Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/186/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. W. XXX, za účasti združenia Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 314,16 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu, proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo 16. februára 2017, č. k. 25C/109/2013-110

rozhodol:

M e n í uznesenie tak, že združeniu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie nepriznáva. P r i z n á v a žalobcovi proti združeniu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Vo veci samej sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu zmluvnú pokutu v sume 314,16 Eur s príslušenstvom zo spotrebiteľského právneho vzťahu strán založeného Zmluvou o pripojení zo dňa 16.6.2004 a dodatkom k tejto zmluve zo dňa 3.6.2008. Okresný súd Košice I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom sp. zn. 25C/109/2013 zo dňa 30.5.2014 žalobu zamietol na podklade právneho záveru o neplatnosti dohody o zmluvnej pokute strán pre jej neurčitosť, rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi stranami tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania združeniu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej tiež len „združenie“), ktoré do konania vstúpilo z vlastnej iniciatívy a zúčastnilo sa ho v procesnom postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.

2. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 3Co/905/2014 zo dňa 28.6.2016 rozsudok zo dňa 30.5.2014 vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a združením zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že odvolací súd pristúpil k zrušeniu tejto časti rozhodnutia pre nedostatky jeho odôvodnenia.

3. V ďalšom konaní súd prvej inštancie napadnutým uznesením priznal združeniu plnú náhradu trov konania. Toto svoje rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 255 ods. 1 C.s.p. plným procesným úspechom strany (žalovaného), popri ktorej sa združenie na konaní zúčastnilo a konštatovaním, že združenie svojim vyjadrením (k žalobe), poukazujúcim na spotrebiteľskú neprijateľnosť dojednania o zmluvnej pokute, k procesnému úspechu žalovaného v spore prispel.

4. Proti tomuto rozhodnutiu o trovách konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní žalobca predovšetkým poukázal na zmenu procesnej úpravy, ku ktorej došlo s účinnosťou od 1.7.2016 a

argumentoval, že nakoľko nový procesný predpis vedľajšie účastníctvo neupravuje a združenie sa konania nezúčastňuje v niektorej z platným právom aprobovaných procesných pozícií, účasť združenia na konaní sa dňom 30.6.2016 skončila. Žalobca v ďalšej časti odvolania polemizoval so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého združenie svojim vyjadrením k žalobe prispelo k procesnému úspechu žalovaného a argumentoval, že otázkou prijateľnosti zmluvnej podmienky, na podklade ktorej bol v konaní uplatňovaný nárok sa súd musel zaoberať aj bez toho, aby to združenie namietalo. Za neúčelné považoval žalobca trovy združenia, vynaložené v súvislosti s jeho zastupovaním advokátom v spore i preto, že šlo len o jedno z mnohých konaní do ktorých vstúpilo a v ktorom sa jeho účasť obmedzila len na poukaz na notoricky známe skutočnosti či rozhodnutia súdov. Žalobca akcentoval, že už samotný účel, pre ktorý spotrebiteľské združenia podľa zákona vznikajú, predpokladá spôsobilosť združenia presadzovať a chrániť záujmy spotrebiteľov bez právnej pomoci advokáta. Preto zastúpenie združenia advokátom v konaní, v ktorom nedošlo z jeho strany ku konkrétnej a vecnej argumentácii nad rámec ochrany, ktorú spotrebiteľovi poskytuje súd z úradnej moci, nespĺňa podľa odvolateľa pre priznanie náhrady predpoklad účelnosti vynaložených trov konania. Žalobca týmito výhradami k spôsobu právneho posúdenia skutočností, majúcich význam pre rozhodnutie o trovách konania, uplatnil podľa posúdenia odvolacieho súdu odvolací dôvod podľa ust. 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.

5. Združenie sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrilo.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas (§ 362 C.s.p. ), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

7. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. odvolací súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. Zachovanie právnych účinkov procesných úkonov a ich následkov na právne postavenie všetkých subjektov konania navzájom, predurčilo podľa úvahy odvolacieho súdu kontinuálne zachovanie účasti združenia v konaní aj po zmene procesnej úpravy; síce už nie s rovnakými procesnými právami a povinnosťami ako dovtedy, keďže vedľajšie účastníctvo inštitucionálne zaniklo a ani v novom procesnom postavení intervenienta alebo osobitného subjektu, keďže na to neboli splnené procesné podmienky, avšak bezozvyšku pri zachovaní všetkých práv a povinností vo vzťahu k trovám konania, vynaložených alebo vyvolaných združením ešte v procesnom postavení vedľajšieho účastníka. To inak povedané znamená, že vo vzťahu k trovám konania účasť združenia v konaní pokračuje aj po účinnosti novej procesnej úpravy.

