Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12T-15-2018.pdf
PDF · 117.47 KB
Case nature
Area
Subarea
12T/15/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou, samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. júna 2018, takto
rozhodol:
Obžalovaný: O. D., nar. XX.XX.XXXX vo R. F., trvale bytom R., A. ul. č. XXX/X, okres Vranov nad Topľou, nezamestnaný, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Ružomberku,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
Ad l/
v presne nezistenom čase, v období od 20:00 hod. dňa 17.12.2016 do 16:00 hod. dňa 18.12.2016, a potom v presne nezistenom čase dňa 19.12.2016, spoločne s obvineným ml. E. C., popri štátnej ceste vľavo, 1,5 km za obcou R., okr. Vranov nad Topľou, smerom na obec Juskova Voľa, okr. Vranov nad Topľou, po vzájomnej dohode, ručnou pílou zrezali 2 ks telefónnych stĺpov a 1 ks ulomili a následne z ďalších stĺpov zvesili a odcudzili cca 900 metrov telekomunikačného kábla TCEKES 10 x N 0,8 a 50 metrov telekomunikačného kábla TCEKES 3 x 0,6, umiestneného na telekomunikačných stĺpoch, čím úmyselne ohrozili prevádzku verejného telekomunikačného zariadenia a takto spôsobili výpadok telekomunikačnej prevádzky v období od 10:30 hod. dňa 18.12.2016 do 10:25 hod. dňa 22.12.2016, pričom krádežou týchto káblov spôsobili spoločnosti Slovak Telekom, a. s., Bajkalská 28, Bratislava, škodu vo výške 1.738,81 eur a poškodením prevádzky škodu vo výške 1.865,43 eur,
Ad 2/
po predchádzajúcej vzájomnej dohode a spoločne s obvineným ml. E. C., v presne nezistenom čase, v ranných hodinách dňa 23.05.2017, vľavo popri štátnej ceste, v lesnom poraste 1,5 km za obcou Vechec, okres Vranov nad Topľou, v smere na obec Juskova Voľa, okr. Vranov nad Topľou, presekli a následne zvesili zo stĺpov vedenia celkovo 185 metrov nadzemného samonosného telekomunikačného kábla zn. FLES 10 x N 0,6 CU, umiestneného na telekomunikačných stĺpoch, ktorý takto ukradli a tak úmyselne ohrozili a poškodili prevádzku verejného telekomunikačného zariadenia a následne dňa 25.05.2017, v skorých ranných hodinách, v presne nezistenom čase, opäť na mieste vedľa štátnej cesty, asi 100 metrov za obcou Vechec, okr. Vranov nad Topľou, v smere na obec Juskova Voľa, okr. Vranov nad Topľou, v lesnom poraste za miestnym areálom motokár, vpravo popri ceste, spoločne odpílili 4 ks telekomunikačných stĺpov vo výške asi jedného metra od zeme, z týchto odsekli a následne ukradli dohromady 180 metrov telekomunikačného kábla typu TCEKES 10 x N 0,8, čím opätovne poškodili prevádzku verejného telekomunikačného zariadenia s prerušením, resp. s výpadkom telekomunikačnej prevádzky, pričom takýmto svojím konaním spôsobili spoločnosti Slovak Telekom a. s., 817 62 Bratislava, ul. Bajkalská 28, škodu krádežou vo výške dohromady 2.225,34 eur, pričom obžalovaný O. D. sa tohto skutku dopustil napriek tomu, že dňa 30.01.2017 bol blokovou pokutou nezaplatenou na mieste, č. bloku 17054753, postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20,00 eur a tiež rozsudkom Okresného
súdu Vranov nad Topľou, zo dňa 02.09.2015, sp. zn. 12T/24/14, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.04.2017, sp. zn. 6To/1/17, bol právoplatne odsúdený pre prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
t e d a
v bode 1/ rozsudku
úmyselným spoločným konaním ohrozil prevádzku verejného telekomunikačného zariadenia a svojím konaním spôsobil poruchu prevádzky všeobecne prospešného zariadenia a prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak väčšiu škodu,
v bode 2/ rozsudku
úmyselným spoločným konaním ohrozil prevádzku verejného telekomunikačného zariadenia a svojím konaním spôsobil poruchu prevádzky všeobecne prospešného zariadenia a prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacov postihnutý a súčasne bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacov odsúdený,
t ý m s p á c h a l
v bode 1/ rozsudku
zločin poškodzovanie a ohrozovanie prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
v bode 2/ rozsudku
zločin poškodzovanie a ohrozovanie prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 286 ods. 2 Trestného zákona, v nadväznosti na § 42 ods. 1 a § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 4 Trestného zákona, pri zistení prevahy priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h), písm. j), písm. m) Trestného zákona a neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona, na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (piatich) rokov a 8 (ôsmich) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona r u š í výrok o treste, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 20.06.2017, č. k. 13T/144/2016-100, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove, č. k. 4To/30/2017-152, zo dňa 22.02.2018, právoplatným dňa 22.02.2018, ktorým bol obžalovanému podľa § 194 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky obsahovo nadväzujúce výroky, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný p o v i n n ý z titulu nároku na náhradu škody zaplatiť poškodenej spoločnosti Slovak Telekom, a. s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská č. 28, IČO: 35 763 469, sumu 5.829,58 EUR (päťtisíc osemstodvadsaťdeväť eur a päťdesiatosem eurocentov).
