Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/126/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred samosudcom JUDr. Jurajom Kapinajom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.06.2018 takto

rozhodol:

rozhodol:

obžalovaný :

obžalovaný:

I. O., U.. XX.XX.XXXX/XXXX H. H. L., F. R. Ž., G. XX/XX, na E.,

j e v i n n ý , ž e

1) dňa 27.10.2014 v čase o 03.00 hod. v obci Hamuliakovo na ubytovni na ulici Hlavná č. 342 po predchádzajúcom slovnom konflikte fyzicky napadol poškodeného W. K. tak, že ho udrel rukou do tváre, zhodil ho na zem, sadol si na chrbát poškodeného a udieral ho viackrát päsťou do temena hlavy, následne mu pretiahol tričko cez hlavu, na čo sa poškodený začal dusiť a kričať o pomoc, následkom čoho pribehol U. U., ktorý obvineného odtiahol od poškodeného, čím obvinený I. O.U. spôsobil poškodenému W. K., bytom Želovce, Mierová 325/3 zranenia: otras mozgu, pomliaždenie vlasatej časti hlavy, pomliaždenie tváre, podvrtnutie krčnej chrbtice ktoré si vyžadujú priemernú a primeranú dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní 14 dní,

2) v období od 01.03.2014 do 20.08.2014 v meste Varnsdorf v Českej republike prenasledoval poškodenú A. O., R. Ž. Č.. XXXX H., takým spôsobom, že ju opakovane vyhľadával a kontaktoval proti jej vôli, postával pred domom, kde bývala, pokrikoval na ňu, zvonil na jej zvonček ako aj na zvonček susedov, chcel aby prišla pred dom, čo poškodená odmietala, preto na ňu čakával pred domom keď išla do práce, snažil sa o vynútený kontakt s ňou, čo poškodená odmietala, následne ju sledoval až k autobusu, potom ju sledoval aj s autom tak, že sústavne prechádzal ulicami okolo jej domu až kým ju nestretol, na čo ho poškodená opakovane žiadala, aby jej dal pokoj, čo obvinený nerešpektoval a vyhľadal ju následne aj v azylovom dome vo H., kde sa presťahovala, postával pred azylovým domom, vytrvalo a pravidelne ju telefonicky kontaktoval proti jej vôli, pričom išlo aj o viac ako 70 neprijatých hovorov denne, čím ohrozoval psychickú a fyzickú integritu poškodenej A. O. a vzbudzoval u nej stav úzkosti a strachu až natoľko, že sa poškodená musela presťahovať a ukončiť pracovný pomer, t e d a

v bode 1) inému úmyselne ublížil na zdraví,

v bode 2) iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život a zdravie alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života tým, že vyhľadával jeho osobnú blízkosť, sledoval ho a kontaktoval prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby proti jeho vôli, č í m s p á c h a l

v bode 1) prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,

v bode 2) prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 1 /jeden/ rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2/dva/ roky.

Podľa § 287 ods. l Trestného poriadku, súd obžalovaného zaväzuje k náhrade škody voči: Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, ako nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť W. K., U.. XX.XX.XXXX, R. G. XXX/X, Ž., vo výške 1 554,75 Eur.

Podľa § 287 ods. l Trestného poriadku, súd obžalovaného zaväzuje k náhrade škody voči: Sociálna poisťovňa, pobočka Veľký Krtíš, so sídlom Ul. SNP 28, 990 01 Veľký Krtíš, ako náhradu vyplatených nemocenských dávok, W. K., U.. XX.XX.XXXX, R. G. XXX/X, Ž., vo výške 564,10 Eur.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného I. O. ku skutku v bode 2 obžaloby v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný, postupoval ďalej podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku a otázkami zisťoval, či obžalovaný rozumie, z čoho je obžalovaný [§ 333 ods. 3 písm. c)], či bol poučený o svojich právach [§ 333 ods. 3 písm. d)], či rozumie právnej kvalifikácii skutku [§ 333 ods. 3 písm. f)], či vie, aká je trestná sadzba za tento trestný čin [§ 333 ods. 3 písm. g)], a či sa dobrovoľne, z vlastnej vôle priznáva k spáchaniu žalovaného trestného činu [§ 333 ods. 3 písm. h)]. Následne obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky "áno", a preto samosudca po pozitívnom vyjadrení strán k vyhláseniu uznesením rozhodol o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný a zároveň rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu priznania skutku obžalovaným nevykoná, a vykoná len dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o výroku o treste a výroku o náhrade škody prípadne ochranného opatrenia. Následne obžalovaný ku skutku v bode 1 obžaloby urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku o tom, že je nevinný, a súd k tomuto skutku vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného, svedkov a znalca a na záver hlavného pojednávania sa oboznámil s relevantnými listinnými dôkazmi produkovanými v prípravnom konaní vzťahujúci sa k uplatnenému nároku na náhradu škody a k osobe obžalovaného.

