Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/62/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu: Investičná správcovská, s.r.o., so sídlom Košice, Popradská 56, IČO: 44484011, proti žalovanému: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO: 35919001, o určenie vlastníckeho práva a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/13/2018-43 zo dňa 13.3.2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

odôvodnenie:

Predmet konania

1. V konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobe sa žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd nariadil žalovanému povinnosť pozastaviť vykonávanie stavebných a iných prác súvisiacich so stavbou Diaľnica D1 Prešov Západ

- Prešov Juh na pozemkoch, ktoré sú predmetom konania, alternatívne aby súd uložil žalovanému povinnosť predmetné nehnuteľnosti vypratať.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozhodol cit.:

„Z a s t a v u j e konanie o nariadenie neodkladného opatrenia pozastavením vykonávania stavebných a iných prác súvisiacich so stavbou Diaľnica D1 Prešov západ - Prešov juh. Z a m i e t a návrh na neodkladné opatrenie vyprataním nehnuteľnosti.“

3. Súd mal za to, že pokiaľ sa jedná o návrhy na neodkladné opatrenia vo forme pozastavenia vykonávania stavebných prác jedná sa o totožný návrh s tým istým skutkovým zdôvodnením ako v prípade návrhu, o ktorom už bolo rozhodnuté v konaní vedenom pod sp. zn. 21Cb/212/2017. Výroky „zdržať sa stavebných prác“ alebo „pozastaviť všetky stavebné práce“ sú obsahovo totožné. V aktuálnom sporovom poriadku je vyslovene upravená prekážka právoplatne rozhodnutej veci aj v dôsledku zamietnutia návrhu na neodkladné opatrenie v § 329 ods. 3 CSP. Ako vyplýva z daného ustanovenia v prípade skoršieho zamietnutia návrhu na neodkladné opatrenie by nešlo o res iudicatu, ak by došlo k významnej zmene skutkových okolnosti po danom rozhodnutí. V tomto prípade jedinou zmenou skutkových okolností je to, že v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia stavebné práce na sporných pozemkoch začaté neboli (aj keď jedná sa len o okolnosti v rovine tvrdenia žalobcu) a v čase podania tohto návrhu majú už byť vykonávané. Táto skutočnosť, aj keby bola pravdivá, však rozhodne nepredstavuje významnú zmenu skutkových okolností, v dôsledku ktorých by súd mal inak posúdiť predmetný návrh. Prekážka právoplatného rozhodnutia veci predstavuje neodstrániteľný nedostatok

podmienky konania a preto s poukazom na § 329 ods. 3, § 230 v náväznosti na § 234 ods. 2 súd konanie o nariadenie neodkladného opatrenia pozastavením výkonu stavebných prác zastavil. Vo vzťahu k tretiemu neodkladnému opatreniu súd má za to, že požadovaný výrok ani nemá charakter neodkladného opatrenia. Neodkladným opatrením sa poskytuje neodkladná úprava pomerov strán, ktorá však by nemala mať trvalý charakter, aj keď podľa aktuálneho sporového poriadku je to možné, avšak rozhodne nie v tomto prípade. Za stavu, keď kúpna zmluva bola uzavretá platne a žalovaný je vlastníkom predmetných nehnuteľností a hoci žalobca od zmluvy odstúpil, ale platnosť jeho odstúpenia sa rieši v súdnom spore, neexistuje právny dôvod pre vyhovenie návrhu na vypratanie nehnuteľnosti formou neodkladného opatrenia.

