Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28C-70-2010.pdf
PDF · 152.98 KB
Case nature
Subarea
28C/70/2010
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v spore žalobcu: L. U., nar. XX.XX.XXXX, W. XX, Q. proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, 1 boulevard Haussmann, Paríž, Francúzsko, reg. č. 542097902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47258713, zastúpený advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkač, s.r.o. so sídlom Ružinovská 42, Bratislava o povolenie obnovy konania takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu na obnovu konania vedeného na Okresnom súdu Bratislava III sp. zn. 23Cb/221/2003 z a m i e t a. II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom (v zmysle § 228 ods. 1 písm. a./ OSP účinného v čase podanie na súd) podaným na tunajší súd dňa 05.05.2010 domáhal povolenia obnovy konania, ktorým navrhol obnovu konania povoliť a navrhol žalobu podanú dňa 18.02.2002 doručenú dňa 18.02.2002 na Okresný súd v Čadci voči nemu zamietnuť ako nedôvodnú, zamietnuť voči nemu zmluvnú pokutu vo výške 8%, úroky z omeškania vo výške 0,08% denne z dĺžnej sumy 35 995.- Sk pre nevzniknutie tohto práva a uložiť žalovanej T. K. zaplatiť mu sumu 391,95 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou T. K. nie je v žiadnom vzťahu, predmetnú Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXX zo dňa 10.04.2001 na sumu 33 990.-Sk, ktorou sa žalovaná v 1. rade T. K. v tomto spore, zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 3 399.- Sk splatných vždy k 15. dňu v mesiaci počínajúc dňom 15.06.2001 nikdy nepodpísal a o predmetný tovar nepožiadal a tento nikdy neužíval. Namietal, že žalobca CETELEM Slovensko, a.s. so sídlom Niťova 3, Bratislava nerešpektoval žiadosť o odklad splátok podaný T. K. v zmysle čl. V.-3 Všeobecných podmienok CETELEM Slovensko, a.s. so sídlom Niťova 3, Bratislava a nedôvodne od zmluvy odstúpil dňa 26.11.2001 a žiadal zmluvnú pokutu. Súčasne namietal konanie pred súdom prvej inštancie v konaní sp. zn.23Cb/221/2003, keď vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a T. K. a neprihliadol na nimi predložené dôkazy. Včasnosť podania tohto návrhu/žaloby uviedol, že subjektívnu 3 mesačnú lehotu podania sa dozvedel dňa 30.03.2010, že v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov môže využiť inštitút na povolenie obnovy konania. Objektívna 3 ročná lehota začala plynúť dňom právoplatnosti rozsudku dňa 02.07.2007 a končí dňom 02.07.2010.
3. Na základe uznesenia súdu sp. zn. 28C/70/2010-77 zo dňa 05.05.2011 na odstránenie vád podania predbežného opatrenia žalobca podaním doručeným súdu dňa 18.05.2011 žalobu doplnil o dôvody, keď uviedol že túto žiada pre neplatnosť vzniknutého záväzku, z dôvodu, že tento neuzatváral so žalovaným, nesplnomocnil žiadnu osobu, neprijal žiadnu povinnosť plnenia a nie je v žiadnom partnerskom vzťahu s Jankou Chabroňovou ako žiadateľkou o spotrebný úver.
4. Dňa 19.03.2014 (č.l. 178) žalobca doručil súdu doplnenie návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré odôvodnil nasledovnými dôvodmi: a./ v pôvodnom konaní sa mu pre neúčasť nepodarilo preukázať neplatnosť právneho úkonu na pojednávaniach pre chorobu ako invalidného dôchodcu, čím mu odňali súdy svojim procesným postupom konať pred súdom a znemožnili realizáciu jeho práv. b./ v pôvodnom konaní nebola známa existencia dvoch zmlúv
5. Žalobca rozšíril dňa 22.11.2016 (č.l.228) žalobu na obnovu konania odôvodnenú ustanovením žalobu § 397 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku (v ďalšom texte „CSP“), že rozhodnutia v konaní sp. zn. 23Cb/221/2003 sú v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné konkrétne zákonom č. 634/1992 o ochrane spotrebiteľa a Smernicami Rady 93/13 a v pôvodnom konaní súdy v zmysle ustanovenia § 879f Občianskeho zákonníka odmietli ex offo judikovať súdny prieskum zmluvných podmienok a nedali do súladu spotrebiteľskú zmluvu s ust. §§ 53 a54 Občianskeho zákonníka.
6. Žalobca v poradí štvrtým podaním rozšíril dňa 19.12.2016 (č.l.231) žalobu na obnovu konania o ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Preukazuje a predkladá skutočnosti a dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a môžu privodiť pre jeho osobu priaznivejšie rozhodnutie vo veci v zmysle § § 397 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, pretože mu súdy oboch inštancii svojim procesným postupom odňali konať pred súdom, čím mu znemožnili realizáciu jeho práv a právom chránených záujmov v zmysle OSP. Žalobca prípustnosť žaloby o obnovu konania odôvodnil tým, že: a./súdy v pôvodnom konaní z úradnej povinnosti, po zistení, že ide o spotrebiteľský vzťah v zmysle zásady na ochranu spotrebiteľa nepreskúmavali platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako celku, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky vymedzené v Občianskom zákonníku. b./ súdy spisovú dokumentáciu ( žalobu s prílohami) doručovali iba žalovanej v 1. rade a preto žiadal, aby sa k tomuto mohol pred súdom vyjadriť. c./ aby sa pred súdom mohol vyjadriť k „ odstúpeniu žalovaného zo dňa 26.11.2001 od spotrebiteľskej zmluvy“, pretože týmto úkonom zanikli všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, pretože tento považuje za neplatný od počiatku a vzniká bezdôvodné obohatenie.
