Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Sas/5/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Jozefom Sábom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X/XX, D. E. F., právne zastúpený: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 – 10, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.09.2023 takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX X z 12.09.2023.

II. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX X z 19.06.2023 a vec jej vracia na ďalšie konanie.

III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Žalobca podal na Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) správnu žalobu zo dňa 03.11.2023 (ďalej aj „správna žaloba“), ktorá bola doručená správnemu súdu dňa 13.11.2023.

2. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 12.09.2023 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.06.2023, ktorým bola podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) uložená žalobcovi povinnosť vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok v celkovej sume 15 135,23 Eur za obdobie od 02. mája 2013 do 29 mája 2021.„rozhodnutie správneho orgánu nižšieho stupňa“).

3. Zároveň žalobca navrhol, aby mu bolo voči žalovanému priznané právo na úplnú náhradu trov konania.

II.

Administratívne konanie

4. Žalobca podal vo veci žiadosť o invalidný dôchodok, spísanú dňa 14.06.2010, ktorou požiadal o priznanie nároku na invalidný dôchodok uplatnený ku dňu 14.06.2010 (ďalej aj „žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 14.06.2010“).

5. Na základe žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 14.06.2010 bolo vydané rozhodnutie č. 580 930 6569 zo dňa 13.08.2010, ktorým bol podľa , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) žalobcovi od 25.01.2010 priznaný invalidný dôchodok v sume 230,90 Eur mesačne. (ďalej aj „rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 13.08.2010“)

6. Prílohou rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 13.08.2010 je osobný list dôchodkového poistenia (ďalej aj „osobný list dôchodkového poistenia“).

7. Žalobca podal žiadosť o starobný dôchodok, spísanú dňa 13.09.2021, ktorou požiadal o priznanie nároku na starobný dôchodok uplatnený ku dňu 10.09.2021 (ďalej aj „žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 13.09.2021“).

8. V žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 13.09.2021 v časti „Sídlo zamestnávateľa (odštepného závodu alebo inej organizačnej zložky) zapísané do obchodného registra ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, t.j. k 31. decembru 1992 alebo naposledy pred týmto dňom, ak žiadateľ vykonával zárobkovú činnosť na území Slovenskej republiky alebo Českej republiky, bolo na území:“ zaškrtol žalobca rámček pri možnosti „Českej republiky“. Zároveň v prílohe č. 1 k tejto žiadosti „Doby zamestnania, poistenia a iných činností“ žalobca uviedol, že v období od 01.08.1991 do 31.07.1993 názov a adresu zamestnávateľa: „OKD Dúl Karviná Ostrava.“

9. Sociálna poisťovňa, ústredie vydala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.04.2022, ktorým bol žalobcovi od 25.01.2010 priznaný invalidný dôchodok v sume 84,00 Eur mesačne (ďalej aj „rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 27.04.2022“). V odôvodnení tohto rozhodnutia sa uvádzalo, že týmto sa mení rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 13.08.2010.

10. Odôvodnenie rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 27.04.2022 ďalej uviedlo, že na situáciu žalobcu sa vzťahuje čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení v spojení s čl. 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Z dôvodu, že ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol žalobca „zamestnaný v OKD Karviná v Českej republike“, tak doby zabezpečenia, ktoré žalobca dovtedy získal, sa považujú za doby zabezpečenia v Českej republike.

11. Ďalej rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 27.04.2022 uviedlo, že rozsah dôb poistenia získaný v Českej republike predstavuje 7270 dní. Celková doba poistenia získaná žalobcom k 25.01.2010 predstavuje 10 882 dní. Z tejto doby mal žalobca v Slovenskej republike získať dobu poistenia 3612 dní Na základe uvedeného sa krátila suma invalidného dôchodku žalobcu koeficientom určeným podľa pomeru doby poistenia v Slovenskej republike k celkovej dobe poistenia, ktorú získal žalobca (t.j. k súčtu dôb poistenia získaných v Českej republike a v Slovenskej republike).

12. Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť časť vyplácaného invalidného dôchodku, ktorá bola vyššia než žalobcovi patrila, a to celkovo v sume 15 135,23 Eur.

13. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa uviedlo, že žalobca bol od 01. augusta 1991 do 31. júla 1993 zamestnaný „u zamestnávateľa OKD Důl Karviná v Ostrave“, a preto doby zabezpečenia, ktoré žalobca získal pred 01.01.1993 sa považujú za doby zabezpečenia v Českej republike. Ďalej odôvodnenie tohto rozhodnutia uviedlo, že žalobcovi boli uvedené skutočnosti podrobne vysvetlené v rozhodnutí o invalidnom dôchodku zo dňa 27.04.2022.

14. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa obsahuje rozpis súm invalidného dôchodku, ktorý bol žalobcovi za jednotlivé obdobia vyplácaný, v porovnaní so sumou, ktorá mala žalobcovi patriť podľa rozhodnutia o invalidnom dôchodku zo dňa 27.04.2022. Ďalej rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa uviedlo, že výška takéhoto rozdielu vo vyplatenej sume má v období od 02.05.2013 do 29.05.2021 predstavovať celkovo 16 272,43 Eur. Táto suma bola zúčtovaná s doplatkom na starobnom dôchodku za obdobie 30.05.2021 do 01.07.2022 a 13. dôchodkom za rok 2021 spoločne v sume 1 137,20 Eur, pričom výsledná suma zostatku naviac vyplateného invalidného dôchodku bola 15 135,23 Eur.

15. Žalobca podal voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolanie zo dňa 08.08.2023 (ďalej aj „odvolanie“).

16. V odvolaní žalobca namietal, že nebol zvýhodnený priznaním invalidného dôchodku v pôvodnej sume, keďže obdobie jeho poistenia v Českej republike nebolo pri výpočte takejto sumy invalidného dôchodku zohľadnené. Ďalej v odvolacích námietkach žalobca uviedol, že nemal v úmysle „uviesť Sociálnu poisťovňu do omylu, vedome žiadnym spôsobom nespôsobil a ani taká skutočnosť nenastala, že by mu bola vyplatená vyššia suma invalidného dôchodku“. Žalobca tvrdil, že mal odovzdať so svojou žiadosťou o invalidný dôchodok zo dňa 14.06.2010 všetky listiny potrebné na riadne posúdenie a stanovenie výšky jeho invalidného dôchodku.

17. Ďalej žalobca v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vzniesol námietku premlčania.

18. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím. Odvolaciu námietku o predložení všetkých listín žalobcom k jeho žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 14.06.2010 nepovažoval žalovaný za pravdivú. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že v prílohe č. 1 k žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 14.06.2010 sa nenachádza žiaden údaj o dobe zamestnania alebo o evidencii nezamestnanosti žalobcu za obdobie od 01.08.1991 do 07.02.1993. Ďalej žalovaný uviedol, že vplyv zamestnania žalobcu v tomto období na výpočet výšky invalidného dôchodku dostatočne zdôvodnili rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 27.04.2022 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný mal za to, že uplatnená námietka premlčania je nedôvodná s poukazom na to, že k zisteniu neoprávnenej výplaty invalidného dôchodku došlo až spísaním žiadosti o starobný dôchodok dňa 13.09.2021.

III.

Súdne konanie

19. Správna žaloba – žalobné body vyplývajúce z obsahu správnej žaloby sú nasledujúce:

- žalobca nemohol byť zvýhodnený tým, že neuviedol vo svojej žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 14.06.2010 obdobie od 01.08.1991 do 07.02.1993, keďže toto obdobie nebolo pri rozhodovaní o invalidnom dôchodku žalobcu zohľadnené,

- žalobca predložil všetky listiny, ktoré mal k dispozícii a bol neprávom obvinený z úmyselného zamlčiavania skutočností,

- žalobca nemal v úmysle uviesť Sociálni poisťovňu do omylu,

- žalobca poukázal na vznesenú námietku premlčania, ktorú uplatnil vo svojom odvolaní.

20. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 04.12.2023 – skutkové tvrdenia a právne argumenty, ktoré vyplývajú z jeho obsahu sú nasledujúce:

- zohľadnením všetkých dôb poistenia akoby tieto patrili žalobcovi v Slovenskej republike bol žalobcovi vyplácaný invalidný dôchodok vo vyššej sume než mu patril, keďže doby poistenia, ktoré žalobca získal do 31.12.1992 sa považujú za doby poistenia v Českej republike,

- tvrdenie žalobcu, že zdokladoval všetky svoje doby poistenia, vrátane doby poistenia v Českej republike, sa nezakladá na pravde,

- subjektívna ani objektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku podľa vo veci neuplynula,

21. Správny súd uznesením č.k. zo dňa 18.12.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.01.2023, priznal správnej žalobe odkladný účinok.

22. Dňa 15.01.2023 bolo žalobcovi doručené vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 04.12.2023, žalobca sa k tomuto vyjadreniu replikou nevyjadril.

23. Vo veci sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach a z tohto dôvodu správny súd nebol podľa viazaný žalobnými bodmi. Na základe uvedeného správny súd posúdil preskúmavané rozhodnutie aj nad rámec žalobných bodov.

24. Správny súd dňa 31.05.2023 po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, priebehu administratívneho konania ako aj súdneho a administratívneho spisu, vyhlásil tento rozsudok podľa bez nariadenia pojednávania vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.

IV.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

25. Podľa Príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur a c) vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila

26. Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení Doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom.

27. Podľa čl. 20 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení ak občan nemal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom zamestnávateľa so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, považujú sa doby zabezpečenia získané pred týmto dňom za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal občan trvalý pobyt ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom.

28. Podľa čl. 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky.

29. Podľa čl. 15 ods. 2 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení ak adresa zamestnávateľa nie je uvedená v obchodnom registri (napríklad pri niektorých podnikoch zriadených priamo zákonom), postupuje sa podľa článku 20 ods. 2 zmluvy.

V.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

30. Z hľadiska skutkových zistení žalovaného mal správny súd za preukázané, že v žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 14.06.2010 v časti „Sídlo zamestnávateľa (odštepného závodu alebo inej organizačnej zložky) zapísané do obchodného registra ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, t.j. k 31. decembru 1992 alebo naposledy pred týmto dňom, ak žiadateľ vykonával zárobkovú činnosť na území Slovenskej republiky alebo Českej republiky, bolo na území:“ zaškrtol žalobca rámček pri možnosti „Slovenskej republiky“. Zároveň v prílohe č. 1 k tejto žiadosti „Doby zamestnania, poistenia a iných činností“ žalobca neuviedol žiadne údaje v období od 01.08.1991 do 07.02.1993.

31. Žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 14.06.2010 obsahuje v časti 12. vyhlásenie podpísané žalobcom, podľa ktorého žalobca vyhlásil, že údaje v tejto žiadosti sú podľa jeho vedomostí pravdivé a úplné. Zároveň žalobca vyhlásil, že si je vedomý právnych následkov uvedenia nepravdivých údajov, ako i povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy dôchodku.

32. Vyššie popísané konanie žalobcu je teda nutné považovať za také, ktoré spôsobilo, že invalidný dôchodok bol žalobcovi vyplatený vo vyššej sume ako patrila. Zároveň z poučenia uvedeného na žiadosti o invalidnom dôchodku zo dňa 14.06.2010 vyplýva, že žalobca takto konal vedome. Príslušné vedomé nepravdivé vyplnenie údajov v žiadosti o invalidnom dôchodku zo dňa 14.06.2010 postačuje na konštatovanie, že došlo k naplneniu predpokladov vedomého konania žalobcu v intenciách

33. Zároveň neobstojí tvrdenie žalobcu, že mal predložiť spoločne so žiadosťou o invalidný dôchodok zo dňa 14.06.2010 listiny preukazujúce doby zamestnania v Českej republike týkajúce sa obdobia 01.08.1991 do 07.02.1993. Uvedené listiny sa v administratívnom spise nenachádzajú. Zároveň údaj o takomto zamestnaní nebol uvedený v žiadnej inej časti žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 14.06.2010.