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému O. D. urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr. poriadku.
Obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania oboch skutkov uvedených v obžalobnom návrhu a to pod bodmi 1/ a 2/. Vzhľadom na to, že obžalovaný O. D. vo vzťahu k týmto obom skutkom rozsudku odpovedal na všetky otázky obsiahnuté v ust. § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku, položené mu v súlade s ust. § 257 ods. 5 Tr. poriadku, kladne, po zistení stanoviska prokurátora a prítomného zástupcu poškodenej spoločnosti, súd vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku, keďže boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, vo vzťahu k obom skutkom rozsudku, prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania týchto skutkov obžalovaným sa nevykoná s tým, že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a s výrokom o náhrade škody.
Na tomto podklade súd rozhodol, že pokiaľ ide o skutok uvedený v bode 1/ tohto rozsudku, tak obžalovaný spolu s ďalším spolupáchateľom ml. E. C. zo dňa 17.12.2016 na deň 18.12.2016 ako aj dňa 19.12.2016 na štátnej ceste z obce Vechec smerom na Obec Juskova Voľa, obe obce v okrese Vranov nad Topľou, po predchádzajúcej vzájomnej dohode ručnou pílkou zrezali 2 ks telefónnych stĺpov a 1 ks takéhoto stĺpa ulomili, pričom z ďalších stĺpov odcudzili cca 900 metrov telekomunikačného káblu jedného druhu a 50 metrov telekomunikačného kábla ďalšieho druhu, čím spôsobili aj výpadok telekomunikačnej prevádzky v trvaní 96 hodín od 10.30 hod. dňa 18.12.2016 do 10.25 hod. dňa 22.12.2017, pričom krádežou týchto káblov spôsobili poškodenej spoločnosti Slovak Telekom a.s. škodu vo výške uvedenej v predmetnom rozsudku pod bodom 1/ ako aj škodu spôsobenú poškodením prevádzky. Obžalovaný týmto svojím konaním tak úmyselne nielen ohrozil prevádzku verejného telekomunikačného zariadenia, ale svojím konaním aj spôsobil poruchu tejto prevádzky a zároveň sa aj zmocnil cudzej veci, čím spôsobil väčšiu škodu, keďže škoda v celkovej výške 3.604,24 eur presahuje hodnotu 2.660,00 eur. Súd takéto konanie obžalovaného potom právne posúdil, aj po úprave právnej kvalifikácie prokurátorom pri prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní, ako zločin poškodzovanie a ohrozovanie prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. V prípade skutku 2/ tohto rozsudku, zas obžalovaný s tým istým spolupáchateľom, teda s ml. E. C., už s odstupom času, a to konkrétne v presne nezistenom čase dňa 23.05.2017 opätovne na tej istej miestnej komunikácii presekli a následne zvesili zo stĺpov vedenia celkovo 185 metrov nadzemného samonosného telekomunikačného kábla, čím takto ohrozili a aj poškodili prevádzku verejného telekomunikačného zariadenia, pričom následne dňa 25.05.2017 opätovne na tej istej miestnej komunikácii a to konkrétne v lesnom poraste spolu odpílili 4 ks telekomunikačných stĺpov, z ktorého následne odsekli a ukradli dohromady 180 metrov telekomunikačného kábla, čím opätovne poškodili prevádzku verejného telekomunikačného zariadenia s prerušením, resp. s výpadkom telekomunikačnej prevádzky, čím týmto spôsobili poškodenej spoločnosti Slovak Telecom a.s. škodu vo výške spolu 2.225,34 eur; pričom rozhodujúca je aj tá skutočnosť, že obžalovaný bol dňa 30.01.2017 priestupkovo postihnutý za priestupok proti majetku a zároveň rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12 T 24/2014 zo dňa 02.09.