7. Žalobca v poradí piatym podaním rozšíril dňa 10.07.2017 (č.l.253) žalobu na obnovu konania o ďalšie skutočnosti, a to že: a./ právny predchodca žalovaného žalobcovi nedoručoval žiadne písomnosti na adresu jeho trvalého bydliska, b./ že súdy nedoručovali žalobcovi na adresu jeho trvalého bydliska platobný rozkaz spolu so žalobou a s prílohami, čím mu odňali možnosť podať odpor voči platobnému rozkazu, že súd prvej inštancie nedoručoval písomnosti na adresu jeho trvalého pobytu. c./ že neboli mu v čase neprítomnosti na pojednávaní doručované písomnosti v zmysle § 106 ods. 1 písm. a.) CSP. d./že súdy rozhodli bez súdneho znalca z odboru písmoznalectva, ktorý by preukázal, že zmluvu podpísal. Subjektívnu 3 mesačnú lehotu podania sa dozvedel dňa 30.03.2010, až po nátlaku na T. K.G., ktorá mu vydala doklady.
8. Žalobca v poradí 6. podaním označeným ako „Oprava“ doručeným súdu 4.9.2017 (č.l.290), uviedol, že opomenul uviesť ako žalobcu v 1. radu T. K., že mu žaloba v konaní sp. zn. 23Cb/221/2003 nebola doručená a nemohol sa v danom čase účinne brániť, podať odpor voči vydanému platobnému rozkazu. Nemohol vypracovať stanovisko k žalobe a úspešne sa brániť, pričom mu unikla skutková podstata, že uzavretá zmluva je neplatná s poukazom na ust. zák. č. 150/2004 Z.z.. Podľa jeho názoru subjektívna 3-mesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania mu začala plynúť od 31.03.2010, keď mu T. K. predložila spisovú dokumentáciu, o čom predložil Čestné vyhlásenie T. K. zo dňa 30.03.2010 ( čl. 297). Zmluva o spotrebiteľskom úvere ako aj Všeobecné obchodné podmienky žalovaného obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 6 ods. 3 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.
9. Žalobca vo svojom poslednom písomnom podaní doručenom súdu 02.05.2018 (č.l.370) uviedol v bode 2, že v zmysle § 404 písm. c./ CSP subjektívna 3 mesačná lehota na podanie odvolania mu
začala plynúť po dni 18.04.2018, kedy sa dozvedel žalobca z internetu o rozhodnutiach Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, teda od 19.04.2018 a končila dňa 19.07.2018. a./ Žalobca uviedol, že doručovaním písomností na adresu Bajzova 5, Čadca a nie na adresu jeho trvalého bydliska mu bolo znemožnené dozvedieť sa o spore a navrhnúť a vykonať dôkazy preukazujúce neopodstatnenosť žaloby. Z uvedeného je dané, že skutočnosti a dôkazy existovali do rozhodnutia súdu v pôvodnom konaní, avšak žalobca o ich existencii nevedel, čím mu bolo znemožnené splnenie dôkaznej povinnosti v zmysle § 120 OSP. V pôvodnom konaní nebola vysporiadaná otázka aplikácie judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a európskeho práva s následnou aplikáciou ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka pre neprijateľné zmluvné podmienky, čím by sa súd musel zaoberať otázkou primeranosti výšky úrokov z omeškania, zmluvnou pokutou uvedenou v čl. V.-4 Všeobecných obchodných podmienok ako aj nedôvodnosťou samotnej žaloby na zaplatenie úrokov, poplatkov z dôvodu zániku povinnosti plniť zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď táto odstúpením zo dňa 16.11.2001 zanikla a vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca na podporu hore uvádzaných tvrdení poukázal na to, že z rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-243/08 zo dňa 4. Júna 2009, - Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Győrfi vyplýva, že ak by sa súd riadil článkom 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, z ktorého vyplýva, že nekalá zmluvná podmienka nezaväzuje spotrebiteľa a že v tejto súvislosti nie je potrebné, aby spotrebiteľ túto podmienku vopred úspešne napadol. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Ak považuje takúto podmienku za nekalú, zdrží sa jej uplatnenia s výnimkou prípadu, keď spotrebiteľ proti tomu namieta. Vnútroštátny súd má túto povinnosť tiež vtedy, ak preveruje svoju miestnu príslušnosť. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú. Poukázal tiež na rozhodnutia Súdneho dvora č.C-240/98 až C-244/98 a smernicu Rady EÚ o ochrane spotrebiteľov č.91/13//EHS z ktorého vyplýva, že súd v spotrebiteľských sporoch musí ex offo aj bez námietok účastníkov posudzovať, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a teda musí skúmať aj výšku a opodstatnenosť výšky odplaty za úver, t.j. aj výšku úrokov z omeškania. Musí brať do úvahy aj priemerné úrokové sadzby za obdobné úvery v danom čase a mieste a dohodu o úrokoch posudzovať aj vzhľadom na ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach (§ 53 Občianskeho zákonníka), respektíve jej súlad alebo nesúlad s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka).
