Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_14P-56-2021.pdf
PDF · 115.95 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/56/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. O., E.. X.X.XXXX, I. J. XXX, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov - matka: W. G., E.. X.X.XXXX, I. J. XXX a otec: B. O., E.. XX.X.XXXX, I. G. XX, J., o návrhu na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje výživné otca na maloletého J., E.. X.X.XXXX zo sumy 100 eur mesačne na sumu 140 eur mesačne v období od 30.9.2021 do 31.1.2022 a v období od 1.2.2022 zo sumy 140 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
II. Otec je povinný zaplatiť zročné výživné na maloletého za obdobie od 30.9.2021 do 31.3.2022 v sume 301,33 eur v pravidelných splátkach po 9 eur mesačne spolu s bežným výživným, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod následok straty výhody splátok.
III. Súd týmto mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 10P/103/2014-178 zo dňa 18.2.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava č.k. 23CoP/29/2016-205 zo dňa 20.6.2016 v časti výšky výživného.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka dieťaťa sa návrhom zo dňa 29.9.2021, doručeným súdu dňa 30.9.2021 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné otca na maloletého J. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne z dôvodu zmeny pomerov, ktorá nastala na strane dieťaťa.
2. Matka návrh odôvodnila tým, že tunajší súd rozsudkom č.k. 10P/103/2014-178 zo dňa 18.2.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP/29/2016-205 zo dňa 20.6.2016 zvýšil otcovi sumu výživného na maloleté dieťa na 100 eur mesačne. V čase rozhodovania súdu malo dieťa 7 rokov. Od tejto poslednej úpravy výživného uplynula už doba 5 rokov a aktuálne má dieťa 12 rokov a je žiakom 7. ročníka základnej školy. Náklady na jeho starostlivosť vzrástli nielen vzhľadom na jeho vek, ale aj záujmovú činnosť, pretože od svojich 6 rokov dieťa aktívne hrá futbal. Pravidelne ho vozí do inej dediny na tréningy autom, mesačne platí poplatok futbalovému klubu 40 eur, kupuje mu pravidelne polročne futbalové oblečenie v hodnote približne 170 eur. Dieťa chodí aj na doučovanie z anglického jazyka, za čo platí 40 eur mesačne. Ďalšie pravidelné výdavky na dieťa má na jeho ošatenie, vitamíny, hygienu, návštevu zubára. Životné náklady maloletého vzrástli, pričom otec o dieťa záujem neprejavuje, okrem
občasného zavolania, nedodržuje ani termíny splatnosti výživného. Matka má príjem vo výške 960 eur a výdavky na energie odhaduje na 150 eur a na stravu oboch 400 eur mesačne.
3. Otec v písomnom vyjadrení, ktorým reagoval na podaný návrh uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí. Napriek tomu, že si uvedomuje, že náklady matky spojené s výživou maloletého sa zvýšili, jeho zdravotný stav a príjem mu neumožňuje podieľať sa na výžive dieťaťa zvýšenou čiastkou. V dôsledku zdravotných problémov mu bol od 19.12.2017 priznaný invalidný dôchodok, ktorý je od 1.1.2022 vyplácaný vo výške 216,50 eur mesačne. Po ukončení pracovného pomeru dňa 31.7.2020, poberal do 13.8.2021 nemocenské dávky, následne od 6.7.2021 do 5.1.2022 mu bola vyplácaná dávka v nezamestnanosti. Od 7.2.2022 sa zamestnal na dobu určitú do 31.7.2022 a v pracovnom pomere dosahuje čistý príjem 883,47 eur mesačne, čo spolu s invalidným dôchodkom predstavuje jeho mesačný príjem vo výške 1.099,97 eur, pričom svoje mesačné výdavky má vo výške 1.081,30 eur minimálne. Býva sám v jednoizbovom byte v jeho vlastníctve.
