Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-6-2018.pdf
PDF · 92.01 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/6/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci navrhovateľa: J.. G.. O. X., L.., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, X., zastúpeného: JUDr. Jana Kocandová, advokátka, so sídlom Jungmannova 8, Bratislava proti odporkyni: T. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. W. XX, S. R., zastúpenej: JUDr. Klára Decsiová, advokátka, so sídlom Radničná 4, Nové Zámky, o zrušenie vyživovacej povinnosti , na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 19.6.2017, č.k. 8C/195/2015-225, jednomyseľne takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni ustanovenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 28P/76/2012-205 zo dňa 28.2.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/260/2013-233 zo dňa 10.12.2013, a to s účinnosťou od 10.6.2015. Zároveň uložil žalovanej povinnosť vrátiť navrhovateľovi výživné v sume 405 eur za obdobie 10.6.2015 do 31.8.2015 s tým, že povolil odporkyni priznanú sumu uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 25 eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) a vecne tým, že odporkyňa nadobudla schopnosť samostatne sa živiť, a to s účinnosťou od 10.6.2015, čo vyplýva z potvrdenia Univerzity Komenského v Bratislave (dňa 9.6.2015 získala vysokoškolské vzdelanie absolvovaním štúdia v magisterskom študijnom programe sociálna a pracovná psychológia). Skonštatoval, že odporkyňa je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok od 19.6.2015 nepretržite, čo považoval za dosť dlhú dobu, aby si nenašla prácu v odbore, ktorý vyštudovala, resp. v inom odbore, preto musí prejaviť väčšiu snahu zamestnať sa. Poukázal na to, že pôžička z Fondu na podporu vzdelávania, ktorú odporkyňa spláca, nadobudla splatnosť dňa 09/2015, t.j. od ukončenia vysokoškolského štúdia, kde sa predpokladá, že absolvent vysokej školy bude môcť pôžičku splácať (zároveň nemal preukázanú výšku zostatku pôžičky a splatnosť poslednej splátky). Uviedol, že nemal za preukázané, že odporkyňa si aktívne hľadá zamestnanie s poukazom na to, že žije v bratislavskom kraji s dostatkom možností nájsť si prácu pre absolventov. Vo vzťahu k uhradenému výživnému konštatoval, že mal preukázané, že odo dňa 10.6.2015 do 31.8.2015 uhradil navrhovateľ mesačne výživné vo výške 150 eur mesačne, pričom v sume 405 eur (uhradené výživné po 10.6.2015) sa odporkyňa bezdôvodne obohatila, z toho dôvodu jej uložil povinnosť uvedenú sumu vrátiť navrhovateľovi. Vyhovel požiadavke odporkyne splácať uvedenú
sumu v splátkach a určil výšku splátky sumou 25 eur mesačne. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 3. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že nežiadala od navrhovateľa, aby prispieval na jej výživu aj po 31.8.2015, iba je toho názoru, že od 10.6.2015, t.j. deň po skončení školy automaticky nenadobudla schopnosť samostatne sa živiť a je potrebné prihliadnuť aj na určité primerané obdobie, ktoré potrebovala na to, aby sa pripravila na promócie, začala si hľadať prácu a na určitú regeneráciu. Namietala, že súd prvej inštancie prihliadol len na také skutočnosti, týkajúce sa zamestnania, ktoré neboli pre obdobie od 10.6.2015 do 31.8.2015 podstatné a zaoberal sa otázkami, ktoré sa týkali obdobia od septembra 2015 do júna 2017. Poukázala na to, že v období od 10.6.2015 do 31.8.2015 bola nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, aktívne si hľadala prácu a pripravovala sa na budúce povolanie účasťou na Q. L. (dobrovoľníckou prácou pomáhala študentom posúvať sa smerom k platenej práci). Zdôraznila, že výživné zo strany rodiča nezneužívala s poukazom na to, že výživné považovala za veľmi nízke, nebolo platené pravidelne a väčšinou bolo hradené oneskorene, otec jej okrem výživného ničím neprispel k životu, výžive, k ukončeniu štúdia a k promóciám. Uviedla, že študentská pôžička bola splatná až v septembri 2015, teda bývalým