalovaných ich navigoval a usmerňovať pri výstavbe. Otec žalovaných nie je stranou sporu a na pojednávaní pri výsluchu svedka pred súdom bol prítomný aj právny zástupca, ktorý mal možnosť klásť svedkovi doplňujúce otázky. Súd k jeho výsluchu opätovne nevidel dôvod. Skutkový stav: 11.Na LV č. XXX pre k.ú. Lamač podľa stavu v KN ku 27.06.2013 je ako vlastník pozemku registra „C“ parc. č. XXXX zast. plochy a nádvoria o výmere 499 m2 a súčasne aj stavby rodinný dom na parc. č. XXXX so súp. č. 10 zapísaný žalobca, na základe Rozhodnutia D 639/81 z 2.2.1982 ( č.l. 7). 12.Na LV č.XX pre k.ú. N. podľa stavu v KN ku 29.04.2013 sú ako vlastníci každy v 1 pozemku registra „C“, o.i. parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 347 m2, (ďalej parc.č. XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX), ako aj stavby rodinný dom súp. č. XXXX na parc. č.XXXX E. XXXX, zapísaní žalovaní 1/,2/ ( č.l.8). 13.Na LV č.XX pre k.ú. Lamač podľa stavu v KN ku 12.12.2016 sú ako vlastníci každý v 1 pozemku registra „C“, o.i. parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 377 m2, parc.č.XXXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere 43 m2, parc.č. XXXX zast. plochy a nádvoria o výmere 177 m2 (ďalej parc.č. XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX), ako aj stavby rodinný dom s garážou súp. č. XXXX na parc. č.XXXX/XX, parc.č. XXXX a parc.č. XXXX ,na základe titulu - dar podľa V XXXX/XX z 30.1.1997, zapísaní žalovaní 1/,2/ (č.l. 279). 14.Žalobca vo výsluchu ako strana uviedol, že v období medzi nadobudnutím dedičstva po matke a otcovi nebolo na pozemku nič menené. V r. 1972 zbúral asi 1 domu, do dvora postavil obývačku, hranica medzi pozemkom parc.č. XXXX E. XXXX/X bola v teréne jarček. Zbúral len časť plota vpredu. On sa súdi medzu, o časť medzi pozemkom žalovaných a jeho domom, asi 0,75 cm x 40 cm na dĺžku, túto časť užíval po rodičoch, rástla tam tráva sa stará sa o to. Od príjazdovej cesty bolo len oplotenie pre dom. Pri prerábaní domu nedal nič premeriavať, ani keď osádzal oplotenie, s pôvodnými majiteľmi nemal spory. Asi pred 4 rokmi p. V. si to dal vymerať a tak žalobca zistil, že celý pozemok od vrchu dole je v poriadku okrem 40 m, kde priradili hranicu k ich pozemku. Odkedy je vlastník, nikto si nič nenárokoval. Asi v r. 1977 bolo THM mapovanie. On vedel že prebieha, boli aj u neho na záhrade, videl ich, ale za domom neboli, jeho žene dali podpísať čo podpísala, to je tá pôvodná hranica, on pri tom nebol, je to to, čo teraz chce p. V.. Po THM si nič nedal skontrolovať, nik od neho nič nechcel. O spornú časť sa stále stará.
