Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/227/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02, Bratislave, , IČO: 36 613 843, proti žalovanému T. N., R.. XX.X.XXXX, T. D. K. K., v konaní o zaplatenie 1.228,73 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 1.228,73 € spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 944,21 € od 24.6.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.11.2017 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.228,73 € spolu s 8 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 944,21 € od 24.6.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že pohľadávku proti žalovanému nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 52 a nasl. Obč. zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb.) zo dňa 23.6.2017 medzi postupcom - I. I. O..I.., I. I. C. D., X.: XX XXX XXX a žalobcom ako postupníkom. Postupca uzatvoril so žalovaným 17.3.2008 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky banky. Na základe zmluvy bol poskytnutý žalovanému úver, ktorý však žalovaný riadne nesplácal. Ku dňu postúpenia pohľadávky pohľadávka z úverovej zmluvy predstavovala žalovanú istinu a pozostávala zo samotnej istiny úveru vo výške 944,21 €, riadneho zmluvného úroku vyčísleného na sumu 139 €, úroku z omeškania vo výške 100,89 € a bankových poplatkov v sume 44,63 €. Žalobca si odo dňa nasledujúceho po účinnosti postúpenia pohľadávky, teda od 24.6.2017, v istine úveru uplatňuje aj úroky z omeškania.

3. K žalobe žalobca pripojil zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú so I. I. dňa 23.6.2017 č. XXXX/ XXXX/CN, zmluvu o kontokorentnom úvere uzavretú medzi bankou a žalovaným dňa 2.11.2004, zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické zo dňa 17.3.2008, zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 7.10.2011a zo dňa 7.4.2011 a dodatok k zmluve o kontokorentnom úvere zo dňa 11.2.2005 ako aj dodatok č. 2 k zmluve o kontokorentnom úvere zo dňa 11.2.2005, všeobecné obchodné podmienky banky a obchodné podmienky I. I. pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby, výpoveď zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania k účtu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.8.2015, pokus o zmier.

4. Súd vo veci rozhodol najskôr vydaním platobného rozkazu, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, keďže sa nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska a ani po šetreniach súdu sa jeho pobyt zistil nepodarilo. Súd preto zrušil platobný rozkaz a žalovanému žalobu i jej prílohy, poučenie strany a spotrebiteľa doručoval spôsobom, ktorý predpokladá ustanovenie § 116 ods. 2 C.s.p., teda zverejnením na webovej stránke súdu a na úradnej tabuli súdu s tým, že po 15 dňoch od zverejnenia sa tieto listiny považovali za doručené napriek tomu, že sa o nich žalovaný nedozvedel.

5. Podaním, ktoré na súd došlo 8.6.2018 pred prvým pojednávaním vo veci samej, žalobca ešte bližšie špecifikoval žalobu uplatnenú pohľadávku a uviedol, že žalovaná suma 1.142,67 € predstavuje rozdiel debetných a kreditných operácii na účte žalovaného. Riadny úrok predstavuje rozdiel medzi debetnými úrokmi a platbami, ktoré boli započítané na úhradu týchto úrokov rovnako ako poplatky vo výške 44,63 €. Rovnako rozpísal spôsob výpočtu úrokov z omeškania a do spisu pripojil písomný prehľad o všetkých transakciách na úverovom účte, z ktorého potom vyplynul spôsob výpočtu jednotlivých dielčích nárokov žalobcu.

6. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nerozporoval a preto sa v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 C.s.p. považovali za nesporné. Súčasne však nároky žalobcu preukazovali listiny pripojené do súdneho spisu. Nimi mal súd nepochybne preukázaný skutkový stav tvrdený žalobcom. Súd mal predovšetkým preukázané, že žalovaný s predchodcom žalobcu uzavrel dňa 3.9.2002 zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX a k tejto zmluve, na základe ktorej bol v banke otvorený bežný účet čísla uvedeného v zmluve, uzavrel aj zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty dňa 3.9.2002. V priebehu zmluvného vzťahu s bankou potom žalovaný uzavrel zmluvy o ďalších bankových produktoch a to zmluvu o kontokorentnom úvere na úverový rámce 15.000 Sk dňa 2.11.2004 a neskôr zmluvu o kontokorentnom úvere s úverovým rámcom 50.000 Sk. Dňa 17.3.2008 uzavrel zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, ktorej predmetom bola zmena balíka extra plus a poskytnutie povoleného prečerpania po splnení podmienok v obchodných podmienkach banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom účinných od 1.7.2007.

7. Žalovanému na základe dodatku č. 1 a 2 v zmluve o kontokorentnom úvere zo dňa 11.2.2005 bol poskytnutý úverový rámec 50.000 Sk, pričom v zmysle všeobecných obchodných podmienok banky, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, bolo povinnosťou žalovaného zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na svojom bežnom účte a splácať kontokorentný úver podľa podmienok stanovených v zmluve. Žalovaný si túto povinnosť, teda zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na bežnom účte, neplnil, čím sa dostal do nepovoleného debetu na svojom bežnom účte. Výška debetu v celkovej sume 1.228,73 € pozostávajúca z istiny úveru, zmluvných úrokov, úrokov z omeškania, bankových poplatkov tak ako bola vyčíslená v žalobe, potom nesporne vyplynula z prehľadu transakcií na úverovom účte, ktorý žalobca do spisu pripojil.

8. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná.

9. Nárok žalobcu na zaplatenie istiny poskytnutého úverového rámca zmluvných úrokov nachádza právnu oporou v ustanoveniach uzavretých zmlúv vrátane obchodných podmienok banky, ktoré boli jej súčasťou, ale aj v ustanoveniach § 497 a nasl. Obch. zákonníka, ktoré predstavuje základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

12. Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

13. V zmysle sadzobníka poplatkov a zmluvných dohôd mala banka nárok aj na zaplatenie bankových poplatkov podľa cenníka banky. Ich pripisovanie a celková nezaplatená suma rovnako vyplývala z prehľadu transakcií na úverovom účte. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si svoje povinnosti neplnil, banka vypovedala zmluvu zo 17.3.2008 listom z 12.8.2015. V tom čase výška pohľadávky z prečerpania predstavovala sumu 1.084,12 €. Po uplynutí dvojmesačnej výpovednej doby plynúcej od 1.9.2015 k poslednému dňu októbra 2015, zmluvný vzťah medzi bankou a žalovaným zanikol. V konaní nebol produkovaný dôkaz, že by si bol žalovaný splnil svoje povinnosti vo vzťahu k banke v lehote, ktorú mu banka určila vo výpovedi. Následne 23.6.2017 banka pohľadávku voči žalovanému postúpila na žalobcu, ktorý sa tak stal novým veriteľom tejto pohľadávky vo vzťahu k žalovanému.

14. Nárok žalobcu na úroky z omeškania, vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi bankou a žalovaným, ale aj pred tým vzniknutý nárok banky na úroky z omeškania nachádza právnu oporou v ustanoveniach § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.. Výška úrokov z omeškania je o 8 %-uálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Za predpokladu, že žalobca žiadal 8 %-ný úrok z omeškania z nezaplatenej úverovej istiny, požadoval ho zákonným spôsobom a v zákonných limitoch. Žaloba žalobcu bola takto v plnom rozsahu dôvodná a preto jej súd vyhovel.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol proti žalovanému plne úspešný, priznal právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania.

16. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.