Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_10C-387-2013.pdf
PDF · 118.84 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/387/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému T. I., W..: XX.XX.XXXX, Č. XXX, XXXXX Č. o zaplatenie 2525,26 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1989,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 02.09.2010 do zaplatenia a do to v mesačných splátkach po 30 eur z ktorých každá splátka bude splatná vždy do posledného dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca po nadobudnutí účinnosti tohto rozsudku. Omeškanie s plnením jednej splátky bude mať za následok splatnosť celého plnenia.
II. V prevyšujúce časti súd žalobu zamieta.
III. Žalobca nemá voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok, IČO 35 923 130 ako pôvodný žalobca sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 2525,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 02.09.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 20.02.2010 zmluvu o pôžičke evid. č.XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky 3811,23 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 53 mesačných splátkach v sume 71,91eur. Do dňa spísania žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 448,77 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky, riadne a včas, t j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 24.08.2010 listom - vypovedanie zmluvy vypovedal zmluvu č. XXXXXXX ku dňu 24.08.2010. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 2525,26 eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania.
3. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 01.07.2014, č.k. XXC/XXX/XXXX-XX žalobu zamietol a nepriznal žalovanému náhradu trov konania.
4. Proti predmetnému rozsudku, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V podanom odvolaní žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie resp. ho zruší a vrátil vec na ďalšie konanie.
5. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 29.10.2015, č.k. 7Co/30/2015 - 74 napadnutý rozsudok zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodení rozhodnutia uviedol,
že sa stotožňuje s tým, že počnúc od účinnosti ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bol súd povinný tento predpis aplikovať aj v sporoch, ktoré sa začali pred dňom účinnosti tohto zákona. Nesprávny je záver súdu prvého stupňa o tom, že právny vzťah medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu zanikol odstúpením od zmluvy a teda žalobca uplatňuje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. V danom prípade z dôkazu predloženého žalobcom vyplýva, že došlo k výpovedi zmluvy, nie k odstúpeniu od zmluvy. Následkom výpovede nie je zrušenie zmluvy od počiatku a po doručení výpovede nevzniká právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale právo na zaplatenie celej sumy poskytnutého úveru, ktorá sa premlčuje v trojročnej dobe. Tak ako uviedol odvolateľ zákon o spotrebiteľských úveroch je špeciálnym zákonom vo vzťahu ku všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ale na právny vzťah účastníkov konania sú použiteľné všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka vrátane možnosti výpovede zmluvy. V danom prípade teda po doručení výpovede bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi naraz celý zvyšok poskytnutého úveru. Toto jeho právo sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe. Vzhľadom na nesprávny záver súdu prvého stupňa o dĺžke premlčacej doby, súd prvého stupňa neskúmal aké právo žalobca voči žalovanému má, teda zaplatenie akej sumy je v súlade s právom. Odvolací súd preto v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h O.s.p rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
6. Na základe týchto skutočností, súd prvého stupňa pristúpil k posúdeniu veci podľa právneho názoru Krajského súdu v Prešove a vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou jej prílohami, zmluvou o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX, výpoveďou zmluvy zo dňa 24.08.2010, prehľadom splátok a úhrad, návrhom na zmenu účastníka konania, uznesením, ktorým súd pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu, vyjadrením žalovaného zo dňa 12.06.2018 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:
7. V priebehu konania podal pôvodný žalobca na tunajší súd návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu. Súd uznesením zo dňa 10.03.2014, č.k. 10C/141/2013 - 38, pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu: Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, vstúpil ako nový žalobca: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803.
8. Právny predchodca žalobcu ako spoločnosť a žalovaný ako klient uzavreli dňa 20.02.2010 zmluvu o pôžičke č.XXXXXXX, pričom schválená výška pôžičky predstavovala sumu 2438,26 eur, ktorú mal žalovaný uhradiť v 53 splátkach, výška mesačnej splátky predstavovala sumu 71,91 eur a ročná úroková sadzba 24%.
9. Všeobecné obchodné podmienky boli písané drobným, takmer nečitateľným písmom. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke sa mali stať Všeobecné obchodné podmienky a „Vyhlásenie zmluvných strán“.
