Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-11-2017.pdf
PDF · 88.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5C/11/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci žalobcu: Obec Hradište, IČO: 00310468, 958 54 Hradište, právne zastúpený: JUDr. Samuel Baránik, advokát so sídlom Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava l proti žalovanému: I. Š., T.. XX.XX.XXXX, H. O.. R. Č.. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpeného: JUDr. Alena Pečenkárová, advokátka so sídlom Pažiť 188, 958 03 Partizánske, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k parcele registra X. Č.. XXXX orná pôda o výmere 543 m2 v katastrálnom území Hradište evidovanej na LV č. XXXX a to tak, že do vlastníctva žalobcu pripadne v celosti parcela registra X. Č..XXXX/X orná pôda o výmere 399 m2 a do vlastníctva žalovanej pripadne v celosti parcela Č.. XXXX/X orná pôda o výmere 144 m2 podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 19. 01. 2017 overeného Okresným úradom Partizánske odborom katastrálnym dňa 30. 01. 2017 pod č. K..
Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenoou súdu dňa 20.04.2017 domáhal proti žalovanému zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v katastrálnom území Hradište označenej v katastri nehnuteľností ako parcela registra "C" č. XXXX orná pôda o výmere 543 m2 vedenej na liste vlastníctva č. XXXX v spoluvlastníckach podieloch XXX/XXX-V. pre žalobcu ako podielového spoluvlastníka a XXX/XXX-V. pre žalovanú ako podielového spoluvlastníka. Žalobca nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel na základe Rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav Č.. B.-C.-C.-XXXX/XXX-XXXXX právoplatného dňa 21.05.2015 a rozhodnutia Č.. B.- C.-C.-XXXX/XXX- XXXXX, týkajúceho sa opravy údajov rozdeľovacieho plánu zo dňa 01.10.2015 a žalovaná na základe Osvedčenia o dedičstve č. XXD X/XXXX. Žalobca dal zamerať nehnuteľnosť súkromnému geodetovi, pričom geometrickým plánom bola parcela rozdelená na dve časti a to parcelu registra CKN č. XXXX/ X orná pôda o výmere XXX I. a parcelu reg. CKN č.XXXX/X orná pôda o výmere 144 m2 podľa geometrického plánu Č..XX/XX a zároveň vyhotovil Dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlatníctva podľa ktorej každý z účastníkov konania nadobudol parcelu zodpovedajúcu svojmu spoluvlastníckemu podielu, ktorú žalovaná odmietla podpísať. Žalobca si chce vyčleniť svoj spoluvlastnícky podiel, pritom žalovanú nechce v ničom ukrátiť, len jej chce vyčleniť jej podiel.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s obsahom geometrického plánu č. XX/XXXX na rozdielenie pôvodnej parcely podľa spoluvlastníckych podielov č.l.4 spisu, kópie katastrálnej mapy, návrhu hohody o zrušení spoluvlastníctva zo dňa 23.02.2017 č.l.6-8 spisu, výzvy na zrušenie spoluvlastníctva č.l.9-10 spisu, žiadosti žalovanej na odkúpenia pozemku zo dňa 12.03.2017 č.l.11 spisu, uznesenia žalobcu č.l.12 spisu, ktorým neschvaľuje odpredaj svojho podielu žalovanej
č.l.12 spisu, LV č. XXXX pre kat. úz. Hradište č.l.24, vyjadrenia žalovanej k žalobe č.l.34-36 spisu, vyjadrenia žalobcu č.l.39-41 spisu, prílohy č.l.42-49 spisu, zápisnice z 2. Riadneho zasadnutia obecného zastupitľstva z 10.04.2017 č.l.130-133 spisu,vyjadrenia žalovanej č.l.144-146 spisu a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
3. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Hradište vyplýva, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom parc. č. XXXX X. orná pôda o výmere 543 m2 , a to žalobca v podiele 399/543 a žalovaný v podiele 144/543. Podľa listu vlastníctva ide o pozemok mimo zastavaného územia obce využívaný pre rastlinnú výrobu.
4. Z pripojeného geometrického plánu Č.. XX/XX vyplýva, že parcela č. XXXX bola rozdelená na parc.č. XXXX/X o výmere 399 m2 orná pôda a parc.č. XXXX/X o výmere 144 m2 orná pôda podľa výšky spoluvlastníckych podielov účastníkov konania.