Na otázku kto užíval od r. 1978 spornú časť po mapovaní uviedol, že len on, nikdy si voči nemu neuplatňovali žiadne nároky. 15.Žalovaný 1/ vo výsluchu ako strana uviedol, že celý spor vznikol kvôli streche, ktorú žalobca postavil bez povolenia a táto presahovala hranicu jeho domu. Tiež vznikol spor kvôli plotu, postavený bez povolenia. Došlo ku zameraniu pozemkov, kvôli nového vlastníkovi a vtedy boli zistené nezrovnalosti, hranice plotu sa nachádzajú v zateplení domu žalobcu Plot postavili jeho rodičia, keď sa dosťahovali, oplotili celý pozemok, žalobca nemal na ich pozemok prístup. Teraz si uplatňuje nárok na celý pozemok, aj na ten, ktorý vznikol nad previsom jeho strechy, nebol tam. Výstavbu s nimi žalobca nekomunikoval. Zdôraznili, od zakúpenia rodičmi, ako aj chovu psov je parc.č. XXXX/X zo strany parc.č. XXXX,XXXX/ X a ulice L. trvale oplotená a žalobca tam nemá prístup. 16.Svedok L. L. ml. vo výsluchu uviedol, že sa jedná o múrik, jarok za domom. On so žalobcom postavil jarok za domom, dva roky dozadu, aby voda nestekala za barakom, ale išla cez rúry. Dali tam kanalizačné rúry, postavil sa betónový múr 2 m od konca baráka smerom k ulici. P. V. st. sa vtedy vyjadril, že dobre, že sa aspoň niečo spravilo. Na otázku uviedol, že tam bol 3-4 x v súvislosti so stavbou, aká bola hranica predtým nevedel. Žalobca mu hovoril, že základ múru bol jeho, aj k 70 cm za ním. 17.Svedok K.. L. V., matka žalovaných 1/,12 uviedla, že nehnuteľnosť kúpili v r. 1979, mali psov a od suseda v predzáhradke nebol plot. Keď chceli mať psov na pozemku museli tento uzavrieť a preto vybudovali plot od stĺpa ulice až po dom žalobcu. Plot bol zo železných trámov v ktorom bolo pletivo. Nehnuteľnosť, ktorú nadobudli užívali v celom rozsahu, neskôr začal sused dom rekonštruovať. Nikomu to neoznámil, ani úradom a vtedy nimi osadený plot zlikvidoval a dal tam svoj plot z tvárnic. Pri stavbe plotu ním nebola dodržaná hranica pozemkov. Ich rodina to napadla na úrade a ten rozhodol, že má plot zbúrať, čo sa nestalo a je to v riešení. Sused začal rekonštruovať plot v r. 2007. Rekonštrukcia spočíva v zateplení, sedlová strecha namiesto rovnej s tým, že strechou zasiahol do ich pozemku. 18.Svedok L. F. - manželka žalobcu uviedla, že vymeravanie bolo v r. 1978, okolo domu nebolo vymeriavané. Okolo domu sa nič nedialo, tak to podpísala, to čo bolo na záhrade, ona si to neuvedomila. Nič sa potom nedialo. Celý život mali prístup na vyčistenie jarku. 19.Svedok K.. Y. E., dcéra žalobcu, vo výsluchu uviedla, že sporom je pás pozemku popri dome otca. Tento patril k domu otca a bol ním aj užívaný. Tak to bolo chápané aj p. V.. V r. 2009 kúpili záhradu na susednom pozemku rodina W., títo si dali s rodinou V. vyhotoviť zamierania, vtedy vyšlo najavo, že pás pozemku na ktorý má list vlastníctva p. V. je vlastne pás, ktorý užíva otec. Žalovaný si začal nárokovať tento pás. Zo strany susedov sa o pás za domom nestaral nikto, rástla tam tráva, bol tam jarok, stekala tam voda. V prednej časti domu bolo pletivo, ktoré bolo pohyblivé, aby zabránilo prenikaniu psov medzi susedmi. 20.Svedok C.. Y. Š., rodinný priateľ žalovaných, uviedol, že otcovi žalovaných pomáhal hneď po vojne s postavením plota z dôvodu chovu psov, potreboval pozemok ohradiť, aby neušli. V r. 9/1979 stavali s otcom žalovaných plot, bol vysoký, otec naliehal, že musí byť pevný, aby sa psy nedostali z dvora a nepodhrabali ho. Plot bol od stĺpu pri ceste až k rodinnému domu žalobcu. Plot nebol murovaný, ale upevnili ho železnými tyčami, ktoré zatĺkli do zeme a vnútri bolo pletivo. Otec žalovaných ho upozornil po niekoľkých rokoch, že plot zmizol, žalobca si tam dal svoj plot. Dom žalobcu nemal strechu s rímsou, ani nevidel, že vedľa domu žalovaných je jarok, bola tam tráva, burina, toto pomáhal pokosiť. Žalobcu na pozemku za domom nikdy nevidel, bavili sa cez plot. 21.Svedok E. L., uviedol, že vie čo je podmetom sporu, že tam majú nejaké problémy, pozná ich oboch, majú spor ako susedia zo záhrady, ale nevie o čo sa jedná, nebol pri tom prítomný. 