Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_4T-26-2018.pdf
PDF · 79.55 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/26/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Farkašovej a prísediacich Veroniky Mikulcovej a Milana Kováča v trestnej veci proti obžalovanému V. B. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.06.2018 takto
rozhodol:
Obžalovaný :
V. B. F. B. B. , nar.XX.XX.XXXX v Zlatých Moravciach, trvale bytom R. B. I., N. XXX/XX, t.č. bytom I., Š. XX
j e v i n n ý , ž e :
od bližšie nezisteného obdobia, najmenej však od augusta 1999 do 13.04.2017 v R. B. I., v bytovke na adrese N.Á. XXX/XX, opakovane fyzicky a psychicky týral svoju družku poškodenú F. N., s ktorou má spoločnú dcéru W. B., a to tým spôsobom, že ju pravidelne ponižoval, slovne napádal a vulgárne jej nadával, najmä že je špina, hnida a kurva špinavá, taktiež ju fyzicky napádal jeden-dvakrát za mesiac tým spôsobom, že ju udieral predovšetkým päsťami do rôznych častí tela, zhodil ju na gauč, alebo na posteľ a tam ju bil, škrtil ju oboma rukami, v roku 2009 v Z. ju zbil tak, že jej vybil zuby, napadol ju vždy keď mu protirečila, pričom týmto konaním poškodenej spôsoboval psychické a fyzické utrpenie a vyvolával u nej strach a napätie, pričom svedkom útokov obžalovaného bola aj ich spoločná dcéra
- poškodená W. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá celú situáciu zle znášala a správaním obžalovaného bola dlhodobo psychotraumatizovaná, čo u nej viedlo až k vývinu posttraumatickej stresovej poruchy,
t e d a :
blízkej osobe spôsoboval fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, spôsobením rán rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a takto konal po dlhší čas
t ý m s p á ch a l :
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona,
Z a to s a o d s u d z u j e :
Podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa§ 37 Trestného zákona s použitím § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3(tri) roky. Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu podmienečne odkladá a zároveň sa ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe. Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona ustanovuje sa skúšobná doba v trvaní 3(tri) roky. Podľa § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona ukladá sa obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému V. B. a vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, pretože obžalovaný po prednesení obžaloby vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.
Obžalovaný na otázky uvedené v § 333 ods. 3
- písm. c/ Tr.por. , či rozumie tomu, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu odpovedal: áno
- písm. d/ Tr.por., či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, odpovedal: áno
- písm. f/ Tr.por., či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona, odpovedal: áno
- písm. g/ Tr.por., či bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu, odpovedal: áno
- písm. h/ Tr.por., či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona, odpovedal: áno
Vzhľadom na to, že obžalovaný na položené otázky odpovedal kladne, súd na návrh prokurátora, prijal jeho vyhlásenie.
Na základe takto vykonaného dokazovanie mal súd preukázané, a to predovšetkým vyhlásením obžalovaného, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, dopustil sa ho tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a tak svojím úmyselným konaním naplnil objektívnu aj subjektívnu stránku zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona.
Obžalovaný najmenej od augusta 1999 do 13.4.2017 opakovane fyzicky napádal svoju družku W. B., slovne ju ponižoval a vulgárne nadával, pričom v roku 2009 pri fyzickom útoku jej vybil zuby. Svedkom jeho atakov bola aj ich spoločná dcéra W. B., ktorá v dôsledku správania sa obvineného bola dlhodobo psychotraumatizovaná, čo vyplýva zo znaleckého posudku. Súd pri ustálení právnej kvalifikácie, tak ako prokurátor, vychádzal nielen z následkov útoku, ale prihliadol aj na dlhodobosť trvania útokov. Súd ani o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním obžalovaného a jeho úmyselným zavinením na strane jednej a vzniknutým následkom na záujme chránenom ustanovením § 208 Trestného zákona (ochrana blízkych osôb) na strane druhej, nemal žiadne pochybnosti.
Z hľadiska osobných pomerov bolo zistené, že obžalovaný z miesta bydliska bližšie hodnotená nie je. Vo výpise evidencie priestupkov má tri záznamy všetky za priestupky spáchané v oblasti dopravy, z toho jeden pred spáchaním prejednávaného trestného činu. V odpise registra trestov má jeden záznam za odsúdenie nedbanlivostného trestného činu v roku 2013, na tento záznam súd neprihliadol, pretože sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený.
Zo znaleckého posudku znalca z odboru psychiatria W.. S. O. vyplýva, že znalec u obžalovaného zistil konzum alkoholu na úrovni úzu až abúzu (utívania až nadužívania) bez závislosti.
Pri ukladaní trestu vychádzal súd zo základných zásad ukladania trestov, ktoré sú upravené v ustanovení § 34 Trestného zákona a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovanému trest, zohľadniac pritom všetky kritériá, ktoré sú rozhodujúce nielen pre druh trestu ale aj pre jeho výmeru. Druh trestu bol v danom prípade jednoznačne určený zákonným ustanovením § 208 odsek 3 Trestného zákona (trestná sadzba pri tomto zločine je určená výmerou 7 až 15 rokov). Súd pri úvahách o výmere trestu prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, tiež poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a bral do úvahy aj osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť nápravy. Obžalovanému súd pričítal tri poľahčujúce okolnosti a to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, priznal sa k spáchaniu trestného činu, trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a súdu, pričom súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.
Pri úvahe o výmere trestu súd prihliadol aj na to, že u poškodenej F. N. nebol znalcom zistený syndróm týranej osoby, správanie obžalovaného táto pociťovala ako ťažké príkorie. Okrem toho obžalovaný po 13.4.2017 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, jeho správanie sa zmenilo voči dcére, ktorá s ním napriek skutočnostiam skonštatovaným v skutkovej vete rozsudku, udržiava naďalej kontakt.
S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že účel trestu bude u obžalovaného dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky za použitia ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu, v zmysle ktorého súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Podľa § 39 odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov. Výkon trestu súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom na dobu 3 roky, pričom takto súd postupoval najmä z toho dôvodu, že sa na obžalovaného hľadí ako na netrestanú osobu, a na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Počas probačného dohľadu v skúšobnej dobe, ktorý bude vykonávať príslušný probačný a mediačný úradník, bude obžalovaný povinný dodržiavať obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov. Pri ukladaní tohto obmedzenia súd vychádzal zo znaleckého posudku W.. S. O..
Podľa názoru súdu takýto trest zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona a je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákon a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Zároveň súd má za to, že takáto výmera a druh trestu povedie obžalovaného k tomu, aby sa v budúcnosti obdobného trestného činu nedopustil, svoje osobné problémy riešil s chladnou hlavnou po prípadnej porade s odborníkom, a v neposlednom rade aj so svojou rodinou.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a okolnosti súd o vine a teste obžalovaného, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé,
ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.