Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7Csp-146-2017.pdf
PDF · 169.42 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/146/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: MUDr. C. M., T.., W.. XX.XX.XXXX, M. F. U.. Š.E. XXXX/X, Y., zastúpeného splnomocneným zástupcom: Mgr. Ing. Miroslav Zuberec, nar. 30.04.1971, trvale bytom Námestie A. Hlinku 11, 07/23, Ružomberok, proti žalovanému: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35 919 001, so sídlom v Bratislave, Dúbravská cesta 14, o náhradu škody vo výške 1.022,40 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.022,40 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.022,40 € od 30.09.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.07.2017 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 1.022,40 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,3 % ročne od 24.07.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že škodová udalosť nastala na diaľnici D1 v jej 225 km pred odpočívadlom Turčianska Štiavnička v smere jazdy Turany - Dubná Skala. Vzniknutá škoda spočíva vo vzniknutých nevyhnutých nákladoch na nájom náhradného vozidla po dobu opravy vozidla žalobcu, poškodeného značky Hyundai Tuscon, ev. č. Y. - XXX Z.. Dňa 24.07.2015 pred Turanmi so svojim osobným motorovým vozidlom nabehol na diaľnicu D1. Jednalo sa o nový úsek, ktorý bol uvedený do prevádzky pár dni predtým. Vtedy už pomerne intenzívne pršalo. Cesta bola v bezchybnom stave. Nebol na nej žiadny problém. V dôsledku poveternostných podmienok a mokrého stavu diaľnice išiel výrazne zníženou rýchlosťou cca 70 km/h. Napriek výrazne zníženej rýchlosti, ktorou išiel, neočakávane vošiel do „jazera“ na diaľnici, kde voda stála na vozovke v dĺžke 30-40 metrov s hĺbkou cca 20-30 cm. Jednalo sa o výnimočné a neočakávané zhoršenie zjazdnosti, ktoré nebolo možné predvídať ani pri obozretnej jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, mokrému stavu a poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a vlastným schopnostiam. Uviedol, že 18 rokov je držiteľom vodičského oprávnenia. Precestoval viaceré krajiny Európy a ani v silnom prívalom daždi sa s ničím takým nestretol. Žalovaný v liste zo dňa 12.07.2016 konštatoval, že v nadväznosti na vznik predmetnej škodovej udalosti bola skúmaná príčina vytekania dažďovej vody cez kanalizačný poklop, pričom bola zistená porucha na príslušnom stavebnom objekte SO 501-00 kanalizácia diaľnice spočívajúca v uzavretí spätnej klapky a oddelení plavákovej časti od tejto klapky, čím bolo spôsobené znefunkčnenie odvádzania vody. Žalovaný si uplatnil na zistenú vadu reklamáciu u zhotoviteľa stavby listom zo dňa 18.08.2015. Zhotoviteľ príslušnú vadu v záručnej dobe odstránil. Z vyjadrenia žalovaného,
z opísania rozhodujúcich skutočností je zrejmé, že predmetný stav vozovky možno subsumovať pod pojem závada v zjazdnosti cesty v zmysle definícii Vyhlášky č. 35/1984 Zb. Zároveň možno vylúčiť, že sa jednalo o stavebný stav diaľnice v zmysle § 13 ods. 1 cit. vyhlášky ako aj dopravno-technický stav diaľnice v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky. V dôsledku náhlej závady v zjazdnosti došlo k tomu, že žalobcu otočilo o 180 stupňov a ľavým bokom sa šúchal pár metrov po zvodidle. V dôsledku toho došlo k poškodeniu vozidla. Keď zastal, spustil výstražné svetlá a privolal policajnú hliadku. Na opačnej strane diaľnice náhle zaregistroval auto údržby žalovaného, kde sa niekoľko ľudí snažilo čistiť vozovku s nánosom blata a vody. Na miesto nehody prišiel pracovník žalovaného. Napriek obozretnej jazde rešpektujúc stav mokrej komunikácie a prípadné dôsledky poveternostných vplyvov nemohol výskyt takejto závady predpokladať a účinne reagovať pri riadení vozidla tak, aby závada neovplyvnila jeho jazdu. Na novovybudovanej diaľnici nemožno očakávať, že pri intenzívnejšom daždi bude krátky úsek zaplnený vodou. Dôvodom škodovej udalosti nebol výtlk naplnený vodou, vyjazdené koľaje na ceste naplnené vodou ani aquaplaning, ale hlboká vodná prekážka na vozovke, ktorú vodič na ceste diaľničného typu nielenže nemôže, ale hlavne nemá očakávať. Po privolaní policajnej hliadky prítomný policajt preveril a prešetril oznámenie na mieste. Medzitým došlo auto žalovaného s výstražnými majákmi. Pracovník žalovaného konštatoval, že sa musí žalobcu zastať, že na ceste bol naozaj problém, vyhodené poklopy a zatopená kanalizácia, pričom priznal zavinenie žalovaného. Prítomný policajt po prešetrení skutočnosti konštatoval znaky potvrdzujúce škodovú udalosť zapríčinenú náhlou závadou komunikácie. Pracovník žalovaného akceptoval zavinenie žalovaného. Bola klasifikovaná nehoda ako škodová udalosť. Nebola splnená podmienka, aby mohla byť udalosť klasifikovaná ako dopravná nehoda, keďže účastníci sa dohodli na jej zavinení. Akceptovanie objektívnej zodpovednosti a zavinenia žalovaného za škodu vyplynulo nielen z vyjadrení na mieste prítomného pracovníka žalovaného, ale aj následne z konania žalovaného, kedy žiadosť žalobcu na náhradu škody riešili požiadavku na poisťovňu o priame vybavenie poškodeného v zmysle poistenia všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa zmluvy č. 21-31545 zo dňa 28.01.2015. Žalovaný sa spoliehal na vybavenie nároku žalobcu poisťovňou, ktorá však vybavenie odmietla. Zhoršenie zjazdnosti nemožno subsumovať pod stavebný stav a dopravno- technický stav pozemnej komunikácie. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že závada mala príčinu v nekvalitnom alebo nesprávnom prevedení zariadenia na odvodnení komunikácie. Pracovníci údržby nezabezpečili včasné upozornenie na závadu hoc boli na mieste. Pracovník údržby žalobcu následne informoval, že zostal stáť pred miestom zaplavenia, ale až po jeho nehode. Žalovaný nijako nepreukázal, že nebolo v jeho možnostiach závadu odstrániť, ba práve naopak, závada v zjazdnosti mala primárnu príčinu v závade kanalizačného systému, čo bolo konštatované prítomným pracovníkom správu diaľnice. V súvislosti so zodpovednosťou správcu pozemnej komunikácie poukazuje na rozsudok NS SR č. 17/80, v ktorom súd konštatoval, že medze možností, v ktorých je správca pozemnej komunikácie povinný odstrániť závady v zjazdnosti alebo na nepredpísaným spôsobom upozorniť je potrebné chápať objektívne. Súd musí posudzovať všetky možnosti, ktoré boli využité a vylúčiť možno len tie spôsoby zistenia a odstránenia závad alebo upozornenia na ne, ktoré by sa objektívne ukázali nemožnými. V danom prípade sa nejednalo o závadu, ktorú objektívne nemožno odstrániť a ani na ňu predpísaným spôsobom upozorniť. Pričom za takéto závady ustanovená judikatúra považuje závady spôsobené víchricou alebo povodňou bezprostredne pred nehodou. Aj samotné šetrenie poisťovne žalovaného potvrdilo, že sa nejednalo o takú mimoriadnu situáciu, ale, že išlo o búrkovú činnosť s prívalovými zrážkami. Pri posudzovaní možnosti organizácie odstrániť závady nemožno vyvodzovať, že by mali byť vylúčené a odstránené vždy okamžite všetky závady, ale treba vyvodiť, že by mala byť vždy zabezpečená riadna a bezpečná premávka na vozovke, a to aspoň včasným upozornením na uvedené závady predpísaným spôsobom. Nekvalitné alebo nesprávne prevedenie kanalizácie vylučuje nemožnosť správcu závadu odstrániť alebo na ňu predpísaným spôsobom upozorniť ako liberačný