22.Ohliadkou nehnuteľnosti dňa 17.02.2016 súd zistil, že na spornom mieste za domom žalobcu sa nachádza tráva, burina, jarok tam nebol. V mieste od predzáhradky pred domom žalobcu je vybudovaný múr z tvárnic po dom žalobcu. 23.Z listiny - Čestné prehlásenie E. L., z 27.3.2015, bez úradného overenia jeho podpisu, predloženej žalobcom, súd zistil, že menovaný vyrastal ako sused strán sporu, býva v Lamači a pozná v susedstve užívanie pozemkov ich pôvodnými majiteľmi. Vykonával tiež stavebné práce na rodinnom dome žalobcu. Základy rodinného domu boli zachované a tiež pôvodný múr na hranici pozemkov s parc. č. XXXX. Dom bol rozširovaný len ku do dvora smerom F.. Vlastníci susedného pozemku parc.č. XXXX - V. proti rekonštrukcii nemali námietky a plne rešpektovali aj fakt, že žalobca je vlastníkom pásu za domom. Tento pás za domom žalobca nerušene užíval a aj jeho predkovia. Pokiaľ vie, vždy tento pás patril rodine F.. 24.Z listiny Rozhodnutia Správy katastra pre hl. mesto Slovenskej republiky Bratislavu 03.11.210 č. X
- XXXX/XXXX vo veci opravy chyby v kat. operáte z podnetu U. F. z 17.07.2010, súd zistil, že podnetu na opravu chyby, zákresu hranice pozemkov reg. „C“ parc. č. XXXX zast. pl. a nádvoria o výmere 499 m2 pôvodný pozemok parc.č. XXXX/X zapísaný na LV č. XXX v prospech žalobcu v celosti a parc.č. XXXX/X záhrady o výmere 1526/1 pôvodný pozemok parc.č. XXXX zapísaný na LV č. XX v prospech K.
V. v podiele 1 a A. V.V. v podiele 1 vedených v k.ú. N. v súlade s GP 2/39, podľa ktorého bola vytýčená vlastnícka hranica, nevyhovuje. 25.V dôvodoch rozhodnutia správa katastra uviedla, že vykonala prešetrenie údajov v písomnej aj grafickej časti operátu a konštatuje, že údaje katastra nehnuteľností sú v súlade s listinnými a technickými podkladmi predloženými na zápis do KN. 25.1.Pozemok parc. č. XXXX tvoria z časti pozemky vedené v PK vložke č. XXXX k.ú. N., T..Č.. XXXX/ X roľa o výmere 2086 m2 a parc. č. XXXX/X dom č. XXX E. dvor o výmere 382 m2 v prospech Y. F. v celosti a z časti pôvodný pozemok parc. č. XXXX C. o výmere 1816 m2 vedený v PK vložke 1214 k.ú. N. v T. S. F. v podiele 1 a Y. F. v podiele 1. Preskúmaním zápisu v PK vložke č. 1015 bolo zistené, že sa v nej uvádza nesprávna výmera pozemku parc.č. XXXX/X v celosti o výmere 2086 m2 namiesto správne o výmere 1704 m2, tak ako sú zapísané v parc. protokole a to parc.č. XXXX/X o výmere 1704 m2 a parc. č. XXXX/X o výmere 382 m2 spolu o výmere 2086 m. 25.2.Z PK vložky č. XXXX a parc. protokolu vyplýva, že zápis vlastníctva v PK vložke bol vykonaný na základe kúpnej zmluvy došlej 1.2.1929, na pozemok parc. č. XXXX roľa o výmere 2086 m2. K rozdeleniu pozemku na vyššie uvedené pozemky došlo v r. 1940. 25.3.Podľa doloženého GP 2/39 bol pozemok parc. č. XXXX o výmere 2086 m2 rozdelený na parc.č. XXXX/X, dom dvor o výmere 518 m2 a parc.č. XXXX/X, roľa o výmere 1568 m2. Z týchto údajov vyplýva, že doložený GP 2/39 nebol zapísaný v pozemkovej knihe a teda údaje v ňom vedené sa nestali údajmi vedenými v pozemkovej knihe a následne údajmi katastra nehnuteľnosti. Zistenú skutočnosť dokladuje aj technický podklad GP č. 71064 na rozdelenie pozemku v zmysle ktorého bola z pôvodne parc.