34. Žalobca v rámci žalobných bodov namietal, že nemal byť zvýhodnený tým, že neuviedol doby zamestnania za obdobie od 01.08.1991 do 07.02.1993, keďže tieto sa pri výpočte sumy invalidného dôchodku neprejavili. Je pravdou, že v osobnom liste dôchodkového poistenia je pre rok 1991 uvedená doba poistenia iba v dĺžke 194 dní a pre rok 1992 nie je uvedená žiadna doba poistenia. Žalobca však opomína na to, že aplikácia čl. 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení znamená, že všetky predchádzajúce doby poistenia, ktoré žalobca získal – v tomto prípade doby poistenia od roku 1973 do 31.12.1992 sa majú považovať za doby poistenia v Českej republike. Rozdiel v dobách poistenia, ktorý neuvedením príslušných údajov vznikol, nespočíva, len v samotných opomenutých dobách poistenia za obdobie od 01.08.1991 do 07.02.1993, ale prejavuje sa vo všetkých dobách poistenia od roku 1973 do 31.12.1992. Preto tento žalobný bod správny súd vyhodnotil ako nedôvodný.

35. Žalobca vzniesol námietku premlčania práva na vrátenie dávky poskytnutej v nesprávnej sume podľa Túto námietku vzniesol žalobca vo svojom odvolaní. Z tohto dôvodu bol žalovaný povinný na túto námietku premlčania prihliadať (mutatis mutandis rozsudok veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 27.09.2023).

36. Právnou skutočnosťou zakladajúcou plynutie subjektívnej premlčacej doby na vrátenie neoprávnene vyplatenej časti invalidného dôchodku bolo spísanie žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 13.09.2021. Z tohto dôvodu sa správny súd stotožnil so záverom žalovaného, že vo veci došlo k dodržaniu trojročnej subjektívnej lehoty podľa

37. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný nevenuje pozornosť dodržaniu objektívnej desaťročnej premlčacej doby, ktorá podľa plynie odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Taktiež ani rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa sa otázke plynutia tejto premlčacej doby výslovne nevenuje. Uvedené sa prejavuje iba v období, za ktoré mal žalobca vrátiť časť nesprávne vyplateného invalidného dôchodku – obdobie od 02. mája 2013 do 29. mája 2023 2021 (žalobcovi bol priznaný starobný dôchodok k 30.05.2021). Správny súd na tomto základe usúdil, že správny orgán prvého stupňa ako prvý deň výplaty invalidného dôchodku, z ktorého časť mala byť žalobcom vrátená, určil deň 02.05.2013. V celkovej sume 16 272,43 Eur by mala byť teda zahrnutá aj časť invalidného dôchodku, ktorá mala byť vyplatená žalobcovi 02. mája 2013 a to vo výške rozdielu medzi sumou invalidného 248,8 Eur a sumou invalidného dôchodku 90,50 Eur, čo predstavuje 158,3 Eur (prípadne taktiež výplata v mesiaci jún 2013). K vydaniu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa došlo dňa 19.06.2023. Vo veci teda došlo k premlčaniu povinnosti vrátenia príslušných častí dávok invalidného dôchodku, ktoré boli žalobcovi vyplácané v období presahujúcom 10 rokov spätne od dátumu 19.06.2023. V tejto časti považoval správny súd za dôvodnú námietku premlčania vznesenú žalobcom.

38. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. -31 zo dňa 24.04.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.05.2023, a ktorým došlo k zrušeniu skoršieho rozhodnutia žalovaného č. 580 930 6569 0 zo dňa 20.06.2022, uložil žalovanému: „dôsledne skúmať plynutie tak subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej lehoty zakotvenej v ust. ZSP (pozn. súdu ), a až po skonštatovaní, že právo na vrátenie dávky nie je premlčané, následne vyhodnotí, či došlo k naplneniu niektorej skutkovej podstaty uvedenej v ods.