Ku skutku v bode 2

Súd po oboznámení sa s kompletným vyšetrovacím spisom v rámci preskúmania obžaloby rozhodol vo veci trestným rozkazom v ktorom uznal obžalovaného vinným a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobu v trvaní 2 roky a súčasne zavial poškodených na náhradu škody. Obžalovaný proti trestnému rozkazu podal odpor s odôvodnením, že skutočnosti uvedené v obžalobe a trestnom rozkaze sa nezakladajú na pravde. Na základe podaného odporu, samosudca obligatórne vo veci vytýčil hlavné pojednávanie, kde následne po prijatí vyhlásenia obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v bode 2 obžaloby, dospel k rovnakým skutkovým záverom ako obžaloba, teda že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu sa stal tak, ako je uvedené v bode1 skutkovej vety výrokovej časti obžaloby a že sa ho dopustil obžalovaný I. O.. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku v bode 2 ako prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného zákona tak, ako ho kvalifikovala obžaloba.

Ku skutku v bode 1

Obžalovaný I. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bolo to v Hamuliakove, presný čas si nepamätal, sedel v kuchyni a zrazu zbadal, ako ide poškodený dole zo spálňovej časti. Predtým dosť veľa pil a z tých schodov spadol. Prišil k poškodenému a pridvihol ho, ale on obžalovaného vzápätí napadol, chcel ho udrieť, uhol sa mu a odsotil ho od seba. V kuchyni bol veľký okrúhly stôl, tento poškodený prevalil. Hlavou spadol na stoličku, presne si to už ale nepamätal, rozliala sa tam uhorková šťava z pohára. Potom poškodený obžalovaného chytil za jeho bradu a chcel ho znova napádať. On ho znova odsotil a medzitým prišiel svedok U., ktorý sa zobudil a tento ich rozdelil. Obžalovaný ho určite nenapadol, ani ho neudrel, maximálne ho od seba odsotil, videl, že bol poriadne opitý a obžalovaný nie je človek, aby ubližoval niekomu v takom rozsahu, ako poškodený uviedol. Druhá vec je, že poškodený je strašne náladový, má výbuchy zlosti. Aj deň predtým, aj za celú dobu, čo tam spolu boli, mal také stavy, že obžalovanému napr. zhodil notebook zo stola, nepáčilo sa mu že pracuje na stole, ďalej keď robili na stavbe bleskozvod, poškodený po ňom vykrikoval určité veci ako v tom zmysle, kto mu to kázal potiahnuť, presne si to nepamätal. On sa stále dostával do konfliktu s členmi našej partie, je veľmi náladový človek. Obžalovaný mu určite nikdy nič zlého nespravil, nikomu by nedokázal takú vec spraviť, ako uviedol poškodený, sú z jednej dediny.

Incident sa mal udiať po pol noci, avšak presne si to už nepamätal. Obžalovaný bol hore z toho dôvodu, že nemohol spať, písal si na facebooku a zdržiaval sa v kuchynských priestoroch, je to veľká vstupná hala, spolu s kuchyňou a z tej haly vedú strmé schody hore na poschodie, kde je spálňová časť. Dverami nie je predelený, len tie schody vedú hore. Obžalovaný je fajčiar a ako fajčil, išiel fajčiť von, nakoľko mali takú dohodu, že vnútri sa fajčilo, iba ak sa na tom dohodli všetci. V tomto čase netušil ako to bolo, on chodieval fajčiť von. Obžalovaný mal obdobie, že alkohol nemusel a on vtedy vozieval chlapov do roboty, bol v triezvom stave. Prvotný kontakt s poškodeným nastal, keď išiel dole schodmi, obžalovaný ho ani neregistroval, že sa jedná o poškodeného, on len videl periférne osobu ako schádza dole po schodoch, pričom bol zaujatý prácou na počítači. Neprišlo medzi nimi k verbálnej komunikácii, obžalovaný si písal na počítači. V čase keď schádzal poškodený dole schodmi, tak pri konci schádzania zo schodov z nich spadol a vtedy ho začal obžalovaný registrovať. Podľa neho z nich spadol preto, že schody boli dosť strmé a mal aj dosť vypité. Zo schodov sa schádzalo tzv. cúvaním, ako keby ste išli dole po rebríku. Dopadol na podlahu a spadol dozadu a domnieval sa, že si udrel hlavu. Obžalovaný sa na to vlastne postavil spoza toho stola a vtedy k nemu prišiel. Potom namiesto toho, aby mu bol vďačný, tak namiesto toho ho chytil za bradu a bol agresívny. Poškodený sa ne obžalovaného zahnal pričom on sa mu uhol. Nepamätal si na to či mu niečo povedal alebo či prišlo medzi nimi k verbálnej výmene, ale došlo medzi nimi k fyzickému kontaktu, keď poškodený obžalovaného chytil za bradu, on sa bránil, odsotil ho od seba a prevrátili stôl. Odsotil ho iba raz, keď sa vymanil z toho ako ho držal za bradu. Obžalovaný ho iba raz odstrčil, kedy prevrátil stôl, vtedy asi aj ja spadol, vedel, že sa tam rozliala uhorková šťava z pohára a nejaké malinovky, ktoré tam ostali na stole. Poškodený spadol asi tak, že sa pošmykol na tých rozliatych veciach a dopadal väčšinou na tú hlavu - zadná časť hlavy a krk, domnieval sa.

