Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Pc/6/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Petrom Csankom v právnej veci starostlivosti o maloletého O. V., L.. XX.XX.XXXX, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, dieťa rodičov: matka: S. V., L.. XX.XX.XXXX, P. J. Š. XXX, t. č. J. XX, otec: O. M., L.. XX.XX.XXXX, P. J. V. B. XX, V. o určenie otcovstva, takto

rozhodol:

I. Maloletý O. V., L.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky S. V., L.. XX.XX.XXXX, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. O. M., L.. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý platiť výživné na maloletého O. V., L.. XX.XX.XXXX vo výške 40,- Eur mesačne počnúc dňom 01. 04. 2015 vopred k rukám navrhovateľky S. V., L.. XX.XX.XXXX, vždy do 25. dňa každého mesiaca.

III. Nedoplatok výživného za dobu od 01. 04. 2015 do 31. 05. 2018 vo výške 1520,- Eur je O. M., L.. XX.XX.XXXX p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach po 40 ,- Eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným, k rukám navrhovateľky S. V., L.. XX.XX.XXXX, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

IV. Styk O. M., L.. XX. X. XXXX s maloletým O. V., L.. XX. X. XXXX sa n e u p r a v u j e .

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka (ďalej aj ako „matka maloletého dieťaťa“) podala na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhala voči O.J. M., nar. XX.XX.XXXX určenia otcovstva k maloletému dieťaťu - O. V., L.. XX.XX.XXXX.

2. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na pojednávaní sa oboznámil s návrhom, rodným listom maloletého dieťaťa, odpoveďami na lustrácie v Registri obyvateľov SR, ako aj registroch Sociálnej poisťovne, doplnením návrhu z č. l. 27, rozpisom výdavkov na dieťa z č. l. 39, pracovnou zmluvou navrhovateľky, potvrdením z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec o poberaní prídavku na dieťa aj rodičovského príspevku za jednotlivé roky, tiež potvrdením o vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie, rozhodnutím o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie, ako aj vykonaním ostatných listinných dôkazov.

3. Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu a za otca maloletého označuje O. M.. O. M. uznal pred súdom otcovstvo k maloletému O. V.. Vzhľadom k tomu, že počas

konania došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov súd postupoval v zmysle ustanovenia § 109 a samostatným uznesením konanie zastavil.

4. Keďže s konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené konanie o výkon rodičovských práv a povinností a o výživné dieťaťa, súd vyzval rodičov maloletého na dohodu o úprave rodičovských práv k maloletému dieťaťu. Matka maloletého uviedla, že s otcom maloletého sa dohodli, že sa maloletý Róbert zverí do osobnej starostlivosti matky, s čím otec dieťaťa výslovne súhlasil a čo sa týka úpravy styku zatiaľ uvádzajú, že to bude vecou ich vzájomnej dohody.

5. Súd sa na pojednávaní oboznámil s potvrdením o príjme otca, ako aj s predloženou správou z ktorej vyplýva, že ďalší D. O.J. M. - C. V., L.. XX. X. XXXX má 7 diagnóz, O. M. uvádza, že s maloletým C. sú spojené zvýšené výdavky súvisiace s každomesačnou návštevou nemocnice v J..

6. Súd umožnil rodičom, aby na pojednávaní komunikovali ohľadom dohody o výživnom, avšak k dohode o výživnom medzi nimi nedošlo. Matka maloletého dieťaťa upresňuje návrh, že výživné navrhuje určiť od apríla 2015.

7. Súd následne pristúpil k výsluchu matky maloletého ktorá uviedla, že návrh na určenie otcovstva nepodala skôr preto, lebo čakala, aby otec maloletého sám prišiel s tým, že uzná otcovstvo a po roku zistila, že jeho priateľka čaká dieťa. Po narodení jeho dieťaťa zase čakala, lebo vedela, že jeho syn C. je chorý na srdce. A po tomto čakaní sa rozhodla, že návrh podá. Navrhovateľka býva spolu so synom u svojho priateľa. Syn je zatiaľ doma a od septembra pôjde do škôlky. Navrhovateľka pracuje od apríla 2018 ako predavačka u pani Q. a má príjem cca 240 Eur mesačne. Iné vyživovacie povinnosti nemá a nie je vydatá.