č. XXXX/X o výmere 1704 m2 oddelená časť o výmere 370 m2 do novovytv. pozemku parc.č. XXXX/X. 25.4.Podľa Uznesenia D 1873/60 z 9.3.1961 po Y. F. bolo v katastri nehnuteľnosti zapísané vlastnícke právo k pôv. pozemkom parc. č. XXXX/X E. XXXX/X vedené v PK vložke 1015 k.ú. N. v prospech S. F. v 1 a v prospech U. F. - žalobca v podiele 1/2 do LV č. XXX. k.ú. N., ako parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 1260 m2 a parc.č. XXXX/X A. o výmere 351 m2. 25.5.Následne zápisom v r. 1987 dedičského rozhodnutia D 369/81 z 2.2.1982 po nebohom S. F. zmenou 197/86 sa stal vlastníkom U. F. v celosti o.i. parc č. XXXX, zast. plochy nádvoria o výmere 499 m2. Zápis vlastníctva bol vykonaný do LV č. XXX. 25.6.V r. 1981 po prevzatí nového operátu THM pozemky parc. č. XXXX/Xa parc. č. XXXX/X boli označené ako parc. č. XXXX záhrady o výmere 751 m2, parc. č. XXXX vinice o výmere o výmere 700 m2, parc. č. XXXX záhrady o výmere 996 m2, a parc. č. XXXX zast. pl. o výmere 160 m2. Pôvodný pozemok 1064 zapísaný na LV XX bol označený aj ako parc. č. XXXX/X o výmere 347 m2. 26.Zo spisu úradu Mestskej časti Bratislava-Lamač č. 2015/25-5081/RUSK/ž/Ba súd zistil, že Mestská časť Bratislava Lamač ako príslušný stavebný úrad I. stupňa vedie vo svojej evidencii spis o dodatočnom stavebnom povolení stavby Rekonštrukcia rodinného domu a oplotenie - L. stavebníka U. F. na pozemkoch XXXX/,XXXX/X v k.ú. Lamač. Stavebník doložil 20.03.2015 kópiu podania žaloby vo veci určenia vlastníctva pozemku vedenú pod č. 11C 381/2013 na Okresnom súde Bratislava IV. Stavebný úrad konanie o dodatočnom povolení stavby prerušil rozhodnutím z 15.04.2015 do doby nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. 26.1.Žalovaný 1/ dňa 16.12.2009 písomne mestskej časti oznámil, že vlastník parc. č. XXXX započal so stavbou oplotenia svojho pozemku z ulice L. XX a zároveň postavil plot z betónových tvárnic na hranici s pozemkom parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného. Žiadal ho premerať hranicu s pozemkom parc.č.XXXX/X, ako aj na splnenie ohlasovacej povinnosti a predloženie dokladov. Stavbu žalobca realizoval bez ohlásenia. Nakoľko mal podozrenie, že zašiel plotom na pozemok parc.č. XXXX/X, dal ho kontrolne premerať a zistil, že plot postavil na ich pozemku parc. č. XXXX/X. Právne posúdenie 27.Podľa § 137 CSP, možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä, o a) splnení povinnosti, b)nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c)určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d)určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 28.Podľa § 132 OZ, Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 29.Podľa § 130 OZ, (1)Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. (2)Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby. (3)Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom
zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú. 30.Podľa § 134 OZ, (1)Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. (2)Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>). (3)Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. (4)Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