4. V rámci svojho prednesu na pojednávaní matka uviedla, že otec sa s dieťaťom nestretáva a o stretnutie záujem ani nemá. Maloletý má 13 rokov a je žiakom 7. ročníka základnej školy, výdavky na jeho výživu sú bežného charakteru. V škole platí ZRPŠ 10 eur ročne a mala jednorazové výdavky na začiatku školského roka na učebné pomôcky a knihy približne vo výške 170 eur. Do konca roka 2021 dieťa chodilo na doučovanie z anglického jazyka kde sa platilo 40 eur mesačne, na žiadne ďalšie platené krúžky nechodí. Maloletý aktívne hrá futbal. S tým spojené výdavky sú na poplatok do futbalového klubu vo výške 40 eur mesačne a na športové oblečenie, keď mu kupuje štupláky približne raz za pol roka, naposledy mu ich kúpila v tomto období približne za 70 eur, okrem toho potrebuje aj ďalšie, ktoré kupuje lacnejšie za 20 - 25 eur, taktiež potrebuje aj halovky, ktoré sú v hodnote 20 - 25 eur. Všetku túto obuv dieťaťu kupuje 2 krát do roka. Ďalej potrebuje špeciálnu teplákovú súpravu, ktorá je v hodnote 25 eur. Pokiaľ dieťa chodilo trénovať do susednej dediny, mala výdavok aj na benzín v hodnote 30 eur za mesiac. Tréningy sú buď v Trakoviciach alebo v Malženiciach, pokiaľ boli v Malženiciach, tam dieťa vozila autom. Okrem toho majú každú druhú sobotu zápasy, na ktoré ho taktiež vozila. Cez letné prázdniny idú na futbalové sústredenie, za ktoré bude platiť 160 eur. Maloletý by chcel ísť aj do tábora, vzhľadom na cenu 200 eur, jeho účasť zvažuje. Výdavky na bežné oblečenie a obuv pre dieťa sú približne vo výške 50 eur na mesiac, na jeho stravu okolo 150 eur, tiež mu kupuje vitamíny mesačne v hodnote asi 10 eur. Spolu s maloletým bývajú v rodinnom dome ktorý má vo výlučnom vlastníctve, spoločnú domácnosť nevedie s nikým. Jej výdavky na chod domácnosti a na energie predstavujú preddavkové platby za plyn 120 eur, za elektrinu 39 eur, za vodu okolo 30 eur, za telefón so splátkami TV 40 eur, má výdavky na cestu autom do práce, spláca pôžičku ŠFRB sumou 90 eur mesačne a platí si poistku 40 eur. Matka je zamestnaná a z pracovnej činnosti dosahuje príjem vo výške 960 eur v čistom, ďalší príjem nemá. Nemá žiadne zvýšené výdavky. Okrem J. nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
5. Otec pred súdom uviedol, že po ukončení pracovného pomeru v spoločnosti PETROLTRANS, a.s. bol rok práceneschopný a počas tohto obdobia mu boli vyplácané nemocenské dávky v priemernej výške 400 eur mesačne. Následne bol od 6.7.2021 do 6.2.2022 evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a poberal podporu v nezamestnanosti v priemernej výške 450 eur mesačne. Počas celej doby mu bol vyplácaný aj invalidný dôchodok. Dňa 7.2.2022 sa zamestnal u terajšieho zamestnávateľa, v spoločnosti RMdoor, s.r.o Nitra., kde dosahuje priemerný príjem okolo 680 eur v čistom. Pracovnú zmluvu má uzavretú na dobu určitú do 31.7.2022, potom sa určite viac nezamestná, pretože teraz je utečenecká kríza. Popri tom poberá invalidný dôchodok vo výške 216,50 eur. Otec býva v byte vo svojom vlastníctve, spoločnú domácnosť nevedie s