dôvod objektívnej zodpovednosti správu komunikácie podľa § 9a ods. 2 Cestného zákona. Navyše na mieste závady boli prítomní pracovníci údržby žalovaného, ktorí mohli, ale nezabezpečili včasné upozornenie na závadu. Skutočnosti a aj šetrenie žalovaného preukázalo, že liberačné dôvody pre neuplatnenie objektívnej zodpovednosti nemožno použiť, keďže závada bola spôsobená nesprávnym prevedením kanalizácie, čo mu sa dalo predísť jej riadnym vyhotovením odkontrolovaním alebo údržbou. Ak by vznikli pochybnosti o tom, či je daný prípad možné subsumovať pod osobitný prípad objektívnej zodpovednosti za škodu podľa § 9a ods. 2 Cestného zákona, je potrebné uviesť, že nie je vylúčená všeobecná zodpovednosť správcu diaľnice za konkrétne porušenie právnej povinnosti. Cestný zákon totiž upravuje len objektívnu zodpovednosť správcu komunikácií za škodu, ktorej príčinou boli závady v zjazdnosti, nie však všeobecnú zodpovednosť organizácie za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s porušením jej konkrétnej právnej povinnosti. Ak by aj nebol dôvod na založenie objektívnej zodpovednosti správcu diaľnice za škodu podľa Cestného zákona uplatnia sa ustanovenia všeobecnej zodpovednosti za
škodu spôsobenú porušením právnych povinností podľa OZ. Je nepochybné, že na novovybudovanom diaľničnom úseku nemôže po cca 10 minútach dažďa vzniknúť súvislá vrstva vody. Samotný charakter a rozsahu škôd na vozidle ukazuje, že nešlo o žiadne výrazné deformácie na vozidle, ktoré by vznikli pri vyššej rýchlosti, a že škoda vznikla neovládateľnosťou vozidla v hlbokej kaluži vody. Zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu všeobecne záväzného predpisu o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, čo bolo preukázané aj pri samotnom policajnom vyšetrovaní udalosti. Šetrením udalosti políciou bolo preukázané, že žalobca dodržal všetky dopravné predpisy. Prispôsobil rýchlosť jazdy všetkým okolnostiam. V priamom dôsledku poškodenia motorového vozidla žalobcu pri škodovej udalosti bol nútený si po dobu opravy od 27.07.2015 do 07.08.2015 prenajať si náhradné vozidlo od spoločnosti Set Car, s.r.o., pričom s uvedeným nájmom mu vznikli účelne vynaložené náklady vo výške 1.022,40 €. Osobný automobil pritom nevyhnutne potrebuje vzhľadom na jeho rodinnú situáciu, keďže má dve neplnoleté dcéry, pre ktoré musí zabezpečovať dopravu do školy a záujmové krúžky ako aj vzhľadom na charakter práce, kedy ako lekár pracuje okrem fakultnej nemocnice v Martine aj v ambulancii mimo miesta bydliska. Preukázateľne vynaložené náklady predstavujú majetkovú ujmu rovnakej hodnoty, ktorá je kvalifikovaná ako škoda, ktorá vznikla v priamej súvislosti so škodovou udalosťou, a ktorej náhrady sa žalobou domáha. Žalovaný bol opakovane vyzývaný na náhradu škody, pričom sa spoliehal na vybavenie nároku zo strany poisťovne, ktorá vybavenie odmietla. Žalovaný nárok žalobcu nepoprel ani nenamietal. Žalovaný bol vyzvaný na náhradu škody listom zo dňa 29.09.2015. Poisťovňa odmietla plnenie s konštatovaním, že žalovaný neporušil žiadnu právnu povinnosť ani všeobecnú prevenčnú povinnosť predchádzať škode a škodovú udalosť ukončili bez poskytnutia poistného plnenia. Následne žalobca listom zo dňa 27.06.2016 vyzval žalovaného na náhradu škody s odôvodnením nároku obdobne ako v tejto žalobe.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav:
3. V súlade s výzvou podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) sa žalovaný vyjadril k podanej žalobe. Uviedol, že má za to, že tvrdenia žalobcu sa nemôžu zakladať na objektívnych skutočnostiach, nakoľko v rámci listinného dôkazu, konkrétne listu od poisťovateľa žalovaného vyplýva, že v rámci spísanej správe od dopravnej polície o priebehu nehody nedošlo zo strany žalovaného k žiadnemu pochybeniu. Zo samotného stanoviska likvidácie poistnej udalosti poisťovateľa vyplýva, že v rámci posudku o poveternostnej situácii v čase vzniku škody bola zaznamenávaná v danom mieste búrková činnosť s prívalovými zrážkami, ktorá mala za následok zdržiavanie sa väčšieho množstva vody na komunikácií. S poukazom na uvedenú nepriazeň počasia a nepriaznivú poveternostnú situáciu je vylúčené, aby ju žalovaný mohol ovplyvniť a teda, aby za ňu zodpovedal. Žalovaný má za to, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by prispôsobil rýchlosť jazde svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, a teda, že by v rámci riadenia vozidla postupoval v súlade s ust. § 16 Zákona o cestnej premávke. Sám žalobca uvádza, že išiel rýchlosťou cca 70 km/h. Žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal, že rýchlosť, ktorou išiel za extrémne nepriaznivého počasia bola správna. Tvrdenia žalobcu sa zakladajú na hypotézach, ktoré nie je možné vyhodnotiť ako dôkaz hodný objektívneho charakteru. Všetky tvrdenia žalobcu ohľadom vyjadrení zamestnanca žalovaného, ktorý bol na mieste dopravnej nehody sú ničím nepodložené. Tvrdenia majú účelový charakter. V prípade, ak by súd neakceptoval dôkaznú núdzu žalobcu na samotný nárok na náhradu škody, žalovaný poukazuje na výšku škody. Žalobca uvádza, že si bol po dobu opravy nútený prenajať náhradné vozidlo, a to z rodinných ako aj pracovných dôvodov. Žalovaný má za to, že žalobca nepostupoval v súlade s ust. § 417 OZ. Údajná nutnosť žalobcu prenajať si náhradné vozidlo bez toho, aby kontaktoval žalovaného za účelom prekonzultovania alternatív prenájmu náhradného vozidlo s ohľadom na výšku prenájmu. Zapožičanie si vozidla žalobcom konkrétne od spoločnosti Set Car, s.r.o., pričom výška škody priamo vyplýva z nájomného prenajatého vozidla od tejto spoločnosti. Údajná nutnosť prenajať si vozidlo na 12 dní, pričom 2 dni z prenájmu pripadli na dni pracovného pokoja. Žalobca nepreukázal nevyhnutnú nutnosť zabezpečiť si náhradné vozidlo. Žalobca si prenajal vozidlo až o 3 dni neskôr. Nie je možné akceptovať takú mieru ohrozenia žalobcu na svojich právach, že v prípade použitia iných alternatív prepravy by došlo k ujme na jeho právach. Žalobca sa v rámci preukázania nutnosti zadovážiť si náhradné vozidlo obmedzil na tvrdenie, že ho potreboval na rodinné a pracovné účely, avšak nešpecifikoval nejaké vzdialenosti ani konkrétne potreby v rámci výkonu svojich pracovných povinností. Kategória a značka vozidla, ktorú si žalobcu zabezpečil je nadštandardná, ak sa malo jednať len o dočasnú potrebu užívania vozidla. Žalovaný má za to, že v okrese Martin je mnoho ďalších požičovní automobilov, pričom výška prenájmu
vozidla na jeden deň závisí aj od počtu prenajatých dní, pričom všeobecne tieto spoločnosti znižujú výšku nájomného na jeden deň zvyšujúcim sa počtom dní prenájmu. Ako príklad žalovaný uvádza spoločnosť Auto požičovňa Martin, kde stojí prenájom vozidla zn. Škoda Fabia Combi na 11-20 dní 25 € na deň. Prenájom osobného vozidla zn. Hyundai SantaFe na 8-14 dní 45 € deň. Žalovaný má za to, že žalobcom tvrdená nutnosť prenajať si vozidlo aj na dni pracovného pokoja nebola objektívne ničím preukázaná. Žalobca nepreukázal ako dlho bolo poškodené vozidlo v servise, teda, či bolo nevyhnutné prenajať si náhradné vozidlo na taký dlhý časový úsek ako uvádza. Žalovaný riadne nepreukázal svoj nárok. Žalovaný dáva do pozornosti aj možnú spoluúčasť žalobcu na škode v zmysle § 441 OZ. Na základe uvedených skutočností navrhol žalobu zamietnuť.