1 ZSP. (pozn. súdu ).“ Správny súd dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval v súlade s týmto záväzným právnym názorom, keďže z preskúmavaného rozhodnutia nie je zrejmé ako sa vysporiadal s otázkou plynutia objektívnej premlčacej doby podľa Táto skutočnosť nie je z preskúmavaného rozhodnutia zrejmá. Správny súd sám čelil problému identifikovať dátum výplaty dávok, ktorých častí takto uložil správny orgán prvého stupňa v rozhodnom období vrátiť žalobcovi (tieto nie sú v preskúmavanom rozhodnutí a ani v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa uvedené).

39. Podľa Z.z poistenec musí vedome inak spôsobiť, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. Pojem „spôsobiť“ vyjadruje príčinný vzťah medzi vedomím konaním poistenca a vyplatením dávky neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. Nie je vylúčená situácia taká, že dávka bude vyplatená vo vyššej sume ako patrila jednak z dôvodu vedomého konania na strane poistenca a jednak z dôvodu chyby na strane Sociálnej poisťovne. V takom prípade by bolo potrebné rozlíšiť spolupôsobenie oboch súčasne prítomných príčin a určiť v akom rozsahu možno nesprávnu výplatu dávky vo vyššej sume ako patrila pričítať vedomému konaniu poistenca. Preto určenie výšky invalidného dôchodku podľa rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 27.04.2022 nemá povahu záväzne rozhodnutej predbežnej otázky podľa . o tom, v akej výške možno od žalobcu požadovať vrátenie invalidného dôchodku vyplateného vo vyššej sume ako patrila podľa .

40. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa určuje časť invalidného dôchodku, na ktorej vrátenie je žalobca povinný, vo forme rozdielu medzi vyplatenými sumami invalidného dôchodku a výškou invalidného dôchodku podľa rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 27.04.2022. Správnosť uloženej povinnosti na vrátenie časti invalidného dôchodku v preskúmavanom rozhodnutí sa takto priamo odvíja od toho ako bola suma invalidného dôchodku určená v rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 27.04.2022. V rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 27.04.2022 bola stanovená doba poistenia žalobcu v Českej republike v dĺžke 7270 dní. Uvedená doba je dôležitá pre určenie koeficientu, ktorým sa kráti suma invalidného dôchodku žalobcu – keďže o túto dobu sa znižuje celková doba poistenia žalobcu v Slovenskej republike, za ktorú žalobcovi patrí invalidný dôchodok. Pre účely výpočtu príslušného koeficientu platí, že čím je dlhšia doba poistenia v Českej republike, tým kratšia doba poistenia je v Slovenskej republike a teda tým je koeficient krátenia invalidného dôchodku pre žalobcu nevýhodnejší.

41. Podľa preskúmavaného rozhodnutia žalobca spôsobil nesprávne stanovenie výšky invalidného dôchodku tým, že neuviedol údaj o svojom zamestnaní u zamestnávateľa: „OKD Dúl Karviná Ostrava“ a tým, že v období od 01.08.1991 do 07.02.1993 neuviedol „žiadne obdobie dôchodkového poistenia v žiadosti o invalidný dôchodok“ (rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, s. 2). Zhodne preskúmavané rozhodnutie popisuje konanie žalobcu tak, že žalobca neuviedol v žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 14.06.2010 to, že k 31.12.1992 ma jeho zamestnávateľ „sídlo na území Českej republiky“ a že žalobca v prehľade dôb poistenia a iných činností neuviedol „v období od 01. augusta 1991 do 07. februára 1993 žiadny údaj o dobe zamestnania (poistenia).“ (preskúmavané rozhodnutie, s. 5). Iné konanie žalobcu, ktoré malo spôsobiť výplatu invalidného dôchodku vo vyššej sume ako patrila, nie je v preskúmavanom rozhodnutí udávané.

42. Vyššie popisovanému konaniu žalobcu teda možno pripísať len nesprávne určenie výšky invalidného dôchodku na základe dôb poistenia, ktoré žalobca získal od roku 1973 (počiatočný rok dôb poistenia) do 31.12.1992, resp. prípadne najneskôr do 07.02.1993. Nesprávne priradenie dôb poistenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou mohlo byť spôsobené takto popisovaným vedomím konaní žalobcu len v týchto časových intervaloch.

