Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/57/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX L., so sídlom N. A. 7, XXX XX G., zastúpeného M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX L., proti žalovanému: D. s.r.o. v likvidácii, F.: XX XXX XXX, so sídlom S. J. XX, XXX XX G., zastúpeného advokátskou kanceláriou: De minimis, spol. s. r.o., F.: XX XXX XXX, so sídlom X. XX, XXX XX G., o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 516,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 516,- Eur od 18.05.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd n e priznáva žalobcovi náhradu trov konania.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Malacky súdny poplatok za žalobu vo výške 30,50 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.08.2016 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 516,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 516,- Eur, odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému, do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzavrel dňa 28.06.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX., na základe ktorej žalovaný poskytol bezúčelový úver vo výške 600,- Eur s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 22,38% a s poplatkom za garantovanú službu vo výške 120,60 Eur. Celková čiastka, ktorú mal žalobca zaplatiť žalovanému predstavovala sumu vo výške 807,- Eur. Žalobca so žalovaným uzatvoril v ten istý deň spolu so spotrebiteľskou zmluvou o úvere aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej mal žalobca zaplatiť za službu žalovanému spočívajúcu v preberaní splátok, odmenu vo výške 309,- Eur. Žalobca uhradil žalovanému celkovú sumu vo výške 1.116,- Eur. Žalobca vo svojej žalobe poukazoval na jednotlivé ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy s tým, že ide o spotrebiteľský úver a zmluva nemá predpísané náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch ako je termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Žalobca taktiež poukázal na neplatnosť zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Na základe uvedenej skutočnosti žiada žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 516,- Eur, ako rozdiel toho, čo zaplatil 1.116,- Eur a výškou úveru 600,- Eur.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že žalobcovi bol poskytnutý úver 600,- Eur, pričom celková čiastka, ktorú mal počas doby splatnosti 60 týždňov

je 807,- Eur. Vo vzťahu k úroku žalovaný uviedol, že v zmluve o úvere je výslovne uvedené, že úrok za poskytnutie úveru je 22,38 % p.a. a nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Pre porovnanie žalovaný uviedol, že banky poskytujú aj za oveľa vyššie úrokové sadzby a dokonca aj súdna prax považuje úrokovú sadzbu 25% p.a. za primeranú. Čo sa týka RPMN v rokoch 2008 až 2010 sa pohybovala maximálna prípustná hodnota RPMN 76 % až 112,52 %. Keďže v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola RPMN 70,38 %, nemôže byť takáto RPMN v rozpore so všeobecne akceptovaným hodnotovým poriadkom. Ohľadom zmluvy o zabezpečení splátok úveru žalovaný uviedol, že na základe takejto zmluvy žalovaný poskytoval svojim zákazníkom dobrovoľnú doplnkovú službu výberu splátok úveru priamo v domácnosti zákazníkom a jej následnom bezodkladnom použití na účely úhrady splátky, konkrétneho spotrebiteľského úveru. Táto zmluva je samostatnou akcesorickou zmluvou k zmluve o spotrebiteľskom úvere, no nie je podmienkou získania úveru. Žalovaný si so žalobcom individuálne dojednal zmluvu o doplnkovej službe, táto bola platne uzavretá a neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky. Uvedená zmluva so žalobcom bola uzavretá až po uzavretí Zmluvy o úvere, a to aj napriek tomu, že bola uzavretá toho istého dňa. Nemohla teda podmieňovať uzavretie Zmluvy o úvere, keďže táto bola v čase podpisu Zmluvy o doplnkovej služby už uzavretá. Tento typ zmluvy poskytuje žalobcovi nadštandardnú doplnkovú službu spočívajúcu predovšetkým v pravidelnom preberaní peňažnej hotovosti na úhrady splátok spotrebiteľského úveru v mieste trvalého pobytu žalobcu alebo na ktoromkoľvek inom dohodnutom mieste a žalobca sa zaviazal žalovanému zaplatiť za túto službu dohodnutú celkovú odmenu. Žalovaný zastáva názor, že doplnková služba ako hlavný predmet plnenia a celková odmena ako cenové dojednanie sú explicitne vylúčené zo súdneho prieskumu ich prijateľnosti podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uzavretím Zmluvy o doplnkovej službe sa záväzok žalobcu platiť splátky dlžnej sumy na bankový účet žalovaného nemenil. Na základe tejto zmluvy však vznikol nový záväzok pre žalovaného, aby sa fyzicky dostavil na miesto určené žalobcom, keď ho o to ten požiada a prevzal od neho hotovosť, ktorú po jej prevzatí je žalovaný povinný použiť v mene žalobcu a splniť za neho jeho povinnosť podľa príslušnej Zmluvy o úvere. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti, v zmluvách sa uvádza, že termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia Zmluvy. Zmluvy teda podľa žalovaného obsahujú výslovne termín konečnej splatnosti. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala konkrétny dátum, pokiaľ podmienky v zmluve umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Vo veci bezdôvodného obohatenia žalovaný uviedol, že nikdy neprijal od žalobcu žiadne plnenie, ktoré by nezodpovedalo ich vzájomnej písomnej dohode a teda relevantnému právnemu titulu, čím je vylúčené, že by na strane žalovaného mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu v sume 516,- Eur.

3. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného. Opätovne zdôraznil, že zmluva o úvere č.. je v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z.. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch, ktoré opiera o skutočnosť, že uvedená zmluva musí obsahovať výšku, počet a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zmluva uvádza iba údaj o výške mesačnej splátky ako jednu sumu, z ktorej nie je zrejmé akú časť z nej predstavuje istina, akú časť úrok a iné poplatky. Spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov na základe ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca zastáva názor, že ide o vopred pripravenú typovú zmluvu, ktorú veriteľ opakovane uzatvára a používa vo vzťahu k neurčitému okruhu spotrebiteľov a ktorej zmluvné podmienky neboli so spotrebiteľom osobitne dojednané. Žalobca tvrdí, že Zmluva o zabezpečení splátok úveru s ním nebola individuálne dojednaná. Uviedol, že mu boli odmietnuté aj iné možnosti splácania splátok, keďže má za to, že využili jeho finančnú závislosť musel s uvedenými podmienkami súhlasiť. Údaj o ročnej úrokovej sadzbe považuje za zavádzajúci, nakoľko v zmluve je uvedená úroková sadzba 22,38% a za úver 600,- Eur celkovo uhradil 1.116,- Eur, čo predstavuje 86%. Zastáva názor, že od bežného spotrebiteľa nie je možné oprávnene očakávať, aby za účelom zistenia ceny služby robil takéto zložité matematické výpočty. Žalobca ďalej poukázal na to, že konanie žalovaného možno tiež označiť za klamanie spotrebiteľa, nakoľko bezohľadným spôsobom skutočnú cenu spotrebiteľského úveru znejasnil a výška ceny služby sa pre spotrebiteľa stala fakticky neprístupnou a neznámou. Niet žiadnych pochybností o tom, že klamlivé zahmlievanie skutočnej ceny poskytovanej finančnej služby je v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvu ako celok považuje v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú rovnako aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, nakoľko je spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere prepojená a vytvára jeden celok.

4. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 11.05.2018 uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú a špekulatívnu. K termínu konečnej splatnosti a doby trvania úveru žalovaný trvá na tom, že Zmluva

o úvere obsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá je uvedená na prvej strane zmluvy o úvere. Pričom k uvedenej náležitosti poukazuje na jednotlivé rozhodnutia slovenských súdov, ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, na články smernice 2008/48 a rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Žalovaný považuje zmluvu o doplnkovej službe za akcesorickú k zmluve o spotrebiteľskom úvere a nie je podmienkou získania úveru. Vzhľadom na doplnkový charakter je zrejmé, že vždy súvisia s nejakou hlavnou službou, čo však nemá žiadny súvis s výškou celkovej čiastky a ani výpočtom RPMN. Tvrdí, že ničím nebolo poskytnutie spotrebiteľského úveru podmienené. Žiadny iný poplatok (ako úrok a poplatok presne uvedený v Zmluve o úvere), či iné plnenie na získanie spotrebiteľského úveru nemusel žalobca zaplatiť žalovanému. K úroku a úrokovej sadzbe uvádza, že úrok je popri poplatku len jednou zo súčastí odplaty úveru. Žalovaný zdôraznil, že je rozdiel medzi úrokom ako súčasťou odplaty za spotrebiteľský úver a odplatou za spotrebiteľský úver. Žalovaný považuje dohodnutý úrok uvedený v zmluve o úvere za jasný, zrozumiteľný a určitý a porovnateľný s úrokmi, ktoré poskytovali iné nebankové subjekty. K bezdôvodnému obohateniu žalovaný uviedol, že nikdy neprijal od nijakého svojho zákazníka žiadne plnenie, ktoré by nezodpovedalo ich vzájomnej písomnej dohode a teda relevantnému právnemu titulu, čím je vylúčené, že by sa mohol bezdôvodne obohatiť.

5. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Súd preto konal v neprítomnosti žalovaného podľa § 180 C.s.p.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. zo dňa 28.06.2013, zmluvou o zabezpečení splátok úveru, záznamom platieb, sadzobníkmi bánk, maximálnou výškou odplaty zverejnenou NBS, výpisom z obchodného registra žalovaného, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav.

7. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. zo dňa 28.06.2013 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným (ďalej len „zmluva“) súd zistil, že žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 600,- Eur. Celkové náklady zákazníka podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch mali byť tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % p.a. zo sumy úveru, t.j. vo výške 86,40 Eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 120,60 Eur. RPMN bola vo výške 70,38%. Celková čiastka, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť, predstavovala sumu 807,- Eur. Priemerná RPMN bola 48,52% Žalobca sa zaviazal splatiť úver v 60 týždenných splátkach, pričom výška poslednej splátky dlžnej sumy je 13,45 Eur. Úver sa poskytol na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru bol siedmy deň 60 týždňa po dni uzavretia Zmluvy.

8. Zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 28.06.2013 súd zistil, že žalovaný sa zaviazal, že žalobcovi za odmenu bude počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu, spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátok spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalobcovi poskytnutý na základe zmluvy č. 569339731. Žalobca sa zaviazal za to poskytnúť odplatu vo výške 309,- Eur, a to v 60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach vo výške 5,15 Eur a poslednú splátku vo výške 5,15 Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru.

9. Zo záznamu platieb žalobcu súd zistil, že žalobca celkovo uhradil žalovanému sumu 1.116,- Eur.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52a ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

19. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

21. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

22. Podľa § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

23. Podľa § 2 písm. a) a b) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

25. Podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

26. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,

27. Podľa § 9 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

28. Podľa § 9 ods. 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

29. Podľa § 9 ods. 10 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

30. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> a y) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> a v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

31. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html> sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

32. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

33. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

34. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

35. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

36. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

37. Pre skúmanie, či došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu sa súd najskôr zaoberal posúdením bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru aj v nadväznosti na zmluvu o zabezpečení splátok úveru.