10. Z vyjadrenia žalovaného doručené súdu 25.8.2017 (č.l.285) súd zistil, že tento uviedol, že žalobca podal návrh na povolenie obnovy s poukazom na ust. § 397 písm. a/ CSP. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z toho dôvodu, že žalobca neuviedol žiadne novoty, skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré by bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom súdnom konaní sp. zn. 23Cb/221/2003. Žalobca v tomto konaní poukazoval na rovnaké skutočnosti ako v pôvodnom konaní to znamená, že namietal, že zmluvu nepodpísal a že údaje uvedené v zmluve tam boli napísané bez jeho vedomia a zdôraznil, že nie je manželom ani druhom žalovanej v 1. rade. Žalobca tak neuviedol nové dôkazy, skutočnosti, ani neobjasnil nárok žalobcu tak, aby zvrátil možnosť posúdenia skutkovej a právnej situácie vo svoj prospech. Poukázal na to, že dôvod žaloby o obnovu konania v zmysle § 397 písm. a/ CSP sa vzťahuje len na tie prípady, ak strana v konaní nemohla skutočnosti, rozhodnutia a dôvody použiť v pôvodnom konaní bez svojej viny, čo absentuje v žalobe o obnovu konania zo dňa 05.05.2010, namietal, že žalobca neuviedol podstatné náležitosti kvalifikovaného dôkazu, čo nie je možné považovať za účinnú procesnú obranu. Žalovaný taktiež namietal, že žaloba žalobcu nebola podaná v subjektívnej lehote 3 mesiacov v zmysle ust. § 403 ods. 1 CSP, pričom poukázal, že rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.07.2007 a subjektívna trojmesačná lehota uplynula dňa 02.10.2007. Táto lehota je povahy subjektívnej, ktorá je zákonnou lehotou, nie je možné ju skrátiť, predĺžiť, ani odpustiť jej zmeškanie. Žalovaný na ďalšie dôvody k obnove konania uvedené v podaní žalobcu zo dňa 21.07.2017 uviedol, že neboli podané v trojmesačnej subjektívnej lehote, nakoľko od vedomosti o žalobe o obnovu konania je potrebné rozlišovať vedomosť o dôvodoch obnovy alebo možnosť uplatnenia dôvodu obnovy. Zároveň zdôraznil, že zmena či rozšírenie dôvodov obnovy konania možno meniť len v rámci trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Táto lehota však v čase dňa 21.07.2017 už uplynula. K ďalšiemu dôvodu na obnovu konania uplatneného žalobcom podľa § 397 písm. e/ CSP uviedol, že túto je možné použiť iba za podmienky, že rozhodnutia súdneho dvora ES alebo iného orgánu ES súvisia s pôvodným súdnym konaním vecne aj personálne. Rozhodnutia na ktoré žalobca poukázal až v doplnenej žalobe túto podmienku obnovy konania nespĺňajú, pričom tieto sa stali pre Slovenskú republiku právne záväzné už od 01.05.2004, teda v čase ešte neprávoplatne skončeného konania sp. zn. 23Cb/221/2003. Subjektívna
lehota tak podľa § 230 ods. 1 OSP začala plynúť uplynutím 20-teho dňa od jeho zverejnenia podľa Úradného vestníka EU, v ktorom je každé rozhodnutie ESD publikované a tým aj záväzné. Naviac, poukázal na ust. § 2 ods. 1 zákona č. 416/2004 Z.z. o Úradnom vestníku Európskej únie podľa ktorého o všetkom čo bolo v úradnom vestníku uverejnené platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie je nevyvrátiteľná, preto súd ďalšie dôvody obnovy konania uvedené žalobcom nemôže akceptovať. Žalobca v doplnenej žalobe o obnovu konania neuviedol ani jedno rozhodnutia Súdneho dvora EU, v rozpore s ktorým by podľa neho rozhodnutia v konaní 23Cb/221/2003 boli v rozpore.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom: písomné podanie žalobcu z 19.3.2014 (čl. 178), podanie žalobcu zo dňa 22.11.2016 (čl. 228), podanie žalobcu doručené dňa 19.12.2016 (čl. 231), podanie žalobcu 10.7.2015 (čl. 252), čestné vyhlásenie T. K. (čl. 257), podanie žalobcu z 21.7.2017 (čl. 265), podanie žalobcu doručené súdu dňa 04.09.2017 (č.l.290), podanie žalobcu doručené súdu dňa 2.5.2018 (čl. 370), vyjadrenie žalovaného 25.8.2017 (čl. 285), podanie žalovaného zo dňa 3.10.2017 (čl. 305), vyjadrenie žalobcu doručeným 20.10.2017 (čl. 310), doplnené námietky žalobcu doručené súdu 30.10.2017 (čl. 325) a písomné podanie žalobcu z 2.5.2018 (čl. 369), obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 23Cb/221/2003 a ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav veci.
12. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 23Cb/221/2003 bolo preukázané, že sa spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Niťova 3, Bratislava ako žalobca žalobou doručenou dňa 18.02.2002 na Okresný súd v Čadci domáhal voči žalovaným v 1. rade: T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, Č. a žalovanému v 2. rade: L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., W. XX zaplatenia sumy 36 808,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,08% denne zo sumy 35 995 od 01.01.2002 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná v 1. rade ako dlžník a žalovaný v 2. rade ako ručiteľ uzatvorili so žalobcom dna 10.04.2001 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru na sumu 33 990.- Sk, ktorú sa žalovaná v 1. rade zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 3 399.- Sk splatných vždy k 15. dňu v mesiaci počínajúc dňom 15.06.2001. Žalovaní si svoje povinnosti neplnili, a preto sa stal dňom 31.12.2001 splatný celý dlh obsahujúci aj úroky, úroky z omeškania a zmluvnú pokutu v celkovej výške 36 808.- Sk, Žalovaní uhradili sumu 3 399,- Sk. Žalobca k žalobe pripojil svoj výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. ku dňu 09.01.2002, Žiadosť/Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s označením S. Č.. XXXXXXX (č.l. 7) uzavretú a podpísanú žalovanou v 1. rade ako dlžníkom dňa 10.04.2001 v Bratislave, s uvedeným že ďalšie úvery nemá a žalovaným v 2. rade ako ručiteľom podpísanú dňa 10.04.2001, v ktorej je žalovaný uvedený ako partner, s údajmi rodné číslo, bydlisko W. XX, Q., povolanie invalidný dôchodca, s čistým príjmom 3364,- Sk mesačne, s uvedeným že ďalšie úvery nemá, Všeobecné obchodné podmienky (č.l. 9), Odstúpenie od úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 16.11.2001( č.l. 10). Okresný súd Čadca vo veci rozhodol dňa 08.03.2002 v skrátenom konaní platobným rozkazom sp. zn. 1Rob/81/02. Platobný rozkaz bol žalovanej doručený na adresu W. XX, Q., ktorý si osobne prevzala dňa 02.04.2002 (doručenka