8. Žalobca svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť právneho posúdenia súdom prvej inštancie otázky splnenia zákonných predpokladov pre priznanie nároku na náhradu trov konania združeniu z hľadiska potrebnosti a účelnosti jeho zastúpenia v konaní advokátom. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

9. Podľa ust. § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Obdobne stanovovala potrebnosť a účelnosť vynaložených trov ako podmienku pre ich priznanie tiež predchádzajúca procesná úprava (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

10. Podľa ust. § 24 veta prvá O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.

11. Podľa ust. § 25 ods. 1 veta prvá O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

12. Podľa ust. § 93 ods. 2, 3 a 4 veta prvá a veta druhá O.s.p. v znení účinnom v čase vstupu združenia do konania, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. (3) Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. (4) V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba.

13. Z citovaných ustanovení nepochybne vyplývala právna možnosť vstupu občianskeho združenia na ochranu práv spotrebiteľa do konaní, predmetom ktorých boli nároky zo spotrebiteľských vzťahov i právo dať sa zastúpiť v konaní pred súdom advokátom. Treba v tejto súvislosti pripomenúť, že právo každého na právnu pomoc tiež v konaní pred súdmi vyplýva z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, pričom na poskytovanie právnej pomoci sú povolaní predovšetkým advokáti ( por. nález ÚS SR II. ÚS 148/06 z 12.4.2007, uznesenie NS SR 2 Cdo 93/2009 z 29. 7. 2010). Proti vstupu združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa postupom podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p. do konania, ani k jeho zastúpeniu v konaní advokátom a ani vo vzťahu k uplatneniu náhrady trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom v štandardnej procesnej situácii teda nemožno mať žiadne výhrady.

14. I posudzovaný prípad však nemožno nevnímať v kontexte ďalších stoviek, možno tisícov konaní, do ktorých vedľajší účastníci podľa predchádzajúcej procesnej úpravy vstupovali. Pre túto kategóriu vstupov vedľajších účastníkov do konaní bolo príznačné, že spotrebiteľské združenia vstupovali do konaní v krátkom časovom úseku, hromadne, bez akejkoľvek nadväznosti na osobu žalovaného ako spotrebiteľa alebo na povahu spotrebiteľského sporu, len podľa jediného kritéria, ktorým bola osoba žalobcu (pozn. odvolacieho súdu : mimo žalobcu napríklad tiež všeobecne známi iní poskytovatelia služieb elektronickej komunikácie, poskytovatelia spotrebiteľských úverov alebo ich singulárni nástupcovia). Signifikantné ďalej bolo, že spotrebiteľské združenia do týchto konaní vstupovali neadresne, oznámením o vstupe do konania so žiadosťou o doručenie žaloby a jej príloh bez akejkoľvek znalosti predmetu konania, len predpokladajúc podľa osoby žalobcu, že sa jedná o spotrebiteľský spor, neraz aj do už právoplatne skončených sporov a neraz i do konaní, do ktorých už na ochranu spotrebiteľa vstúpilo iné združenie. I účasť týchto spotrebiteľských združení v konaniach mala celkom zrejme jednotiace atribúty. Obrana vedľajšieho účastníka v týchto konaniach spočívala obvykle len v paušálnej námietke premlčania uplatneného práva bez jej odôvodnenia v okolnostiach konkrétneho prípadu a bez akejkoľvek nadväznosti na postoj žalovaného k plneniu prípadne premlčaného dlhu a takisto v neadresnom (bez akejkoľvek špecifikácie ) poukazovaní na spotrebiteľský charakter veci a na nutnosť skúmať prítomnosť neprijateľných podmienok bez akýchkoľvek konkrétností vzťahujúcich sa len na ten-ktorý prípad s tým, že zväčša sa táto časť obrany obmedzovala len na citácie noriem spotrebiteľského práva. Nemožno prehliadnuť ani, že v každom konaní, do ktorého takto spotrebiteľské združenia vstupovali, sa nechali zastupovať advokátom bez zreteľa na právnu či skutkovú náročnosť sporu a v každom konaní si uplatňovali náhradu trov právneho zastúpenia. Vo svetle týchto skutočností sa prirodzene javí a možno podľa úvahy odvolacieho súdu i rozumne vyvodiť, že ústredným účelom vstupu združení na ochranu spotrebiteľa do týchto konaní, nebolo ani tak pomôcť konkrétnemu spotrebiteľovi, alebo skupine spotrebiteľov prípadne napomôcť riešeniu konkrétneho spotrebiteľského problému alebo ich okruhu, ako skôr vytvoriť priestor pre poskytovanie právnych služieb advokátom, náhradu odmeny a hotových výdavkov, ktoré si vedľajší účastník uplatňoval, pričom ochrana spotrebiteľského práva, o ktorom vedľajší účastník v čase vstupu do konania nepochybne nemal ani najmenšiu vedomosť, tak nevyhnutne bola prostriedkom a nie účelom tohto procesu. Vstup spotrebiteľského združenia do konania s primárne iným cieľom ako chrániť práva spotrebiteľa nezodpovedá účelu sledovaného v ust. § 93 ods. 2 O.s.p. a ako taký predstavuje podľa posúdenia odvolacieho súdu zneužitie procesného práva, ktorému nemožno poskytnúť ochranu. Trovy vynaložené v súvislosti s procesnými úkonmi, ktorými dochádza k zneužitiu práva nevyhnutne nespĺňajú požiadavku účelnosti podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Pre úplnosť je potrebné dodať, že práve tieto hromadné, nekontrolované a nekoordinované vstupy spotrebiteľských združení do konaní viedli zákonodarcu najprv k sťaženiu podmienok ich vstupu do konaní a nakoniec vyústili v novej úprave do stavu, keď o účasti (pribratí) spotrebiteľského združenia v konaní už rozhoduje súd.