5. Návrh dohody na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 23.02.2017 žalovaná odmietla podpísať a následne požiadala o odkúpenie podielu žalobcu listom zo dňa 12.03.2017. Žalobca uznesením Č.. X/XXXX z 10.04.2017 nescválil odpredaj svojho podielu žalovanej.
6. Z rozhodnutia Okresného úradu Prievidza zo dňa 122.10.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.10.2015 vyplýva, že pôvodným vlatníkom parcely č. XXXX o výmere 543 m2 orná pôda bol žalobca v celosti, pričom na základe ROEP bola parcela č. XXXX o výmere 543 m2 orná pôda rozdelená pre žalobcu v podiely XXX/XXX a pre W. Y. T.. XX.XX.XXXX F.. XX.XX.XXXX v podiely XXX/XXX-Í., pričom tento podiel v dedičskom konaní zdedila žalovaná.
7. Žalobca sa domáhal reálneho rozdelenia nehnuteľnosti podľa pripojeného geometrického plánu s tým, že žalobca je majoritným spoluvlastníkom, ktorý nechce zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu so žalovanou, poukázal na to, že pozemok je reálne deliteľný, je určený uznesením obecného zastupiteľstva na začlenenie do intravilánu obce, pričom v tejto lokalite prebieha výstavba rodinných domov, prístup k nehnuteľnosti je zabezpečený cez parcelu Č.. XXXX. Pokiaľ ide o využitie pozemku žalobca chce využiť pozemok ako spojnicu- prístupovú cestu medzi parcelamiz parcely č. XXXX a z parcely č. XXXX, lebo ide o jedinú lokalitu kde môžu vzniknúť nové ulice, kde sa počíta z ich zastavaním a ktoré sú v súčasnosti miimo zastavaného územia obce. Sporná parcela neslúži na poľnohospodárske účely, ďalšia varianta je pripojenie tohto pozemku k susednej nehnuteľnosti č. XXXX za účelom výstavby obecnej bytovky. Zámer odpredať podiel sa nerealizoval,preto žalobca od realizácie tohto zámeru upustil.
8. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť uviedla, že nepopiera, že pozemok je možné reálne rozdeliť, avšak pozemok, ktorý by vznikol rozdelením podľa geometrického plánu by stratil svoju funkčnosť a žalovanou by sa nedal dobre využívť, lebo keby chcela mať v záhrade záhradný dom, bol by problém, kôli šírke pozemku niečo také tam umiestniť. Poukázala na to, že ide o ideálny podiel na celej nehnuteľnosti, preto tvrdenie žalobcu, že môže rozhodovať o to, či žalovaná bude pozemok užívať je mýlne.Tiež žalobca dokladoval žiadosti majiteľov susedných pozemkov, ktorí majú záujem odkúpiť podiel žalobcu, pričom títo žiadatelia nemajú predkupné právo a žalobca nemá problém im svoj podiel predať, ale žalovanej ho predať odmietol. Podľa žalovanej reálna deľba nepredstavuje spravodlivý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva a to z dôvodu, že takýmto vyporiadaním je popreté prednostné právo podielovej spoluvlastníčky na kúpu pozemku.
9. Podľa § 136 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
10.Podľa § 137 ods.l, ods.2 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