nikým. Mesačne platí hypotéku 175 eur, inkaso 100 eur, preddavok na elektrinu 22 eur, daň za byt 39 eur ročne, komunálny odpad 29 eur, za plyn 12 eur, poistenie bytu 52,64 eur ročne, koncesionárske poplatky 6,64 eur, internet 11,50 eur, mobil 11 eur, výdavky na stravu má vo výške 300 eur, na lieky 44 eur, cestovné náklady na pravidelné návštevy lekára do Bratislavy 40 eur, pravidelné ošetrenie zubov 70-90 eur mesačne a na hygienické potreby cca 20 eur. Otec namietal, že výdavky matky na výživu dieťaťa nie sú v takej výške ako ich matka prezentovala. Napríklad výdavky v súvislosti s vozením dieťaťa na tréningy, sú určite v inej výške, pretože dieťa vozia susedia a kamaráti. Matka tieto výdavky nemala v období od roku 2020 do mája 2021, pretože v tejto dobe tréningy neboli. V nasledujúcom období síce tréningy bývali, maloletý chodil ale na štadión vzdialený 150 m, čiže matka na vozenie dieťaťa výdavky nemala. Pokiaľ ide o výdavky matky na oblečenie a obuv na futbal, tieto nespochybňuje, rovnako tak ani výšku poplatku futbalovému klubu. Výdavky na školské pomôcky a učebnice môžu byť vo výške tak do 120 eur, a reálna výška výdavkov na bežné oblečenie a obuv dieťaťa môže byť 25 eur, výdavky na stravu dieťaťa asi 100 eur mesačne a
výdavky na vitamíny maximálne do 5 eur. Všetky výdavky matky na výživu môžu byť podľa názoru otca asi 220 eur mesačne. S maloletým sa stretáva asi 3-4 krát do roka, sú spolu v telefonickom kontakte. Nad rámec výživného matke neplatí, ak dieťa stretne, podaruje mu 20-30 eur. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
6. Zástupca procesného opatrovníka s návrhom matky na zvýšenie výživného súhlasil, keď zvýšenie výživného je v záujme dieťaťa a výživné má vždy prednosť pred ďalšími výdavkami otca.
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, najmä oboznámením sa s potvrdením o pracovnom príjme rodičov, s oznámením Sociálnej poisťovne pobočka Trnava, s oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, výsluchom oboch rodičov a procesného opatrovníka, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
8. Rodičovské práva a povinnosti voči maloletému J. boli upravené rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 10P/26/2016 zo dňa 26.6.2013, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 50 eur mesačne. Výšku výživného zmenil Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 10P/103/2014-178 zo dňa 18.2.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP/29/2016-205 zo dňa 20.6.2016, ktorý výživné zvýšil na sumu 100 eur mesačne. V tom čase mal J. necelých 7 rokov, bol zdravý a bol žiakom 1. ročníka základnej školy. Matka bola zamestnaná s čistým mesačným príjmom vo výške 285,20 eur, otec bol taktiež zamestnaný a dosahoval priemerný mesačný príjem 637,82 eur. Obaja rodičia mali aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť, každý voči dieťaťu, ktoré v tej dobe navštevovalo vysokú školu. Otec mal zvýšené výdavky súvisiace s jeho zdravotným stavom, pretože pred desiatimi rokmi sa podrobil operácii srdca.