38. Súd mal z doloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj z výpisu z obchodného registra žalovaného preukázané, že žalovaný bol dodávateľom služby - poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, čo vyplýva aj z predmetu jeho činnosti zapísaného v obchodnom registri, žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako fyzická osoba a zo žiadnych ustanovení zmluvy nevyplýva, že konal s cieľom smerujúcim (vzťahujúcim sa) k jeho obchodu, povolaniu alebo podnikaniu (viď čl. 2 písm. a/, písm. b/ Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Z formy a obsahu označenej zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal veriteľ už vopred pripravený a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobcu, pričom žalobca obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť, a ani neovplyvnil. Na účely zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, (§ 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch). Z tohto je zrejmé, že právny vzťah sporových strán je vzťahom spotrebiteľským

39. Ďalej z dokazovania vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným (pôvodné obchodné meno Provident Financial, s.r.o.) došlo k zmluvnému vzťahu, ktorý má spotrebiteľský charakter s tým, že pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorý je najčastejšie predávajúci sa zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ a spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa tiež, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie zmluvných povinností, táto je v nepomere k jeho plneniu a je neplatná. Žalobca ako spotrebiteľ a žalovaný ako dodávateľ uzatvárali zmluvu, pričom obsah zmluvy bol vopred daný žalobcom. Jedná sa o formulárovú zmluvu, ktorej ustanovenia nemal možnosť žalobca žiadnym spôsobom ovplyvniť a nejako ju zmeniť. Preto je potrebné tento vzťah posudzovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože je to pre spotrebiteľa - žalobcu výhodnejšie. Na základe tejto spotrebiteľskej zmluvy, ako bolo preukázané z obsahu zmluvy bol poskytnutý žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 600,- Eur, ktoré prevzatie potvrdil žalobca svojim podpisom, ako sa to uvádza v zmluve. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd dospel k záveru, že neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve je uvedený iba počet splátok a ich výška bez toho, aby mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa s konečným termínom splatnosti, čo má za následok neurčitosť právneho úkonu, keďže v zmluve nie je uvedená splatnosť jednotlivých splátok. Súd je toho názoru, že tento údaj nemožno považovať za presnú časovú a dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru pre túto konkrétnu zmluvu v zmysle vyššie cit. právneho ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch a takéto určenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je v rozpore s týmto ustanovením, pretože zmyslom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje presná časová, dátumová špecifikácia konečnej splatnosti úverov, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Pokiaľ teda samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, nemožno mať zato, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potenciálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru

matematickými operáciami s iných v spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Naopak je potrebné trvať na tom, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.12.2012, sp. zn. 16Co/315/2012, sp. zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19.09.2012, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/101/2013 zo dňa 22.05.2013). Takéto určenie konečnej splatnosti úveru súd nepovažuje za dojednanie v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch a preto vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné poskytnutý úver na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.06.2013 považovať podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.

40. Spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá v ten istý deň aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorá je vzájomne závislá od Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný ako veriteľ, Zmluvou o zabezpečení splátok úveru vyčlenil zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569339731 spôsob plnenia, ktoré sa týka splácania úveru. V skutočnosti je však potrebné uvedenú zmluvu vnímať ako súčasť úverovej zmluvy, pretože predstavuje len spôsob splácania úveru formou osobných výberov splátok. Vyčlenenie spôsobu plnenia splácania úveru zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere do osobitnej Zmluvy nemožno vyhodnotiť inak, ako snahu o to, aby žalovaný v spotrebiteľovi (žalobcovi) vyvolal mylný dojem poskytnutia samostatnej služby, poskytnutie ktorej je nevyhnutné k poskytnutiu úveru, ako aj vyvolanie dojmu, že odmena spojená s poskytovaním služby je samostatným poplatkom a nesúvisí s nákladmi úveru. Uzatváranie takýchto zmlúv, je nekalou obchodnou praktikou podľa § 7 ods. 4, v spojení s § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Nekalá obchodná praktika je v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. zakázaná. Súd preto Zmluvu o zabezpečení splátok úverov, ktorá bola uzavretá súčasne so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere posúdil za absolútne neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd mal za to, že určením neplatnosti Zmluvy o zabezpečení splátok úveru automaticky nevzniká neplatnosť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to z dôvodu, že uvedená Zmluva bola síce uzatvorená pritom istom rokovaní, avšak Zmluva o spotrebiteľskom úvere sa podľa názoru súdu dá oddeliť od Zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Iný prípad by bol, keby súd určil neplatnosť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kedy automaticky by bola absolútne neplatná aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorá závisí od uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 52a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).