4. V súlade s výzvou súdu podľa § 167 ods. 3 CSP sa žalobca písomným podaním zo dňa 06.11.2017 vyjadril k vyjadreniu žalovaného. Žalobca a prítomný pracovník, zástupca žalovaného Y. Š., ktorý bol prítomný na mieste nehody bezprostredne po nehode spísali a obojstranne podpísali záznam o dopravnej nehode. Medzi nimi bolo nesporné, že nehodu zavinil žalovaný. K nehode privolaný policajt vykonal šetrenie udalosti, pričom zistil, že účastníkmi škodovej udalosti sú žalobca a žalovaný, zistil znaky potvrdzujúce škodovú udalosť, že zo strany žalobcu nedošlo k žiadnemu priestupku, a že škodová udalosť bola zapríčinená závadou komunikácie. O oznámení škodovej udalosti bol riadne spísaný záznam o preverení oznámenia škodovej udalosti č. P-ORPZ - MT - ODI-25/2015 z 24.07.2015. Z policajného šetrenia teda vyplýva, že škodová udalosť bola zapríčinená závadou na komunikácii, že žalovaný akceptoval zavinenie, pričom nemal dôvod ďalej hlbšie udalosť objasňovať ako dopravnú nehodu. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné až do momentu dokiaľ sa poisťovňa žalovaného začala brániť vyplatiť žalobcovi vzniknutú škodu. Búrková činnosť s prívalovými zrážkami nevyvracia objektívnu zodpovednosť žalovaného za škodu v zmysle § 9a ods. 2 Cestného zákona. Žalovaný nepreukázal, že nebolo v medziach jeho možnosti túto závadu odstrániť ani na ňu predpísaným spôsobom upozorniť. Dôkazná povinnosť je na strane správcu diaľnice. Z policajného šetrenia je zrejmé, že správca neupozornil na závady v zjazdnosti. Pracovníci žalovaného boli prítomní na mieste v čase nehody. Odstraňovali nánosy z dažďa na opačnej strane diaľnice. Žalobca preukázal, že nedošlo k porušeniu jeho povinností. Je tak vylúčená jeho spoluúčasť. Žalobca je profesiou lekár pracujúci na urologickej klinike UNM v Martine. Musí zabezpečovať pohotovostné služby a príslužby. Príslužby sú vykonávané z domu. V prípade vážnych zdravotných stavov pacientov, ak si to vyžaduje situácia, musí bezodkladne prísť do práce. Žalobca vykonával príslužby v dňoch 28.07., 01.08., 04.08., 27.07., 02.08. a 03.08.2015. Okrem toho poskytuje špecializovanú zdravotnú starostlivosti v odbore urológia v urologickej ambulancii v Námestovo a Trstenej. Túto vykonával v dňoch 30.07. a 06.08.2015 v Trstenej a 31.07. a 07.08.2015 v Námestove. Automobil nevyhnutne potreboval pri výkone svojho povolania, a to aj počas víkendu. Z nepríjemnej situácie autonehody, pri ktorej došlo k poškodeniu automobilu a kedy si musel zabezpečovať včasnú opravu so všetkými ďalšími dôsledkami spravidla človek nepostupuje tak, že si zabezpečí komplexný prieskum trhu ohľadne cien prenájmu vozidla. Postupoval tak, aby účelne vynaložil prostriedky na nájom automobilu. Obrátil sa na spoločnosť Gappa Car, s.r.o., ktorá ako zmluvný partner poisťovni Kooperativa, Komunálna poisťovňa a Generali zabezpečovala samotný servis poškodeného automobilu, a ktorá mu prostredníctvom asistenčnej služby spoločnosti Set Car, s.r.o. sprostredkovala prenájom vozidla.
5. V súlade s výzvou súdu podľa § 167 ods. 4 CSP sa žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 18.12.2017 vyjadril k vyjadreniu žalobcu. Uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava tvrdení a právnej argumentácie v zmysle vyjadrenia k žalobe zo dňa 02.10.2017. Má za to, že žalobca nepostupoval v súlade s ust. § 417 OZ, keď si prenajal náhradné vozidlo bez toho, aby kontaktoval žalovaného za účelom prekonzultovania alternatív prenájmu náhradného vozidla. Súdu žalovaný deklaroval, že v okrese Martin je viacero požičovní, kde si mohol žalobca prenajať vozidlo nižšej, prípadne obdobnej kategórie za omnoho nižšiu cenu.
6. Listom zo dňa 12.07.2016 žalovaný oznámil Union poisťovni, a.s., že dňa 04.07.2016 mu bola doručená výzva na náhradu škody žalobcu zo dňa 27.06.2016 k uplatnenej žiadosti o náhradu škody vo výške 1.022,40 €, ktorá predstavuje náklady za prenájom vozidla. Pôvodná uplatnená žiadosť o náhradu škody bola žalovanému doručená dňa 28.09.2015. Uviedol, že v nadväznosti na vznik predmetnej škodovej udalosti bola skúmaná príčina vytekania dažďovej vody cez kanalizačný poklop, pričom bola zistená porucha na príslušnom stavebnom objekte SP 501-00 kanalizácia diaľnice spočívajúca v uzavretí spätnej klapky a oddelení plavákovej časti od tejto klapky, čím bolo spôsobené znefunkčnenie odvádzania vody. Žalovaný si listom zo dňa 18.08.2015 uplatnil na zistenú vadu reklamáciu u zhotoviteľa
stavby, ktorý vadu odstránil. Výzvu žalobcu žalovaný postupuje poisťovni na posúdenie, a to aj s ohľadom na doplnenú príčinu vzniku danej škodovej udalosti zo strany žalovaného a zároveň na priame vybavenie.
7. Zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa 24.07.2015 vyplýva, že uvedeného dňa sa stala nehoda na D1 Dubná Skala Turany v 225 km. O 16.10 hod. bolo vykonané preverenie Okresného riaditeľstva PZ, Okresný dopravný inšpektorát Martin, pričom bolo zistené, že škodová udalosť bola zapríčinená náhlou závadou komunikácie. Zodpovedný pracovník žalovaného svojim podpisom potvrdil, že nehoda bola zavinená žalovaným.
8. Listom zo dňa 30.09.2015 žalovaný oznámil Union poisťovni, a.s. vznik škody. Uviedol, že dňa 28.09.2015 mu bola doručená žiadosť o preplatenie sumy 1.202,40 € za prenájom vozidla, ktoré si požičal žalobca z dôvodu nepojazdnosti vlastného motorového vozidla. Nepojazdnosť motorového vozidla vznikla ako následok dopravnej nehody spôsobenej zlým stavom komunikácie dňa 24.07.2015 v čase o 15.30 hod. na diaľnici D1 v km 225 v smere jazdy Dubná Skala -Turany. Ďalej uviedol, že zo strany príslušných zamestnancov sú vykonávané pravidelné vizuálne kontroly. Pri zistení akýchkoľvek závad sú tieto bezodkladne odstraňované. Kontrolu dotknutého úseku vykonala diaľničná patrola dňa 24.07.2015 v čase o 13.05 hod., pričom nebola zaznamená žiadna závada na diaľnici. V nadväznosti na uvedené a na základe poistnej zmluvy č. 21-31545 zo dňa 28.11.2015 žalovaný žiada poisťovňu o priame vybavenie žiadosti poškodeného.
9. Listom zo dňa 06.10.2015 Union poisťovňa, a.s. oznámila spoločnosti Set Car, s.r.o. stanovisko k likvidácii poistnej udalosti. Uviedla, že si vyžiadali posudok o poveternostnej situácii v čase vzniku škody. Pričom bolo zistené, že v danom mieste bola zaznamenaná búrková činnosť s prívalovými zrážkami, ktorá mala za dôsledok zdržiavanie sa väčšieho množstva vody na komunikácii. Vzhľadom na uvedené poveternostnú situáciu poistený žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť a za danú škodovú udalosť nezodpovedá.
10. Faktúrou č. 20150248 obchodná spoločnosť Set Car, s.r.o., IČO: 47 790 857, so sídlom v Turanoch nad Váhom, Černík 386/4, vyfakturovala žalobcovi cenu za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 229 vo výške 1.022,40 € s DPH. Predmetom prenájmu bolo vozidlo zn. Chevrolet Captiva od 27.07.2015 do 07.08.2015 za cenu 71 € bez DPH na deň. Zmluvou o nájme č. 229 zo dňa 27.07.2015 uzavretou medzi prenajímateľom Set Car, s.r.o. a žalobcom ako nájomcom došlo k prenájmu osobného motorového vozidla Chevrolet Captiva bielo červenej metalízy na dobu od 27.07.2015 do 07.08.2015 s výškou denného nájomného 71 €.
11. Listom zo dňa 27.06.2016 žalobca vyzval žalovaného na náhradu škody vo výške 1.022,40 €, ktorá vznikla v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti dňa 24.07.2015.
12. Z rozpisu pohotovostných služieb na mesiac júl 2015 Urologickej kliniky Univerzitnej nemocnice Martin vyplýva, že žalobca vykonával pohotovostné služby v dňoch 27. a 28.07.2015, v mesiaci august v dňoch 01.08., 02.08., 03.08. a 04.08.2015.
13. Obchodná spoločnosť Set Car, s.r.o. listom zo dňa 02.11.2017 potvrdila, že dňa 16.12.2015 obdržala platbu vo výške 1.022,40 € od žalobcu, čím bola uhradená faktúra za prenájom náhradného vozidla č. 20150248. Z platobného príkazu na úhradu zo dňa 16.12.2015 mal súd preukázané, že žalobca uhradil obchodnej spoločnosti Set Car, s.r.o. sumu 1.022,40 €. Z dohody o spolupráci uzavretej medzi Set Car, s.r.o. a Gappa Car, s.r.o., IČO: 46 587 527, so sídlom v Martine, Československej armády 3, vyplýva spolupráca medzi uvedenými spoločnosťami. Dohoda bola uzatvorená dňa 10.06.2014. Spolupráca spočíva okrem iného aj v zaistení náhradného vozidla.
14. Z technického preukazu motorového vozidla zn. Chevrolet Captiva 2.0 CDT Van, ev. č. 5T 45938 vyplýva, že sa jedná o motorové vozidlo s maximálnym výkonom 110 kW, zdvihový objem 1991 cm3, miest na sedenie 5, kombinovaná spotreba paliva 7,4 l/100 km. Dátum prvej registrácie vozidla 24.09.2008.
15. Z technického preukazu motorového vozidla zn. Hyundai Tuscon, ev. č. MT 696 CC vyplýva, že vlastníkom vozidla je žalobca. Maximálny výkon motora je 103kW, zdvihový objem valcov 1991 cm3, spotreba paliva 7,1 l/100 km. Dátum prvej registrácie vozidla 28.09.2007.
16. Z predložených faktúr obchodnej spoločnosti Set Car, s.r.o., ktorých predmetom bol prenájom náhradného vozidla Chevrolet Captiva vyplýva, že výška prenájmu bola v decembri 2014 a v marci 2015 vo výške 71 € /deň.
17. Z faktúry obchodnej spoločnosti Gappa Car, s.r.o. so sídlom v Martine, Československej armády 3, IČO: 46 587 527, vyplýva, že celková čiastka opravy poškodeného motorového vozidla vo vlastníctve žalobcu bola vo výške 3.293,60 €. Vozidlo bolo prijaté dňa 27.07.2015. Služba bola dodaná dňa 10.08.2015. Dátum plánovaného ukončenia bol 15.08.2015.