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 To 1/2017 zo dňa 12.04.2017, bol aj právoplatne odsúdený nielen za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona ale aj za prečin krádeže či už podľa § 212 ods. 2 písm. d ) Tr. zákona alebo prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona. Týmto svojím konaním teda opätovne spoločne s iným spolupáchateľom obžalovaný opätovne nielen ohrozil, ale aj spôsobil poruchu prevádzky všeobecne prospešného zariadenia a zároveň si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a tiež bol za taký istý čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, čím sa obžalovaný dopustil zločinu poškodzovanie a ohrozovanie prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Subjektívna stránka konania obžalovaného bola v prípade oboch skutkov uvedených v rozsudku daná vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujmy chránené týmto zákonom.
Objektom daných trestných činov je ochrana prevádzky všeobecne prospešných zariadení ako aj ochrana cudzieho majetku, teda cudzej veci.
Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie len k výroku o treste ako aj k výroku o náhrade škody a to výsluchom obžalovaného O. D.a, výsluchom zástupcu poškodenej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. O.. D. Š., oboznámením listinných dôkazov a to predovšetkým pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 13T/144/2016 a sp.zn. 13T/11/2015, na základe čoho súd zistil nasledovné.
Obžalovaný O. D. na hlavnom pojednávaní v súvislosti s vyjadrením spoluobvineného ml. C. v prípravnom konaní, že v oboch prípadoch ho na spáchanie skutku naviedol on, potvrdil, že nápad odcudziť tieto káble bol jeho, avšak najprv tvrdil, že v lete 2017, teda v prípade skutku 2/ tohto rozsudku, tento ml. obvinený priniesol káble domov sám. Zdôraznil tiež, že tento ml. obvinený je bratrancom jeho družky Ľ. Q., ale nakoniec uviedol, že naviedol tohto mladistvého spoluobvineného na spáchanie oboch týchto skutkov. Nemal vedomosť, koľkokrát bol v minulosti súdne trestaný tvrdiac, že to bolo viackrát, väčšinou za krádeže, za vniknutia do rodinných domov ako aj za lúpež, ktorej sa dopustil ešte ako mladistvý páchateľ. Vyjadril sa ďalej, že naposledy do výkonu trestu odňatia slobody nastúpil dňa 05.03.2018 a v podstate 06.03.2018 vykonal trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov a 15 dní, pričom tento trest vykonal prevažne väzbou. V čase rozhodovania súdu v tejto trestnej veci bol vo výkone trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov. Poprel, že by sa voči nemu v čase súdneho konania viedlo nejaké trestné stíhanie. Škodu spôsobenú poškodenej spoločnosti Slovak Telekom a.s. pritom do času konania hlavného pojednávania nenahradil. K svojim osobným a majetkovým pomerom uviedol, že má 4 deti, pričom s ním žijú E. D. vo veku 4 rokov, H. D. vo veku 3 rokov a E. D. vo veku 7 mesiacov, ktoré má so svojou terajšou družkou. S predchádzajúcou družkou mal ešte dcéru D. vo veku 6 rokov, s ktorou však jej matka odišla na územie Českej republiky a tejto svojej dcére na výživu prispieva sumou 27,00 eur. Jeho terajšia družka poberá len rodinné prídavky vo výške 250,00 eur a z tohto dôvodu on sám preto nepoberá žiadne štátne sociálne dávky, pričom je nezamestnaným. Na záver svojej výpovede sa priznal k spáchaniu oboch skutkov a ich spáchanie aj oľutoval s tým, že by mal záujem nahradiť spôsobenú škodu.