Obsah odvolania žalobcu, vyjadrenia žalovaného

4. Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie. Má za to, že vzhľadom na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo forme pozastavenia už vykonávaných stavebných nemožno hovoriť o totožnosti skutkových okolností s návrhom, o ktorom bolo rozhodnuté v konaní vedenom pod sp. zn.: 21Cb/212/2017. Totožnosť konania je daná totožnosťou predmetu a totožnosťou účastníkov sporu. V čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom bolo rozhodované v konaní vedenom pod sp. zn.: 21Cb/212/2017, žalovaný nevykonával žiadne stavebné práce súvisiace so stavbou diaľnice Dl Prešov západ - Prešov juh. Dôvodnosť tohto návrhu vychádzala z obavy žalobcu, že žalovaný začne na podklade právoplatného stavebného povolenia s výstavbou diaľnice. Vzhľadom k tomu žalobca vo svojom pôvodnom žalobnom petite žiadal, aby konajúci súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa realizácie všetkých stavebných a iných prác súvisiacich so stavbou diaľnice, ktoré v čase rozhodovania o tomto pôvodnom návrhu neboli realizované. Svoje skutkové tvrdenia žalobca opieral o existenciu stavebného povolenia a o možnosť žalovaného začať s výstavbou. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol napádaným uznesením, vychádza z iných skutkových tvrdení a to najmä zo skutočnosti, že žalovaný naplnil predchádzajúcu obavu žalobcu a stavebné práce súvisiace so stavbou diaľnice realizovať začal. Vzhľadom k tom bola základom dôvodnosti tohto návrhu už vykonávaná činnosť žalovaného na nehnuteľnostiach, ktorých vlastnícke právo je predmetom sporu. Skutkové okolnosti pri podaní tohto návrhu boli v čase jeho podania významne iné ako v čase pôvodného návrhu, nakoľko predchádzajúca obava žalobcu z možnosti žalovaného začať stavať sa stala reálnou. V čase pôvodného návrhu síce existovala obava, že žalovaný môže započať výstavbu diaľnice, avšak nebolo možné s istotou konštatovať, že tomu tak aj bude. Vzhľadom na evidentnú rozdielnosť skutkovej okolnosti zakladajúcej dôvodnosť podaného návrhu žalobca formuloval žalobný petit síce obdobne ako v prípade pôvodného návrhu, avšak nie obsahovo totožné. Nemožno preto hovoriť o totožnosti skutkových okolností významných pre rozhodnutie len preto, že sa to týka tej istej stavby, ale je k spravodlivosti nevyhnutné posudzovať situáciu v kontexte zmien, ktoré nastali na strane žalovaného. Nie je preto na mieste aplikovať ustanovenie § 230 pre domnelú totožnosť skutkových okolností. Práve naopak, zmena skutkového deja je významná, nakoľko z obavy zo zásahu do práv žalobcu sa stala skutočnosť. Žalobca návrhom zo dňa 21.09.2017 žiadal Okresný súd v Prešove o nariadenie neodkladného opatrenia. Okresný súd v Prešove Uznesením zo dňa 20.10.2017, sp. zn.: 21Cb/212/2017-45 návrh žalobcu zamietol. Proti Uzneseniu Okresného súdu v Prešove podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalobca ešte pred rozhodnutím súdu druhej inštancie o jeho odvolaní a pred právoplatnosťou tohto rozhodnutia, svojím procesným podaním zo dňa 14.12.2017, doručeným Krajskému súdu v Prešove dňa 18.12.2017 vzal svoj pôvodný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom jeho rozsahu späť. Krajský súd v Prešove, ako súd druhej inštancie, v konaní vedenom pod sp. zn.: 3Cob/39/2017, aj napriek procesnému podaniu žalobcu - späťvzatiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v odvolacom konaní pokračoval a dňa 14.12.2017 vydal Uznesenie, sp. zn.: 3Cob/39/2017-79, ktorým potvrdil Uznesenie súdu prvej inštancie. Krajsky súd v Prešove sa vo svojom Uznesení žiadnym spôsobom nevysporiadal s procesným úkonom späťvzatia návrhu a Uznesenie, sp. zn. 3Cob/39/2017-76 doručil právnemu zástupcovi žalobcu až dňa 25.01.2018, to znamená viac ako mesiac po procesnom úkone späťvzatia. Uznesenie Krajského súdu v Prešove bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 25.01.2018, t.j. viac ako mesiac po procesnom úkone späťvzatia návrhu v celom jeho rozsahu. Krajský súd v Prešove svojím postupom porušil svoju zákonnú povinnosť, keď späťvzatie nepripustil a nezrušil tak rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie nezastavil. Týmto postupom došlo k porušeniu ust. § 370 CSP. Krajský súd v Prešove mal povinnosť ex lege pripustiť späťvzatie návrhu. Zákonodarca v tomto kontexte nedal súdu možnosť úvahy, práve naopak, pripustenie späťvzatia mu ako zákonnú povinnosť uložil. Krajský