31.Súd v prvom rade podľa § 137 d/ CSP, skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na danom určení. Žalovaní existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu namietali. 32.Z ust. § 80c/ OSP, platný v čase podania žaloby, vyplýva, že návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah je alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení práva alebo právneho vzťahu je naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu. 33.Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu, čo je jednou z podmienok, aby na to, aby súd mohol o rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným je popieraná existencia práva alebo právneho vzťahu žalobcu, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi stranami konania je sporný - je tu existencia objektívnej právnej neistoty medzi stranami, je tu stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak ako určovacím výrokom. V prípade spornosti v týchto právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam, je takáto určovacia žaloba prípustná. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na od stránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi stranami. 34.Vzhľadom na uvedené, keď podľa žalobcu je tu rozpor medzi právnym stavom a skutočným stavom užívania časti nehnuteľností, súd má za to, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva. 35.Žalobca si v žalobe uplatnil žalobný návrh na určenie vlastníckeho práva k dotknutej časti pozemku naposledy vyznačenej podľa GP č. 2674/2017 z 07.11.2017 Ing. Nemčekovou, ktorý má byť súčasťou rozsudku, vydržaním, na tom skutkovom základe, že na základe THM mapovania z r. 1978 došlo k nesprávnemu zadefinovaniu vlastníckej hranice v lomových bodoch za jeho rodinným domom, ktorý stav je v rozpore so skutkovým stavom a nezodpovedá skutočným pomerom. Chyba v THM bola následne zaznačená aj do katastra nehnuteľností, došlo k posunutiu hranice v neprospech žalobcu, čo žalobca zistil až dodatočne. Pričom až do r. 2010 žalobca ako vlastník dotknutú časť pozemku užíval, a tento stav bol rešpektovaný. Až po zameraní došlo ku zmene vzťahov medzi stranami, keď žalovaní daný stav nerešpektujú a bránia mu v užívaní jeho pozemku. 36.Vo veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané a nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností o.i. pozemok parc.č. XXXX A.apísaný na LV č. XXX V..ú. N. zast. plochy a nádvoria o výmere 499 m2, že žalovaní 1/,2/ sú každý v 1 vlastníci nehnuteľností o.i. pozemok parc.č. XXXX/X, XXXX/XX k.ú. N., ktoré susedia s nehnuteľnosťou pozemkom žalobcu. Tiež nebolo sporné, že GP 2/39 (č.l.6) bol vyhotovený na rozdelenie pôv. parc.č. XXXX E. T..Č.. XXXX a na vyznačenie novostavby - pôv. rod. domu žalobcu - jeho pr. predchodcov a podľa prešetrenia katastra nebol zapísaný do pozemkovej knihy a teda údaje v ňom vedené sa nestali údajmi vedenými v pozemkovej knihe a následne údajmi v katastri nehnuteľnosti. Žalobca sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti pozemok parc.č. XXXX už v celosti na základe dedičského rozhodnutia po otcovi v r. 1982, predtým bol od r. 1961 podielovým spoluvlastníkom spolu s otcom S. F. každý v 1; žalovaní sa stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pôv. parc.č. XXXX/X v r. 1997 titulom daru od právnych predchodcov - rodičov, ktorí nehnuteľnosti nadobudli v r. 1979 kúpou. Rodičia žalovaných ohradili pozemok parc.č. XXXX/ X, po nadobudnutí vlastníctva plotom od ulice pozostávajúcim z pletiva a kovové rúrky. V r. 1978 sa uskutočnilo THM, kde bol zistený a zameraný skutočný stav užívania nehnuteľnosti, nehnuteľnosti boli označené novými parc. číslami. Od r. 2010 došlo medzi stranami sporu k nezhodám ohľadne vlastníckeho práva k časti pozemku za domom žalobcu. 37.Sporné v danej veci bolo, či žalobca nadobudol vlastnícke právo k dotknutej časti pozemku vydržaním.