Podľa výpovede zástupcu poškodenej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. O.. D. Š. na hlavnom pojednávaní, v prípade skutku 1/ tohto rozsudku z decembra 2016 bola ich spoločnosti spôsobená škoda v celkovej výške 3.604,24 eur. Táto škoda pritom pozostávala z ceny materiálu na odstránenie poruchy prevádzky v sume 1.738,81 eur a z ceny práce vo výške 1.865,43 eur. V danom prípade došlo k výpadku telekomunikačnej prevádzky od dňa 18.12.2016 o 10:30 hod., kedy bola zaevidovaná prvá porucha do 22.12.2016 do 10:25 hod., t. j. porucha trvala 96 hodín a týkala sa cca 50 účastníkov v obci Juskova Voľa. V prípade skutku 2/ rozsudku zas boli zaevidované dve poruchy, prvá porucha bola zaevidovaná dňa 23.05.2017 a to poškodením telekomunikačných káblov na tej istej štátnej ceste, vedúcej do obce Juskova Voľa, keď došlo k odcudzeniu 185 metrov telekomunikačného kábla zn. FLES10XN. V tomto prípade bola spôsobená škoda v celkovej výške 637,96 eur a táto pozostávala z ceny materiálu na odstránenie poruchy prevádzky vo výške 387,01 eur a z ceny práce vo výške 250,95 eur. K výpadku telekomunikačnej prevádzky došlo aj dňa 23.05.2017 o 07:35 hod. do 24.05.2017 do 12:45 hod, teda v trvaní 17 hodín pre cca 50 účastníkov v obci Juskova Voľa. Hneď nasledujúceho dňa 25.05.2017 v čase okolo 07:20 hod. došlo k ďalšiemu poškodeniu prevádzky na tom istom úseku a to odstránením 4 telekomunikačných stĺpov a ku krádeži 180 metrov telekomunikačných káblov typu TCEKES10XN 0,8. V tomto prípade bola spôsobená škoda vo výške 1.587,38 eur a táto škoda pozostávala z ceny materiálu vo výške 600,51 eur a z ceny práce vo výške 986,87 eur. V tomto prípade evidovala ich spoločnosť výpadok telekomunikačnej prevádzky od 25.05.2017 o 07:20 hod. do 26.05.2017 do 19:30 hod., čiže došlo k výpadku po dobu 24 hodín pre cca 50 účastníkov v obci Juskova Voľa. Teda celková škoda v prípade oboch skutkov obžaloby, ktorá bola spôsobená spoločnosti Slovak Telekom, predstavovala sumu 5.829,58 eur.
Vo veci boli pritom v prípravnom konaní vyhotovené zápisnice o miestach činu s príslušnou fotodokumentáciou vzťahujúce sa k obom skutkom uvedeným v tomto rozsudku a predovšetkým vyčíslenie spôsobenej škody na poškodenom telekomunikačnom zariadení vypracované samotnou poškodenou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., opätovne v prípade oboch skutkov tohto rozsudku. Súčasťou vyšetrovacieho spisu sú aj správy obce R. na ešte pôvodne oboch obvinených, teda aj na ml. E. C., výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV SR týkajúci sa obžalovaného O. D. vrátane bloku Krajského riaditeľstva PZ v Prešove na pokutu nezaplatenú na mieste č. 17054753 zo dňa 30.01.2017 ako aj trestný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/11/2015 zo dňa 03.12.2015 a rozsudok toho istého súdu sp. zn. 12T/24/2014 zo dňa 02.09.2015 vrátane uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6To/1/2017 zo dňa 12.04.2017.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy(§ 34 ods. 4 Tr. zákona).
Z miesta trvalého bydliska je obžalovaný hodnotený skôr negatívne s tým, že žije spolu s družkou a dvoma deťmi v obci R., je nezamestnaný a často sa dopúšťa krádeží.
Obžalovaný bol podľa evidencie priestupkov doposiaľ už 12 krát priestupkovo postihnutý a to za priestupky proti verejnému poriadku spočívajúce v znečistení verejného priestranstva, za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a v nedávnej dobe sa dopustil aj priestupku proti majetku tým, že dňa 30.01.2017 ukradol drevo a bol aj priestupkovo postihnutý za viaceré priestupky spočívajúce v porušení pravidiel cestnej premávky.