pripojená na č.l. 13) po zisťovaní, že sa v mieste trvalého pobytu Q. XXXX/ X, Č. nezdržuje na oznámenie poštového doručovateľa. Žalovaná v 1. rade podala voči platobnému rozkazu včas odpor dňa 04.04.2002 (č.l. 18). Žalovanému v druhom rade sa do vlastných rúk platobný rozkaz doručiť (č.l.15 a 17) nepodarilo. Okresný súd Čadca požiadal prípisom-dožiadaním zo dňa 14.05.2002 Okresný súd Bratislava II ako súd vecne príslušný na vybavenie dožiadania o vykonanie dôkazu výsluchom žalovaných po zistení ich pobytu F. Q., W. XX, na ktoré sa žalovaní napriek riadne vykázanému doručeniu dňa 03.09.2002 a 10.10.2002 nedostavili. Následne bolo požiadané o ich predvedenie orgány OOPZ. Pri preberaní zásielky za žalovaného v 2. rade žalovaná v 1. rade svoju osobu označila ako družka. Dňa 11.12.2002 bol vykonaný po poučení v zmysle § 131 OSP súčasne výsluch oboch žalovaných pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. Cd 363/02 (č.l. 33). Žalovaná nepoprela uzavretie predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že doposiaľ uhradila sumu 28 399 .- Sk, prejavila ochotu splácať úrok z omeškania vo výške 17,6 % od 01.05.2002 do zaplatenia a zvyšnú sumu vo výške 5 608,60.- Sk uhradiť do konca januára 2003. Žiadala odpustiť úroky z omeškania 0,08 % denne. Žalovaný v 2. rade L. U. namietal pasívnu legitimáciu v tomto spore z dôvodu, že nie je vo vzťahu k žalovanej v 1 rade ani manžel a ani druh. Nepoprel, že bol pri podpise Zmluvy o spotrebiteľskom úvere prítomný, avšak túto podpísal iba z dôvodu, ako ho poučila pracovníčka žalobcu iba ako svedok. K zápisnici z výsluchu žalovaných pred dožiadaným súdom OS Bratislava II. dňa 11.12.2002 sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 31.01.2003 (č.l.39), ktorým okrem iného poprel pravdivosť tvrdení žalovaného
v 2. rade a zotrval na jeho pasívnej legitimácii, nakoľko Zmluvu podpísal ako partner žalovanej v 1. rade a zároveň podpísal v tento deň Prehlásenie. Vzhľadom na dôvodnú námietku miestnej nepríslušnosti žalovanej 1. rade uvedenej vo výsluchu pred dožiadaným súdom OS Bratislava II. dňa 11.12.2002, kde oznámila, že sa od roku 1991 zdržuje na adrese W. XX, Q. (č.l. 43) bola vec postúpená na tunajší súd. Vec bola postúpená dňa 08.09.2003 na Okresný súd Bratislava III a bola vedená pod sp. zn. 23Cb/221/03. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 25.10.2004, ktoré predvolanie sa žalovaným nepodarilo doručiť, s poznámkou poštového doručovateľa, že sa na adrese nezdržujú/odsťahovaní, ktoré bolo za účelom zisťovania pobytu žalovaných následne odročené. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 21.10.2004 zobral v časti zaplatenia sumy 25 000.- žalobu späť. Na pojednávaní dňa 06.06.2005 sa žalovaní bez predchádzajúceho ospravedlnenia napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania opätovne nedostavili a nedostavili sa bez predchádzajúceho ospravedlnenia ani na pojednávanie dňa 31.10.2005 a to napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania spolu s čiastočným späťvzatím žaloby a poučením súdu. Súd vec prejednal v ich neprítomnosti, prednesom žalobcu, oboznámil sa s obsahom žalobcom predloženými ďalšími listinnými dôkazmi a vo veci rozhodol rozsudkom (č.l.132), ktorým žalobe vyhovel a v späťvzatej časti konanie zastavil. V rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že mal preukázané, že žalovaný v 2. rade sa v Zmluve o spotrebiteľskom úvere zaviazal ako ručiteľ dlh splácať ak ho žalovaná v 1. rade neuhradí, čo písomne vyhlásil a potvrdil svojim vlastnoručným podpisom. Voči tomuto rozsudku, ktorý bol žalovanému v 2. rade doručený do vlastných rúk tento podal odvolanie (č.l. 142), v ktorom ako jediný dôvod namietal, že Zmluvu o spotrebiteľskom úvere nepodpísal a že súd rozhodol v jeho neprítomnosti, nebola mu daná možnosť sa obhájiť. Namietal, že dňa 10.04.2001 bola uzatváraná Zmluva o spotrebiteľskom úvere, dňa 12.04.2001 žiadal žalobca doplniť chýbajúce doklady a podpis partnera, avšak tento doplnený dodatok s tým istým dátumom on už nepodpísal. K odvolaniu pripojil zmluvy obe (č.l. 143 a 145 ) a Žiadosť (č.l. 144). K odvolaniu sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 03.02.2006 (č.l. 156), v ktorom sa k uzavretiu a podpisu zmluvy na strane č. 5 odvolania vyjadril a poukázal na skutočnosť, že žalovaní na základe Zmluvy o úvere túto čiastočne splácali, či už pred začatím tohto súdneho konania a aj počas jeho priebehu a to v rozsahu 25 000.- Sk, čo možno považovať za uznanie dlhu. Súd druhej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na deň 13.12.2006, ktoré za žalovanú v 1. rade prevzal žalovaný v 2. rade kde svoju osobu označil ako druh (viď doručenka na č.l. 182). Žalovaná v 1. rade svoju neprítomnosť ospravedlnila a žalovaný v 2. rade sa zúčastnil osobne pojednávania, a následne žiadal súd o ustanovenie obhajcu, ktorý mu bol ustanovený uznesením sp. zn. 4 Cob/122/2006-190 zo dňa 22.01.2007. Právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade si podľa úradného záznamu (č.l. 192) zo dňa 12.04.2007 prevzala všetky listinné dôkazy zo spisu v rozsahu 53 strán. Na pojednávaní dňa 30.05.2007 právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade (žalovaný v 2. rade sa nedostavil na pojednávanie) pred súdom druhej inštancie poukázala opätovne na listinný dôkaz a to Žiadosť o dodatočné zaslanie dokladov k žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 12.04.2001, kde preukazovala pravdivosť tvrdení žalovaného v 2. rade, že druhú zmluvu nepodpísal, nakoľko od neho žiadali potvrdenie o jeho príjme a podpis na zmluve, súčasne až teraz namietala výšku žalovanej sumy v časti úrokov a zmluvnej pokuty, rozsudok súdu prvej inštancie žiadala zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Na originál zmluvy, ktorý predložil na pojednávaní žalobca podpísaný žalovaným v 2. rade sa vyjadriť zástupkyňa žalovaného v 2. rade nevedela. Súd druhej inštancie rozsudkom zo dňa 30.05.2007 sp. zn. 4 Cob/122/2006-205 doručeným právnemu zástupcovi žalovaného v 2. rade dňa 28.06.2008 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a tento nadobudol právoplatnosť dňa 02.07.2007.
