Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30Csp-221-2017.pdf
PDF · 95.08 KB
Case nature
Area
Subarea
30Csp/221/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v právnej veci žalobcu: F. Z., E..L.., L. L. U. XXX/A, F., K. XX XXX XXX, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanému: I. V., W.. XX.XX.XXXX, F. Š. L. XXX/ XX, J., o zaplatenie 1.332,96 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 26.7.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.332,96 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.
2. V žalobe tvrdil, že dňa 28.1.2011 bola medzi jeho právnym predchodcom (Poštová banka a.s.) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach s lehotou splatnosti dohodnutou v zmluve. V zmysle Obchodných podmienok pre úver, ak sa žalovaný dostal do omeškania s platením splátok, veriteľovi vznikol nárok požadovať predčasné splatenie istiny úveru vrátane príslušenstva. Veriteľ si právo požadovať predčasné splatenie úveru v súlade s Obchodnými podmienkami uplatnil, a to na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovanému, následkom čoho sa stal celý úver vrátane príslušenstva predčasne splatným. Žalovaný ani napriek zaslanej výzve nezaplatil dlžnú pohľadávku. V súlade s Obchodnými podmienkami vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver úroky, a to vo výške 24,5% ročne, ktorá výška úrokovej sadzby je špecifikovaná aj v listine "Aktuálny stav úveru" zo dňa 7.6.2017. V zmysle Obchodných podmienok, v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným, veriteľ je ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve. V zmysle Obchodných podmienok vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky, a to vrátane poplatkov v zmysle Sadzobníka. Takto určená výška dlžných poplatkov je 4,42 eur, je podrobne špecifikovaná v Aktuálnom stave úveru zo dňa 7.6.2017 a boli veriteľom vynaložené na účely predchádzania súdnemu sporu (s výnimkou poistného a poplatku za poskytnutie úveru, ak bol účtovaný). Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 13.6.2017 medzi žalobcom a postupcom Poštová banka, a.s., postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.
3. Na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o úvere zo dňa 28.1.2011, obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička, všeobecné obchodné podmienky, upozornenie zo dňa
25.6.2014, oznámenie o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 11.7.2014, sadzobník poplatkov a zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017.
4. Žalovaný sa k podanej žalobe, ani k predloženým dôkazom písomne nevyjadril.
5. Pre nedostatok odôvodnenia žaloby, súd vyzval žalobcu, aby uviedol a preukázal celkovú výšku sumy, ktorú žalovaný uhradil (tak aby bol zrejmý spôsob jej započítania na istinu, úroky, úroky z omeškania a iné poplatky), špecifikoval z akej sumy, v akej výške a za aké obdobie bol vypočítaný úrok, poplatky a zároveň sa vyjadril i k platnosti postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách.
6. Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu uviedol, že v dobe od uzatvorenia zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine Aktuálny stav úveru zo dňa 7.6.2017 a napriek zosplatneniu úveru (ku dňu 11.7.2014) nedošlo zo strany žalovaného k úhrade pohľadávky žalobcu. Žalovaný uhradil celkovo sumu 1.926,60 eur, ktorá bola započítaná na poplatky v sume 71,42 eur, na zmluvné úroky a úroky z omeškania v sume 1.187,14 eur a na istinu v sume 667,04 eur. Tiež poukázal, že právny predchodca žalobcu si svoju povinnosť podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách splnil, čo vyplýva z upozornenia zo dňa 24.6.2014, keď k zosplatneniu úveru došlo dňa 11.7.2014.
7. Súd vo veci v súlade s ust. § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti strán sporu, pričom vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom a ostatným spisovým materiálom vzťahujúcim sa na vec.