38.Z ustálenej súdnej praxe ďalej vyplýva, že základnou podmienkou vydržania je oprávnenosť držby, ktorá musí mať charakter držania veci so zámerom mať ju pre seba. Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti (t. j. aj okolnosti nadobudnutia držby) dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Oprávnenosť držby musí byť teda daná nielen pri vzniku oprávnenej držby, ale v celom jej priebehu. Oprávnená držba sa nemusí opierať o platný nadobúdací titul, ale sa môže opierať aj o domnelý právny dôvod. O taký prípad ide. keď je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je, hoci v skutočnosti tak tomu nie je. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencií dobrej viery, sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia. Domnienka držiteľa, že mu vec alebo právo patrí, sa musí vždy opierať o niektorý právny úkon alebo inú právnu skutočnosť, na základe ktorých, podľa jeho presvedčenia, vec alebo právo nadobudol. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby. Dobrá viera držiteľa sa posudzuje objektívne, t.j. so zreteľom na konkrétne okolnosti a z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, teda, že je jej vlastníkom, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva vyžadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva {rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/l 253/1999). Aj keď je držiteľ subjektívne presvedčený o svojom práve, nebude so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, pokiaľ mu sú alebo musia byť známe skutočnosti, z ktorých by pri zachovaní obvyklej opatrnosti musel spoznať, že nie je subjektom práva, o ktorého vydržanie ide. Oprávnená držba nemôže spočívať v takom omyle držiteľa, ktorému sa tento mohol pri bežnej opatrnosti vyhnúť. Pri posúdení otázky, či v danom prípade boli splnené podmienky oprávnenej držby vedúce k vydržaniu, nemožno vychádzať len zo skutočnosti, že stav, ktorý vznikol v dôsledku uchopenia držby, nebol v súlade s údajmi uvedenými v pozemkovej knihe, prípadne inej verejnej knihe, o ktorých sa držiteľ nepresvedčil. Je potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená. 39.Podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva spôsobom uvedeným ust. § 134 OZ je to, aby občan mal pozemok nepretržite v držbe po dobu 10 rokov. Na naplnenie obsahu dobrej viery nemôže stačiť tvrdenie držiteľa, že je presvedčený o tom, že mu vec patrí. Toto tvrdenie musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá reálne usúdiť, že presvedčenie po celú dobu vydržaciu dobu neho dôvodné. 40.Pre danú vec to znamená, že dobrú vieru žalobcu treba skúmať predovšetkým k okamihu - k okolnostiam za ktorých sa žalobca v r. 1982, t.j. po nadobudnutí - potvrdení dedičstva - (aj nehnuteľností v k.ú. Lamač LV č. XXX) po neb. otcovi chopil držby celej nehnuteľnosti parc.č. XXXX V..Ú.. N.. Bolo potom potrebné skúmať, či sa mohol stať oprávneným držiteľom s ohľadom na všetky okolnosti, za ktorých sa chopil držby pozemku a teda či nemohol mať pochybnosti o existencii svojho práva. Dobrá viera oprávneného držiteľa sa musí vzťahovať aj k titulu, na základe ktorého mohlo vzniknúť vlastníckeho právo. O dobrej viere možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí, a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ak omyl presahuje rámec bežného, obvyklého posudzovania veci nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takéhoto omylu môže byť súce v dobrej viere, avšak nie so zreteľom ku všetkým okolnostiam a nemôže byť preto držiteľom oprávneným. 