Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26C/332/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethöovou v právnej veci žalobcu: J. Š., Q.. X.X.XXXX, U. U., J. XXXX/XX, Č. N., zastúpený JUDr. Dušan Mikuláš, advokát so sídlom v Bratislave, Nejedlého 12, IČO: 42174872, proti žalovaným: 1/ J.. T. U., Q.. XX.X.XXXX, U. J. XXX, v 2/ rade Z. H., Q.. XX.X.XXXX, U. K. XXX/XX, U., Č. N., o určenie neexistencie dôvodov vydedenia, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovaným v 1/ a 2/ rade priznáva náhradu trov konania 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 1.10.2013 žiadal, aby súd určil, že dôvody vydedenia žalobcu nebohou M. U., rod. W., nar. XX.X.XXXX, zomrelou XX.X.XXXX, uvedené v istine o vydedení, ktorá je súčasťou závetu a listiny o vydedení zo dňa XX.X.XXXX, nie sú dané.

2. Žalované 1/ a 2/ žalobu ako nedôvodnú žiadali zamietnuť. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, vyjadrením jeho právneho zástupcu, výsluchom žalovaných v 1. a 2. rade, návrhom Ministerstva financií Slovenskej republiky na konanie o dedičstve

- M. Y. rodená U., v Závetom a listinou o vydedení z XX. X. XXXX, v Rozsudkom NS Českej republiky spisová značka 18 Co 172/2002, písomným vyjadrením žalovanej 1/, notárskou zápisnicou NZ 195/2002, notárskou zápisnicou N 153/02, N Z 137/02, rozsudkom Krajského súdu v Brne spisová značka 27 Co 377/99, písomným vyjadrením k návrhu odporkyne 2/, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Galanta spisová značka 15 C /121/2008, fotodokumentáciou, ostatnými listinnými dôkaznými prostriedkami, na základe čoho dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:

4. Zo žaloby a výsluchu žalobcu vyplynulo, že žalobca je synom nebohej M. Š., narodenej XX. XX. XXXX a zomrelej XX. X. XXXX. Z dôvodu novoobjaveného majetku po poručiteľke M. Y. rodenej U., narodenej X. X. XXXX, zomrelej X. XX. XXXX, ktorá bola starou matkou M. Š., bol Ministerstvom financií Slovenskej republiky dňa 24. 9. 2008 podaný návrh na dodatočné prejednanie dedičstva na Okresnom súde v Galante spisová značka 15 D /121/2008. Ako dedičia prichádzajú do úvahy nebohá J. N. a nebohá M. U. rodená W. a po nej nebohá M. Š.X. rodená U., právom jej J. Š. - navrhovateľ, nebohá F. U. rodená U., právom nej žalovaná 1/a žalovaná 2/. Vykonaním úkonov v dedičskom konaní bol poverený notár JUDr. Fedor Klimo. Na pojednávaní dňa 20. 4. 2010 žalovaná 1/uviedla, že poručiteľky na dcéra M. U. pravdepodobne zanechala jednostranný právny úkon pre prípad smrti, ktorý mal byť uložený u notára JUDr. Oto Sabo v Galante. Následne sa zistilo že nebohá M. U. zanechala závet a listinu o vydedení zo dňa XX. X. XXXX, ktoré neboli spísané vlastnou rukou poručiteľky ale inou osobou písacím strojom. V uvedenej listine poručiteľka žalobcu vydedila podľa § 469 a ods. 1 písmena b/ Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobca počas jej života o ňu ako potomok neprejavoval žiadny záujem. S týmto