študentom sa poskytuje čas v letných mesiacoch a očakáva sa od nich, že sa zapoja do pracovného života až od septembra kalendárneho roka. Rovnaká situácia je aj pri prídavkoch na dieťa, ktoré sa vyplácajú v celom rozsahu za celý mesiac, v ktorom dieťa absolvuje štátne skúšky. Poukázala na to, že dokument preukazujúci zostatok pôžičky bol súdu predložený. Nesúhlasila s názorom prvoinštančného súdu, že nebolo preukázané, že si aktívne hľadala prácu, nakoľko ak by si aktívne nehľadala prácu, v evidencii uchádzačov o zamestnanie by nebola evidovaná. K pracovným ponukám predloženým navrhovateľom uviedla, že išlo väčšinou o pozície nevhodné pre absolventa, okrem toho, na väčšinu z nich sa prihlásila, ale nebola pozvaná do ďalšieho kola, nakoľko nemala požadovanú prax, zároveň vyjadrila názor, že nemožno v dnešnej dobe niekomu nanútiť určitý typ zamestnania len preto, aby bol zamestnaný, pokiaľ má záujem o niečo špecifickejšie. Na základe uvedeného, keď sa podľa jej názoru súd prvej inštancie fakticky nezaoberal otázkou odkedy bola schopná sama sa živiť a či správne aplikoval § 62 ods. 1 Zákona o rodine, nesúhlasila s jeho záverom, že sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatila. V závere odvolania poukázala na zvýšené výdavky, ktoré mala v súvislosti s ukončením štúdia a na náklady spojené s hľadaním pracovných pozícií. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh v plnom rozsahu zamietne a odporkyni prizná náhradu trov konania alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.1.2018, v ktorom poukázal na to, že odporkyňa má príjem aj z výuky jazykov, ktorý zároveň nie je ojedinelý. Tvrdenia odporkyne, že sa nemôže zamestnať vo svojom odbore, považoval za účelové s poukazom na možnosť zamestnať sa aj u svojej matky, ktorá podniká v oblasti vyučovania jazykov. Uviedol, že odporkyňa má zabezpečené bývanie v rodinnom dome v Chorvátskom Grobe, poplatky spojené s užívaním domu neplatí, úver na dom platí otec. Vyjadril sa, že vyživovaciu povinnosť k odporkyni by musela mať aj matka. Poukázal na zahraničné pobyty a dovolenky odporkyne, ktoré museli byť z niečoho financované, pričom nejde o štandardné pobyty. Vo vzťahu k pôžičke uviedol, že túto si zobrala bez jeho vedomia a hneď následne išla na Bally, Indočíny a Thajska. Tiež konštatoval, že v rokoch 2015-2016 dostala odporkyňa 14 000 eur za 2-týždňový pobyt v Ríme a v Paríži za školenie, teda podľa jeho názoru netrpela nedostatkom peňazí. Na základe uvedeného žiadal napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny potvrdiť. 5. Odporkyňa reagovala na vyjadrenie navrhovateľa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 4.4.2018, v ktorom uviedla názor, že navrhovateľ svoje tvrdenia ničím nepreukázal a ide o rôzne špekulácie. Konštatovala, že nebola na žiadnom pobyte v Paríži a v Ríme a nedostala finančné prostriedky vo výške 14 000 eur. V súvislosti s pôžičkou (ktorú s ťažkosťami spláca) uviedla, že túto si zobrala ešte v čase štúdia, a to na život, nakoľko navrhovateľ jej finančne neprispieval a bránil matke ju podporovať. Žiadala, aby súd neprihliadal na navrhovateľove domnienky, ktoré neboli preukázané žiadnymi dôkazmi.
6. Navrhovateľ podaním zo dňa 27.4.2018 uviedol stanovisko k vyjadreniu odporkyne, v ktorom poukázal na listinné dôkazy preukázujúce možnosť odporkyne zamestnať sa. Vyslovil, že odporkyňa klame, ak tvrdí, že nebola v Paríži a v Ríme a nedostala sumu 14 000 eur. Uviedol, že pôžičku si odporkyňa zobrala z dôvodu, že bola pre ňu výhodná a musela si byť vedomá, že ako dospelá osoba ju bude musieť splácať.
7. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.). Po preskúmaní veci, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 v spojení s § 470 C.s.p. dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.
8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní (aj) s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní odporkyne rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z. a zák.č. 161/2015 Z.z.