9. Matka svojim návrhom podaným dňa 30.9.2021 žiadala zvýšiť výživné na maloletého J. na sumu 200 eur mesačne. Maloletý J. je v súčasnej dobe žiakom 7. ročníka základnej školy. V súvislosti so školou matka platí poplatok ZRPŠ 10 eur ročne, na začiatku školského roka mala jednorazové výdavky na školské pomôcky približne 170 eur a do decembra 2021 platila mesačne ešte sumu 40 eur za doučovanie anglického jazyka. Vyššie výdavky má matka v súvislosti s tým, že dieťa od 6 rokov aktívne hrá futbal, takže mu polročne kupuje športovú obuv štupláky približne za 70 eur, ďalšiu obuv za 20 - 25 eur a halovky v hodnote od 20 do 25 eur, tiež športové oblečenie za 25 eur a platí poplatok do futbalového klubu 40 eur mesačne. Ďalšie výdavky súvisiace s hraním futbalu sú na pohonné hmoty, keď matka vozí dieťa na tréningy do Malženíc a každú druhú sobotu na zápasy. V súvislosti s aktívnou športovou činnosťou dieťaťa, mu matka kupuje aj vitamíny v hodnote asi 10 eur mesačne. Výdavky na stravu dieťaťa matka odhadla na sumu 150 eur a na bežné oblečenie v sume 50 eur mesačne. Matka býva s maloletým vo svojom rodinnom dome, spoločnú domácnosť nevedie s nikým. Z pracovného pomeru dosahuje príjem vo výške 967,03 eur v čistom. V súvislosti s bývaním a užívaním domu má výdavky vo výške 150 eur mesačne na energie, výdavky na stravu oboch 400 eur a výdavky na dopravu do práce 150 eur. Okrem toho mesačne spláca pôžičku 90 eur a platí poistné 33 eur. Otec dieťaťa bol do 31.7.2020 zamestnaný s pracovným príjmom 702,82 eur mesačne, od 6.7.2021 do 6.2.2022 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 442 eur v priemere. Z evidencie bol vyradený, pretože dňa 7.2.2022 sa zamestnal v spoločnosti RMdoor s.r.o. Nitra, kde dosahuje priemerný príjem vo výške 679,22 eur v čistom. Otcovi bol od 19.12.2017 priznaný invalidný dôchodok, ktorý mu je v roku 2022 vyplácaný vo výške 216,50 eur. Býva sám vo svojom byte. Mesačné výdavky má na hypotéku 175 eur, inkaso 100 eur, na elektrinu 22 eur, za plyn 12 eur, poistenie bytu 52,64 eur ročne, koncesionárske poplatky 6,64 eur, internet 11,50 eur, mobil 11 eur, výdavky na stravu odhaduje na 300 eur, na lieky 44 eur a na hygienické potreby cca 20 eur. Ročne platí daň za byt 39 eur a za komunálny odpad 29 eur. Ani jeden z rodičov v súčasnej dobe ďalšiu vyživovaciu povinnosť okrem maloletého J. už nemá.
10. Z Oznámenia Sociálnej poisťovne pobočka Trnava súd zistil, že otec dieťaťa je od 19.12.2017 poberateľom invalidného dôchodku, ktorý mu je v roku 2022 vyplácaný v sume 216,50 eur mesačne.
11. Zamestnávateľ otca, spoločnosť PETROLTRANS, a.s. Poprad súdu oznámil, že otec bol v spoločnosti zamestnaný od 1.8.2018 do 31.7.2020. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú a bol ukončený z titulu uplynutia dohodnutej doby dňa 31.7.2020. V pracovnom pomere dosahoval priemerný príjem vo výške 702,82 eur v čistom.
12. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava súdu oznámil, že otec bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 6.7.2021 do 6.2.2022, kedy bol vyradený pre vznik pracovného pomeru v spoločnosti RMdoor, s.r.o. Nitra. Dňa 3.2.2022 požiadal o pomoc v hmotnej núdzi, ktorá mu priznaná nebola, nakoľko nárok na priznanie pomoci nespĺňa.
13. Sociálna poisťovňa pobočka Trnava súdu oznámila, že v období od 6.7.2021 do 31.12.2021 boli otcovi vyplatené dávky v nezamestnanosti v celkovej výške 2.652,10 eur.
14. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
21. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
22. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
23. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
25. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného otca voči maloletému J. zo sumy 100 eur na 200 eur mesačne.
26. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného otca na maloletého je dôvodný s poukazom na to, že od posledného rozhodovania súdu o výške výživného na dieťa, došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa ako aj na strane výživou povinných rodičov.
27. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili, a či ide o takú zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 10P/103/2014-178 zo dňa 18.2.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP/29/2016-205 zo dňa
20.6.2016, právoplatným v časti výšky výživného dňa 15.7.2016, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane dieťaťa odôvodňujúcej zmenu výšky výživného zo strany otca.
28. K zmene pomerov na strane dieťaťa prišlo jednak uplynutím času viac ako šesť rokov, keď v čase vyhlásenia skoršieho rozsudku mal J. necelých 7 rokov a bol žiakom 1. ročníka základnej školy, pričom v súčasnosti má už 13 rokov a je žiakom 7. ročníka základnej školy, s ktorým nárastom veku je spojené aj zvýšenie nákladov na výživu, ošatenie, hygienu, i školské potreby a voľnočasové aktivity. Dieťa oproti času posledného rozhodnutia, začalo aktívne hrať futbal, čo tiež viedlo k zvýšeniu výdavkov na športové oblečenie a obuv, a na poplatky s tým súvisiace. K zmene pomerov prišlo aj na strane matky, ktorej sa v porovnaní so stavom v čase posledného rozhodovania zvýšil príjem, a napokon, k zmene pomerov došlo aj na strane otca, a to zvýšením jeho príjmu oproti tomu, ktorý dosahoval v čase posledného rozhodovania, keď mu bol od tej doby priznaný invalidný dôchodok.
29. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení, v zmysle ktorých súd prihliadne na možnosti a schopnosti výživou povinného rodiča, prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, a zohľadní právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. V danom prípade súd zistil, že o maloletého sa osobne stará matka, pričom dieťa vzhľadom na svoj vek už nevyžaduje starostlivosť svojej matky v takej miere ako v čase posledného rozhodovania, takže aj zo strany matky je povinnosť do určitej miery podieľať sa na výžive dieťaťa aj finančne. Otec v rozhodnom období v čase podania návrhu bol nezamestnaný, poberajúci podporu v priemernej výške 442 eur a invalidný dôchodok. Od 7.2.2022 sa zamestnal, dosahuje príjem 679,22 eur v čistom a poberá invalidný dôchodok 216,50 eur, takže súd videl možnosť finančného pokrytia potrieb dieťaťa aj z výživného, ktoré bude matke platiť otec.
30. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného, prípadne s voľnočasovými aktivitami. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. V danom konaní mal súd preukázané odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré spočívajú nielen vo výdavkoch na školu, ale aj v jeho nárokoch na zvýšené výdavky v súvislosti s jeho aktívnym športovaním. Matka tvrdila vynakladanie výdavkov súvisiacich so školou v období od januára 2022 v priemernej výške 18 eur mesačne (ZRPŠ 10 eur ročne, teda alikvótna časť vo výške 1 euro mesačne po rozrátaní na 10 mesiacov školskej dochádzky, počiatočné výdavky na školské potreby vo výške 170 eur, z čoho alikvótna časť po rozrátaní predstavuje 17 eur mesačne) a v období do konca roka 2021 v sume 58 eur mesačne, keď je potrebné pripočítať aj výdavok matky na doučovanie angličtiny v sume XX eur mesačne. Takéto výdavky na školskú dochádzku sa súdu javili v primeranej výške, nejavili sa ako nadhodnotené, preto súd na nepodloženú námietku otca, že tieto výdavky môžu byť maximálne do 120 eur, neprihliadol. Matka tvrdila vynakladanie výdavkov na športovanie dieťaťa v priemernej výške 93,50 eur po prepočte na jednotlivé mesiace (polročne zakupované štupláky 70 eur, ďalšia obuv 20 - 25 eur, halovky 20 - 25 eur, oblečenie 25 eur, spolu v hodnote 141 