tvrdením sa žalobca nestotožňuje v roku 1996 žalobca podal na Mestský súd v Brne žalobu o neplatnosť listiny o vydedení s tým, že dôvody, pre ktoré ho mala vydediť jeho adoptívna nebohá matka M. Š., neboli dané. Rozsudkom Krajského súdu v Brne spisová značka 18 CO 172/2002 bolo rozhodnuté, že žalobca je dedičom po nebohej M. Š.. Dôvodom vydedenia adoptívnou matkou žalobcu M. Š. bolo, že žalobca sa o ňu vôbec nezaujímal a nenavštevovali ju v chorobe. Uvedené tvrdenia sa však ukázali ako nepravdivé, i keď pripustil, že jeho vzťah s adoptívnou matkou bol narušený. Žalobca prejavoval záujem ako o svoju matku tak ani o nebohú starú matku M. U.. Táto však až do smrti svojej dcéry M. Š. väčšinu času bývala s ňou v spoločnej domácnosti. Pár krát sa pokúsila navštíviť svoju starú matku, avšak do bytu ho nevpustili. K narušeniu vzťahov došlo v roku 1995 kedy sa M. U. presťahovala do E. do svojho bytu. žalobca po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti začal trpieť vážnou chorobou a bol viackrát hospitalizovaný. M. U. za ním nevycestovala a neprišla ho navštíviť. V roku XXXX M. U. začala bývať zariadení Samaritán, a to až do svojej smrti v roku 2004. Počas tohto obdobia ju žalobca so svojou druhou manželkou niekoľkokrát navštívil, a to aj v nemocnici, na ktorej návšteve stretli žalovanú 1/ s jej synom H.. V apríli 2004 bol žalobca na návšteve u M. U., ktorá ho navádzala, aby sa so žalovanou 1/ zmierili. Naposledy ju navštívil v máji 2004, kedy už tušil, že stará matka zomrie, pre tento prípad nechal na seba telefonický kontakt. Opätovne sa telefonicky informoval na zdravotný stav M. U. v júni 2004, kedy mu povedali, že XX. X. XXXX jeho stará matka zomrela. V októbri 2004 vycestoval do Galanty na notársky úrad JUDr. Janky Plachej, kde sa informoval ohľadom dedičského konania po nebohej starej matke. Konajúci notár mu oznámil, že syn žalovanej 1/ H. U. žalobcu ako dediča nenahlásil, pričom v samotnej zápisnici je skonštatované, že poručiteľka zomrela ako vdova a žiaden závet nezanechala. Z uvedeného vyplýva, že v čase spísania listiny o vydedení neexistovali dôvody na vydedenie žalobcu. Z právneho hľadiska poukázal na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 23/1998, podľa, ktorého je nutné zisťovať, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t. j. či poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Naliehavý právny záujem je daný vnútornou a osobnou potrebou žalobcu, pretože tieto právne úkony osobne pociťuje ako krivdu. Rovnako má aj materiálny záujem na určení neplatnosti závetu a listiny o vydedení vzhľadom na to, že v prípade, ak by súd vyslovil, že dôvody vydedenia neexistujú respektíve by vyslovil neplatnosť listiny, zmenilo by sa jeho právne postavenie, nakoľko by prichádzalo do úvahy v dedičskom konaní ako ďalší dedič. Od roku 2002 až do roku 2004 poručiteľka existenciu závetu a listiny nikdy nespomenula. Táto nebola predložená ani v rámci dedičského konania po nebohej poručiteľke. Bola predložená odporkyňou 1/ až v rámci dedičského konania po matke poručiteľky M. Y. a práve z tohto dôvodu si žalobca myslí, že tento závet je falošný, a to napriek tomu, že v konaní na Okresnom súde Galanta spisová značka 10 C/30/2011 bolo súdom rozhodnuté opačne.

5. Právny zástupca žalobcu uviedol, že o tom, že by mal byť vydedený, sa žalobca dozvedel až 26.07.2010, a to napriek tomu, že dedičské konanie sa konalo, respektíve bolo právoplatne skončené v roku 2005. Po M. U. existuje doposiaľ len jedno dedičské konanie vedené na Okresnom súde Galanta pod číslom 6 D/299/2004, ktoré bolo zastavené, avšak po matke poručiteľky M. Y. prebieha konanie o novoobjavenom dedičstve, ktoré je až do právoplatnosti tohto konania prerušené. Udal, že na Okresnom súde Galanta prebehlo konanie, v súčasnosti právoplatne skončené, o určenie, že listina o vydedení je z formálnych dôvodov neplatná, v ktorom konaní bol žalobca neúspešný a z tohto dôvodu inicioval konanie o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané. Dokazovanie navrhol doplniť pripojením spisu Okresného súdu Galanta spisová značka 15 D/121/2008 a ako svedkyňu vypočuť bývalú manželku navrhovateľa, ktorá má preukázať rozhodujúce skutočnosti vo veci samej, neskôr sa obmedzil na jej čestné prehlásenie. Za rozhodujúci dôkaz považoval okrem uvedených aj fotografie zo svadby žalobcu z roku 1988, ktorej svadby sa zúčastnila aj poručiteľka. Námietku premlčania vznesenú proti nároku uplatnenému žalobou žalovanou 1/ považoval za nedôvodnú s poukazom na to, že žalobou žalobca uplatňuje ochranu dedičského práva, ktoré je v podstate právom vlastníckym a ako také je nepremlčateľné.