18. Na pojednávaní dňa 09.05.2018 sa splnomocnený zástupca žalobcu v plnej miere pridržal doteraz predložených tvrdení a návrhov. Faktický stav diaľnice, ktorý spôsobil danú nehodu, nie je medzi stranami sporný, to znamená, že na diaľnici bola nefunkčná kanalizácia. Na diaľnici v tom dôsledku vznikla nepredvídateľná prekážka v podobe jej zatopenia, ktorá mala za následok škodovú udalosť. Poukázal na § 12 ods. 2 Vyhlášky, ktorá definuje pojem závady v zjazdnosti komunikácie: „závadami v zjazdnosti sú najmä ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, namŕzanie stekajúcej vody na vozovku z okolia aj do vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenie na odvodnenie komunikácie“. Aj v uvedenom prípade sa teda jednalo o vznik ojedinelého kĺzavého povrchu spočívajúceho v stojacej vode na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie. Vyhláška definuje aj stavebný stav diaľnice v § 13 ods. 1. Vodič nemôže prispôsobiť svoju jazdu takej nekvalite alebo skrytej vade, o ktorej nemá vedomosť. Pojem stavebný stav treba chápať ako vnímateľnú mieru opotrebovania komunikácie, ktorá je zjavná z pohľadu vodiča. Nakoniec aj sám žalovaný konštatuje, že: „závada v zjazdnosti bola spôsobená nefunkčným stavebným objektom“. Objektívnu zodpovednosť žalovaného nemožno tak vylúčiť len na základe jeho subjektívnej neschopnosti preveriť funkčnosť kanalizačného systému a žalovaný sa nemôže exkulpovať z takéhoto dôvodu. V § 12 zákon jasne definuje, že diaľničná spoločnosť zabezpečuje prípravu, realizáciu opráv, údržbu a výstavbu diaľnic. Inými slovami zodpovednosť za škodu vzniknutú užívateľom diaľnice vo vzťahu k správcovi komunikácií je upravená v § 9a, ale nie napríklad investorom. Poukázal na správu občianskoprávneho kolégia NS Československej republiky zo dňa 04.08.1986, ktorý túto skutočnosť podrobnejšie odôvodňuje. Je preto treba vychádzať aj z toho, že v prípade škody, ktorá užívateľovi diaľnice vznikla z jej stavebného stavu alebo z jej povahy, vylučuje ust. § 9a ods. 1 Zákona cestného iba zodpovednosť organizácie správcu komunikácie. Nie je preto vylúčená všeobecná zodpovednosť investorskej organizácie, ktorou je žalovaný. Tvrdenie žalovaného, že nemal možnosť upozorniť na závadu v zjazdnosti diaľnice je absolútne nepravdivé. Nemožno konštatovať, že nebolo v jeho možnosti na závady predpísaným spôsobom upozorniť. V čase nehody totiž boli pracovníci Národnej diaľničnej spoločnosti už na mieste a vykonávali opatrenia na vyčistenie diaľnice a rovnako mohli vykonať aj opatrenia, aby vodičov o prekážke na diaľnici adekvátne informovali. Tvrdenie, že žalovaný nebol oprávnený odstraňovať vady diela a tým aj vady na stavebnom objekte je irelevantné aj s prihliadnutím na § 420 OZ. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobnou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Podľa judikatúry sa toto pravidlo vzťahuje aj na ďalšie osoby, ktoré postupovali podľa pokynov právnickej osoby, a to bez ohľadu na druh právneho vzťahu medzi právnickou osobou a osobou, ktorá za ňu konala, viď napr. uznesenie NS ČR sp. zn. 25Cdo/9/2002 z 20.08.2002. V otázke zavinenia a zodpovednosti žalovaného je potrebné zdôrazniť, že táto otázka nebola medzi stranami sporná, čo si podpismi potvrdili v súlade s § 66 ods. 6 Zákona o cestnej premávke na tlačive - záznam o dopravnej nehode a čo nepochybne potvrdil na mieste prítomný policajt v zázname o preverení oznámenia škodovej udalosti. Za stranu Národnej diaľničnej spoločnosti uvedené riadne stvrdil podpisom na zázname zamestnanec Národnej diaľničnej spoločnosti Y. Š.. Podľa § 20 ods. 2 OZ za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci, pokiaľ je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé, ak by aj tieto osoby prekročili svoje oprávnenie vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť. Zavinenie žalovaný prostredníctvom svojho zamestnanca platne potvrdil, čím nebol dôvod zo strany prítomného policajta riešiť ďalej škodovú udalosť ako dopravnú nehodu. Uvedený policajný záznam o preverení oznámenia škodovej udalosti je potrebné posudzovať podľa § 205 CSP, kedy listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa z nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. K otázke
silných prívalových dažďov ako žalovaným nezavinenej udalosti uviedol, že je nepochybné, že stavba diaľnice musí byť prispôsobená istej aj intenzívnej miere zrážkovej činnosti. Nakoniec Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií má vydaný metodický pokyn TP 13/2005, technické podmienky, projektovanie odvodňovacích zariadení na cestných komunikáciách, ktorý predpisuje dimenzovanie odvodňovacích zariadení aj na intenzívnu zrážkovú činnosť. Doloženými dokladmi žalovaný nijako nepreukázal, že nebolo v jeho možnosti tieto závady odstrániť. V zmysle § 9a cestného zákona preukázanie týchto skutočností je práve na strane žalobcu. Rovnako nepreukázal, že šlo o také mimoriadne poveternostné podmienky, na ktoré nebola v zmysle predpisov diaľnica projektovaná a nebolo možné zabezpečiť odvodnenie diaľnice. K argumentácii žalovaného, že žalobca neprispôsobil jazdu stavu a povahe vozovky uviedol, že policajným šetrením na mieste nebolo preukázané, že by žalobca neprispôsobil jazdu stavu a povahe vozovky poveternostným pomerom. Treba povedať, že pri prejednávaní priestupkov platí zásada oficiality v zmysle § 67 ods. 1 Zákona o priestupkoch a teda keby prítomný policajt zistil pochybenie na strane žalobcu, bol by povinný takýto priestupok prejednať, určiť príslušnú sankciu atď. a tak sa neudialo. Samozrejme do tejto kategórie priestupkov patria aj priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Žalobca preukázal, že šlo o cenu pre danú kategóriu vozidla obvyklú, že účelne vynaložil prostriedky na nájom automobilu len v miere nevyhnutnej. Žalobca je lekár. Vyžaduje istú mieru bezpečnosti, spoľahlivosti vozidla pri svojom povolaní a odôvodnenosti nároku dopravy pri dochádzaní v rámci služby a príslužby do zamestnania. Samozrejme je vždy možné následne vykonať podrobnejší prieskum trhu a teoreticky nájsť lacnejšieho poskytovateľa služby, avšak samozrejme v inom čase, na inom mieste a najmä pri inej miere úsilia. Záverom uviedol, že žalobca ako lekár vníma aj tento spor ako preukázanie istej formy právneho štátu, kedy sám štátu slúži ako lekár a v takejto udalosti očakáva, že súd rozhodne v súlade so zákonom. Žalovaný nepoprel nárok žalobcu. Odkázal s týmto nárokom na poisťovňu. Až v čase, keď poisťovňa odmietla plniť, nárok žalobcu rozporoval. Spochybňovanie nároku žalobcu považujú za účelové. Zamestnanec žalovaného potvrdil pred policajným orgánom, že škoda bola spôsobená tak, ako to tvrdia. Ak by žalovaný mal spochybňovať tento nárok, nebol by z jeho strany potvrdený, ale v tom prípade by žalovaný trval na tom, aby bola vyšetrovaním preverená táto udalosť.
