Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/51/2018

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému T. J., nar. XX.X.XXXX v X. B., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a), písm.b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.a) Tr.zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 12. júna 2018 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 3. apríla 2018, sp. zn. 2T/6/2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného T. J. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 3. apríla 2018, sp. zn. 2T/6/2018, bol obžalovaný T. J. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm.a), písm.b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm.a) Tr.zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 14.10.2017, asi o 10.45 hod., v byte svojho otca v bytovom dome číslo XXXX/XX-X, na sídlisku Q. v X. B., kde v tom čase s jeho súhlasom býval, opakovane žiadal od svojho otca F. J., finančnú hotovosť a keď mu tento na dvakrát odovzdal vždy 10,- € v hotovosti, kričal, že je to málo a žiadal od neho, aby splnil sľub, ktorý mu dal a išiel mu hneď kúpiť elektrobicykel, čo keď F. J. odmietol, obžalovaný sa mu začal vyhrážať zabitím a fyzickou likvidáciou takým spôsobom, že na neho kričal, že buď mu bicykel kúpi alebo skončí, v návale zlosti v miestnosti kuchyne zvalil na zem voľne stojacu chladničku zn. Indesit kombi, typ RAA 29, z kuchynskej linky zobral kovový tĺčik na mäso v kombinácii so sekáčom, dĺžky rukoväte 30 cm a dĺžky hlavy sekery 11 cm, ktorým opakovane udieral do motorovej časti chladničky a jej kovového opláštenia, sekáč následne odložil a prenasledoval svojho otca do obývacej miestnosti so slovami: „to mi musíš kúpiť, lebo inak tu skončíme obaja, lebo ja nemám čo stratiť,“ pritom v miestnosti obývačky si otec z dôvodu nemožnosti úniku kľakol na zem a obžalovaný ho skleneným popolníkom o priemere 13 cm opakovane strednou intenzitou udrel do hlavy v oblasti tela a temena hlavy a tiež ho päsťou ruky najmenej jeden krát udrel do oblasti nosa, opakujúc, že tu skončí, v dôsledku čoho začal F. J. z poranenej hlavy a nosa krvácať, pritom sa mu podarilo odísť do kúpeľne, aby sa od krvi umyl a následne po jeho návrate do obývacej miestnosti obžalovaný na neho znovu zaútočil tak, že stojac oproti nemu mu spredu okolo krku prehodil kábel bielej farby na prijem TV signálu, ktorý skrížil a začal na krku zaťahovať; opakujúc, že otec nemá peniaze a že skončí, čomu sa F. J. bránil tak, že si ruky strčil pod kábel, v dôsledku toho sa mu podarilo zo škrtenia vyslobodiť a keď si uvedomil, že vo vrecku bundy má hotovosť, v obave o svoj život, túto finančnú hotovosť vo výške 1.300,- USD hodil na gauč, kde ju obžalovaný začal prepočítavať, čo jeho otec využil a z bytu utiekol, pričom týmto konaním obvinený u svojho otca F. J., trvale bytom Q. XXXX/XX-X, X. B., vzbudil dôvodnú obavu o jeho život a zdravie a spôsobil mu početné povrchové odreniny a pomliaždeniny hlavy a nosa, podliatiny na vnútorných kútikoch očníc obojstranne a odreninu a podliatinu na vonkajšej hrane základného článku palca pravej ruky rozmerov 2 x 1 cm, ktoré si objektívne vyžiadali lekárske ošetrenie s liečbou v trvaní najmenej 10 dní, bez potreby vystavenia práceneschopnosti a poškodením chladničky škodu 158,50 €.