10. Žalobca listom zo dňa 24.08.2010 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo.
11. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný na splátkach celkovo uhradil sumu 448, 77 eur.
12. Žalovaný dňa 12.06.2018 uviedol, že niečo z pôžičky splácal, nevedel uviesť koľko v lete 2010 bol hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici, pretože mal psychické problémy, pôžičku bral na domácnosť a jej zariadenie. Žalovaný uviedol, že z dôvodu jeho psychických problémov v budúcnosti asi dôjde k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony.
13. V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
15. Ako vyplýva z § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
16. V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
17. Ako vyplýva z § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
18. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
19. V zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a. poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b. dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
20. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
21. Ako vyplýva z § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
22. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
23. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
24. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úrok ( § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka ).
25. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana ( veriteľ ) druhej strane ( dlžníkovi ) veci určené podľa druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom pôžičky peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.
26. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
27. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
28. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
29. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
30. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
31. Z § 39 Občianskeho zákonníka vyplýva, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
32. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
33. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..
34. Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
35. V zmysle ust. § 3 ods.1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
36. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
37. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
38. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah všeobecných obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.
39. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
40. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
41. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 20.02.2010 zmluvu o pôžičke. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške 2438 eur. Žalovaný sa úver zaviazal splatiť v 53 mesačných splátkach vo výške 71,91 eur. Ročná úroková sadzba predstavovala 24 % a výška RPMN bola 24 %.
42. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.
43. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.
44. Súd je toho názoru, že akékoľvek ustanovenie zmluvy, v rozpore s § 54 ods. 1 OZ zhoršuje postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, v prípade, že výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka o premlčaní. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka.
45. Uzatvorená úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že v zmluve absentujú obligatórne náležitosti podľa §4 ods. 2 písm. i), a písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpisu zmluvy.
46. Priemerná miera úrokov v bankách za poskytnutie spotrebiteľských úverov v rozhodnom období (2/2010) predstavovala 14,34%. Dohodnutá ročná úroková sadzba v zmluve je 24%, čo je takmer dvojnásobok. Napokon, uzavretá zmluva mala slúžiť na „refinancovanie“ starých poskytnutých úverov žalovanému, ktoré nesplácal, a ktoré už boli úročené pôvodnými zmluvami. To znamená, že reálne poskytnutá pôžička bola úročená ešte vo vyššej miere. Súd takéto dojednanie považuje za rozporné s dobrými mravmi a preto v rozpore s § 39 OZ neplatné. To znamená, že úver je bezúročný.
47. To isté platí i pre rôzne poplatky a zmluvné pokuty, ktoré si žalobca uplatnil ako súčasť istiny ako vyplýva z jeho vyjadrenia na čl. 63 súdneho spisu. Za poplatky nebola žalovanému poskytnutá žiadna protislužba, protiplnenie. To iste platí aj pre pokuty za omeškanie, ktoré žalobca žiada. Za omeškanie má žalobca nárok na úrok z omeškania, ktorý si tiež uplatnil. Takéto nároky súd rovnako považuje za rozporný so spotrebiteľským právom a dobrými mravmi, preto úver považuje za bezpoplatkový a uplatnené poplatky nepriznáva.
48. Zároveň je potrebné uviesť, že aktom, ktorý by žalovaného zaväzoval nie sú ani Všeobecné obchodné podmienky, ktoré nie sú podpísané (§ 40 ods. 1, 3 OZ; porov. 2Cdo 245/2010) a naviac bez platnej inkorporačnej doložky (uvedená drobným písmom označenom ako „ Klient“).
49. Pokiaľ ide o nároky na poplatky resp. zmluvnú pokutu, ktoré by mohli byť súčasťou žalovanej istiny a ďalšie sankcie podľa ustanovení Všeobecných obchodných podmienok, súd uvedené nároky považoval za neopodstatnené.
50. Ďalej je potrebné uviesť, že všeobecné obchodné podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku zároveň súdy judikovali ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. O netransparentnú inkorporačnú doložku (v danom prípade v časti IV. zmluvy označenej „Klient“) ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy.
51. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález I. ÚS 342/09 (ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s rozsiahlymi podmienkami písané takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu.