S poškodeným nejaký čas robili spolu aj predtým a nemal s ním dovtedy žiaden problém. V pracovnom zaradení si boli rovnocenní, obžalovaný pracoval na živnosť aj on pracoval na živnosť, poškodený bol vlastne šéfom tej partie, on im tu prácu vybavil a považovali ho ako za vedúceho.

K zraneniam, ktoré utrpel poškodený a ktoré zodpovedajú opakovaným úderom podľa záverov znaleckého posudku sa obžalovaný vyjadril tak, že tieto vznikli, keď človek spadne na hlavu a nie raz a v opitom stave. Tie zranenia si mohol týmto pádom spôsobiť a aj si ich tak spôsobil. Poškodený potom odišiel, on volal aj políciu a sanitku. Políciu volal asi z toho dôvodu, aby obžalovanému poškodil, nezvládol tú situáciu a chcel sa mu vlastne asi pomstiť. Ak išiel poškodený dole s úmyslom dole ho napadnúť, tak asi sa mu chcel pomstiť. On mu predtým robil zle, zhodil mu napríklad počítač z kuchynského stola, mal ho rozpadnutý, keď sa následne pýtal chalanov, prečo ho má pokazený, báli sa mu povedať, že to zhodil poškodený. Báli sa jeho reakcie, on mal výbuchy zlosti, kedy začal kričať po hocikom. Choval sa ako vedúci tej našej partie. Keď ho odsotil tak vlastne padali spolu na zem a keďže ho odsotil, musel spadnúť. Ku kontaktu so šatstvom poškodeného neprišiel, on ho držal za tú bradu, roztrhal obžalovanému aj tričko. Obžalovaný sa domnieval, že pri tom konflikte spadol na zem aj ten notebook.

Obžalovaný sa k výpovedi poškodeného vyjadril tak, že to čo vypovedá poškodený považuje za nemožné, nie je možné, aby si v tej pozícii v ktorej bol, ako vypovedá dokázal roztrhnúť tričko a keby ho mal dusiť po dobu 20 minút, to by musel inak vyzerať.