Podľa odpisu z registra trestov, vychádzajúc aj z pripojených spisov tunajšieho súdu, bol obžalovaný D. doposiaľ už 13 krát súdne trestaný a to prevažne za majetkovú trestnú činnosť ako aj za porušovanie domovej slobody, v jednom prípade bol odsúdený aj za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona ako aj za totožný trestný čin ako v posudzovanom prípade, teda za trestný čin poškodzovanie a ohrozovanie prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a ) Tr. zákona a to ešte trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10T/20/2006 zo dňa 05.01.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.03.2007. Predposledným odsúdením tohto obžalovaného bolo jeho súdne potrestanie trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 13 T 11/2015 zo dňa 03.12.2015 za pokračovaní prečin krádeže podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a ) Tr. zákona ako aj za pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 20 k § 194 ods. 1 Tr. zákona, obe spáchané vo forme spolupáchateľstva, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov a 15 dní so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom týmto rozhodnutím bol zároveň zrušený aj výrok o treste v trestnom rozkaze toho istého súdu č.k. 12T/74/2015-121 zo dňa 23.04.2015. Uvedený trest pritom obžalovaný, aj podľa jeho vlastného vyjadrenia na hlavnom pojednávaní, vykonal v podstate väzbou v tejto trestnej veci a z jeho výkonu bol tak prepustený dňa 06.03.2018. Po výkone tohto trestu obžalovaný ihneď nastúpil na výkon trestu uložený mu ešte predchádzajúcim rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12 T 24/2014 zo dňa 02.09.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6To/1/2017 zo dňa 12.04.2017, ktorým bol obžalovaný odsúdený za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona ako aj za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), písm. d) Tr. zákona, opätovne vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Naposledy bol pritom obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/144/2016 zo dňa 20.06.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4To/30/2017 zo dňa 22.02.2018, za skutok spáchaný dňa 13.07.2016, ktorý bol právne posúdený ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 roka a 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Keďže obžalovaný posudzované skutky spáchal zo dňa 17.12.2016 na deň 18.12.2016 a následne dňa 19.12.2016 ( skutok 1/ tohto rozsudku ) a dňa 23.05.2017 a následne dňa 25.05.2017 ( skutok 2/ tohto rozsudku ); pričom rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 13T/144/2016 bol vyhlásený dňa 20.06.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť až vyhlásením uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4To/30/2017 zo dňa 22.02.2018, čiže uvedené odsúdenie je už právoplatne skončené; je zrejmé, že predmetných skutkov sa obžalovaný dopustil pred vyhlásením vyššie uvedeného odsudzujúceho rozhodnutia
tunajšieho súdu sp.zn. 13T/144/2016 zo dňa 20.06.2017 a preto bolo potrebné obžalovanému ukladať v zmysle ust. § 42 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu odňatia slobody v zmysle ust. § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, v ktorých je uzákonená aj tzv. asperačná zásada a teda podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestaný. V danom prípade je takýmto trestným činom zločin poškodzovanie a ohrozovanie prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 2 Trestného zákona, za ktorý možno jeho páchateľovi uložiť trest odňatia slobody v rozpätí od 4 rokov do 8 rokov.
