Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

52Pc/6/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v právnej veci navrhovateľky : J. D., Q.. XX.XX.XXXX ,trvale bytom Y. XX, Bratislava proti odporcom: 1. rade: D.Š. R., Q.. XX.XX.XXXX, trvale , bytom Q. D. XX/XX, T. S. 2. rade: J. G. D., Q.. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/ A, Bratislava, o určenie otcovstva a úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Súd konanie o určenie otcovstva zastavuje. II. Súd zveruje maloletého G. D., Q.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. III. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. IV. Otec je povinný platiť výživné na maloletého G. vo výške 80,- € mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky počnúc doručením tohto rozsudku. V. Zročné výživné, za obdobie od 27.04.2017 do 13.06.2018 vo výške 1. 040,- Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky v lehote do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. VI. Styk otca s maloletým G. sa neupravuje. VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.) Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd 27.04.2017 domáhala určenia otcovstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému G., Q.. XX.XX.XXXX z dôvodu, že otec maloletého dieťaťa odmieta uznať svoje otcovstvo k nemu, neplní si svoju vyživovaciu povinnosť a o maloletého nejaví žiadny záujem, celá starostlivosť o maloletého je výlučne na navrhovateľke, odporca jej nijako finančne neprispieva. Uviedla, že s odporcom v 1.rade sa zoznámila približne v máji 2014 a je otcom aj jej syna S. ku ktorému síce otcovstvo odporca v 1.rade uznal, ale vyživovaciu povinnosť si voči nemu neplní. Zistila, že odporca v 1.rade je rozvedený, má 2 deti s bývalou manželkou na ktoré tiež ničím neprispieva. Žiadala určiť otcovstvo odporcu v 1.rade k maloletému dieťaťu ,nakoľko tomu svedčí aj zákonná domnienka, pretože okrem odporcu v 1.rade s iným mužom v rozhodnom čase nesúložila. Zároveň žiadala zveriť maloleté dieťa do jej starostlivosti, otca zaviazať na plnenie vyživovacej povinnosti vo výške 120 Eur mesačne a zaviazať ho aj na zaplatenie zročného výživného od podania návrhu na súd. 2.) Odporca v 1.rade sa k návrhu navrhovateľky písomne nevyjadril. 3.) Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, kolízneho opatrovníka maloletého G., oboznámil sa s obsahom súdneho spisu, a to najmä s rodným listom maloletého dieťaťa, so spisom tunajšieho súdu XXP/XX/XXXX a zistil nasledovné: 4.) Z rodného listu maloletého dieťaťa G. D., Q.. XX.XX.XX vydaného dňa XX.XX.XXXX matričným úradom Bratislava-Ružinov vyplýva, že otcom maloletého dieťaťa je odporca v 1.rade. 5.) Navrhovateľka v priebehu konania uviedla, že došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov na matrike a odporca v 1.rade bol zapísaný ako otec maloletého do rodného listu. Žiadala, aby

bolo na maloleté dieťa určené výživné vo výške 80 Eur mesačne, od podania návrhu tak, ako je v prípade ďalšieho dieťaťa, ktoré má s odporcom. Pokiaľ vie odporca pracuje a má príjem. Sú v styku telefonicky, ale nie často. Zatiaľ jej neplatí ani na staršie dieťa, ani na G.. Jej príjem je materský príspevok vo výške 226 Eur mesačne a prídavky na 2 deti vo výške 46 Eur mesačne. Býva v spoločnej domácnosti u mamy, ktorá hradí náklady na bývanie. Styk otca s maloletým dieťaťom nie je potrebné upravovať, nakoľko otec nemá o maloletého syna záujem 6.) Odporca v 1.rade na pojednávaní uviedol, že momentálne žije vo Veľkej Lomnici, nie je v pracovnom pomere, nechce sa zamestnať, nakoľko by mu hrozili exekúcie zo mzdy. Pracuje len brigádnicky. Jeho príjem je 300 Eur mesačne ,pričom má výživné na 4 deti, s týmto je to 5. Niekedy platí, niekedy nie. Na G. neprispel žiadnym výživným. Pracoval v Čechách so strýkom, tam už nepracuje, lebo sa mu nechce ísť až do Čiech. Nemá žiadne zdravotné ťažkosti, ani obmedzenia, ktoré by mu znemožňovali pracovať. Žiada, aby mu súd dal najnižšie výživné vo výške 27,50 Eur. Nežiada upraviť styk s maloletým. 7.) Kolízna opatrovníčka maloletého dieťaťa uviedla, že maloleté dieťa navrhuje zveriť do opatery matke a vzhľadom na osobné a majetkové pomery otca navrhuje uložiť mu vyživovaciu povinnosť minimálne vo výške 80,- € mesačne, ktorá výška je adekvátna. 8.)Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 9.) Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, a možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 10.) Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona 11.) Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičova v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 12.) Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 13.) Podľa § 65 ods.1 ZR, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného. 14.) Podľa § 65 ods.2 ZR, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. 15.) Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 16.) Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 17.) Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 18.) Podľa § 78 ods. 1, 3 ZR - dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 19.)Podľa § 109 CMP, ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví. 20.)Podľa § 110 s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého 21.)Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 22.) Podľa § 232 ods. 3 a 4 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 23.) Súd konanie v časti určenia otcovstva k maloletému dieťaťu v súlade s ustanovením § 109 zastavil, nakoľko v priebehu konania došlo k určeniu otcovstva k maloletému dieťaťu súhlasným vyhlásením rodičov a odporca v 1.rade bol ako otec maloletého dieťaťa zapísaný do jeho rodného listu.