43. Správny súd preto porovnal dĺžku poistenia, ktorú celkovo získal žalobca od roku 1973 do 07.02.1993. Podľa osobného listu dôchodkového poistenia (z ktorého vychádzalo rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 13.08.2010), žalobca za toto obdobie získal dobu poistenia 6525 dní. V tomto období nebola zahrnutá doba poistenia za časť roku 1991, celý rok 1992 a časť roku 1993 do 07.02.1993 – z dôvodu, že tieto údaje žalobca vo svojej žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 14.06.2010 neuviedol. Správny súd preto porovnal dobu poistenia žalobcu v Českej republike podľa potvrdenia dôb poistenia zo dňa 13.01.2022, ktoré bolo vyhotovené Českou správou sociálneho zabezpečenia (ďalej aj „potvrdenie dôb poistenia zo dňa 13.01.2022“). Z potvrdenia dôb poistenia zo dňa 13.01.2022 vyplýva,

že žalobca mal získať do 07.02.1993 doby poistenia v Českej republike nasledovne: od 01.09.1973 do 21.06.1976 – 1025 dní, od 01.07.1976 do 29.09.1976 – 91 dní, od 30.09.1976 do 31.03.1991 – 5296 dní, od 03.04.1991 do 30.06.1991 – 88 dní + 1 deň, od 17.07.1991 do 31.07.1991 – 15 dní, od 01.08.1991 do 31.12.19991 – 147 dní + 6 dní, od. 1.1. 1992 do 31.12.1992 – 352 dní + 14 dní, od 01.01.1993 do 07.02.1993 - 38 dní. Celkovo mal za toto obdobie získať žalobca v Českej republike dobu poistenia 7073 dní. Podľa potvrdenia dôb poistenia zo dňa 13.01.2022 za obdobie od 01.08.1991 do 07.02.1993 mal žalobca získať v Českej republike dobu poistenia 557 dní.

44. Celkový súčet doby poistenia podľa osobného listu dôchodkového poistenia (6525 dní + 557 dní) predstavuje 7082 dní a je vyšší ako doba poistenia 7073 dní podľa potvrdenia dôb poistenia zo dňa 13.01.2022. Správny súd preto údaje z osobného listu dôchodkového poistenia porovnal s priebehom dôchodkového poistenia žalobcu, dátum tlače 23.04.2022 o 14:59, ktorý sa nachádza v administratívnom spise (ďalej aj „priebeh dôchodkového poistenia“). Podľa údajov z priebehu dôchodkového poistenia žalobca získal od roku 1973 do 07.02.1993 dobu poistenia 7073 dní. Rozdiel oproti údajom z osobného listu dôchodkového poistenia je spôsobený tým, že pre rok 1976 udáva osobný list dôchodkového poistenia dobu poistenia 366 dní, zatiaľ čo v priebehu dôchodkového poistenia je pre rok 1976 uvedená doba poistenia 357 dní. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že žalobca do 31.07.1991 získal, dobu poistenia 6516 dní, za obdobie od 01.08.1991 do 07.02.1993 získal dobu poistenia 557 dní a celkovo žalobca získal za obdobie od roku 1973 do 07.02.1993 dobu poistenia 7073 dní.

45. Vzhľadom na to, ako je popisované vedomé konanie žalobcu v preskúmavanom rozhodnutí, tak konanie žalobcu mohlo spôsobiť získanie invalidného dôchodku vo vyššej sume ako patrila najviac vo vzťahu k dobe poistenia 7073 dní. Správny súd opakuje, že v prípade výpočtu koeficientu, ktorým sa kráti žalobcov invalidný dôchodok, je pre žalobcu nevýhodné, získanie dlhšej doby poistenia v Českej republike (keďže o túto dobu sa doba poistenia v Slovenskej republike znižuje). Z tohto dôvodu použitá doba poistenia 7270 dní vo výpočte sumy invalidného dôchodku je nevýhodnejšia, než ak by vychádzal správny orgán prvého stupňa z kratšej doby poistenia.