13. Podľa § 228 ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie. g) bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bolo zastavená, pretože vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1.neprijateľné zmluvné podmienky, 2.obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
14. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, (ďalej „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
15. Podľa § 397 CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania , ak a/ sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní , ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b/ možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c/ bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d/ Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e/ je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f/ možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitého predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
16. Podľa § 398 CSP, žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier; ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.
17. Podľa § 400 CSP žalobu o obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
18. Podľa § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.
19. Podľa § 403 ods. 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. (pred tým § 230 ods. 2 OSP).
20. Podľa § 404 CSP, za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak a/ bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b/ nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, alebo c/ ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c/ až e/. (pred tým § 230 ods. 2 OSP).
21. Podľa § 405 CSP, odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je prípustné.
22. Podľa § 406 CSP, v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.
23. Podľa § 407 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.
24. Podľa § 408 CSP dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.
25. Podľa § 411 ods. 1 CSP rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.
26. Podľa § 413 ods. 1 CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a/ bola podaná oneskorene. b/ bola podaná neoprávnenou osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d/ ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e/ je zjavne nedôvodná.
27. Podľa § 413 ods. 2 CSP, ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.
28. Podľa § 414 CSP ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.
29. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 470 dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania a to aj tie, ktoré boli začaté pred 1.7.2016.
30. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý má povahu výnimky zo zásady nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, ktoré je jednou zo záruk právnej istoty. Je na strane sporu, aby dbala na ochranu svojich práv aj tým, že je povinná postarať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti v pôvodnom konaní boli ňou produkované, súdu predložené a aby boli označené dôkazy popierajúce uplatnený nárok v pôvodnom konaní. Zachovanie zákonných lehôt, ktoré CSP (Civilný sporový poriadok) pre podanie žaloby na obnovu konania predpisuje ( § 403 ods., 1,2 CSP) je objektívnou podmienkou prípustnosti takejto žaloby. Ide o kombináciu dvoch druhov lehôt: a/ subjektívnu, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom, keď sa oprávnený subjekt mohol s prihliadnutím na všetky okolnosti a pomery dozvedieť o dôvode obnovy, resp. subjektívnym momentom, od ktorého mohol dôvody obnovy uplatniť, a b/ objektívnej, ktorej začiatok je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia. Trojmesačná subjektívna lehota plynie v rámci objektívnej trojročnej lehoty, pričom zachovanie lehoty na obnovu konania je povinná preukázať strana, ktorá žalobu o obnovu konania podáva. Zmeškania týchto zákonných lehôt nemožno odpustiť (§ 405 CSP). Ustanovenie § 403 Civilného sporového poriadku upravuje subjektívnu a objektívnu lehotu, počas ktorej je potrebné podať žalobu na obnovu konania. Subjektívna lehota je trojmesačná. Objektívna lehota je trojročná a v jej rámci plynie trojmesačná subjektívna lehota. Civilný sporový poriadok ustanovuje tri výnimky z objektívnej trojročnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Jednou z nich je dôvod obnovy konania uvedený v § 397 písm. e./ CSP.
31. Žalobca žalobu o obnovu konania odôvodnil najskôr ustanovením § 397 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku. Začiatok plynutia subjektívnej lehoty v ustanovení § 403 Civilného sporového poriadku je odvodený od slova „mohol“. Lehota teda začína plynúť odo dňa, kedy sa oprávnený subjekt (žalobca), ktorý navrhuje obnovu konania mohol dozvedieť o dôvode obnovy (s prihliadnutím na okolnosti a pomery), t. j. kedy nastal stav, z ktorého mohol tento dôvod poznať alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť, t. j., že už nastala situácia, z ktorej síce mohol poznať dôvod obnovy, ale z objektívnych dôvodov ho mohol uplatniť až neskôr. Z uvedeného vyplýva, že pre aplikáciu tohto dôvodu obnovy konania musia byť kumulatívne splnené tri podmienky: 1.skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy nemohla strana, ktorá podáva žalobu na obnovu konania, bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní. Napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy v čase pôvodného konania objektívne existovali, strana nezavinila, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť, napr. strana o existencii skutočností a dôkazov nevedela. Skutočnosti a dôkazy museli existovať v čase pôvodného konania, t.j. do vyhlásenia rozsudku. V prípade rozhodnutí sa môže jednať aj o rozhodnutia nové, ktoré boli prijaté po právoplatnom rozhodnutí veci. 2.skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy sa týkajú strán a predmetu pôvodného konania 3.skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy sú spôsobilé privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Preukázanie potencionálne priaznivejšieho rozhodnutia vo veci je procesným predpokladom pre povolenie obnovy konania. Ako to už bolo uvedené, trojmesačná subjektívna lehota plynie v rámci trojročnej objektívnej
lehoty, čo znamená, že najneskorší moment možnosti uplatnenia návrhu na obnovu konania je moment trojročnej lehoty od právoplatnosti napádaného rozhodnutia (s taxatívne stanovenými výnimkami v § 404 CSP).