8. Otec maloletého na pojednávaní uviedol, od narodenia dieťaťa chcel otcovstvo uznať, ale dozvedel sa, že matka maloletého so svojim otcom išli na matriku a udali tak, že otec dieťaťa je neznámy. On potom zisťoval na úrade práce, čo môže robiť, ale bolo mu povedané, že ak matka nebude súhlasiť, on nevie otcovstvo uznať. O tom, že by sa mohla podať žaloba, nevedel. Najprv sa snažil kontaktovať sa so synom, ale potom s tým prestal. Od marca 2015 do marca 2017 pracoval vo firme D., J. J., ako upratovač s miestom výkonu práce firma K. V. s tým, že jeho príjem bol 330 Eur mesačne. Potom robil od marca 2017 do augusta 2017 vo firme P. kde jeho príjem bol 370 Eur mesačne a od augusta 2017 doposiaľ pracuje vo V. pre firmu R. D.. O.. M.. a jeho príjem je 360 Eur mesačne s tým, že má exekúcie. Nie je ženatý, iné vyživovacie povinnosti okrem C. nemá. Žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou a maloletým C. V..

9. Kolízny opatrovník uviedol, že súhlasí s podaným návrhom, aby bol maloletý zverený do starostlivosti matky, styk nežiada upraviť a navrhuje vzhľadom na potreby a vek dieťaťa ako aj na to, že otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť výživné vo výške 50,- Eur mesačne. Čo sa týka určenia výživného spätne 3 roky, toto ponecháva na rozhodnutie súdu.

10. Na záver pojednávania matka maloletého uviedla, že vzhľadom k príjmu otca navrhuje určiť výživné vo výške po 50,- Eur mesačne od apríla 2015. O. M. uviedol, že súhlasí s výškou výživného len vo výške po 40,- Eur mesačne od apríla 2015 s tým, že dlžné výživné vie splácať len v splátkach vo výške po 10,- Eur mesačne. Kolízny opatrovník uviedol, že toto ponecháva na rozhodnutie súdu.

12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

13. Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Medzi jednotlivými druhmi vyživovacej povinnosti má vyživovacia povinnosť rodičov k deťom významné postavenie, o čom svedčí najrozsiahlejšia úprava, systematické umiestnenie a počet sporov v praxi. V súčasnosti platí zásada rovnakého postavenia muža a ženy a detí narodených v manželstve a mimo neho. Ústavný súd, pokiaľ ide o agendu starostlivosti súdu o maloletých, vyslovil požiadavku osobitnej pozornosti prostredníctvom efektívneho a rýchleho postupu súdu (sp. zn. II. ÚS 2/01). Obdobne Európsky súd pre ľudské práva zaradil tento okruh právnych sporov do výpočtu druhov konaní, ktoré si vyžadujú mimoriadnu starostlivosť aj z hľadiska rýchlosti rozhodovania. Pri posudzovaní jednotlivých kritérií súdneho konania z hľadiska v súčasnosti veľkého počtu žalôb namietajúcich prieťahy v konaní Ústavný súd SR konštatoval (v konkrétnych prípadoch), že z aspektu právnej a faktickej zložitosti veci ide pri žalobách o plnenie vyživovacej povinnosti o štandardnú agendu všeobecných súdov.

16. Explicitne je vyjadrený zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. V súdnej praxi nebol tento zákonný následok sporný, zákonodarca tým tak, ako aj na iných miestach zákona, presadzuje záujem na ochrane tých účastníkov rodinnoprávnych vzťahov, u ktorých predpokladá potrebu ich ochrany z dôvodu im vlastných charakteristík. Relevantnou skutočnosťou z hľadiska vzniku rodičovskej vyživovacej povinnosti preto bude narodenie dieťaťa (resp. právoplatnosť rozhodnutia o osvojení alebo určení otcovstva v rozsahu, v akom pred určením otcovstva uhrádzaná vyživovacia povinnosť iným mužom zanikla; tento muž si však môže nárokovať uhradené výživné v zmysle § 79). Nesporná je aj nadväznosť na novozavedený exemplifikatívny výpočet rodičovských práv a povinností v § 29, ktorý obsahuje aj starostlivosť o výživu dieťaťa. V usporiadaných rodinných pomeroch sa táto povinnosť nevníma ako zákonná, pravidlom je dobrovoľné plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu v potrebnom rozsahu. Pokiaľ to tak z rôznych dôvodov nie je, je potrebné súdne rozhodnutie, ktoré je z uvedeného dôvodu deklaratórne. Pri maloletých deťoch zákon umožňuje určenie výživného aj spätne vo vzťahu k dňu začatia konania, a to najviac za obdobie troch rokov. Podľa nového zákona však pribudla podmienka dôvodov hodných osobitného zreteľa na takýto postup. V rámci komplexu prejavov vyživovacej povinnosti rodičov sa majú uspokojiť všetky životné potreby dieťaťa potrebné pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj.

17. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. Výživné sa platí do rúk toho rodiča alebo inej osoby, resp. ústavu (§ 81), ktorému bolo dieťa zverené, po plnoletosti do rúk dieťaťa, a to aj nedoplatky aj za čas pred nadobudnutím plnoletosti. V konaní treba nevyhnutne zisťovať výdavky, predovšetkým pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. V aplikačnej praxi sa už ustálili závery v súvislosti s posudzovaním niektorých príjmov a výdavkov. Pri nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa sa nemajú v rámci výživného uhrádzať náklady, ktoré uhrádza spoločnosť v zmysle osobitných predpisov (nariadenie vlády č. 777/2004 Z. z., ktorým sa vydáva Zoznam chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia), neprihliada sa ani na výhody, ktoré majú deti z verejných prostriedkov napríklad v škole (knihy, učebné pomôcky, príspevok na stravu). Relevantné z predmetného hľadiska sú náklady, ktoré musia uhrádzať rodičia.

17. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania, bez ohľadu na to, či konanie bolo začaté na návrh, alebo z úradnej povinnosti. Súd v týchto prípadoch nie je viazaný návrhom, sám musí určiť začiatok, kedy povinný prestal platiť výživné, alebo ho platil v obmedzenej miere. Pri určovaní výživného za minulé obdobie súd zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, osobnej starostlivosti a hodnotí aj ďalšie zákonné kritériá. Súd posudzuje skutočný stav, aký existoval v minulosti. V tejto časti neplatí, čo sme uviedli k opakujúcim sa dávkam splatným v budúcnosti. Na takto určené výživné (t.j. tzv. zameškané výživné) sa nevzťahuje možnosť zmeny rozhodnutia z dôvodu neskoršej zmeny pomerov.

18. Takáto úprava platila podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Nový zákon doplnil do normatívneho textu podmienku existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, pri existencii ktorých platí to, čo sme uviedli v predchádzajúcom odseku. Podľa dôvodovej správy zákonodarcu k tejto zmene viedla úvaha o potrebe zamedzenia špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné (s ich existenciou sa musí súd vyporiadať v odôvodnení rozsudku), účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu. Výnimočným dôvodom nebude uvádzaná neznalosť možnosti uplatňovať si výživné. Obdobne to bude v praxi sa často vyskytujúcich prípadoch, keď medzi rodičmi dôjde k osobným konfliktom a tento inštitút využívajú ako formu osobnej pomsty a snahy vyťažiť od druhej strany najvyššiu možnú sumu, neraz aj bez ohľadu na skutočné záujmy dieťaťa. Relevantným dôvodom by mohol byť zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie).

19. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, preto boli dané dôvody na to, aby súd upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu. Maloleté dieťa teda aktuálne žije s matkou. Výživné otec dieťaťa doposiaľ neplatil. Matka maloletého uviedla, že s otcom maloletého sa dohodli, že sa maloletý Róbert zverí do osobnej starostlivosti matky, s čím otec dieťaťa výslovne súhlasil a čo sa týka úpravy styku zatiaľ uvádzajú, že to bude vecou ich vzájomnej dohody, na základe čoho súd rozhodol tak, že styk otca s maloletým dieťaťom neupravil.