Za tento trestný čin bol obžalovaný T. J. odsúdený podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 5 Trestného zákona, s poukázaním na § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c), ods. 4 Trestného zákona okresný súd obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení, teda v zákonnej pätnásťdňovej lehote napadol odvolaním obžalovaný T. J. pre nesprávnosť výrokov o vine a treste. V písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajkyne poukazoval na svoje obhajobné tvrdenia prednesené už pred súdom prvého stupňa, v ktorých spáchanie skutku tak, ako je uvedený v podanej obžalobe, poprel. Predmetný rozsudok vo výroku o vine a treste považuje za nesprávny, pretože trpí vadami podľa § 321 ods. 1 písm. a), b) a c) Trestného poriadku. K napadnutiu otca sa hneď po skutku priznal, oľutoval to a dodnes to ľutuje. Ako to uviedol i vo svojej výpovedi dňa 15.10.2017 ako zadržaný - podozrivý i vo výpovediach dňa 15.10.2017 a dňa 16.10.2017 ako obvinený, otec je pre neho všetkým, je to jeho jediná podpora, nikdy by mu vedome neublížil. To, čo sa stalo dňa 14.10.2017 bol skrat, ktorý bol u neho vyvolaný tým, že mu otec v ten istý deň oznámil, že sľúbený elektrobicykel, ktorého kúpou ho motivoval pri nastúpení na protitoxikomanickú liečbu, mu nekúpi. Nahnevalo ho to, bol sklamaný a vybuchol. Pri tom, ako sa do otca pustil, sa mu však nijako nevyhrážal, nevydieral ho, nežiadal od neho splnenie sľubu a kúpu bicykla, keďže vie, že keď raz otec povie nie, tak to znamená nie a on s tým nič neurobí, už vôbec nie použitím násilia. Jednoznačne to uviedol v každej zo svojich výpovedí, zdôraznil to najmä vo výpovedi zo dňa 16.10.2017. Už pri svojom prvom výsluchu v prípravnom konaní ešte v pozícii zadržaného - podozrivého, neskôr už obvineného, uviedol, ako ku skutku došlo, čo sa udialo, priznal sa k napadnutiu otca, k tomu, že mu dal facku, načo otec do neho strčil, v dôsledku čoho spolu spadli na zem, kde sa navzájom naťahovali. Priznal sa k tomu, že chytil popolník, niekoľkokrát ním udrel otca do hlavy a tiež, že ho udrel aj rukami. Na zhodenie chladničky si nespomínal a jednoznačne odmietal obvinenie zo škrtenia otca káblom od televízora. Pri svojich neskorších výpovediach sa už ku skutku nevyjadroval, pretože by sa len opakoval. Povedal hneď na začiatku čo sa stalo, opísal celú situáciu, nemal už k veci čo dodať. Neskôr si spomenul, že mohol chladničku zhodiť, keďže si v mysli vybavil, ako ju spolu s otcom dvíhali zo zeme, no určite ju nepoškodzoval. Má úchopovú časť rúk a prsty na rukách zdevastované do takej miery, že by nimi nedokázal uchopiť sekáč a udierať ním do chladiarenskej časti chladničky a kompresora. Nebolo by to ani možné. V rukách ledva udrží príbor. Nie je vôbec zrejmé, či chladnička poškodená bola, čím (pôsobením čoho) došlo k jej poškodeniu a kedy k poškodeniu došlo (mohlo ísť o skoršie poškodenie). Žiadny jednoznačný dôkaz o tom, že by chladničku sekáčom poškodzoval a poškodil, neexistuje. Pokiaľ otec uvádza, že v čase, keď ho udrel popolníkom a rukou kľačal pred ním chrbtom ku nemu a že mu v priebehu incidentu v nečakanej chvíli spredu prehodil cez hlavu okolo krku biely kábel, ktorý vpredu na jeho krku prekrížil a začal ho ním škrtiť, nehovorí pravdu. Otec po celý čas, ako ho udieral, stál (nekľačal) a k žiadnemu škrteniu otca z jeho strany nedošlo. Bolo to naopak. Otec škrtil jeho. Znie to zvláštne, no už v minulosti, keď prudko reagoval a otec ho chcel spacifikovať, škrtieval (priškrcoval) ho rukami. Tentokrát to urobil z toho istého dôvodu. Aby ho upokojil. Za pravdu mu dáva i znalecký posudok znalkyne MUDr. K. O. č. 16/2017 zo dňa 30.11.2017, v ktorom sa uvádza (str. 6 a 7 posudku), že mnohopočetné pomliaždeniny hlavy jeho otca s oderkami, boli spôsobené predmetom o pevnej menšej kontaktnej ploche bez výstupkov a hrán (napr. popolníkom), že pomliaždenie nosa bolo spôsobené mechanizmom tupého úderu predmetom o pevnej menšej kontaktnej ploche bez výstupkov a hrán (typu pästi) a že odrenina s podliatinou na palci pravej ruky svojim vzhľadom zodpovedá dobe vzniku v súvislosti s poranením v oblasti nosa a vznikla kombináciou mechanizmu ťahom a tlakom strednou intenzitou kontaktnou zraňujúcou menšou a užšou kontaktnou plochou a mohla vzniknúť napr. pri obranných pohyboch pravej ruky, ako napr. pri podložení a uvoľnení kábla TV. K útoku na otca popolníkom a päsťou sa priznal a vo vzťahu k odrenine s podliatinou na palci pravej ruky sa znalkyňa vyjadrila tak, že mohla vzniknúť spôsobom otcom opísaným, z čoho vyplýva, že tak vniknúť nemusela, len mohla. Opäť neexistuje žiadny jednoznačný dôkaz o pravdivosti tvrdení jeho otca a o tom, že by ho bol škrtil káblom. Zločinu vydierania sa dopustí ten, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel. On pred incidentom s otcom, ani počas neho, otca k ničomu nenútil, ani ku konaniu, ani k opomenutiu ani k strpeniu. Pokiaľ otec vo svojom výsluchu v prípravnom konaní tvrdil, že keď si počas incidentu medzi nimi uvedomil, že vo vrecku bundy má hotovosť, v obave o svoj život túto finančnú hotovosť vo výške 1.300 USD hodil na gauč, kde