6. Žalovaná 1/ žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobcovi podľa jej názoru ide čisto materiálny osoh, pre ktorý inicioval konanie číslo 10 C/30/2011 o neplatnosti listiny o vydedení a závetu, v ktorom konaní bol neúspešný a preto inicioval ďalšie konanie. Závet a listinu o vydedení stará matka žalovanej 1/ napísala po tom, ako ju žalobca už 10 rokov nenavštívil, nenapísal a nezatelefonoval. Do roku 2002, a to bolo 14 rokov, jej žalobca neposkytol žiadnu pomoc v chorobe ani v starobe. Závet s listinou o vydedení mal byť predložený ňou až v rámci konania o dedičstve po M. Y. možno v roku 2010, možno v roku 2008, nevie to uviesť presne. Jej stará matka M. U. mala vo svojich veciach poriadok a aj žalovaná

2/ vedela o tom, že počas života napísala viacero závetov. Tento závet v rámci dedičského konania po nej predložený nebol z dôvodu, že v tom čase ani nemala žiaden majetok na prededenie. Za účelom doplnenia dokazovania navrhla zadovážiť zdravotnú dokumentáciu poručiteľky M. U. ak čo sa týka výpovede svedkyne navrhnutej žalobcom, túto považovala za nadbytočnú a svedkyňu za zaujatú. Na dôvažok od roku 1988 svedkyňu nikto nevidel a k návrhu je priložená zápisnica zo súdneho konania v Brne, kde je zaznamenaná práve výpoveď uvedenej svedkyne. Žiadala vypočuť ako svedka W. U.G. a prípadného ďalšieho svedka. V priebehu konania proti žalobou uplatnenému nároku vzniesla námietku premlčania, nakoľko bolo samotným žalobcom uvedené, že o existencii napadnutej listiny o vydedení sa dozvedel 26.07.2010, avšak žalobu podal na súd až 01.10.2013, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby.

7. Žalovaná 2/uviedla, že od svojej starej matky vedela o tom, že svoj byt chce cez závet zanechať W. U., lebo sa o ňu staral. Ona inak túto listinu ani nevidela a ani si nespomína kedy sa o jej existencii dozvedela.

8. Z obsahu listiny založenej v spise na čísle listu 7 a označenej ako Závet a listina o vydedení vyplynulo, že M. U. pri plnom vedomí a z vlastnej vôle túto vyjadrila následovne: „vydeďujem adoptovaného syna mojej dcéry M. Š., J. Š., narodeného X. X. XXXX. Už 10 rokov u mňa neprejavuje žiaden záujem, nenavštívil ma, nenapísal, nezatelefonoval. Naposledy mal videl zlom zdravotnom stave. Od roku 1987 som prekonala niekoľko zlomenín a bola som operovaná, liečim sa na cukrovku a srdce.“ Ďalej uviedla, že jednoizbový byt v Galante odkazuje W. U., narodenému X. X. XXXX. Listina datovaná dňa XX. X. XXXX a listina je okrem poručiteľky podpísaná svedkami.

9. Podľa § 469a ods. 1 písm. b/ poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

10. Podľa § 469a ods. 3 o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

11. Podľa § 100 ods. 1 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

12. Podľa § 100 ods. 2 premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

13. Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Podľa § 105 ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva ( § 485), začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo.

15. Predmetom tohto konania je určenie, že dôvody vydedenia žalobcu jeho starou matkou M. U., zomrelou dňa XX.X.XXXX, uvedené v Záveti a listine o vydedení zo dňa XX.X.XXXX, nie sú dané. Formálne i obsahovo ide teda o určovaciu žalobu.

16. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú v priebehu konania žalovanou 1/ proti žalobou uplatnenému nároku sa súd v prvom rade zaoberal jej dôvodnosťou. Súd mal za to, že nárok uplatnený žalobou predstavuje v podstate ochranu dedičského práva žalobcu, pričom mal za to, že dedičské práva je klasickým majetkovým právom, podliehajúcim režimu § 100 ods. 2 OZ, nejde o vlastnícke právo, ktoré je v zmysle uvedeného ustanovenia nepremlčateľné. Analogicky súd poukázal na ust. § 105 OZ, ktoré upravuje začatie plynutia premlčacej doby síce špecifického nároku tzv. oprávneného dediča, avšak rovnako ako v prípade žalobcu v podstate ide o ochranu dedičského práva, pričom z

ust. § 105 je zrejmé, že právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva premlčaniu podlieha, a to vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, tzn. dedičské právo vo všeobecnosti možno považovať za klasické majetkové právo podliehajúce režimu premlčania. V danom prípade bolo preukázané, vychádzajúc z nespochybneného tvrdenia žalobcu, že o existencii žalobou napadnutej Záveti a listine o vydedení zo dňa XX.X.XXXX sa žalobca dozvedel dňa 26.07.2010, ktorým dňom žalobcovi žala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba na spochybnenie jeho formálnej alebo materiálnej platnosti. Premlčacia doba tak uplynula dňom 26.07.2013. Žaloba na určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, bola žalobcom podaná na súd dňa 01.10.2013, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, na základe čoho súd námietku premlčania vznesenú žalovanou 1/ v priebehu konania vyhodnotil ako dôvodnú.

17. Vzhľadom na skutočnosť, že námietka premlčania bola vznesená až v pokročilom štádiu konania, kedy súd už vykonal a paralelne vykonával dokazovanie vo veci samej, s poukazom na hospodárnosť konania, odhliadnuc od premlčania nároku uplatneného žalobou, zaoberal sa aj vecou samou. Z vykonaného dokazovania mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v konaní, nakoľko jeho úlohou bolo preukázať, že dôvod vydedenia označený a špecifikovaný poručiteľkou v napadnutom jednostrannom právnom úkone poručiteľky pre prípad jej smrti, neexistoval. Vychádzajúc z obsahu napadnutého právneho úkonu v znení: „vydeďujem adoptovaného syna mojej dcéry M. Š., J. Š., narodeného X. X. XXXX. Už 10 rokov u mňa neprejavuje žiaden záujem, nenavštívil ma, nenapísal, nezatelefonoval. Naposledy mal videl zlom zdravotnom stave. Od roku 1987 som prekonala niekoľko zlomenín a bola som operovaná, liečim sa na cukrovku a srdce“ mal súd za to, že dôvod vydedenia čo do skutkového opisu ako základného predpokladu relevantnosti materiálnej stránky platnosti právneho úkonu napadnutá listina obsahuje, absenciu konkretizácie uvedeného dôvodu vydedenia nie je možné nahrádzať vykonávaním dokazovania v súdnom spore, dôvod vydedenia musí zrozumiteľný nielen dotknutým subjektom, ale aj nezúčastnenému subjektu (§ 37 ods. 1 , pričom súd nemal dôvod odchýliť sa od ustálenej judikatúry NS SR R45/1986 a R 37/1996, podľa ktorého materiálnou náležitosťou vydedenia je konkrétne uvedenie dôvodu vydedenia, ktorý ak absentuje, vydedenie je neplatné.