Svedok - poškodený K. W., na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracovali spolu na jednom pracovisku a večer po robote sa dostali na ubytovňu. On tam ostal ešte s jedným a ostatní odišli do pohostinstva. Poškodený išiel okolo 22.00 hod. spať. Potom sa zobudil na to, keď sa vracali kolegovia na ubytovňu bolo to okolo 00.30 hod., bol medzi nimi aj obžalovaný. Potom pospali a okolo 03.00 hod. ráno zacítil dym, ako keby niečo horelo. Ako sa posadil na posteli, tak dolu cez schodište videl ako obžalovaný v kuchyni fajčí. Keď prišiel dole, upozornil ho prečo tam fajčí a on mu vravel, že on nefajčí. Poškodený videl ako drží cigaretu pod stolom a tam ju skrýva. Potom ho obžalovaný udrel do tváre a trošku sa bránil ako vedel, potom ho ale sotil na zem a sedel mu na chrbte, ten rebrík (schodište hore) mal opretý o chrbát. Snažil sa postaviť, avšak sa to nedalo a medzitým ho bil do zátylku do temena. Potom poškodený kričal o pomoc, ale nikto nereagoval, lebo každý spal a potom mu pretiahol zospodu jeho tričko cez hlavu a začal ho dusiť, aby nekričal. Potom sa mu podarilo, ako otvoril ústa strčiť si tam prsty a roztrhnúť to tričko a kričal naďalej o pomoc a vtom pribehol nejaký Norbert, čo bol s nami na ubytovni, on ho strhol z poškodeného dole a on potom utekal von na vrátnicu a volal hneď políciu. Potom prišli policajti a on im vravel, aby mu dali fúkať, lebo mal vypité. Ale policajti nespravili nič, dokonca sa poškodenému pred nimi obžalovaný vyhrážal, oni však o tom nespravili žiadnu zápisnicu a odišli preč so slovami „aby sa sem už nemuseli viacej vracať“. Potom policajti zavolali záchranku, ktorá ho zobrala do nemocnice. Medzi osobami ktoré išli do pohostinstva boli aj obžalovaný a svedok U. a domnieval sa, že majú vypité. Obžalovaného konfrontoval s tou cigaretou až keď zišiel dole. On sedel pri stole a poškodený prišiel ku nemu a vravel mu, aby nefajčil. Nahol sa k nemu a chcel mu ukázať že ju schováva pod stolom a on ho vtedy prvýkrát napadol. Obžalovaný sedel za stolom a mal zapnutý notebook. Po schodoch zišiel po rebríku dole, pričom pri schádzaní po schodoch ani nespadol, ani sa nepošmykol. Obžalovaný ho prvýkrát udrel do tváre smerom na nos, avšak ho potom zhodil na zem a ako sa poškodený bránil, pošmykol sa a spadol na brucho a obžalovaný mu sadol hneď na chrbát. Keď ho udrel, chcel sa od neho vzdialiť, avšak obžalovaný ho vtedy chytil a sotil ho na zem. Nepodarilo sa mi vstať až potom, keď volal políciu. Či došlo k poškodeniu nejakého zariadenia v tej kuchyni si poškodený nepamätal, asi spadla nejaká stolička. Počas konfliktu si nič nehovorili, len na začiatku ohľadne cigarety. Potom už nič. Poškodený nepil žiaden alkohol, aj v nemocnici mu brali krv, pričom on vtedy nevidel výsledky, ale bol tam negatívny alkohol. Svedok U. prišil asi po 20 minútach potom čo ho obžalovaný sotil na zem a potom ako kričal, pričom poškodený bol vtedy ešte stále na zemi. Obžalovaný sedel na ňom a svedok ho strhol z neho. Poškodenému krvácalo z ucha a z nosa, videl na lekárskej správe, že mal aj otras mozgu. V nemocnici ležal tri dni a potom ho pustili domov, do domáceho liečenia. Nárok na náhradu škody si neuplatnil. Poškodený si nepamätá, že by mal niekedy nejaké iné konflikty s obžalovaným.

Svedok A. U., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že čo si pamätám, je tomu asi 4 roky dozadu. Viem, že obžalovaný fajčil a poškodenému sa to nepáčilo. Zobudil sa v noci na to, že dole bol krik a hrmot, na čo zišiel dole a videl ich dvoch, ako sa tam hádajú a do seba sa púšťajú. Koho krik počul nevedel uviesť, tak všeobecne, on vtedy spal. Svedok nepil, a domnieval sa, že ani obžalovaný nakoľko chodil na aute. S odstupom času si to už presne nepamätal, ale ak navštívili pohostinstvo tak maximálne na kofolu, nevedel uviesť, či niekto bol pod vplyvom alkoholu, on určite nie. Ten krik čo spomínal vyššie nebol krik o pomoc. Po zobudení zišiel dole a videl ako sa tam oni dvaja hádali a strkali do seba, pričom obaja stáli. Strkali do seba, potom sa tam prevrátil stôl, vyliali sa tam uhorky. Na zemi bol z nich poškodený. S tými cigaretami to bolo tak, že poškodenému sa nepáčilo to, že fajčil obžalovaný v kuchyni. Nato, čo počul ako sa rozprávali počas konfliktu nevedel uviesť čo jeden druhému povedali keď je taká potýčka, ale vedel, že to bolo kvôli fajčeniu. Poškodený má svojskú povahu, či v kolektíve a v práci málokto chcel s ním robiť, vadia mu všelijaké detaily.