52. Neprijateľná inkorporačná doložka v danom prípade nemohla privodiť viazanosť Podmienok a Všeobecných obchodných podmienok zmluvy o pôžičke.
53. Ustanovenia vo Všeobecných obchodných podmienkach obsiahnuté, sa v prípade neprijateľnej inkorporačnej doložky nestávajú súčasťou zmluvy.
54. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).
55. Keďže žalobca má v danom prípade nárok iba na istinu úveru bez úroku z dôvodov uvedených vyššie žalobca má nárok iba na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov v sume 1989,49 eur po odrátaní všetkých úhrad žalovaného v sume 448,77 eur. Žalovaného tak súd zaviazal na úhradu nesplatenej istiny v sume 1989,49 a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
56. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho súd aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy v žalobcom požadovanej výške 9 % ročne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a to zo sumy 1989,49 eur od 02.09.2010 do zaplatenia.
57. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
58. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach. Žalovaný požiadal súd o možnosť zaplatiť dlh v mesačných splátkach po 30 eur z dôvodu jeho finančnej a sociálnej situácii, Žalovaný poberá invalidný dôchodok vo výške cca 320 eur a jeho manželka berie rodinné prídavky vo výške cca 117 eur. Manželka žalovaného poberá ešte príspevok na používanie motorového vozidla na jeho sprevádzanie ako postihnutej osoby vo výške 30 eur mesačne a popri tom ešte 10 eur na ošetrenie a 10 eur príspevok na kompenzáciu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia. Súd vzhľadom na sociálnu a finančnú situáciu žalovaného, pri zohľadnení jeho finančnej situácie, mu povolil uspokojiť nárok žalobcu v primeraných splátkach po 30 eur mesačne.
59. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
60. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
61. Podľa § 256 Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
62. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
63. Podľa § 396 ods. 3 CSP: Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 64. V zmysle záverov uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.10.2015, č.k. 7Co/30/2015 z ktorého vyplýva že v konaní nešlo o odstúpenie od zmluvy zo strany resp jeho právneho predchodcu ale išlo o výpoveď zmluvy a teda nárok je nepremlčaný súd opätovne rozhodol na právnom základe toho nároku s poukazom na to, že nebol premlčaný a že teda došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu výpoveďou. Na základe toho posúdil celý zmluvný vzťah že vo veci ide o spotrebiteľský právny spor a priznal, resp. nepriznal nároky ako sú popísané vyššie.
65. Pokiaľ ide o trovy konania je pravda že žalobca bol v konaní vo väčšej miere úspešný a v zmysle § 255 ods.2 by mal nárok na náhradu trov konania, súd však nepriznal trovy konania z dôvodov vhodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval osobu žalovaného, ide invalidného dôchodcu má problémy s pohybom a s koordináciou pohybu a zároveň aj psychické problémy, ktoré preukázal lekárskymi správami , pomerne zmätočnými vyjadreniami na pojednávaní. Z lekárskej správy vyplýva, že ide o ľahkú duševnú poruchu v týchto intenciách vyvstáva otázka akým spôsobom pri poskytnutí spotrebiteľských úverov veriteľ preveroval kredibilitu dlžníka. Súd ma za to, že zrejme veľmi pochybným spôsobom. Okrem toho, ako bolo odprezentováne zo strany žalovaného má vyživovaciu povinnosť voči 4 deťom a má ešte jedno nevlastné dieťa. Vzhľadom na finančnú a sociálnu situáciu žalovaného priznanie trov konania ako si ich uplatnil žalobca by mohlo finančne zruinovať žalovaného, na druhej strane je žalobca faktorigovou a forfaithingovou spoločnosťou po postúpení pohľadávky, ktorá sa zaoberá práve vymáhaním pohľadávok súdnou cestou a je zrejmé že nepriznanie trov konania ekonomicky neohrozí žalobcu. V týchto intenciách pokiaľ ide o dôvody osobitného zreteľa súd poukazuje na ustálenú judikatúru napr. rozsudok NS SR 3NCDo/5/2006. Nakoľko konaniu prechádzalo aj konanie na odvolacom súde, súd rozhodol aj o odvolacích trovách, resp. trovách odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.