41. V nadväznosti na uzavretú Zmluvu o zabezpečení splátok úveru je potrebné zaoberať sa aj výškou úroku, ktorý je v zmluve uvedený vo výške 22,38 %. Takto uvedený úrok ako cena poskytnutej služby je síce v spornej spotrebiteľskej zmluve vyjadrený, avšak len formálne. Cenou za poskytnutú finančnú službu je nielen úrok za poskytnutie úveru, ale aj poplatok za garantovanú službu špecifikovanú v zmluve o spotrebiteľskom úvere (služba, ktorá reálne vykonaná nebola) vo výške 120,60 Eur, ako aj ďalší poplatok vo výške 309,- Eur za službu preberania peňažnej hotovosti na úhradu dlhu z úveru v zmysle Zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Ustanovenie spornej zmluvy o cene úveru obchádza kogentné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch o tom, že zmluva musí obsahovať (reálnu, nie predstieranú) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Jedná sa o základný údaj, na základe ktorého sa spotrebiteľ rozhoduje, či si ponúkaný finančný produkt objedná alebo nie. Cena poskytnutej služby vyjadrená úrokom za poskytnutie úveru je vyjadrená nejasne a nezrozumiteľne. Obsah zmluvy sa snaží klamlivo spotrebiteľa navodiť, že cena finančnej služby vyjadrená úrokom za poskytnutie úveru 22,38 % je veľmi výhodná. Zložitým matematickým výpočtom mohol žalobca ako spotrebiteľ zistiť skutočnú cenu poskytnutej služby. Za poskytnutý úver vo výške 600,- Eur bol povinný žalobca zaplatiť sumu 1.116,- Eur, avšak nie za obdobie jedného roka, t. j. 365 dní, ale za obdobie 420 dní (60 týždňov). Zo záväzku vrátiť úver vo výške 600,- Eur bol žalobca povinný zaplatiť za obdobie jedného roka sumu 969,86 Eur (1.116,- Eur : 420 dní x 365 dní = 969,86 Eur). Za obdobie kalendárneho roka bol teda žalobca povinný zaplatiť žalovanému v skutočnosti úrok za poskytnutie úveru vo výške 62 % ročne (suma úveru 600,- Eur navýšená na sumu 969,86 Eur). Od bežného spotrebiteľa nie je možné oprávnene očakávať, aby za účelom zistenia ceny služby robil takéto zložité matematické výpočty. Táto skutočnosť je poskytovateľovi služby dobre známa, avšak keby ponúkal finančnú službu za úrok 62 % ročne, bol by jeho finančný produkt ťažko predajný. Z tohto dôvodu na oklamanie spotrebiteľa bezohľadným spôsobom skutočnú cenu spotrebiteľského úveru znejasnil a výška ceny služby sa pre spotrebiteľa stala fakticky neprístupnou a neznámou. Takéto klamlivé konanie poskytovateľa služby je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu

zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Niet žiadnych pochybností o tom, že klamlivé zahmlievanie skutočnej ceny poskytovanej finančnej služby je v rozpore s dobrými mravmi. Cena poskytnutej finančnej služby vyjadrená úrokom za poskytnutie úveru je základnou náležitosťou zmluvy o poskytnutí úveru.