eur, z ktorej alikvótna časť predstavuje 23,50 eur mesačne + poplatok klubu XX eur mesačne + pohonné hmoty na vozenie dieťaťa na tréningy a zápasy 30 eur mesačne). Z takto uvádzaných výdavkov otec nesporoval tie, ktoré matka vynakladá na oblečenie, obuv a poplatky, výdavky na pohonné hmoty sa mu zdajú byť neprimerané, pretože dieťa je na tréningy vozené buď susedmi alebo chodí pešo. Rodičia zhodne uviedli, že dieťa trénuje buď v Trakoviciach alebo v Malženiciach, sporné nebolo ani to, že dieťa sa zúčastňuje aj zápasov. S ohľadom na takéto zhodné tvrdenia sa súdu javili výdavky vynaložené na cestu dieťaťa na tréningy, ako aj na zápasy, ktoré sa uskutočňujú dvakrát do mesiaca primerané, najmä keď je nepravdepodobné, že by preprava dieťaťa na tréningy bola zabezpečená výhradne len na náklady susedov alebo priateľov, ktorí dieťa vozia, pričom otec toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal. Otec spochybnil aj ďalšie tvrdenie matky ohľadom výdavkov na stravu dieťaťa 150 eur, prípadne na kúpu vitamínov. Je potrebné poukázať na to, že v danej veci sa jedná o výživu dieťaťa, ktoré je v období fyzického rastu, navyše aktívne športuje, čo predstavuje zvýšené nároky na jeho stravu, rovnako aj na podporu imunity vitamínmi, takže matkou tvrdené výdavky v uvádzaných výškach sú podľa súdu dôvodné. Celkové matkou uvádzané výdavky na dieťa teda mesačne predstavujú sumu približne 302 eur (škola 18 eur, futbal cca 94 eur, vitamíny 10
eur, strava 150 eur a primerané výdavky na bežné oblečenie 30 eur), ktorá suma je podľa názoru súdu postačujúca na úhradu všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa, na ktorých sa majú rodičia podieľať spoločne.
31. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25 - 30 % jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu.
32. V rozhodnom období otec dosahoval v čase od septembra 2021 do 6.2.2022 príjem vo výške 658,50 eur (podpora v nezamestnanosti 442 eur + invalidný dôchodok 216,50 eur) a vo výške 895,72 eur v čase od 7.2.2022 (pracovný príjem 679,22 eur + invalidný dôchodok 216,50 eur). Z priemerného príjmu otca 658,50 eur potom 25 % predstavuje sumu 164,62 eur a 30 % z takéhoto príjmu predstavuje sumu 197,55 eur. Z priemerného príjmu otca v sume 895,72 eur predstavuje 25 % sumu 223,93 eur a 30 % z takéhoto príjmu predstavuje až sumu 268,72 eur. Z uvedeného je potom zrejmé, že súdom určená výška výživného za obdobie od 30.9.2021 do 31.1.2022 vo výške 1XX eur mesačne je primeraná, keď je pod dolnou hranicou priemernej výšky výživného určovaného podľa zaužívanej súdnej praxe v rozmedzí 25 - 30 % z čistého príjmu výživou povinného rodiča. Rovnako tak aj výživné za obdobie od 1.2.2022 vo výške 170 eur je primerané, pretože opäť bolo určené pod dolnou hranicou priemernej výšky výživného. K tomuto súd pristúpil z toho dôvodu, že zohľadnil aj príjem matky, ktorá sa má s poukazom na vek dieťaťa taktiež podieľať na jeho výžive aj finančne, čo zároveň zodpovedá aj jej príjmovým schopnostiam, takže vo zvyšnej časti, presahujúcej otcovi určené výživné, budú potreby dieťaťa uhrádzané z výživného zo strany matky.
33. Pri súčasnom zohľadnení odôvodnených potrieb dieťaťa ako aj opodstatnených výdavkov rodičov nevyhnutných na krytie ich osobných potrieb dospel súd k záveru, že otec maloletého J. má možnosť a schopnosť platiť na výživu dieťaťa výživné v určenej výška. Takúto sumu výživného môže otec zo svojho príjmu, ako bol ustálený vyššie, uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb.