32. Dôvodom prípustnosti obnovy konania podľa § 397 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré kumulatívne musia spĺňať tieto podmienky: a) Skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy nemohla strana oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní. Otázka viny sa v tomto prípade posudzuje zo striktne procesného hľadiska. Spravidla pôjde o prípady, keď strana o existencii skutočností alebo dôkazov nevedela. Aby bola obnova konania prípustná, musí vždy ísť o skutočnosti a dôkazy, ktoré tu existovali už počas pôvodného konania. Pri rozhodnutiach, ktorých existencia bude dôvodom obnovy konania, pôjde o dve skupiny rozhodnutí. Jednak to budú rozhodnutia, ktoré strana bez svojej procesnej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní napriek tomu, že reálne existovali a jednak o rozhodnutia nové, také, ktoré boli vydané až po právoplatnom rozhodnutí veci. b) Dôvodom obnovy konania sú len také skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré sa týkajú strán a predmetu pôvodného konania. c) Skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy sú spôsobilé privodiť pre stranu pôvodného konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci (pravdepodobnosť priaznivejšieho rozhodnutia). Ako to už bolo uvedené, Civilný sporový poriadok pripúšťa, aby žaloba na obnovu konania bola podaná aj po uplynutí objektívnej lehoty troch rokov po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia z taxatívnych dôvodov a to za predpokladu, že ostane naďalej zachovaná subjektívna trojmesačná lehota podľa § 403 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Táto lehota musí byť zachovaná aj v prípade, že žaloba na obnovu konania oprávneným subjektom je podaná pred uplynutím objektívnej lehoty troch rokov. 33. Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že žalobca včasnosť podania návrhu na povolenie obnovy konania podanej na súd dňa 05.05.2010 odôvodnil takto: „Subjektívnu 3 mesačnú lehotu podania sa dozvedel dňa 30.03.2010, že v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov môže využiť inštitút na povolenie obnovy konania“. Žalobca tak včas nezdôvodnil dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa žalobca domáha. (§ 228 ods. 3 OSP). Skutočnosť, že žalobca tvrdil, že sa až dňa 30.03.2010 dozvedel o možnosti podať a využiť mimoriadny opravný prostriedok a to návrh na povolenie obnovy konania sa javí ako účelová predovšetkým z toho dôvodu, že v konaní sp. zn. 23Cb/221/2003 bol žalobca riadne zastúpený advokátom a to na základe uznesenia KS v BA a teda už v tom čase mal možnosť využiť mimoriadne opravné prostriedky.
34.Podaním doručeným súdu až 19.03.2014 žalobca uviedol, že „subjektívnu 3 mesačnú lehotu podania sa dozvedel dňa 30.03.2010, až po predložení všetkých dokumentov z miesta trvalého bydliska T. K. v Č., Q. E.., ktoré sa týkali úveru“. Aj toto jeho tvrdenie sa javí ako účelové, pretože matka T. K. žalovanej v 1. rade v konaní sp. zn. 23Cb/221/2003 uviedla pred OO PZ Čadca, že sa jej dcéra zdržuje v bydlisku žalobcu. Z Registra obyvateľov SR na (č.l. 73) vyplýva, že T. K. mala od 26.04.2002 trvalý pobyt na adrese žalobcu W. XX, Q., čo potvrdil aj OO PZ Bratislava III (č.l. 74). Žalovanej v 1. rade predvolania na pojednávania pred odvolacím súdom boli adresované na adresu W. XX, Q., kde si tieto zásielky preberala, prípadne ich prebral žalobca s poznámkou „druh“. Dokonca v podaní doručenom súdu dňa 10.07.2017, uviedol, že subjektívnu 3 mesačnú lehotu podania sa dozvedel dňa 30.03.2010, až po jeho nátlaku na T. K., kedy mu boli vydané doklady. Ani toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal, naviac zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 23Cb/221/2003 bolo preukázané, že právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade v tomto konaní si podľa úradného záznamu (č.l. 192) zo dňa 12.04.2007 prevzala všetky listinné dôkazy zo spisu v rozsahu 53 strán a tieto po právoplatnom skončení konania dňa 02.07.2007 mal a mohol žalobca od svojho právneho zástupcu prevziať. Potom tvrdenia žalobcu na pojednávaní dňa 12.06.2018, že subjektívna 3 mesačná lehota začala plynúť vtedy, odkedy mu T. K. predložila spis, nakoľko všetky doklady boli súdom doručované iba jej a jemu nebolo známe, že vôbec prebiehalo súdne konanie 23Cb/221/2003 hoci ako účastníkovi konania mal mu súd zo zákona doručiť všetky písomnosti, nakoľko mu nebolo známe, čoho sa žalovaný domáha, sa javia ako vysoko nedôveryhodné. Žalobca predložil všetky listinné dôkazy v podanom odvolaní voči rozsudku, v konaní bol zastúpený ustanoveným advokátom, ktorý si bol spis naštudovať pred konaním na Krajskom súde, a vybral si kópie listinných dôkazov. Nemožno preto akceptovať, že subjektívnu 3 mesačnú lehotu podania sa dozvedel dňa 30.03.2010, až po predložení všetkých dokumentov z miesta trvalého bydliska T. K.Ň. F. Č., Q. E.., ktoré sa týkali úveru.
35. S poukazom na vyššie citovaný obsah spisu sp. zn. 23Cb/221/2003, je dostatočne preukázané, že žalobca subjektívnu 3 mesačnú lehotu nezachoval, dôvody jej zachovania neuviedol a neskôr ich účelovo menil, pričom v prvotnom návrhu ako dôvody obnovy uviedol v konaní sp. zn. 23Cb/221/2003 odvolací dôvod (nepodpísanie zmluvy), ale aj dôvody výšky žalovanej istiny, úrokov z omeškania, zmluvnej pokuty a otázku odstúpenia od zmluvy, ktoré však neboli predmetom jeho odvolania v pôvodnom konaní. Súd druhej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že z obsahu spisu a predloženého originálu zmluvy predloženej k nahliadnutiu je zrejmé, že žalovaný v 2. rade zmluvu podpísal a tým neakceptoval jeho námietku, pričom poukázal na jeho výpoveď pred dožiadaným súdom Okresným súdom Bratislava II, pričom je irelevantné či ju podpísal ako svedok alebo druh, keďže bolo jeho povinnosťou si zmluvu prečítať. Zároveň Krajský súd uviedol, že na ďalšie námietky žalovaného v 2. rade uvedené až v odvolacom konaní pred súdom jeho právnym zástupcom nemožno prihliadať, nakoľko tieto vo svojom odvolaní žalovaný v 2. rade nenapádal (uplatnenú výšku istiny, zmluvnú pokutu ani úroky.) Vzhľadom na to, že žalovaný v 2. rade doplnil dôvody odvolania až po uplynutí 15 dňovej lehoty na odvolanie, odvolací súd na ne nemohol prihliadnuť.