11. Podľa § 139 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou
rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
12. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
13. Podľa § 141 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.
14. Podľa § 142 ods.1, ods.2, ods.3 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
15. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je podaná dôvodne, súd sa priklonil k reálnemu rozdeleniu nehnuteľnosti a zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k parcele registra CKN č. XXXX orná pôda o výmere 543 m2 v katastrálnom území Hradište evidovanej na LV Č.. XXXX a to tak, že do vlastníctva žalobcu pripadne v celosti parcela registra CKN Č..XXXX/X orná pôda o výmere 399 m2 a do vlastníctva žalovanej pripadne v celosti parcela č. XXXX/X orná pôda o výmere 144 m2 podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 19. 01. 2017 overeného Okresným úradom Partizánske odborom katastrálnym dňa 30. 01. 2017 pod č. K., na tom základe, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov účastníkov konania je možné a reálne z dôvodu, že prístup k obom nehnuteľnostiam rozdeleným po dĺžke geometrickým plánom je z prednej časti pozemku z cesty, ktorú predstavuje parcela č. XXXX ako aj zo zadnej strany pozemku z cesty na parcele č. XXXX. Žalovaná s týmto rozdelením nesúhlasila, lebo vznikol jej samostatný pozemok o výmere 3,50 m / šírka/ x 41,14 m/ dĺžka/, ktorý môže užívať ako záhradu, lebo pozemok je podľa LV evidovaný ako orná pôda v extraviláne obce Hradište, ktorá je však určená na začlenenie do intravilánu obce, teda tiež si môže zriadiť na pozemku drobnú stavbu, lebo prístup má po ceste z oboch strán tohto pozemku. Žalobcovi rozdelením vznikol pozemok o výmere šírka 9,71m a dĺžka 41,11 až 41,14m, ktorý žalobca deklaroval, že ho nemá v úmysle predať, hoci zo začiatku takýto úmysel deklaroval. Žalovaná si uplatnila predkupné právo, avšak cenu pozemku za ktorú hodlá pozemok odkúpiť neuviedla, žalobca s odpredajom tohto pozemku žalovanej nesúhlasil na čo prijal uznesenie obecného zastupiteľstva z 10.04.2017 a deklaroval, že si chce ponechať pozemok pre účely obce a to buď ako prístupovú cestu z parcely č. XXXX na parcelu č. XXXX podľa kópie z katastrálnej mapy, prípadne odkúpiť ďalší pozemok a zriadiť obecnú bytovku, pričom nemožno žalobcu nútiť, aby svoj podiel odpredal pokiaľ takúto vôľu nemá. Predkupné právo platí len za podmienky, že podielový spoluvlastník hodlá pozemok odpredať. Žalovaná namietala, že pozemok nebude môcť účelne využiť, čo súd nepovažuje za dôvodné, lebo pozemok môže užívať na účel na ktorý je pozemok určený podľa LV ako orná pôda a tiež túto časť hodlá žalobca začleniť do intravilánu čo by znásobilo jeho hodnotu. Tiež ide o rozdelenie podľa spoluvlastníckych podielov čo je podľa názoru súdu spravodlivé, lebo každý zo spoluvlastníkov má vyčlenenú reálnu časť zodpovedajúcu výške spoluvlastníckeho podielu každého z účastníkov konania, lebo nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Pokiaľ ide o návrh žalovanej, že chce, aby bol pozemok v celosti prikázaný do jej výlučného vlastníctva, táto
alternatíva podľa zásad stanovených zákonom prichádza do úvahy až vtedy, keď nemožno pozemok reálne deliť až vtedy môže súd prikázať celú vec do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov za finančnú náhradu. Vzhľadom na to, že v danom prípade pozemok je reálne deliteľný a je k nemu riadny prístup z oboch strán je aj účelne využiteľný na účel stanovený v liste vlastníctva ako orná pôda podľa ktorého ide o pozemok využiteľný pre žalovanú ako záhradu, pričom podľa LV je stále vedený mimo zastavaného územia obce, hoci obec ho hodlá začleniť do intravilánu na stavebné pozemky, čím vzrastie jeho hodnota čo bude aj pre žalovanú výhodné. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť čo nie je možné, lebo určitý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva vyplýva priamo z ustanovení § 142 Občianskeho zákonníka. Tiež žalovaná nenavrhal žiaden dôkaz, teda ani vyhotovenie znaleckého posudku nenavrhla ako dôkaz, preto súd nemal dôvod o takomto dôkaze, ktorý nebol riadne navrhnutý rozhodnúť. Súd považuje reálne rozdelenie pozemku za spravodlivé pre obe strany konania, lebo každý bude mať pozemok zodpovedajúci jeho spoluvlastníckemu podielu, teda tak žalobkyňa ako aj žalovaný. Žalobca sa chcel dohodnúť do žalovanou aj mimosúdne, tá na mimosúdnu dohodu nepristúpila čo vyplýva z obsahu spisu, preto žalobca bol nútený uplatniť svoje právo na súde.
16. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 CSP podľa úspechu v spore tak, že žalobcovi, ktorý bol v spore plne úspešný súd priznal náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100% najmä z dôvodu, že žalobca pripravil aj dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou z ktorou žalovaná nesúhlasila. O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti konania vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.