ju on vraj začal prepočítavať, čo otec využil a z bytu utiekol, nehovorí pravdu. Žiadne peniaze otec na gauč nehodil. Pokiaľ by tomu tak bolo, boli by sa tie peniaze našli. Pokiaľ sa peniaze, o ktorých otec tvrdí, že ich hodil na gauč a že ich prepočítaval, nenašli, nie je vôbec možné na toto jeho tvrdenie prihliadať a brať ho za preukázané. Je to len otcovo tvrdenie, rovnako ako tie predchádzajúce, ktoré uviedol vyššie a ktoré taktiež nie sú dokázané. Žiadny dôkaz nedokazuje to, že by otca vydieral, dokonca to napokon potvrdil vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 27.03.2018 i otec sám. Poopravil svoju výpoveď z prípravného konania a na priamu otázku obhajcu, či ho vydieral a niečo od neho požadoval, odpovedal, že nie. Jediné, na čo existujú dôkazy sú otcove zranenia. K tomu, že mu ublížil, sa však priznal a nikdy to nepopieral. Po obmedzení jeho osobnej slobody, počas mesiacov strávených vo väzbe, sa rapídne zhoršil jeho zdravotný stav. Má silnú cukrovku. Je to už v takom štádiu, že mu zlyhávajú obličky, rapídne sa mu zhoršuje zrak a odumierajú mu nervy v nohách. Začína to prstami na nohách, v ktorých stráca cit a jeho chôdza sa stáva neistou. Toto ochorenie si vyžaduje prísnu diétu, jej liečba je náročná, je potrebná správna životospráva, sledovanie aktuálnej hladiny cukru v krvi, pichanie inzulínu, dostatok pohybu. Má i problémy neurologické, prsty na rukách má v takom stave, že nimi ledva udrží príbor. Pravidelne musí navštevovať gastroenterológa, diabetológa i neurológa, čo mu nebolo vo väzbe umožnené. Pokiaľ by mal vo výkone trestu stráviť 7 rokov, nedožil by som sa konca trestu. Taký zlý je jeho zdravotný stav. Jediný dôvod, prečo otec podal trestné oznámenie a chcel celú vec riešiť je ten, aby mu bolo uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Z výšky trestu, na aký bol odsúdený, je však zhrozený. S otcom komunikuje, v liste sa mu ospravedlnil, on mu odpustil, trápi ho jeho zhoršený zdravotný stav. Dodal, že zločinu vydierania sa dopustí ten, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel. On pred incidentom s otcom, ani počas neho, otca k ničomu nenútil, ani ku konaniu, ani k opomenutiu ani k strpeniu. Jednoznačne tvrdí, že nie sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto zločinu. Sudkyňa na hlavnom pojednávaní pri vyhlásení rozsudku dňa 03.04.2018 uviedla, že svoje tvrdenia nedokázal. Ale veď ani otec ako poškodený nedokázal pravdivosť svojej verzie o priebehu udalosti. Jeho tvrdenia neboli možno vyvrátené, ale ani jednoznačne bez pochybností dokázané. V byte, kde k incidentu došlo, boli len oni dvaja. Je to tvrdenie proti tvrdeniu. Všetky dôkazy vo veci vykonané sa viažu k obdobiu po skutku. V prípade, ak nastane taký právny stav, že pochybnosti o určitej skutkovej otázke (ktorá je pre posúdenie viny obvineného právne významnou) nemožno odstrániť (vyplniť) inými dostupnými dôkazmi, je nevyhnutné, aby súd rozhodol v prospech obvineného. Prečinu nebezpečného vyhrážania sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Tohto trestného činu sa dopustil, k činu sa priznal a oľutoval ho. Taktiež sa priznal i k tomu, že popolníkom a rukou ublížil na zdraví svojmu otcovi, čo mu je veľmi ľúto. S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a), b) a c) Trestného poriadku zrušil v časti výroku o vine a výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol a uznal ho vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm.c) Trestného zákona, prípadne z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a súčasne mu uložil primeraný trest.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla s poukazom na zákonný a správny rozsudok súdu prvého stupňa vo všetkých jeho výrokoch odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 14. mája 2018, vykonal dňa 12. júna 2018 verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o vine, treste a ochrannom opatrení napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného T. J. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo

vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o výpovede obžalovaného T. J. (ktorý napadnutie svojho otca v podstate priznal s tým, že ho popolníkom niekoľkokrát udrel do hlavy a udieral ho aj rukami, otca však určite neškrtil a napriek tomu, že mu vulgárne nadával, určite ho nenútil k tomu, aby mu sľúbený bicykel kúpil a preto ho určite ani nevydieral), ale predovšetkým o svedecké výpovede najmä samotného poškodeného F. J. - otca obžalovaného, tiež V. X., E. A., G. O., M. J., P. O., ale aj o zistenia a závery MUDr. Q. O., znalca z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. K. O., znalkyne z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho lekárstva, na ktoré poukázal v napadnutom rozsudku a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti a rovnako ani o zákonnom spôsobe ich vykonania. Svoje skutkové zistenia dostatočne podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade správne zistil, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v napadnutom rozsudku. Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd a na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovaného T. J. zo spáchania žalovaného skutku. Z výpovedí poškodeného F. J., vo vzťahu ku ktorým nie sú - s výnimkou obhajobných prejavov samotného obžalovaného - v rozpore žiadne ostatné vo veci vykonané dôkazy, naopak s jeho usvedčujúcimi svedeckými výpoveďami korešpondujú aj ostatné vo veci vykonané dôkazy, najmä svedecké výpovede V. X. a E. A., tiež listinné dôkazy a z nich najmä lekárska správa MUDr. P. F. zo 14.10.2017 i závery znaleckých posudkov, z ktorých je jednoznačne preukázané nielen to, že obžalovaný T. J. dňa 14.10.2017 poškodeného nielen fyzicky napadol spôsobom uvedeným v skutkovej vete výrokovej časti napadnutého rozsudku, včítane údermi skleneným popolníkom do temena hlavy, tiež päsťou do oblasti nosa, ale aj to, že od poškodeného F. J. žiadal finančnú hotovosť na zakúpenie sľúbeného elektrobicykla, čo keď F. J. odmietol, obžalovaný sa mu vyhrážal zabitím a fyzickou likvidáciou, pričom v takomto konaní prestal až po tom, čo poškodený hodil na gauč hotovosť vo výške 1.300 USD a z bytu utiekol využijúc situáciu, keď obžalovaný predmetné finančné prostriedky prepočítaval. Neboli pritom zistené žiadne právne relevantné skutočnosti, ktoré by pravdivosť výpovedí poškodeného F. J. spochybňovali, ale naopak - vyššie uvedené dôkazy objektívnosť výpovedí poškodeného jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností potvrdzovali. Podané odvolanie nebolo preto spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu k skutkovým zisteniam a z toho dôvodu odvolací súd vo vzťahu k skutkovým zisteniam nepovažoval odvolacie námietky obžalovaného za dôvodné a neakceptoval ich.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaného T. ako dokonaného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm.a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm.a) a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil a dostatočne a vecne správne sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku aj s obhajobnými námietkami obžalovaného a dôvodne ich neakceptoval. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku a v podrobnostiach len poukazuje na podrobné a vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku tak vo vzťahu k skutkovým zisteniam, ako aj k právnemu posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými sa stotožnil.

Odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody ani na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k výrokom o treste odňatia slobody, o spôsobe jeho výkonu ani o ochrannom opatrení, preto ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného neakceptoval. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému za tento trestný čin podľa trestnej sadzby ustanovenej v § 189 ods. 2 Tr. zák. (odňatie slobody na 4 roky až 10 rokov) a po zvýšení jej dolnej hranice o jednu polovicu (odňatie slobody na 7 až 10 rokov) pri opätovnom spáchaní zločinu (rozsudkom Okresného súdu v Novom Jičíne sp.zn. 3T/6/2017 zo dňa 21.2.2017, kedy nadobudol aj právoplatnosť, bol obžalovaný T. J. odsúdený pre obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 173 ods.1 Trestného zákonníka Českej republiky na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 3 mesiace, výkon ktorého mu bol za súčasného vyslovenia dohľadu podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 roky spolu s uloženou povinnosťou podrobiť sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia liečeniu závislosti na návykových látkach) vo výmere 7 rokov, teda na dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby, je trestom primeraným. Zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre ukladanie trestu v zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska

účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Obžalovaný je osobou so sklonom k páchaniu trestných činov, u ktorého ani doteraz uložené podmienečné i nepodmienečné tresty odňatia slobody neviedli k náprave. Vzhľadom na osobu páchateľa a s prihliadnutím na jeho doterajší život okresný súd vyvodil správny záver, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného je výkon trestu odňatia slobody vo vyššie uvedenej výmere nevyhnutný. Rovnako vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák je aj výrok o zaradení obžalovaného T. J. na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k výrokom o treste odňatia slobody, o spôsobe jeho výkonu a o uloženom ochrannom opatrení, preto ani v tomto smere odvolanie obžalovaného T. J. nepovažoval za dôvodné.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v prospech obžalovaného vo vzťahu k výrokom o vine, treste odňatia slobody, spôsobe jeho výkonu a o ochrannom opatrení, preto odvolanie obžalovaného T. J. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.