41.V danej veci žalobca tvrdil, že hranice pozemkov založil už GP 2/39 a túto rešpektovali pôvodní vlastníci - právni predchodci žalobcu, ako aj právni predchodci žalovaných a to podľa jeho písomného opisu histórie užívania pozemkov, pričom nikto nemal voči užívaniu jeho pr. predchodcov ani žalobcu v rozsahu podľa daného GP 2/39 námietky. Uvedené skutočnosti okrem tvrdení žalobcu a jeho výpovede mali potvrdiť aj ním označení svedkovia - manželka L. F., H. K.. Y. E.. Obe uviedli zhodne aké žalobca, žalobca nerušene užíval pás pozemku, aj jarok za domom, že tam mal nerušený vstup. Svedok L. L. pri užívaní pozemku žalobcom a vstupe na tento pozemok v období od r.1982 do r.2010 nebol, bol prítomný len pri budovaní jarku, vkladaní odkvapových rúr do zeme po r. 2010. Rovnako svedok E. L. nebol prítomný osobne pri konkrétnej situácii vstupu žalobcu na pozemok za domom, vyjadroval sa len všeobecne, tak ako aj v písomnom prehlásení. Svedkovia - rodinní príslušníci žalobcu majú záujem na výsledku sporu v prospech žalobcu, súd ich výpovede ne považoval za hodnoverné. Ich hodnovernosť spochybňujú v konaní inú vykonané zdokumentované dôkazy - listiny, THM a výpovede žalovaného 1/. Žalobca iné dôkazy v tejto súvislosti o jeho nerušenom dobromyseľnom užívaní nehnuteľnosti ako vlastník neoznačil ani nenavrhol. 42.V tejto súvislosti súd uvádza, že geometrický plán, zobrazujúci kvalifikovaným spôsobom určitú časť zemského povrchu nemôže, keď sám o sebe z hľadiska § 34 OZ nie je žiadnym právnym
úkonom, predstavovať právny dôvod držby veci, a to ani vtedy, keď sa stal neoddeliteľnou súčasťou listín, podľa ktorých má byť vykonaný zápis do katastra. Právnym úkonom nie je preto, že sám osobe nezaznamenáva žiadny prejav vôle, je zobrazením či len znázornením určitého zemského usporiadania, súčasného, minulého a predpokladaného budúceho. GP tak dobrú vôľu žalobcu resp. jeho rodičov ako právnych predchodcov založiť nemohol. 43.Tvrdenia žalobcu o jeho užívaní, staraní sa pozemku v časti - páse za domom v rozsahu podľa GP 2/39 popreli žalovaní; ktorí uviedli, že nehnuteľnosti nadobudli ich rodičia - právni predchodca kúpnou zmluvou 1979 podľa stavu užívania pozemkov ich predchodcami. K okolnostiam ďalej uviedli, že rodičia mali psov, ktorí chodili na pozemku, urobili ohradu, čo potvrdili, aj svedok matka žalovaných a svedok Švec. Títo svedkovia popreli tiež tvrdenia o vstupe žalobcu v postavení vlastníka na pozemok parc.č. XXXX/X do r. 2010, o údržbe pásu pozemku za domom a jeho nerušenom užívaní. Odkázali tiež na záväznosť THM. 44.V r. 1978 začalo THM, ktorého korektnosť žalobca teraz spochybňuje. Žalobca už bol v tom čase podielovým, neskôr od r. 1982 výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parc.č. XXXX. Podľa záverov správy katastra THM prebehlo v súlade so vtedy platnými právnymi predpismi. Protokol podpísala len L. F. ako užívateľ a nie ako vlastník, ktorá tvrdila, že za domom ani neboli. Žalobcovi ako oprávnenému dobromyseľnému držiteľovi nič nebránilo daný skutočný a právny stav overiť, tento v prípade pochybností namietať. Sám žalobca mal o THM mapovaní vedomosť, o THM boli v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi vlastníci a užívatelia nehnuteľností informovaní, pričom voči zisteným údajom mohli vzniesť námietky, čo žalobca neurobil a uvedený postup nevyužil. 45.Sú tu vážne pochybnosti o pravdivosti tvrdení žalobcu o tom, že pozemok za domom v páse podľa hranice GP 2/39 od r. 1982, a aj predtým dobromyseľne užíval, a že pokiaľ tam aj vstúpil ako tvrdí, za účelom údržby bol dobromyseľný v tom, že je jeho vlastník. Na pozemku parc.č. XXXX/X bol osadený plot rodičmi žalovaných. Len odvolávanie sa na samotný GP 2/39, ktorý ani nebol poňatý do katastra nehnuteľnosti bez ďalšieho jeho dobrú vieru nezakladá. 46.Žalobca nemohol byť objektívne ku všetkým okolnostiam v presvedčení, že daná časť pozemkov za domom mu skutočne vlastnícky patrí. 45.Podľa názoru súdu neboli splnené podmienky pre vydržanie vlastníctva žalobcom vydržaním, žalobca nepreukázal ani dobromyseľnosť, ani užívanie nehnuteľnosti ako oprávnený držiteľ. 47.Vzhľadom k vyššie uvedenému súd žalobný návrh žalobcu zamietol, keď dospel k záveru, že žalobca časť pozemku označeného hranicou podľa GP 2/39, ani podľa GP č. 2674/2017 podľa znenia žalobného návrhu nevydržal. 48.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, zásady úspechu. Žalovaní 1/,2/ boli pri bránení svojho práva plne úspešní, súd im preto priznal spoločne a nerozdielne náhradu trov konania proti žalobcovi v pnej výške nároku. 49.O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom Bratislava IV písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.