Obžalovanému pritom priťažovalo, vzhľadom aj na ukladanie súhrnného trestu, že sa dopustil viacerých trestných činov a to konkrétne troch trestných činov aj obdobnej povahy, čo bolo potrebné vyhodnotiť ako priťažujúcu okolnosť v zmysle ust. § 37 písm. h) Tr. zákona. Zároveň je nepochybné, s ohľadom na výsledky dokazovania v prípravnom konaní a to predovšetkým výpoveď ml. spolupáchateľa tohto obžalovaného, ml. E. C., že ho obžalovaný na spáchanie oboch skutkov uvedených v rozsudku naviedol, pričom aj samotný obžalovaný pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil, že v prípade skutku 1/ tohto rozsudku naviedol na jeho spáchanie tohto ml. spolupáchateľa, pričom najprv tvrdil, že v prípade skutku 2/ tohto rozsudku samotný ml. obvinený E. C. odcudzil telekomunikačné káble, ale neskôr priznal, že aj v prípade tohto skutku, tohto svojho mladistvého spolupáchateľa naviedol na spáchanie trestného činu. Z uvedeného dôvodu takéto konanie obžalovaného bolo potrebné posúdiť ako priťažujúcu okolnosť v zmysle ust. § 37 písm. j) Tr. zákona. Obžalovanému ďalej priťažovalo, že bol v minulosti celkovo už 13 krát, aj keď vo vzťahu k tomuto poslednému odsúdeniu obžalovaného rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 13T/144/2016 zo dňa 20.06.2017 v spojení s potvrdzujúcim uznesením príslušného odvolacieho súdu sp. zn. 4To/30/2017 zo dňa 22.02.2018, ukladal súd súhrnný trest, teda súd vychádzal z toho, že obžalovaný bol v podstate 12 krát súdne trestaný za obdobné trestné činy ako v posudzovanom prípade a v jednom prípade, približne pred 10 rokmi pred spáchaním týchto skutkov, za totožnú trestnú činnosť ako v prejednávanom prípade, teda za trestný čin poškodzovanie a ohrozovanie prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 Tr. zákona, čo súd vyhodnotil takisto ako priťažujúcu okolnosť, teda, že bol v minulosti už za trestný čin odsúdený tak ako to predpokladá ust. § 37 písm. m) Tr. zákona. U obžalovaného však súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zákona, keďže aj keď sa obžalovaný neskôr v prípravnom konaní priznal k spáchaniu oboch skutkov, ich spáchanie neoľutoval a v prípade svojho prvého výsluchu v prípravnom konaní týkajúceho sa len skutku 2/ tohto rozsudku, len opísal spôsob spáchania tohto skutku. Na tejto závažnej skutočnosti nič nemení ani ten fakt, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní už urobil vyhlásenie o vine a spáchanie oboch stíhaných skutkov aj oľutoval, avšak vzhľadom na tvrdenie tohto obžalovaného prednesené po výzve súdu na vyjadrenie sa k možnosti uzatvorenia dohody o vine a treste s prokurátorom je zrejmé, že takéto vyhlásenie o vine obžalovaný urobil pravdepodobne len z toho dôvodu, že si dodatočne uvedomil hrozbu vysokého trestu odňatia slobody, ktorý mu v prípade prejednávaného trestného činu hrozí. Z týchto dôvodov preto súd nemohol neskôr prejavenú ľútosť tohto obžalovaného nad spáchaním oboch skutkov, ako aj samotné jeho priznanie k nim, považovať za úprimne prejavenú ľútosť nad spáchaním skutkov a súd teda dospel k názoru, že obžalovaný uvedomujúc si možnosť uloženia mu prísneho nepodmienečného trestu odňatia slobody, sa na hlavnom pojednávaní už priznal k spáchaniu týchto skutkov a to so zámerom docieliť, aby mu bol v konaní pred súdom uložený miernejší trest odňatia slobody. U obžalovaného tak bola zistená prevaha priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona.
Obžalovanému bolo, ako to už bolo vyššie uvedené, potrebné ukladať súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona a to v nadväznosti na § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, teda rešpektujúc tzv. asperačnú zásadu. Zároveň súd musel prihliadať na vyššie uvedenú zistenú prevahu priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami v zmysle ust. § 38 ods. 4 Tr. zákona. Vzhľadom na tieto vyššie uvedené zákonné ustanovenia Tr. zákona, tak bolo potrebné základnú trestnú sadzbu pri zločine poškodzovanie a ohrozovanie prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 2 Trestného zákona v trvaní od 4 rokov do 8 rokov, upraviť a trest tomuto obžalovanému ukladať v rozpätí od 4 rokov do 10 rokov a 8 mesiacov, pričom pochopiteľne tento súhrnný trest nemohol byť miernejší ako trest uložený obžalovanému už skorším rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 13 T 144/2016 zo dňa 20.06.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4 To 30/2017 zo dňa 22.02.2018.