súd prekročil svoje zákonné právomoci, na späťvzatie neprihliadal a pokračoval v konaní o odvolaní žalobcu. Takýto postup je v hrubom rozpore so zákonom. V tejto súvislosti je preto neprípustné, aby prekážka rozhodnutej veci bola postavená na podklade takéhoto súdneho rozhodnutia, ktoré síce je opatrené pečiatkou právoplatnosti, ale po materiálnej stránke právoplatné nie je.

5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Hodnotenie odvolacieho súdu

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - stranou sporu proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie, nariadil pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa § 326, ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

7. Žalobca v odvolaní napáda správnosť záveru súdu o existencii prekážky veci právoplatne rozhodnutej. Aj pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné brať do úvahy ust. § 230 CSP, z ktorého vyplýva, že ak je návrhom uplatňovaný totožný nárok, bráni opätovnému rozhodovaniu o ňom prekážka veci rozhodnutej. To platí aj pre konanie o nariadenie neodkladného opatrenia. Výklad pojmu „tá istá vec“ je pomerne jednotný v tom zmysle, že musí ísť o tie isté subjekty práva, ktoré vystupovali v pôvodnom konaní ako sporové strany, a ten istý predmet konania (to znamená, že ide o totožný nárok uplatnený z totožného skutkového základu medzi totožnými subjektmi ? nie je pritom rozhodujúce, či pôvodné strany vystupujú v pôvodných procesných postaveniach). (ŠTEVČEK, Marek. § 230 [Prekážka veci rozsúdenej]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek. Civilný sporový poriadok. 1. vydání. Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2017, s. 836. ISBN: 978-80-7400-629-6.)

8. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej nie je daná v tom prípade, ak síce v novom konaní ide o totožný právny vzťah medzi totožnými účastníkmi, avšak ak sa novo uplatnený nárok opiera o iné skutočnosti, ktoré tu neboli v čase pôvodného konania a ku ktorým došlo až neskôr. ( porovnaj tiež rozsudok NS ČR uverejnený pod č. 39/1988).

9. V prejednávanej veci sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť pozastaviť vykonávanie stavebných a iných prác súvisiacich so stavbou diaľnice na sporných pozemkoch, ktoré by znamenali trvalý a neodstrániteľný zásah do týchto nehnuteľností, alebo uloženia povinnosti tieto nehnuteľnosti vypratať. O rovnakej povinnosti (povinnosti zdržať sa všetkých stavebných prác súvisiacich so stavbou Diaľnica D1 Prešov západ - Prešov juh) však už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov v konaní sp. zn. 21 Cb/212/2017, v ktorom súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Predmetné konanie sa evidentne týka rovnakých sporových strán. Rovnako v oboch konaniach ide o totožný nárok. Na základe odvolacej

námietky žalobcu odvolací súd skúmal, či stav vymedzený skorším a terajším návrhom na nariadenie neodkladného konania vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení ( okolností), na základe ktorých bol uplatnený, alebo je potrebné tieto považovať za nove, v pôvodnom konaní neexistujúce.

10. Ako to vyplýva z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, realizácia výstavby diaľnice bola povolená stavebným povolením, ktorého platnosť bola predĺžená rozhodnutím MDVRR SR zo dňa 24.3.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.5.2017. Je teda zrejmé, že ku dňu podania skoršieho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (21.9.2017) existovalo právoplatné stavebné povolenie, ktoré povoľovalo realizáciu stavby diaľnice. Žalobca tvrdí, že v čase rozhodovania súdu o predchádzajúcom neodkladnom opatrení bola skutkovým základom obava žalobcu, že žalovaný na základe stavebného povolenia začne stavať diaľnicu, kdežto v čase podania ďalšieho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola skutkovým základom už vykonávaná stavebná činnosť žalovaného. Vzhľadom na existenciu právoplatného stavebného povolenia, ktorým bola realizácia stavby diaľnice povolená už v čase pred nariadením prvého neodkladného opatrenia aj na sporných pozemkoch, a teda bola povolená aj stavebná činnosť v súvislosti s jej realizáciou, je správny súdu prvej inštancie o tom, že v prejednávanej veci nedošlo k významnej zmene skutkových okolností v čase po rozhodnutí súdu v predchádzajúcom konaní, ktoré by boli dôvodom pre opätovné prejednanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto konaní.