46. V prípade, ak by malo byť žalobcovi vytýkané aj to, že vedome neuviedol niektorú z ďalších dôb poistenia v Českej republike, čím by sa mohol prípadne zvýhodniť, tak by musela byť táto skutočnosť výslovne uvedená v preskúmavanom rozhodnutí. Keďže tomu tak nebolo, mohlo byť vedomému konaniu žalobcu pričítané iba to, že spôsobilo určenie vyššej sumy invalidného dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia za obdobie od roku 1973 do 07.02.1993 (resp. do 31.12.1992). Iba z takejto doby poistenia mohol správny orgán prvého stupňa vychádzať pri výpočte krátenia invalidného dôchodku pre účely požadovaného vrátenia vyplatených častí invalidného dôchodku v intenciách Z týchto dôvodov správny súd dospel k záveru, že suma, ktorú preskúmavané rozhodnutie v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa ukladajú žalobcovi vrátiť je vyššia ako taká, ktorej vyplatenie mohol sám žalobca spôsobiť označeným vedomým konaním.

47. V preskúmavanom rozhodnutí sa uvádza, že žalobca bol zamestnaný u „OKD Dul Karviná v Českej republike.“ Rozhraničujúce kritérium stanoveným v čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení je sídlo zamestnávateľa alebo odštepného závodu, ktoré je zapísané v obchodnom registri. Jedná sa teda o formálne kritérium, ktorého naplnenie je podmienené príslušným zápisom v obchodnom registri. Pre správnu aplikáciu čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení sa teda vyžaduje presné stotožnenie zamestnávateľa a to konkrétnymi údajmi o zápise zamestnávateľa, jeho odštepného závodu alebo inej organizačnej zložky v obchodnom registri.

48. Podľa verejne dostupného obchodného registra Českej republiky: „Veřejný rejstřík a Sbírka listin“, nevedel správny súd identifikovať subjekt alebo odštepný závod pod názvom „OKD Důl Karviná“. Podľa čiastkového výpisu z tohto obchodného registra, ktorý tvorí súčasť administratívneho spisu, správny súd zistil, že v tomto registri bola zapísaná obchodná spoločnosť pod názvom „Ostravsko-karvinské doly, akciová společnost“ a to od roku 1991 do 1996, pričom od roku 1996 niesla táto obchodná spoločnosť názov OKD, a. s. . Táto obchodná spoločnosť nemala zapísaný odštepný závod alebo inú organizačnú zložku s označením „OKD Důl Karviná“.

49. Preskúmavané rozhodnutie je v tomto smere neurčité, keďže informácie v ňom uvedené nie sú dostatočné na určenie všetkých okolností podstatných pre aplikáciu čl. 20 ods.

1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Uvedené vedie k nedostatočnému vymedzeniu konania žalobcu pre účely pripísania zodpovednosti pre účely vrátenia invalidného dôchodku vo vyššej sume ako patrila. Nemožno bez ďalšieho akceptovať, že neuvedením svojho zamestnania u subjektu „OKD Dul Karviná“ (preskúmavané rozhodnutie takto označuje subjekt, ktorý neexistoval, a preto nemohol mať zapísané sídlo v obchodnom registri), žalobca spôsobil nesprávnu výplatu invalidného dôchodku. Správny súd v tomto smere považoval preskúmavané rozhodnutie v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.

VI.

Záver

50. Správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nie sú v súlade so zákonom, keďže vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť podľa . Preto preskúmavané rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa .

51. V ďalšom konaní bude správny orgán prvého stupňa postupovať tak, aby boli odstránené nedostatky vytýkané v odôvodnení tohto rozsudku, ktoré sa týkali ustálenia premlčacej doby podľa , zrozumiteľnosti rozhodnutia a spôsobu výpočtu rozdielu v sume invalidného dôchodku pre účely uloženia povinnosti podľa .

52. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa tak, že vo veci plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.