20. Súd určil výšku bežného výživného na 40,- Eur mesačne, s ktorou výškou otec maloletého dieťaťa súhlasil. Matka navrhla určiť výživné v sume vo výške po 50,- Eur mesačne. Z rozpisu výdavkov týkajúcich sa vedenia domácnosti a starostlivosti o maloleté dieťa súd zistil, že navrhovateľka minie mesačne na elektrinu sumu vo výške 60,- Eur, na vodu 5,- Eur, na inkaso 15,- Eur, na stravu 130,- Eur, na oblečenie 50,- Eur, na hygienické potreby 30,- Eur a na lieky 20,- Eur, t. j. mesačné výdavky navrhovateľky sú vo výške približne 310,- Eur. Navrhovateľka sa zamestnala až v máji 2018 ako predavačka, od kedy dostáva mzdu vo výške 240,- Eur mesačne. Z potvrdení o poberaní rodičovského príspevku za roky 2015 až 2018 súd zistil, že navrhovateľka počnúc marcom 2015 poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur až 214,70 Eur mesačne. Z potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa za roky 2015 až 2018 súd zistil, že navrhovateľka od marca 2015 poberala prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur až 23,68 Eur mesačne. Z potvrdenia o príjme Róberta Oláha za obdobie 08/2017 až 04/2018 súd zistil, že čistá mzda otca maloletého sa v tomto období pohybovala v rozmedzí od 225,61 Eur do 404,59 Eur mesačne. Z prepúšťacej správy maloletého C. (ďalšieho syna O. M.) súd skutočne zistil, že maloletý má zdravotné problémy, čo konštatovala aj predložená prepúšťacia správa, chlapček bol prijatý do nemocnice v Banskej Bystrici po prekonaní konatálnej infekcie, oneskorovaním PMV, svalovou hypnotóniou, faciálnou stigmatizáciou, poruchou zrakovej precepcie a inštalovaným PEG-on pre poruchu koordinácie sania a prehĺtania a pod., ktoré zdravotné komplikácie si vyžadujú častejšiu a opakovanú návštevu zdravotných zariadení. Na pojednávaní sa otec maloletého Róberta vyjadril, že súhlasí aj s priznaním dlžného výživného za obdobie troch rokov spätne, nesúhlasil len so súdom navrhovanou výškou mesačnej splátky na dlžné výživné, ktorá bola určená na sumu 40,- Eur. Súd nemohol akceptovať otcom maloletého navrhnutú splátku dlžného výživného vo výške po 10,- Eur mesačne, pretože pri aktuálnom dlhu otca maloletého na výživnom (1520,- Eur) by predmetnú sumu splácal 152 mesiacov, t.j. takmer 13 rokov. Otcom maloletého navrhovaná výška mesačnej splátky bežného výživného sa javila byť neprimerane nízka vzhľadom k celkovej výške dlhu, na základe čoho súd

rozhodol tak, že určil O. M., nar. XX.XX.XXXX povinnosť splácať dlžné výživné v mesačných splátkach po 40 ,- Eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným, k rukám navrhovateľky S. V., nar. XX.XX.XXXX, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Súd má za to, že otec maloletého mal od začiatku vedomosť o maloletom Róbertovi, po narodení dieťaťa opustil matku maloletého dieťaťa, ktorá bola odkázaná na výživu a výchovu maloletého dieťaťa výlučne sama, otec maloletého dieťaťa jej k dnešnému dňu neprispel žiadnou sumou na výživu maloletého dieťaťa a do 05/2018 bola odkázaná na úhradu nákladov súvisiacich so živobytím výlučne z rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa. Súd má za to, že otec maloletého dieťaťa je schopný uhrádzať sumu vo výške 80,- Eur na spolu dlžné a bežné výživné po dobu 38 mesiacov na maloletého a zostane mu stále dostatok finančných prostriedkov na pokrytie potrieb vlastných aj na pokrytie potrieb jeho rodiny. Otec maloletého Róberta žije v spoločnej domácnosti s matkou jeho druhého maloletého dieťaťa C., čím sa zvýšené výdavky ohľadne zdravotnej starostlivosti maloletého pomerne rozdelia medzi oboch rodičov, pričom navrhovateľka je odkázaná na výchovu a výživu svojho syna ako rodič sama.

21. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov podľa § 127 Civilného sporového poriadku.