24.) s poukazom na vyššie uvedené sa súd ďalej zaoberal úpravou práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Súd mal preukázané, že rodičia maloletého G. nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o dieťa zabezpečuje výlučne matka maloletého. Pokiaľ ide o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky otec maloletého toto nenamietal a zverenie dieťaťa do starostlivosti jemu ani nežiadal. Preto súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, zároveň určil, že zastupovať a spravovať majetok maloletého budú obaja rodičia. Rodičia nežiadali upraviť styk otca s maloletým dieťaťom. 25.) Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletému dieťaťu tak súd uvádza, že inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti

- deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. 26.) Pri určení výšky výživného v predmetnej veci súd vychádzal z potrieb maloletého, ale i z možností a schopností, ako aj z majetkových pomerov oboch rodičov, pričom zohľadnil skutočnosť, že starostlivosť o maloletého je zabezpečovaná výhradne matkou, pričom vzal tiež do úvahy, že okrem toho matka má ešte jedno maloleté dieťa, ktorého otcom je tiež odporca v 1.rade. Výdavky na dieťa spočívajú v nákladoch na zabezpečenie stravy, ošatenia, hygienických potrieb. Matka maloletého dieťaťa je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, nepracuje, stará sa o dve maloleté deti, ktoré má s odporcom v 1.rade, býva u matky a jej príjem dosahuje cca 272 Eur mesačne. Matka teda výlučne zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa a aj o ďalšieho maloletého syna, voči ktorému má odporca v 1.rade určenú vyživovaciu povinnosť, ktorú si však neplní. Naproti tomu otec maloletého dieťaťa, si neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletému dobrovoľne , na jeho starostlivosti sa nepodieľa ani osobne. Otec maloletého má ďalšie tri vyživovacie povinnosti. V súčasnosti pracuje občasne ako brigádnik a jeho príjem je 300 Eur mesačne. Trvalý pracovný pomer bol ukončený z jeho strany, nakoľko má exekučné zrážky, a aj zamestnanie v Českej republike ukončil, lebo sa mu tam nechce byť. Svoje mesačné výdavky žiadnym spôsobom nepreukázal. Odporca v 1.rade bol ochotný podieľať sa na vyživovacej povinnosti v minimálnej výške, čo však súd považuje na neprijateľné, a to napriek tomu, že má ďalšie trie vyživovacie povinnosti voči svojím maloletým deťom. Ako vyplýva aj z rozhodnutia tunajšieho súdu XXP/XX/XXXX odporca v 1.rade má možnosti a schopnosti dosahovať príjem vo výške minimálne 450,- eur mesačne tak, ako tomu bolo v jeho predchádzajúcom zamestnaní, alebo aj viac vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu práce, keď je nízka nezamestnanosť a nedostatok pracovných síl. Otec je v produktívnom veku, nemá žiadne zdravotné obmedzenia a teda je plne uplatniteľný na trhu práce v súčasnosti so širokou ponukou práce aj na nekvalifikovaných pracovných pozíciách, kde má bezpochyby reálnu možnosť dosahovať vyššie príjmy, ako dosahuje teraz brigádnicky vo výške 300 Eur mesačne, pričom ani z týchto príjmov si však svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom dobrovoľne neplní. Takýto postoj otca viacerých maloletých detí, ktorý sa nielenže nesnaží dosiahnuť dobrý príjem a plniť tak svoju vyživovaciu povinnosť ,ale naopak napr. trvalé zamestnanie odmieta je vyslovene nezodpovedný a na túto skutočnosť nemôže maloleté dieťa pri zabezpečení svojich primeraných potrieb nijako doplácať. Preto má súd za to, že určenie vyživovacej povinnosti voči maloletému G. odporcovi v 1.rade vo výške 80 Eur mesačne je primerané tak potrebám maloletého dieťaťa ,ako aj príjmovým schopnostiam a najmä možnostiam odporcu v 1.rade.V súvislosti s výškou určenej vyživovacej povinnosti odporcovi v 1.rade súd poukazuje aj na rozhodnutie v konaní XXP/XX/XXXX,kde bola odporcovi určený vyživovacia povinnosť v rovnakej výške aj k druhému maloletému dieťaťu , ktoré má spoločne s navrhovateľkou. 27.) Súd určil zročné výživné vo výške 1040 Eur, ktoré bolo určené odo dňa podania návrhu, t.j. od 27.04..2017 do vyhlásenia rozsudku, t.j. do 13.06.2018. Zročné výživné zaviazal otca splatiť v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku. 28.) O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 . Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 6 52Pc/6/2017 e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 . Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.