36. Žaloba na obnovu konania odôvodnená ustanovením § 397 ods. 1 písm. a) CSP nebola podaná včas, preto ju súd odmietol.
37. Žalobca žalobu na obnovu konania odôvodnil ustanovením § 397 ods. 1 písm. b) CSP tak, že doručovaním písomností na adresu Q. X, Č. a nie na adresu jeho trvalého bydliska mu bolo znemožnené dozvedieť sa o spore a navrhnúť a vykonať dôkazy preukazujúce neopodstatnenosť žaloby. Podľa jeho tvrdení, pretože skutočnosti a dôkazy existovali do rozhodnutia súdu v pôvodnom konaní, avšak žalobca o ich existencii nevedel mu bolo znemožnené splnenie dôkaznej povinnosti v zmysle § 120 OSP. Súd vzhľadom na vyššie uvedené a preukázané skutočnosti vyplývajúce z bodu 12, 33 a 35 tohto odôvodnenia a aj s poukazom na ustanovenie § 407 CSP (kedy rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania a podľa § 408 CSP kedy dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania) uvádza, že žalobca tieto dôvody uviedol až po uplynutí lehoty na podanie žaloby na obnovu konania a to subjektívnej aj objektívnej vo svojom podaní až zo dňa 19.03.2014 .
38. Žaloba na obnovu konania odôvodnená ustanovením § 397 ods. 1 písm. b) CSP nebola podaná včas, preto ju súd odmietol. Naviac v oboch prípadoch § 397 ods. 1 písm. a.) a b) CSP je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., avšak ich v pôvodnom konaní nepoužil.
39. Žalobca za ďalší dôvod obnovy konania označil, že predmetné rozhodnutia v konaní sp. zn. 23Cb/221/2003 sú v rozpore s rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie: rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-243/08 zo dňa 4. Júna 2009, - Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Győrfi, z ktorého vyplýva, že súd nemal vydať rozsudok, ak by sa riadil článkom 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a z ktorého vyplýva, že nekalá zmluvná podmienka nezaväzuje spotrebiteľa a že v tejto súvislosti nie je potrebné, aby spotrebiteľ túto podmienku vopred úspešne napadol. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú. V tejto súvislosti musí vnútroštátny súd zohľadniť skutočnosť, že podmienka obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú. Žalobca za ďalší dôvod obnovy konania uviedol, že z rozhodnutí Súdneho dvora - rozhodnutia č. C-240/98 až C-244/98 a zo smernice Rady EÚ o ochrane spotrebiteľov č. 91/13//EHS vyplýva, že súd v spotrebiteľských sporoch musí ex offo aj bez námietok účastníkov posudzovať, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a teda musí skúmať aj výšku a opodstatnenosť výšky odplaty za úver, t.j. aj výšku úrokov z omeškania a brať do úvahy aj priemerné úrokové sadzby za obdobné úvery v danom čase a mieste a dohodu o úrokoch posudzovať aj vzhľadom na ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach (§ 53 Občianskeho zákonníka).
40. Žalobca za začiatok plynutia trojmesačnej subjektívnej lehoty považuje moment, t.j. deň 18.04.2018, kedy sa z internetu dozvedel o rozhodnutiach Súdneho dvora Európskych spoločenstiev.
41. Podľa článku 297 ods. 2 (pôvodne článku 254) Zmluvy o fungovaní Európskej únie nelegislatívne akty prijaté vo forme nariadení, smerníc a rozhodnutí, ktoré neuvádzajú komu sú určené, sa uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie. Nadobúdajú účinnosť dňom, ktorý je v nich stanovený alebo ak takýto deň nie je stanovený, dvadsiatym dňom po ich uverejnení. Režim Úradného vestníka Európskej únie a jeho prístupnosť v Slovenskej republike sú upravené v zákone č. 416/2004 Z. z..
42. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 416/2004 Z. z. o Úradom vestníku Európskej únie, o všetkom čo bolo v úradnom vestníku uverejnené platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka, domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie je nevyvrátiteľná.
43. Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-243/98 Pannnon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győzfi zo dňa 4.6.2009 bol zverejnený v zbierke súdnych rozhodnutí ESD dňa 4.6.2009.
44. Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-240/98 až C-244/98 Oceáno Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero a ďalší zo dňa 27.6.2000 bol zverejnený v zbierke súdnych rozhodnutí ESD dňa 27.6.2000.
45. Vo veciach C-240/98 až C-244/98, C-243/08, stranami nie sú: CETELEM SLOVENSKO a.s., Niťova 3, Bratislava, IČO: 35787783 a L. U., nar. XX.XX.XXXX, W. XX, Q.. Žalobca uvedené rozhodnutia, ale označil za dôvod obnovy konania. Pri posudzovaní otázky zachovania zákonnej trojmesačnej lehoty (jej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom, keď sa žalovaný mohol dozvedieť o dôvode obnovy konania) potom je významným okamih 18.04.2018, kedy sa o nich dozvedel z internetu.
46. Ako tu už bolo povedané, CSP pripúšťa, aby žaloba na obnovu konania bola podaná aj po uplynutí objektívnej lehoty troch rokov po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia z taxatívnych dôvodov a to za predpokladu, že ostane naďalej zachovaná subjektívna 3-mesačná lehota podľa § 403 ods. 1 CSP. Táto lehota musí byť zachovaná aj v prípade, že žaloba na obnovu konania oprávneným subjektom je podaná pred uplynutím objektívnej lehoty troch rokov.
47. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 23Cb/221/2003 zo dňa 31.10.2005 nadobudol právoplatnosť dňa 2.7.2007. Žalovaný žalobu na obnovu konania z dôvodu podľa § 397 ods. 1 písm. e/ CSP podal na súd dňa 2.5.2018. Žalovaný za dôvod obnovy konania označil, že predmetný rozsudok je v rozpore s rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie: vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 - Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Győrfi a rozhodnutia C-240/98 až C-244/98 Oceano Gruppo editorial SA .