19. Pri výsluchu na pojednávaní dňa 09.05.2018 žalobca uviedol, že šoféruje 20 rokov. Vie, čo je to prívalový dážď, keď stierače nestíhajú. V ten deň to však takto nebolo. Nehoda sa stala pred odpočívadlom Turčianska Štiavnička v smere od Ružomberka do Martina v úseku, kde došlo k zberu vody z diaľnice. V tom okamihu boli v opačnom jazdnom pruhu nejakí pracovníci, ktorí odstraňovali blatový nános. V tom čase ešte pršalo. Dostal hodiny a otočilo ho, zošúchal si bok vozidla o zvodidlá na pravej strane. Ostal stáť vo vode. Ihneď volal políciu. Následne po príchode polície prišiel na servisnom vozidle pracovník žalovaného. Zrejmé prešiel z opačného jazdného pruhu cez výjazd. Nepovažoval to za prívalový dážď, keďže aj na iných častiach vozovky, bola vozovka síce mokrá, ale voda tam nestála. V opačnom jazdnom pruhu pracovníci žalovaného odstraňovali lopatami nánosy blata. Dopravná nehoda sa stala v čase asi o 15,15 hod. Auto bolo po nehode pojazdné. Išiel v ten deň domov. Bol to piatok. Škoda na vozidle bola hradená jeho havarijnou poistkou od poisťovne Kooperativa. Vozidlo bolo prijaté servisom 27.07.2015. Auto mu bolo odovzdané 10.08.2015. Mal vedomosť, že v pondelok mu odovzdajú auto. Preto v piatok 07.08.2015 vrátil prenajaté vozidlo. Prenajaté vozidlo používal hlavne na pracovné účely v Trstenej, Námestove, kde robí v ambulancii. Spoločnosť, od ktorej si požičal auto je zmluvným partnerom servisu, kde auto odovzdával, a ktorý navštevuje pravidelne. Nehľadal žiaden drahší servis, ani drahšiu spoločnosť prenajímajúcu autá. Volal do spoločnosti Setcar, povedal im, že má nehodu, že je vlastníkom Hyundai Tuscon. Oni mu povedali, že má nárok na porovnateľné vozidlo a navrhli mu prenájom Chevrolet Captiva, s čím súhlasil. Víkend 01. a 02.08.2015 mal príslužby. V ten víkend auto potreboval. Pracuje prevažne štvrtky a piatky v Námestove alebo v Trstenej. Nie vždy sa mu podarí vrátiť do 16.00 hod., aby mohol vrátiť vozidlo. Krytie škody pozostávajúcej z prenájmu náhradného vozidla nemal kryté havarijnou poistkou. Preto aj podal túto žalobu. Cenu za prenájom vozidla uhradil až 16.12.2015, nakoľko poveril spoločnosť Setcar, aby si túto sumu uplatnila u žalovaného. Keďže to bolo neúspešne, vymáha si túto škodu súdnou cestou. Nesnažil sa pred prenajatím vozidla kontaktovať žalovaného, ani ho to nenapadlo. Nemal na nich žiaden kontakt. Osoba, s ktorou spísal záznam o dopravnej nehode, sa mu preukázala. Po spísaní záznamu policajtom išli do budovy NDS v Sučanoch a tam spísali záznam o dopravnej nehode. Nemal ako zisťovať, či cena vozidla je neprimeraná alebo primeraná. Nemyslí si, že ktokoľvek v jeho situácii by začal obiehať spoločnosti prenajímajúce autá. Keď žalovaný odmietol plniť, zisťoval dostupnosť prenájmu vozidiel. Nebolo možné zohnať kategóriu vozidla SUV, bolo to veľmi ťažké. Aj napriek tomu však v tom čase takéto vozidlo nehľadal, ale len využil
zmluvného partnera servisu, ktorý asi zhodou okolností mal na prenájom toto vozidlo. Chodí na Oravu, kde zažíva rôzne situácie, kde preskakuje zver z jarku do jarku. Auto mu už raz zachránilo život.
20. Na pojednávaní dňa 09.05.2018 sa zástupca žalovaného pridržal všetkých svojich pôvodných vyjadrení a tvrdení, hlavne s poukazom na doloženie listinných dôkazov zo dňa 18.04.2018, v rámci ktorého chceli nejakým spôsobom poukázať na to, že skutočne došlo k tejto dopravnej nehode, škodovej udalosti v rámci stavebného stavu diaľnice, čo preukázali, doložili listinné dôkazy, ktorými reklamovali vady stavebného objektu, konkrétne tej kanalizácie a teda s poukazom na § 9a cestného zákona zároveň v príčinnej súvislosti s počasím, ktoré v daný incident bolo veľmi nepriaznivé. Predsa len výška tej vody, na ktorú poukazoval aj žalobca okolo 30 cm predsa nemôže spadnúť za tak krátke časové obdobie bez toho, aby to neboli silné prívalové dažde. Taktiež to dokladovali doložením správy o počasí a majú za to, že žalovaný nezodpovedá a žalobca nemá nárok s poukazom na § 9 ods. 1 na náhradu škody. V prípade, ak by súd neakceptoval tieto tvrdenia tak majú za to, že žalobca nedodržal prevenčnú povinnosť s poukazom na § 415 až 417 OZ v rámci predchádzania škodám primeraným spôsobom. Súdu dokladovali požičovne v Martine, ktoré nejakým spôsobom preukazujú, že obdobné auto sa dá požičať za omnoho lacnejšie. Naproti vydokladovaným nárokom z požičovne, ktorú si zabezpečil žalobca je to omnoho, omnoho menšia suma a samozrejme boli tam autá aj za omnoho nižšie peniaze tak, že z uvedených dôvodov nesúhlasia s tvrdeniami žalobcu. Vzhľadom na stav toho počasia aký tam bol, bez ohľadu na argumenty žalobcu má za to, že tam skutočne v takých časových intervaloch nebolo možné reálne zabezpečiť upozornenie na prípadnú mláku. Nestotožnil sa s tvrdením protistrany, že žalovaný nepoprel nárok žalobcu. Žalovaný len odkázal s nárokom na poisťovňu, ktorá poistnú udalosť uzavrela s tým, že žalovaný nenesie zodpovednosť za škodu. S tým sa žalovaný stotožňuje. K vyhľadávaniu dostupných vozidiel na prenájom sú v súčasnej dobe dostupné veľké možnosti. Stačí si to zadať do googlu. K porušeniu prevenčnej povinnosti došlo tým, že žalobca dohľadával možnosti prenájmu, ale až po funuse.
21. Na pojednávaní dňa 12.06.2018 žalobca uviedol, že skutočnosť, že boli vykonané tri ohliadky poisťovňou, sa dozvedel až po tom, čo oslovil poisťovňu Kooperativa po predchádzajúcom pojednávaní. Je bežnou praxou, že sa robí viac obhliadok, prvotná obhliadka a následne ďalšia po odstránení vonkajších dielov, aby bolo zrejmé, či nie sú poškodené aj ďalšie časti pri prvotnej obhliadke neviditeľné.
22. Splnomocnený zástupca žalobcu a zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 12.06.2018 zotrvali na doposiaľ uvedených skutočnostiach. Nenavrhli ďalšie dokazovanie.
23. Písomným podaním doručeným súdu dňa 20.04.2018 žalovaný doložil listinné dôkazy. Uviedol, že bola skúmaná príčina vytekania dažďovej vody cez kanalizačný poklop, pričom bola zistená porucha na príslušnom stavebnom objekte spočívajúca v zavretí spätnej klapky a oddelením plavákovej časti od tejto klapky, čím bolo spôsobené znefunkčnenie odvádzania vody. Žalovaný listom zo dňa 18.08.2015 definoval zistenú vadu na stavebnom objekte, a to uplatnením reklamácie v rámci poskytovanej záruky od zhotoviteľa stavby Váhostav - SK, a.s. so sídlom v Bratislave, Priemyselná 6, na základe zmluvy o dielo č. ZNM/2011/0435. Zhotoviteľ uznal dôvodnosť uplatnenej reklamácie a vadu v záručnej dobe odstránil. V príčinnej súvislosti so vznikom škody žalobcu nie je možné opomenúť, že ku škode došlo v príčinnej súvislosti s vadne dodanou časťou diela diaľnice D1, a to stavebného objektu, pričom na základe tejto skutočnosti bola zhotoviteľovi zaslaná výzva na vstup do konania ako intervenienta. V danej lokalite došlo aj k silným prívalovým dažďom. V zmysle § 9a ods. 1 žalobca ako užívateľ diaľnice nemá nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno- technického stavu diaľnice. Žalovaný ako správca diaľnice nepochybil pri zabezpečovaní prevádzky a údržby diaľnice, nakoľko závada v zjazdnosti vznikla v súvislosti so stavebným stavom diaľnice, a to preukázanou vadou na stavebnom objekte. Odstránenie vady nebolo v medziach a možnostiach žalovaného, nakoľko zhotoviteľom a subjektom zodpovedným bol a bude zhotoviteľ stavebného objektu. Žalovaný nemal možnosť predpísaným spôsobom upozorniť na závadu v zjazdnosti diaľnice, nakoľko aj pri vynaložení odbornej starostlivosti vykonanou kontrolou bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky nemohol predpokladať, že stavebný objekt je nefunkčný. Žalovaný tak nezodpovedá za vzniknutú škodu žalobcu a žalobca nemá nárok na náhradu škody, nakoľko škoda žalobcovi vznikla v súvislosti so stavebným stavom diaľnice, a to z dôvodu, že v čase vzniku škody bol stavebný objekt v záruke. Zhotoviteľ bol povinný odstraňovať vady a nedorobky stavebných objektov. Žalovaný nemohol predpokladať, že stavebný objekt je nefunkčný. Závada v zjazdnosti bola spôsobená nefunkčným stavebným objektom. V danej oblasti boli silné prívalové dažde. Vzhľadom na súbeh prírodnej udalosti a nefunkčnosti stavebného objektu nemal žalovaný možnosť predpísaným spôsobom upozorniť na
závadu v zjazdnosti diaľnice. Žalovaný nebol zhotoviteľom stavebného objektu a nebol ani oprávnený odstraňovať vady diela. Listom zo dňa 18.08.2015 si žalovaný voči spoločnosti Infra projekt s.r.o. združenie SD Dubná Skala uplatnil reklamáciu v záručnej v dobe. Oznámením o spore zo dňa 20.10.2017 žalovaný spoločnosti Infra projekt s.r.o. združenie SD Dubná Skala oznámil v zmysle § 86 CSP, že sa vedie spor a zároveň ju vyzval na vstup do konania.
24. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 09.05.2018 Kooperativa poisťovňa, a.s. oznámila žalobcovi, že dňa 09.05.2018 ukončili šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorej vypočítali výšku poistného plnenia za opravu vozidla č. 20150888 z 10.08.2015 v celkovej výške 3.293,60 €.
25. Podľa § 420 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 3d ods. 1 Zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „cestný zákon“) diaľnice, rýchlostné cesty a cesty I. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú vo vlastníctve štátu, ak osobitný predpis2a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1961/135/20180520> neustanovuje inak. Diaľnice, rýchlostné cesty a cesty I. triedy, ktorých verejným obstarávateľom je Slovenská republika na základe koncesnej zmluvy podľa osobitného predpisu2cba) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135/20180520> (ďalej len „koncesné cesty"), sú vo vlastníctve štátu. Podľa § 3d ods. 5 písm. a) cestného zákona správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o diaľnice, rýchlostné cesty a cesty podľa schváleného plánu rozvoja diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory a koncesných ciest - Národná diaľničná spoločnosť,2ba) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135/20180520>. Podľa § 9 ods. 1 cestného zákona závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete2i) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135/20180520> a prieskumy možného vplyvu prác na týchto pozemných komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Podľa § 9a ods. 1 cestného zákona užívatelia diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií. Podľa § 9a ods. 2 cestného zákona správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Podľa § 12 ods. 1 Vyhlášky Federálneho Ministerstva dopravy č. 35/1984 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (ďalej len „vyhláška“) zjazdnosť diaľníc, ciest a miestnych komunikácií je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel prispôsobenú dopravno-technickému stavu a stavebnému stavu týchto komunikácií, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže vodič predvídať. Podľa § 12 ods. 2 písm. c) vyhlášky závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z okolia alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie. Podľa § 13 ods. 1, 2 vyhlášky stavebným stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa rozumie ich kvalita, stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné zariadenia a pod.). Dopravno-technickým stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa rozumejú ich technické znaky (priečne usporiadanie, priečny sklon a šírka vozovky, smerové oblúky, pozdĺžne sklony a zakružovacie polomery nivelety, druh vozovky a pod.) a začlenenie komunikácie do terénu (rozhľad, nadmorská výška a pod.).
Podľa § 64 ods. 3 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou. Podľa § 20 ods. 2 OZ za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky<https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1995/87/20150101>) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 82 ods. 1 CSP intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o spore podľa § 86 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501> písomným podaním. Podľa § 86 CSP strana môže osobe, ktorá má právny záujem na výsledku sporu, oznámiť, že sa vedie spor a vyzvať ju, aby ako intervenient vstúpila do konania. Podľa § 87 CSP účinky oznámenia o spore sa vzťahujú na spor medzi stranou, ktorá oznámila spor, a osobou, ktorej bol spor oznámený.
26. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vyhovel žalobe, nakoľko v časti uvedenej vo výroku tohto rozsudku mal preukázanú jej dôvodnosť. Cestný zákon upravuje v § 9a ods. 2 zodpovednosť správcu komunikácie za škodu. Citované ustanovenie je vo vzťahu k ust. § 420 OZ špeciálnym predpisom. OZ možno aplikovať až po tom, čo je vylúčená aplikácia cestného zákona. Predpokladom zodpovednosti správcu komunikácie za škodu podľa § 9a ods. 2 Cestného zákona je závada v zjazdnosti komunikácie ako príčina vzniku škody. Závadou v zjazdnosti treba rozumieť zhoršenie zjazdnosti komunikácie, ktorá je síce odstrániteľná bežnou údržbou, no svojim charakterom sa natoľko vymyká stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu pozemnej komunikácie a poveternostným vplyvom, že vodič ani pri obozretnej jazde rešpektujúc celý stav komunikácie, či prípadné dôsledky poveternostných vplyvov nemôže jej výskyt predpokladať a účinne reagovať pri riadení vozidla tak, aby závada neovplyvnila jeho jazdu a nevznikla tým škoda. Ak príčinou škody nie je závada v zjazdnosti, teda, ak nie je daná zodpovednosť správcu komunikácie za škodu podľa Cestného zákona, nie tým vylúčená jeho prípadná všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ. Ak však príčinou vzniku škody je stavebný stav alebo dopravno-technický stav komunikácie neprichádza do úvahy zodpovednosť správcu komunikácie za škodu nielen podľa Cestného zákona, ale ani podľa OZ. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že žalovaný ako správca diaľnice je zodpovedný za škodu, ktorá bola spôsobená žalobcovi v príčinnej súvislosti s konaním, resp. opomenutím žalovaného, a ktorá spočíva v prenájme náhradného vozidla. Žalovaný v spore nepreukázal, že nebol obmedzený v jeho možnosti túto závadu odstrániť ani na ňu predpísaným spôsobom upozorniť. Žalovaný nenavrhol žiadne dôkazy, ktorými by došlo k jeho liberácii. Dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného ako správcu diaľnice, ktorý objektívne zodpovedá za vzniknutú škodu, ktorej príčinou bola závada v zjazdnosti, okrem prípadov, keď preukáže zákonom predpokladané skutočnosti. Žalovaný výslovne nepoprel a medzi stranami to ani nebolo sporné, že došlo k škode, ktorá bola spôsobená stojacou vodou na vozovke. Žalovaný si síce splnil svoju povinnosť vykonať pravidelnú kontrolu, avšak neurobil sporným tvrdenie žalobcu, že v danom mieste a čase, aj keď v druhom jazdnom pruhu, boli prítomní zamestnanci žalovaného, ktorí odstraňovali následky nepriaznivej poveternostnej situácie, čím bola daná možnosť žalovaného predpísaným a primeraným spôsobom upozorniť na závadu v zjazdnosti. V ust. § 12 ods. 2 Cestného zákona zákonodarca demonštratívnym výpočtom uvádza, čo sa rozumie pod pojmom závada v zjazdnosti. Sú to najmä ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z okolia alebo vôd stojacich na vozovku v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný ako správca diaľnice zodpovedá za vzniknutú situáciu na diaľnici. Je bezpredmetné vo vzťahu k tomuto sporu, čo spôsobilo zlú funkciu zariadenia na odvodnenie komunikácie. Správca zodpovedá za škodu bez ohľadu na to, či bola závada na kanalizácii spôsobená zhotoviteľom (vada diela), opotrebením alebo
inou príčinou. Uvedenú skutočnosť, zlú funkciu kanalizácie zákon definuje ako závadu v zjazdnosti. Nemožno sa tak stotožniť s tvrdením žalovaného, že škoda bola spôsobená stavebným alebo dopravno- technickým stavom diaľnice. Zistený skutkový stav nie je možné definovať v zmysle § 13 vyhlášky.
27. Žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 1.022,40 € titulom neuhradených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla. Uplatňovaný nárok na náhradu škody je špecifickým prípadom škody. Súd vychádzal z toho, že skutočnú škodu, ktorá spočíva v nákladoch na vypožičanie alebo prenájom motorového vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzky vlastného vozidla je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom boli tieto náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci zodpovedajúcej poškodenej veci. Škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol použiť v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Zodpovedný subjekt je povinný nahradiť túto škodu len v rozsahu v akom boli náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci. Zo zmluvy o prenájme motorového vozidla vyplýva, že žalobca si prenajal náhradné motorové vozidlo zn. Chevrolet Captiva. Pokiaľ žalovaný namietal, že požičané náhradné vozidlo bolo nadštandardné, súd má za to, že z hľadiska úžitkových a jazdných vlastností bolo vypožičané motorové vozidlo porovnateľné s poškodeným motorovým vozidlom zn. Hyundai Tuscon. Nevyžaduje sa úplná totožnosť vozidiel, ale skutočnosť, či prenajaté vozidlo dostatočne nahradzuje funkciu a účel poškodeného vozidla. V slovenskom právnom poriadku absentuje legálna definícia tried vozidiel. Z nezáväznej kategorizácie vozidiel však vyplýva, že poškodené ako aj prenajaté motorové vozidlo sú rovnakej, porovnateľnej triedy. Nie je tak možné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že žalobca si mohol prenajať vozidlo nižšej triedy, na ktoré žalovaný poukazoval (Škoda Fabia). V oboch prípadoch, prenajaté aj poškodené vozidlo, sa jedná o vozidlo porovnateľného výkonu, výbavy, jazdných vlastností, veku. Súd má za to, že prenajaté motorové vozidlo dostatočne, nie nad ani podpriemerne, nahradilo funkciu a účel poškodeného vozidla, z ktorého užívania bol žalobca vylúčený po dobu nevyhnutnej opravy. Súdu nebola reálne preukázaná možnosť prenájmu totožného alebo viac porovnateľného vozidla. Nemožno od žalobcu spravodlivo a legitímne požadovať, aby vykonával pátranie po vozidle, ktoré je totožné s jeho vozidlom. Rovnako od neho nemožno žiadať, aby počas doby, keď mu nie je umožnené užívať jeho vozidlo z dôvodov, za ktoré nezodpovedá, a ktoré nezavinil, bol povinný uspokojiť sa s vozidlom výrazne nižšieho štandardu oproti tomu, ktorého užívanie mu bolo znemožnené v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Žalobca neporušil žiadnu prevenčnú povinnosť, či už vo vzťahu k vyhľadávaniu vozidla, dopytu na žalovaného alebo pri vedení motorového vozidla. Škodová udalosť bola preverená priamo na mieste príslušníkom okresného dopravného inšpektorátu, pričom nebolo zistené žiadne porušenie povinností žalobcu ako účastníka cestnej premávky. Žalobcovi povinnosť dopytovať škodcu pred tým, ako si prenajme náhradné motorové vozidlo nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Navyše je potrebné uviesť, že pracovník žalovaného prijal zodpovednosť za škodovú udalosť, pričom súdu nebolo preukázané a tvrdené, že by tým prekročil svoje oprávnenie, resp., že by mal žalobca o tom vedomosť. Ďalej sa súd zaoberal cenou nájomného, ktorú súd taktiež považuje za porovnateľnú s obvyklou cenou nájomného. Cenu za nájom je potrebné stanoviť s poukazom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Nevychádza sa z totožných motorových vozidiel, ale obdobne porovnateľných. Pokiaľ aj žalovaný poukazoval na cenu nájmov, súd sa s týmito prehľadmi nemohol stotožniť. Nejednalo sa o ceny nájmov porovnateľných vozidiel a v rozhodnom čase, t.j. júl/august 2015. Súd mal žalobcom predloženými listinnými dôkazmi preukázanú potrebu a účelnosť prenájmu vozidla. Žalobca ako lekár vykonával činnosť aj mimo miesta bydliska a príslužby v nemocnici aj počas víkendu (01.08, 02.08.). Bez potreby ďalšieho dokazovania je zrejmá potreba prevádzky motorového vozidla počas pracovného týždňa a jedného víkendu. Súd sa stotožnil aj s dĺžkou prenájmu. Z listinných dôkazov vyplýva, že doba opravy bola v trvaní od 27.07.2015 do 10.08.2015, kedy bolo vozidlo odovzdané. Doba nájmu bola v období od 27.07.2015 do 07.08.2015, t.j. bola kratšia ako dĺžka opravy poškodeného vozidla. Dĺžku opravy a jej rozsah nerozporovala ani poisťovňa žalobcu, ktorá poskytla poistné plnenie v plnom rozsahu. Žalobca súdu preukázal oprávnenú dĺžku prenájmu. Vychádzajúc z uvedeného vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie škody pozostávajúcej z nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov na prenájom motorového vozidla vo výške 1.022,40 €. Už len okrajovo súd uvádza, že žalovaným namietané skutočnosti, a to najazdená vzdialenosť a skutočnosť, že žalobca si prenajal vozidlo až tri dni po vzniku škody, nie sú relevantné. Žalobca si neuplatňuje nárok na spotrebované pohonné hmoty a tieto neboli ani súčasťou ceny nájmu náhradného vozidla. Žalobca si
prenajal vozidlo až na tretí deň po nehode, avšak je potrebné zdôrazniť, že škodová udalosť nastala v piatok v poobedňajších hodinách a žalobca navštívil servis hneď nasledujúci pracovný deň.
28. Zároveň súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne, ale až odo dňa 30.09.2015 do zaplatenia. Súd nemohol priznať žalobcovi úrok z omeškania v ním uplatnenej výške a od navrhovaného dátumu, nakoľko v súlade s ust. § 563 OZ je dlžník povinný plniť prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Keďže z listinných dôkazov vyplýva, že prvá výzva na plnenie bola zo strany žalobcu doručená žalovanému dňa 28.09.2015, žalovaný mohol plniť až nasledujúci deň, t. j. 29.09.2015 a do omeškania sa dostal dňom 30.09.2015. V čase vzniku omeškania žalovaného bola výška úrokovej sadzby ECB vo výške 0,05 %. Keďže sa jedná o občianskoprávny vzťah žalobcovi prináleží úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne. Na základe uvedených skutočností súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. O trovách konania súd rozhodol tak, že pomerne úspešnejšiemu žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko neúspech žalobcu bol len v nepatrnej časti príslušenstva. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.