9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
11. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12. Podľa § 395 ods. 2 C.m.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď v danom prípade posudzoval schopnosť odporkyne samostatne sa živiť ako zákonnej podmienky na zánik vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu, resp. jej zrušenia súdnym rozhodnutím. Vykonaným dokazovaním mal pritom preukázané, že odporkyňa ukončila dňa 9.6.2015 vysokoškolské štúdium a následne dňom 19.6.2015 bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Odvolací súd v súvislosti so zánikom vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom poukazuje na to, že posúdenie schopnosti dieťaťa samé sa živiť závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť sa zamestnať, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného v konaní pred súdom prvej inštancie, na základe ktorého je zrejmé, že odporkyňa ukončila prípravu na povolanie absolvovaním štúdia v magisterskom študijnom programe. Na základe uvedeného je potom možné vyvodiť, že odporkyňa po ukončení prípravy na svoje povolanie bola schopná sama sa živiť, keď v konaní nebolo preukázané, že by existovali okolnosti, týkajúce sa jej zdravotného stavu alebo schopnosti sa zamestnať, ktoré by jej zabraňovali samostatne uspokojovať svoje potreby. Jediná argumentácia zo strany odporkyne smerovala k nemožnosti nájsť si vhodné zamestnanie v pracovnom odbore, ktorý vyštudovala, z toho dôvodu bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Odvolací súd však konštatuje, že argumentácii odporkyne (bez ďalšieho) nemožno priznať úspech. Posúdenie a vyvodenie reálnej nemožnosti zamestnania sa dieťaťa po ukončení prípravy na povolanie musí totiž vychádzať z konkrétnych a objektívnych okolností, ktoré je potrebné v konaní osvedčiť a nemôže sa opierať iba o púhe tvrdenie o nemožnosti zamestnať sa v danom odbore (v danom čase a mieste), pričom samotné zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie nemožno považovať za dostatočné osvedčenie tvrdenia o reálnej nemožnosti odporkyne sa zamestnať. Za tejto situácie, keď v konaní nevyšli najavo žiadne okolnosti objektívneho charakteru ovplyvňujúce
schopnosť odporkyne samostatne uspokojovať svoje potreby, musí odvolací súd konštatovať, že odvolaniu odporkyne nemožno vyhovieť.
15. Vo vzťahu k uloženej povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 405 eur (v splátkach) odvolací súd konštatuje, že i keď súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že uvedenú povinnosť uložil odporkyni titulom vydania bezdôvodného obohatenia, v napadnutom rozsudku však nie sú citované zákonné ustanovenia, podľa ktorých tento nárok právne posúdil.
16. Z uvedeného dôvodu odvolací súd vyzval účastníkov, aby sa vyjadrili k použitiu ust. § 451 ods. 1, 2 a § 456 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).
17. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
18. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
19. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
20. Navrhovateľ v podaní zo dňa 25.4.2018 uviedol, že sa stotožňuje s aplikáciou uvedených ustanovení na daný prípad, teda ide o prípad bezdôvodného obohatenia.
21. Odporkyňa v podaní zo dňa 23.4.2018 uviedla, že sa pridržiava dôvodov uvádzaných v odvolaní a je toho názoru, že sa na úkor navrhovateľa neobohatila až aj vzhľadom na to, že navrhovateľ je jej otcom, ktorý jej okrem súdom stanoveného výživného žiadnou inou sumou neprispel.
22. V danej veci je zrejmé, že v osobe odporkyne ide o plnoleté dieťa, vo vzťahu ku ktorému mal navrhovateľ vyživovaciu povinnosť. V dôsledku skutočnosti, že plnoleté dieťa je schopné sa samé živiť, dochádza k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Následné plnenia výživného (po zániku vyživovacej povinnosti rodiča), ktoré takéto dieťa prijalo, je bezdôvodným obohatením, ktoré je povinné vydať tomu, kto výživné zaplatil po skončení vyživovacej povinnosti, a to bez ohľadu na to, či bolo alebo nebolo spotrebované (spotrebované výživné sa nevracia iba u maloletých detí). Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ platil výživné aj po 10.6.2015 a žiadal, aby mu odporkyňa následne prijaté výživné vrátila, a to v sume 405 eur (suma nebola zo strany odporkyne rozporovaná). Keďže zo strany navrhovateľa došlo k plneniu bez právneho dôvodu, je odporkyňa povinná toto plnenie vydať navrhovateľovi. Odvolací súd na základe uvedeného konštatuje, že ak súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti odporkyne vrátiť výživné v sume 405 eur titulom bezdôvodného obohatenia, postupoval správne. Pokiaľ ide o povolenie zaplatiť uvedenú sumu v splátkach, odporkyňa v podanom odvolaní nijakým spôsobom nenamietala výšku splátok a nežiadala ani o jej zmenu. Odvolací súd považoval určenú výšku mesačných splátok za primeranú vzhľadom na majetkové pomery odporkyne.
23. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v časti zrušenia výživného podľa § 52 C.m.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, keď nebol dôvod na použitie § 55 C.m.p. V časti vydania bezdôvodného obohatenia odvolací súd rozhodol podľa § 257 a úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, a to vzhľadom na charakter sporu, v rámci ktorého ide o vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v zaplatenom výživnom rodiča voči svojmu dieťaťu a tiež s ohľadom na majetkové pomery odporkyne a vzájomné pomery medzi účastníkmi konania.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).