48. Žalobca za začiatok plynutia 3-mesačnej subjektívnej lehoty považuje moment 18.04.2018 kedy sa z internetu dozvedel o judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
49. Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-240/98 až C-244/98 Oceáno Gruppo editorial SA proti Roció Murciano Quintero bol zverejnený v zbierke súdnych rozhodnutí ESD dňa 27.6.2000.
50 . Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie: vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 - Pannon GSM Zrt. c/ a Erzsébet Sustikné Győrfi bol zverejnený z zbierke súdnych rozhodnutí ESD dňa 4.6.2009.
51.Tak ako súd uviedol, stranami sporu v týchto rozhodnutiach nie sú ani žalobca ani žalovaný. Žalovaný uvedené rozhodnutia ale označil za dôvod obnovy konania. Pri posudzovaní otázky zachovania zákonnej 3-mesačnej lehoty (jej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom, keď sa žalovaný mohol dozvedieť o dôvode obnovy konania) potom je významný okamih deň 18.4.2018, kedy sa o existencii rozhodnutí dozvedel prostredníctvom internetu. Subjektívna 3-mesačná lehota nie je zachovaná a v tomto prípade je nutné aplikovať fikciu koncipovanú v uznesení § 2 ods. 1 zák. č. 416/2004 Z.z., pretože právny zástupca žalobcu listom už zo dňa 03.11.2017 doručil súdu oznámenie, že bol Centrom právnej pomoci určený
na zastupovanie žalobcu v tomto konaní a súčasne predložil žalobcom mu udelenú plnú moc zo dňa 03.11.2017 ako aj rozhodnutie Centra právnej pomoci č. spisu: KaBa 20402/2017, ČRZ:101548/2017 zo dňa 02.11.2017. Je preto potrebné (pri posudzovaní otázky zachovania zákonnej 3-mesačnej lehoty) poukázať na to, že žalobca prostredníctvom svojho advokáta, ktorý mu poskytuje právne služby odo dňa 03.11.2017, mal objektívne možnosť o rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie dozvedieť skôr, ako uviedol vo svojom podaní doručenom súdu 02.05.2018 a to aj s prihliadnutím na ust. § 2 ods. 1 zák. č. 416/2004 Z. z. o Úradom vestníku Európskej únie.
52. Žaloba na obnovu konania odôvodnená ust. § 397 ods. 1 písm. e/ CSP tak nebola podaná včas a preto ju súd odmietol.
53. Súd vo veci však považuje za nutné uviesť, že dôvodom prípustnosti obnovy konania podľa § 397 ods. 1 písm. e/ a § 398 CSP je i existencia rozsudku, ktorý je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo komisie za splnenia podmienky, že je pre strany sporu zároveň záväzné.
54. Z ust. § 397 ods. 1 písm. e/ CSP vyplýva, že pre rozpor právoplatného rozsudku s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie sa vyžaduje určité vecné a personálne prepojenie s konaním, ktorého obnova sa navrhuje (porovnaj rozhodnutie KS Trenčín č.k. 17Co/785/2015 zo dňa 20.7.2016). Pre úspešné uplatnenie dôvodov obnovy konania podľa uvedeného ustanovenia zákona, teda nemožno poukázať na rozhodnutie súdneho dvora Európskej únie, netýkajúce sa konkrétneho účastníka navrhujúceho obnovu konania.
55. Vo veci C-240/98 až C-244/98 Súdny dvor Európskej únie uviedol, že ochrana poskytnutá spotrebiteľom smernicou Rady 93/13/EHS má za následok, že národný súd môže svojim vlastným návrhom určiť, či je zmluvná podmienka nekalá, počas svojho predbežného zhodnotenia, pokiaľ ide o fakt, či sa môže k nároku prikročiť pred národnými súdmi. 56. Vo veci C-243/08 súdny dvor Európskej únie uviedol, že vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel.
57. Ako už bolo uvedené, v rozhodnutiach C-240/98 až C-244/98 C-243/08 označených v bode stranami neboli žalobca a žalovaný a ani sa tieto veci netýkali pôvodného konania 23Cb/221/2003. S poukazom na vyššie uvedené zistenia, súd žalobu na obnovu konania (dôvod uplatnený podľa § 397 ods. 1 písm. e/ CSP) ako neopodstatnenú zamietol. V tejto súvislosti súd poukazuje, že medzi rozhodnutiami súdneho dvora Európskej únie citovanými vyššie a pôvodným konaním 23Cb/221/2003 nie je personálne (netýka sa žalobcu a žalovaného) a ani vecné (netýka sa predmetu pôvodného konania) prepojenie.
58. V čase vydania rozsudku v predmetnej veci a contrario je možné konštatovať, že ak súd vydal rozsudok, tak posudzoval aj úverovú zmluvu, z ktorej bol nárok na zaplatenie peňažnej sumy uplatnený z hľadiska toho, či obsahuje neprijateľné podmienky. Ak však rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení vecí, skôr by z tohto hľadiska prichádzal do úvahy iný mimoriadny opravný prostriedok a nie obnova konania.
59. Súd poukazuje i na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-234/04 zo dňa 16.03.2006, podľa ktorého vo všeobecnosti nie je vnútroštátny súd povinný znova preskúmavať a zrušiť právoplatné súdne rozhodnutie, aj keby sa ukázalo, že je v rozpore s právom Spoločenstva. Poukázal na dôležitosť zásady res iudicata. Na to, aby sa zabezpečila stabilita práva a právnych vzťahov je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov, alebo po uplynutí lehôt stanovených pre tieto opravné prostriedky.
60. Súd po vykonanom dokazovaní zhodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, potom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia v zmysle § 413 ods. 1 pís. a./ CSP, nakoľko súd žalobu na obnovu konania odmietol nakoľko vykonaným dokazovaním mal preukázané že táto bola podaná oneskorene.
61. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
62. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
63. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
64. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, nakoľko žaloba na obnovu konania bola odmietnutá, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 357 písm. b/ CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).