34. Súd zobral do úvahy všetky zistené skutočnosti a návrhu matky na zvýšenie výživného vo výroku I. vyhovel, keď mal preukázané, že sú splnené podmienky na zmenu výšky výživného, keď od poslednej úpravy výživného uplynula už značná doba, maloletý je vekovo starší, fyzicky vyspelejší a tak aj jeho náklady sa zvýšili, pričom zároveň súd dospel aj k záveru, že výživné bolo určené v takej výške, v ktorej ho otec môže zo svojho príjmu primerane, riadne a včas uhrádzať bez toho, aby bola ohrozená jeho vlastná existencia. Zároveň je potrebné podotknúť, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami otca. Na druhej strane, takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa, je podľa názoru súdu v postačujúcej výške a umožní uspokojiť všetky odôvodnené potreby maloletého v celej miere, keď v konaní neboli preukázané potreby dieťaťa v takom rozsahu, aby odôvodňovali určiť výživné až v takej výške, ako matka žiadala.
35. Súd zvýšil výživné otca voči dieťaťu odo dňa 30.9.2021 tak, ako to matka žiadala na základe svojho návrhu podaného na súde dňa 30.9.2021, a to s poukazom na citované ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď minimálne od tohto dňa preukázateľne došlo na strane maloletého dieťaťa k zmene pomerov jeho nástupom do vyššieho ročníka základnej školy, takže rozhodné obdobie z ktorého súd vychádzal pri svojom rozhodovaní, bolo obdobie od tohto dátumu. K ďalšej zmene pomerov na strane otca došlo aj v priebehu tohto rozhodného obdobia, a to jeho vyradením z evidencie uchádzačov o zamestnanie a nástupom do zamestnania, na čo bolo potrebné pri zvýšení výživného prihliadnuť. Z toho dôvodu súd otcovi primerane zvýšil výživné aj v období nasledujúcom po jeho nástupe do pracovného pomeru, a to od 1.2.2022, keď za tento mesiac mu už bola vyplatená mzda.
36. Otec v rozhodnom období platil na dieťa výživné vo výške 100 eur mesačne. Z toho dôvodu mu vzniklo zročné výživné za obdobie od 30.9.2021 do 31.3.2022 v sume 301,33 eur (za 4 mesiace od októbra 2021 do januára 2022 v sume po 1XX eur mesačne spolu v sume 560 eur + alikvótna časť za 1 deň mesiaca september 2021 zo sumy výživného 1XX eur, t.j. 4,66 eur, a za 2 mesiace od februára 2022 do marca 2022 v sume po 170 eur mesačne spolu v sume 3XX, spolu výživné za celé obdobie vo výške 904,66 eur), po zohľadnení výživného, ktoré na základe doterajšieho rozhodnutia za rovnaké obdobie otec matke už zaplatil (za 6 mesiacov od októbra 2021 do marca 2022 spolu 600 eur + alikvótna časť za 1 deň mesiaca september 2021 zo sumy výživného 100 eur, t.j. 3,33 eur, teda výživné zaplatené
za celé obdobie spolu v sume 603,33 eur). Preto súd uložil otcovi povinnosť popri bežnom výživnom zaplatiť aj toto zročné výživné v pravidelných mesačných splátkach po 9 eur mesačne až do jeho úplného zaplatenia tak, aby celé zročné výživné pri jeho riadnom splácaní bolo splatené najneskôr do 3 rokov.
37. Týmto rozsudkom súd v súlade s § 121 Civilného mimosporového poriadku zmenil vo výroku III. rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 10P/103/2014-178 zo dňa 18.2.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP/29/2016-205 zo dňa 20.6.2016 v časti výšky výživného otca na maloletého Tobiasa.
38. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
XX. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, keď rozhodol vo výroku IV. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).