11. Žalobca namieta, že o prekážku rozhodnutej veci nemôže ísť vzhľadom k tomu, že v predchádzajúcom konaní na základe späťvzatia návrhu v odvolacom konaní, odvolací súd nemal vo veci meritórne rozhodnúť, ale mal zobrať do úvahy vôľu žalobcu dosiahnuť zastavenie konania. Ako to vyplýva z listinného dôkazu predloženého žalobcom ( čl. 134), jeho späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo podané osobne v podateľni Krajského súdu v Prešove dňa 18.12.2017. Odvolací súd o odvolaní rozhodol uznesením č.k. 3 Cob/39/2017-76 dňa 14.12.2017.

12. K späťvzatiu žaloby môže dôjsť nielen počas konania na súde prvej inštancie, ale aj po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, najneskôr však do momentu, kým jeho rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Uvedené znamená, že vziať žalobu späť je možné kedykoľvek počas odvolacieho konania, najneskôr do právoplatného rozhodnutia súdu prvej inštancie. Tá nenastane skôr, kým o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

13. V danom prípade bolo späťvzatie žaloby podané v čase po rozhodnutí odvolacieho súdu, t.j. v čase, kedy rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť. Preto na také späťvzatie nie je možné prihliadať. Tento záver prešiel aj kontrolou ústavnosti, ako to vyplýva z tlačovej informácie Ústavného súdu SR č. S3/21/2018 vo veci vedenej pod sp. zn. III. ÚS 165/2018 o sťažnosti obchodnej spoločnosti I. S. s. r. o, ktorou namietala porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 3 Cob 39/2017-76 zo 14. decembra 2017, ústavný súd sťažnosť obchodnej spoločnosti I. S. s. r. o, odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

14. Ako to vplýva z obsahu odvolania, žalobca napadol uznesenie v celom rozsahu, t.j. aj výrok, ktorým súd zamietol návrh na neodkladné opatrenie vyprataním nehnuteľností. Odvolateľ však vo svojom odvolaní vo vzťahu k tejto časti napadnutého uznesenia žiadnym spôsobom nekonkretizoval, v čom vidí nesprávnosť výroku. Obsah odvolania je určujúci pre identifikáciu odvolacích dôvodov a súčasne vymedzuje aj prieskum napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom. Účinný prieskum napadnutého rozhodnutia, alebo konania mu predchádzajúceho, môže odvolateľ vyvolať len pomenovaním konkrétnych nedostatkov napadnutého rozhodnutia, resp. konania, ktoré mu predchádzalo. Pretože absentovali konkrétne vytýkané nedostatky tejto časti napadnutého rozhodnutia, resp. konaniu, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí návrhu na neodkladné opatrenie vyprataním nehnuteľnosti potvrdil.

15. Napriek záveru odvolacieho súdu o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení konania o nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu existencie prekážky rozhodnutej veci, je potrebné zdôrazniť, že je nesporné, že žalovaný sa zmluvne zaviazal v prospech žalobcu zabezpečiť prístup na pozemky v jeho vlastníctve formou prístupovej cesty s konštrukciou vozovky. Ak žalovaný vo svojich podaniach na súd opakovane poukazuje na verejný záujem na výstavbe diaľnice, je potrebné poukázať

aj na tú skutočnosť, že rovnako nesporne vo verejnom záujme je, aby žalovaný pri uzatváraní zmlúv súvisiacich s výstavbou diaľníc postupoval s odbornou starostlivosťou a dodržiaval svoje zmluvné záväzky riadne a včas v súlade so zásadou pacta sund servanda a predchádzal tak možným súdnym sporom, ktorých dôsledok môže byť neúmerné predlžovanie výstavby diaľničnej siete v SR.

16. O trovách neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).