8. V rámci skutkového stavu bolo v prejednávanej veci zistené, že zmluva o úvere zo dňa 28.1.2011 je formulárová, ktorý formulár najprv podpísal žalovaný dňa 28.1.2011 ktorý vyplnil len žiadosť o poskytnutie úveru v bode 2 a tá obsahovala iba údaj o výške úveru (2.000,- eur) a dobu splácania (70 mesiacov). Poštová banka, a.s., Bratislava, ako veriteľ podpísala zmluvu neskôr - 28.1.2011 s vyplnením bodu 3, kde okrem úveru 2.000,- eur, počtu mes. splátok 70, sú uvedené aj ďalšie údaje, a to výška mesačnej splátky 54,- eur, dátum prvej platby, dátum konečnej splatnosti úveru 17.11.2016, úroková sadzba 24,5% p. a., RPMN 29,13% p. a., priemerná hodnota RPMN 18,48% p. a. a celková výška nákladov 1.793,45 eur. Pod týmito náležitosťami zmluvy v bode 3 je drobnejším písmom uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Žalovaný uhradil celkovo sumu 1.926,60 eur, ktorá bola započítaná vo výške 71,42 eur na poplatky, 1.187,14 eur na úroky/úroky z omeškania a 667,04 eur na istinu. Pôvodný žalobca úver zosplatnil ku dňu 11.7.2014. Dňa 13.6.2017 uzatvorili Poštová banka, a.s., Bratislava ako postupca a žalobca ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola na žalobcu postúpená pohľadávka voči žalovanému zo zmluvy o úvere zo dňa 17.10.2013.
9. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
10. Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
11. Podľa ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
12. Podľa ust. § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky (ďalej len "Zákona o bankách") ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa ust. § 5b z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o ochrane spotrebiteľa") orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
14. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
15. Predovšetkým sa súd zaoberal tým, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky od žalovaného. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).
16. Podľa názoru súdu úpravou § 92 ods. 8 Zákona o bankách mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Toto ustanovenie by banku malo motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.
17. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. Zákona o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl.). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom, a teda neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526
Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.
18. Z uvedeného potom vyplýva, že na rozpor postúpenia s ust. § 525 Občianskeho zákonníka, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ďalej z toho vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky (ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 Zákona o bankách), je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný tvrdiť a preukázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia.
19. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.332,96 eur s príslušenstvom. Žalobca odvodzuje svoje právo od zmluvy, ktorú žalovaný uzatvoril s Poštovou bankou, a.s., Bratislava, teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa. Túto pohľadávku voči žalovanému mal získať na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak povinný tvrdiť a preukázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.
20. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, pretože žalobca nedokázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka Poštovej banky, a.s., voči žalovanému postúpená naňho, boli podmienky postúpenia splnené, t. j. nepreukázal (ani netvrdil) požiadavku 90-dňového omeškania a že bol žalovaný písomne vyzvaný na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere a že takúto výzvu žalovanému aj odoslal a doručil. Je predovšetkým vecou žalobcu, aby pre prípad sporu vedel preukázať realizáciu oboch podmienok platného postúpenia. Pri tak dôležitom úkone je potom len logické, že žalobca má listiny potrebné pre prípadné uplatnenie práva na súde zasielať tak, aby ich doručenie preukázať vedel. Žalobca tak nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné (aj keby zmluva o postúpení bola účinná) a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom.
21. Žalobca síce v spore predložil listinu zo dňa 11.7.2014, označenú ako výzva na úhradu dlžnej sumy, avšak táto výzva je oznámením banky o predčasnej splatnosti úverovej pohľadávky (zo zmluvy o úvere zo dňa 28.1.2011). Kvalifikovanú výzvu, v ktorej by banka žalovaného vyzvala na plnenie dlžnej sumy, s ktorou by žalovaný bol v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní (a dala tak možnosť klientovi po písomnej výzve vyrovnať omeškané splátky úveru a predísť postúpeniu pohľadávky na tretiu osobu), žalobca súdu nepredložil.
22. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.
23. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
24. Žalovaný má voči žalobcovi podľa ust. § 255 ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania v plnej výške, keďže bol v konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). S poukazom na to, že žalovanému žiadne preukázateľné trovy v konaní nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal, s tým, že o výške trov už nie je potrebné samostatne rozhodovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.