Súd pri určovaní konkrétneho druhu a výmery trestu tomuto obžalovanému prihliadal na viaceré významné skutočnosti a to, že súd obžalovanému ukladal trest ako keby za tri skutky, pričom v prípade tohto prejednávaného prípadu sa obžalovaný dopustil v podstate totožných skutkov; zároveň súd nemohol opomenúť tú dôležitú okolnosť, že obžalovaný na spáchanie oboch týchto skutkov naviedol
mladistvého páchateľa, príbuzného svojej družky, že v prípade oboch skutkov spôsobil aj dlhšie trvajúcu poruchu prevádzky všeobecne prospešného zariadenia a takisto svojím konaním aj zavinil významnejšiu škodu na prevádzke tohto zariadenia. Súd ďalej musel zohľadniť aj ten fakt, že obžalovaný bol už za totožný trestný čin odsúdený, konkrétne pred 10 rokmi pred spáchaním týchto skutkov a zároveň bol celkovo, napriek svojmu ešte pomerne mladému veku, už 13 krát súdne trestaný, prevažne za majetkovú trestnú činnosť. Pri úvahách o druhu a výmere trestu preto súd nemohol ako na rozhodujúcu skutočnosť prihliadnuť na tú okolnosť, že obžalovaný má 3 mal. deti s terajšou družkou, pričom jedno z týchto mal. detí má len 7 mesiacov a zároveň má ešte jedno mal. dieťa zo svojho predchádzajúceho partnerského zväzku, keďže takéto osobné pomery sa vyskytujú aj u iných páchateľov trestných činov, teda na strane obžalovaného nešlo o žiadne výnimočné okolnosti týkajúce sa jeho osobných pomerov, ktoré by súd musel zohľadniť pri ukladaní trestu tomuto páchateľovi. V tejto súvislosti nemožno opomenúť tiež tú závažnú skutočnosť, že tzv. asperačná zásada bola uzákonená zákonodarcom práve na ochranu spoločnosti pred páchateľmi označujúcimi sa ako recidivisti a takisto na ten fakt, že v prípade aplikácie tohto zákonného ustanovenia v pôvodnom znení by obžalovanému bolo potrebné ukladať trest odňatia slobody v trvaní od 7 rokov a 4 mesiacov do 10 rokov a 8 mesiacov. Zohľadniac tak všetky vyššie uvedené úvahy tak súd dospel k záveru, že na nápravu tohto páchateľa ako z hľadiska individuálnej, ale predovšetkým z hľadiska generálnej prevencie, je potrebné mu uložiť trest odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby a teda ako adekvátny a primeraný preto súd považoval trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 8 mesiacov.
Súd vzhľadom na ukladanie súhrnného trestu pochopiteľne súčasne zrušil aj výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 13T/144/2016-100 zo dňa 20.06.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 4To/30/2017-152 zo dňa 22.02.2018.
Keďže obžalovaný D. bol pred spáchaním posudzovaných skutkov tohto rozsudku opakovane vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, aj obdobného charakteru, teda počas obdobia posledných 10 rokov pred spáchaním týchto skutkov, súd ho pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia ( § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona ).
Zástupca poškodenej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. O.. D. Š. si ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní, vzhľadom na materiál ako aj na vynaloženú prácu na odstránenie porúch prevádzky všeobecne prospešného zariadenia, uplatnil nárok na náhradu škody v prípade oboch skutkov tohto rozsudku. Konkrétne v prípade skutku uvedeného pod bodom 1/ tohto rozsudku si uplatnil škodu vo výške 3.604,24 eur a v prípade skutku 2/ tohto rozsudku, keď došlo k dvom po sebe idúcim výpadkom prevádzky tohto zariadenia, si uplatnil škodu v celkovej výške 1.587,38 eur. Táto poškodená spoločnosť si teda uplatnila celkovo škodu vo výške 5.829,58 eur, pričom zástupca tejto poškodenej spoločnosti v prípravnom konaní predložil aj vyčíslenie spôsobenej škody.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že náklady potrebné na opravu prevádzky predmetného telekomunikačného zariadenia v prípade skutku 1/ tohto rozsudku boli vo výške 3.604,24 eur a v prípade skutku 2/ tohto rozsudku, kedy došlo k dvom poruchám, ktorých odstránenie si v prípade prvej poruchy vyžiadalo náklady v sume 637,96 eur a v prípade druhej poruchy zas náklady vo výške 1.587,38 eur, súd ustálil, že celková škoda vzniknutá tejto poškodenej spoločnosti predstavovala sumu 5.829,58 eur. Keďže poškodená spoločnosť predložila aj doklady o spôsobe vyčíslenia tejto škody pozostávajúcej z hodnoty materiálu ako aj z hodnoty prác na odstránenie týchto porúch, súd tejto poškodenej spoločnosti priznal nárok na náhradu škody v nej uplatnenej výške 5.829,58 eur, na náhradu ktorej zaviazal obžalovaného D..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.