18. Vydedenie je jednostranný právny úkon - prejav vôle poručiteľa, ktorým svojho potomka ako neopomenuteľného dediča vylučuje z dedenia na základe niektorého v § 469a taxatívne uvedeného dôvodu. Neodmysliteľnou obsahovou náležitosťou prejavu poručiteľovej vôle pre prípad jeho smrti, ktorá obsahuje ustanovenie o vydedení, je výslovné uvedenie zákonného dôvodu vydedenia. Ak by závet obsahoval iný dôvod, taký prejav by nemal právne následky. Z odseku 3 vyplýva, že na platnosť právneho úkonu o vydedení sa vyžaduje písomná forma takisto, ako pri závete. Prejav o vydedení poručiteľ môže urobiť aj vlastnoručne, pri dodržaní podmienok ustanovených v § 476 alebo môže ho zriadiť vo forme notárskej zápisnice. Nie je vylúčené, aby poručiteľ urobil v jednej listine svoj závet a súčasne do neho zahrnul aj ustanovenie o tom, že svojho potomka vylučuje z dedenia. Pri vydedení, ak boli splnené zákonné podmienky, nastáva taká situácia, akoby poručiteľov potomok bol v prípade závetu opomenutý a pritom súčasne zbavený práva na dedičstvo aj v rozsahu jeho povinného podielu (§ 479). Preto nie je rozhodujúce, či dochádza k dedeniu zo závetu alebo zo zákona alebo z oboch týchto dôvodov. Z formulácie dôvodov vydedenia uvedených v písmenách a) a b) vyplýva, že na ich základe možno postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahoch poručiteľa a jeho potomka. O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v písmene a) pôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť. Potrebnosť pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať na základe objektívnych okolností prípadu a s prihliadnutím na to, či dedičovo správanie bolo alebo nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Pri náhlej a neočakávanej udalosti, ktorá má nepriaznivé dôsledky pre poručiteľa a dostane ho do stavu núdze (napr. pri živelnej pohrome, ohrození života, zdravia alebo jeho majetku zásahom tretích osôb), sa podľa zásad všeobecnej morálky očakáva predovšetkým pomoc zo strany potomkov. Negatívne správanie potomkov v takýchto situáciách preto možno hodnotiť ako neposkytnutie pomoci poručiteľovi "v iných závažných prípadoch". Ak by bol však dôvod vydedenia časovo i vecne konkretizovaný, vydedený potomok by v prípadnom spore musel vyvracať dôvodnosť tohto vydedenia. Na platné vylúčenie potomka z okruhu dedičov v dôsledku vydedenia prichádza do úvahy len taký zákonný dôvod (§ 469 ods. 1), ktorý existoval už v čase prejavu poručiteľovej vôle o vydedení. To znamená, že prejav o vylúčení dediča možno urobiť len vtedy, keď už dedič spĺňal niektorú zákonnú podmienku na vydedenie.

19. Vzhľadom na časový opis dôvodu vydedenia mal súd za to, že rozhodujúcim obdobím pre posúdenie existencie dôvodu vydedenia je 10 rokov pred spísaním na padnutej listiny, t.j. roky XXXX až XXXX. Neexistenciu dôvodu vydedenia v danom období žalobca mal v úmysle preukázať v podstate okrem svojich (žalovanými 1/ a 2/ spochybnených) tvrdení, len čestným prehlásením svojej bývalej manželky H. Š., z ktorého vyplynulo, že asi rok v roku XXXX žil žalobca s ňou ako vtedajšou manželkou a poručiteľkou, v spoločnej domácnosti na ulici R. XX, potom sa na naliehanie H. Š. odsťahovali, lebo spolužitie bolo neúnosné. Druhým podľa názoru žaloby rozhodujúcim dôkazom mala byť fotodokumentácia zo svadby žalobcu v roku 1988, na ktorej sa zúčastnila ako hosť aj poručiteľka. Uvedené dôkazy podľa názoru súdu rozhodne nepreukázali neexistenciu dôvodu vydedenia uvedeného v napadnutej listine, nakoľko skutočnosť, že z ekonomických dôvodov počas jedného z rozhodujúcich desiatich rokov žalobca s poručiteľkou zdieľal spoločnú domácnosť ako ani skutočnosť, že poručiteľka sa v roku 1988 zúčastnila svadby žalobcu samé o sebe, ani vo vzájomnej súvislosti nemožno vyhodnotiť ako jednoznačné dôkazy svedčiace o tom, že v rozpore s obsahom napadnutej listiny žalobca o poručiteľku počas obdobia rokov 1988 až 1998 trvalo prejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Rovnako žalobca nepreukázal ani ním tvrdenú skutočnosť, že poručiteľka sama nedostatkom ochoty mu bránila opravdivý záujem voči nej prejavovať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, kde žalovaným 1/ a 2/ ako procesne plne úspešnej strane sporu priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalobca, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.