42. Podľa štatistických údajov v čase poskytovania sporného úveru, teda dňa 28.06.2013, poskytovali banky spotrebiteľom obdobné spotrebiteľské úvery za úrok vo výške 13,04 % ročne. Žalovaným fakticky požadovaný úrok za poskytnutie úveru vo výške 62% ročne podstatným spôsobom prevyšuje obvyklý úrok (vyše štvornásobne). Obchádzanie zákonnej a logickej požiadavky na uvedenie ceny poskytovanej služby rôznymi dohodami o poplatkoch, je zakázané (§ 9 ods. 10 Zákona o spotrebiteľských úveroch) a je aj v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

43. Vo vzťahu k uvedenej RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo výške 70,38 % súd uvádza, že na účely jej výpočtu, sa majú použiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z., celkovými nákladmi spotrebiteľa sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. V danej veci vznikajú v súvislosti s úverom aj náklady spojené s úhradou odmeny za službu, ktorá bola dohodnutá na základe Zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 309,- Eur. Súdu je z jeho úradnej činnosti (z iných konaní o nárokoch, z obdobných zmlúv o zabezpečení splátok z úveru uzavretých so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o.) známe, že pri uzavretí úverovej zmluvy nebola dlžníkovi daná možnosť výberu spôsobu splácania úveru, automaticky musel podpísať aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru a v tomto zmysle sa vyjadril aj samotný žalobca. Preto aj suma 309,- Eur mala byť zahrnutá do celkových nákladov, spojených so spotrebiteľským úverom a zohľadnená pri výpočte RPMN. Dosadením údajov z úverovej zmluvy (výška úveru 600,- Eur, výška splátky 18,60 Eur za úver aj za splátku odmeny s počtom splátok 60 a intervalom splácania v týždňoch) dostaneme skutočnú RPMN úveru a to vo výške 228,66 % (porovnaj http://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/ spotrebitelsky-uver-rpmn-rpsn.php).

44. Pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť, že podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch bol žalovaný ako veriteľ povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa (žalobcu) splácať spotrebiteľský úver, pričom do úvahy bolo potrebné zobrať najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Ak to tak neuskutočnil, v zmysle § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch za ktoré sa považuje neposudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobca ani len netvrdil, že by u žalovaného posudzoval jeho schopnosť splácať úver, nepredložil ani žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval zisťovanie údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave žalovaného ako spotrebiteľa tak, ako mu to ukladalo zákonné ustanovenie § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy takéto zisťovanie nevyplýva taktiež. I z tohto dôvodu súd považuje žalobcom poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

45. Vzhľadom na skutočnosť, že súd posúdil zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako bezúročnú a bezpoplatkov a zmluvu o zabezpečení splátok ako neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, súd vzťah medzi stranami posudzoval na základe ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.

46. Keďže žalobca zaplatil žalovanému celkovo sumu 1.116,- Eur a vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru a neplatnosť Zmluvy o zabezpečení splátok úveru mal zaplatiť úver vo výške 600,- Eur, má žalobca voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 516,- Eur (1.116,- Eur - 600,- Eur = 516,- Eur) s príslušenstvom.

47. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

48. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

49. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného od 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

50. Žalobca si v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania 5 % ročne zo sumy 516,- Eur odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému, do zaplatenia (žaloba bola doručená dňa 17.05.2017). Nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 516,- Eur od 18.05.2017 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 18.05.2017 (prvý deň omeškania žalovaného s dlžnou sumou, t.j. deň nasledujúci po dni doručenia žaloby) predstavovala 0 % ročne (0 % + 5 % = 5,00 %), žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013.

51. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

53. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v zmysle zásady úspechu a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania nepriznal z toho dôvodu, že žalobca si žiadnu náhradu trov konania neuplatnil a ani iné trovy mu zo spisu nevyplývajú.

54. Keďže žalobca bol v tomto konaní od platenia súdneho poplatku oslobodený v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. z dôvodu, že sa domáhal ochrany svojho práva ako spotrebiteľ podľa osobitného predpisu, súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu., Žalobca žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 516,- Eur, z ktorej sumy predstavuje súdny poplatok sumu 30,50 Eur (Položka 1 písmeno a) zákona č. 71/1992 Zb., 6% zo žalovanej sumy). Súd teda zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 30,50 Eur (6% z 516,- Eur činí 30,50 Eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).