15. Je potrebné poznamenať, že do konaní vstupovali tiež spotrebiteľské združenia, ktoré v procesnom postavení vedľajšieho účastníka aktívne hájili záujmy konkrétneho spotrebiteľa, a to i vecne v okolnostiach konkrétneho prípadu. Tejto skupine spotrebiteľských združení rozhodne nemožno uprieť, že cieľom ich účasti v konaní skutočne bola ochrana práv spotrebiteľa. Ani tu však nemožno prehliadnuť niekoľko momentov. Predovšetkým je potrebné mať na zreteli, že i tieto spotrebiteľské združenia do konaní vstupovali z vlastnej iniciatívy, čo vo vzťahu k trovám konania znamená, na rozdiel od strán sporu mali na výber, či trovy vynaložia alebo nie. Do úvahy treba vziať tiež skutočnosť, že u spotrebiteľských združení sa už z podstaty a cieľa ich existencie objektívne predpokladá väčší stupeň vedomostí a zručností v oblasti spotrebiteľskej ochrany než u iných fyzických právnických osôb. To v konečnom dôsledku podľa úvahy odvolacieho súdu znamená, že účelnosť trov vynaložených spotrebiteľským združením na zastúpenie advokátom nebude daná jednak v skutkovo a právne takmer identických veciach (por. uznesenie NS SR 6 MCdo 9/2013 z 20.6.2014) a jednak v prípadoch, ktoré z radu obvyklých a všeobecne dostupných riešení opakujúcich sa spotrebiteľských otázok nijak nevybočujú. Naopak, nevyhnutnosť právnej pomoci bude opodstatnená v skutkovo a právne netypických a náročných prípadoch, vtedy, ak si to vyžiada zložitý priebeh konania alebo ťažká dôkazná situácia. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na záver ÚS SR prijatý v jeho náleze sp. zn. II. ÚS 78/03, podľa ktorého v súvislosti s rozhodovaním o nepriznaní náhrady trov právneho zastúpenia uplatňuje súd zákonom daný priestor pre zváženie účelnosti vynaložených trov konania a nezasahuje do podstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR.

16. V posudzovanom prípade združenie do konania vstúpilo na základe oznámenia, ktoré bolo doručené súdu dňa 28.6.2013. Podľa obsahu oznámenia združenie v tom čase nemalo vedomosť o tom, čo je predmetom konania ani v akom štádiu sa konanie nachádza. Dá sa povedať, že len naslepo združenie podalo odpor pre prípad, ak by vo veci bol vydaný platobný rozkaz, len vo všeobecnosti namietlo prítomnosť neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík a z opatrnosti vznieslo tiež námietku premlčania. Združenie zastúpené advokátom požiadalo o doručenie žaloby a jej príloh a uplatnilo si nárok na náhradu trov konania. Po doručení žaloby združenie vo vyjadrení zo dňa 17.11.2013 odcitovalo ust. § 52 ods. 3, § 53 ods. 1 a 5 a § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. 2 ods. 3 Ústavy SR a bez bližšej skutkovej či právnej argumentácie skonštatovalo, že zmluvnú pokutu považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a že obdobne rozhodli už súdy v iných konaniach, na ktoré odkázalo.

17. Majúc vo svojich úvahách na zreteli už zmienené východiská dospel odvolací súd k záveru, že ani povaha veci vykazujúca známky typového prípadu a ani priebeh konania nevyžadovali, aby ochrana záujmov spotrebiteľa, ktorú združenie prakticky poskytlo len formulárovým oznámením o vstupe a všeobecným vyjadrením k žalobe, v ktorej absentovali konkrétne skutkové a právne informácie, a ktoré len v nepatrne pozmenenej podobe predkladal v desiatkach (odvolaciemu súdu známych) iných prípadov, vyžadovala právnu pomoc advokáta. Pokiaľ preto združenie vynaložilo na jeho zastupovanie v konaní advokátom trovy, tieto nespĺňajú parametre potrebnosti a účelnosti vyžadované zákonom pre možnosť priznania ich náhrady. Preto odvolací súd rozhodnutie o trovách konania súdu prvej inštancie, založené na odlišnom, a preto nesprávnom posúdení rozhodujúcich skutočností postupom podľa ust. § 388 C.s.p. zmenil a sám rozhodol o trovách konania pred súdom prvej inštancie vo vzťahu medzi žalobcom a združením. Žiada sa v tejto súvislosti na doplnenie poznamenať, že o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným bolo právoplatne rozhodnuté už rozsudkom zo dňa 30.5.2014.

18. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. V súlade s citovaným ustanovením zákona odvolací súd priznal v odvolacom konaní plne procesne úspešnému žalobcovi proti združeniu nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.