Znalec D.. G.. C. M., V.. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho znaleckého posudku, ktorý vypracoval dňa 17.05.2014, ktorý bol vypracovaný na podklade zdravotnej dokumentácie poškodeného Adama, ktorú získal z UNsP Ružinov a od jeho všeobecnej praktickej lekárky G.. A. a ORL lekárky MUDr. H.. Z týchto zdrojov sa jednalo a boli preukázané tieto zranenia: otras mozgu, pomliaždenie vlasatej časti hlavy v oboch temenných oblastiach a záhlaví, pomliaždenia tváre v oblasti oboch jarmových oblúkov a pravej ušnice a podvrtnutie krčnej chrbtice. Uvedené následky a zranenia zodpovedajú takému mechanizmu vzniku, akými sú opakované údery päsťou pôsobiacich na uvedené miesta. Jednalo sa o 4-5 úderov lakťom alebo päsťou. V tej zdravotnej dokumentácii neboli popísané žiadne znaky takých zranení, ktoré by boli vznikli iným spôsobom, iným použitím prostriedkov, alebo v inom čase.

Vyššie popísané uvedené zranenia, nevykazovali znak toho, že by vznikli pádom z výšky, alebo pádom na tvrdý hranatý predmet.

Na záver sa súd oboznámil s relevantnými listinnými dôkazmi zabezpečenými v spise a to najmä:

- vyčísleným liečebných nákladov Dôvery zdravotnej poisťovne, a.s. v sume 1 554,75 Eur;

- vyčísleným náhrady škody za vyplatené nemocenské dávky Sociálnou poisťovňou, v sume 564,10 Eur;

- výpisom z ústrednej evidencie priestupkov obžalovaného, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný sa dopustil v posledných piatich rokov štyroch priestupkov na úseku cestnej dopravy;

- odpisom z registra trestov, v ktorom má obžalovaný jeden záznam a to odsúdenie Okresným súdom Veľký Krtíš zo dňa 24.05.2002, sp. zn. 1T/95/2002, pre trestný čin ublíženia na zdraví, pričom v danom prípade sa ne neho hľadí ako by nebol odsúdený.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd, hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku, dospel k záveru, že skutok v bode 1 sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a dopustil sa ho obžalovaný I. O.. Obrana obžalovaného, že poškodený ho mal napadnúť a že ten sa len bránil vyhodnotil súd najmä vo svetle výpovede poškodeného a výpovede súdneho znalca ako účelovú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Rovnako tak svedok U. vypovedal v podstate zhodne s obžalovaným, ktorého výpoveď bola súdom vyhodnotená ako zmätočná a v podstate účelová v snahe podporiť výpoveď obžalovaného, keď na jednej strane vypovedal, že sa zobudil až na krik, pričom nevedel uviesť o koho krik išlo, keďže vtedy spal a následne vypovedal, že počul ako sa rozprávali počas konfliktu nevedel uviesť čo jeden druhému povedali keď je taká potýčka, ale vedel, že to bolo kvôli fajčeniu. Pričom ak svedok počul o slovnej potýčke kvôli fajčeniu /ktorá sa odohrala na začiatku konfliktu/, nemohol už od počiatku spať a nemohol sa zobudiť až na krik poškodeného. Podľa svedka mali obaja stáť a sácať do seba, a na druhej strane zasa svedok vypovedal, že obžalovaný spadol. Jeho výpoveď súd vyhodnotil ako nedôveryhodnú, pre zrejmé a pre priebeh skutkového deja závažné rozpory. Na druhej strane výpoveď poškodeného K. C. podporená znaleckým dokazovaným, kedy aj samotný znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že zranenia ktoré poškodený utrpel vznikli takým mechanizmom, ktorý je typický pre opakované údery päsťou pôsobiacich na uvedené miesta. Jednalo sa o 4-5 úderov lakťom alebo päsťou. V tej zdravotnej dokumentácii neboli popísané žiadne znaky takých zranení, ktoré by boli vznikli iným spôsobom, iným použitím prostriedkov, alebo v inom čase. Vyššie popísané uvedené zranenia, nevykazovali znak toho, že by vznikli pádom z výšky, alebo pádom na tvrdý hranatý predmet.

Z vykonaného dokazovanie je teda nepochybné, že k zraneniam poškodeného došlo, tak ako to popísal vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní a nieto zranenia mu spôsobil práve obžalovaný.

Vo vzťahu ku kvalifikácii konania obžalovaného súd po vykonaní dokazovania a riadnom ustálení skutkového stavu dospel k záveru, že obžalovaný svojim úmyselným protiprávnym konaním naplnil všetky obligatórne znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, tak po stránke subjektívnej ako aj objektívnej. Z hľadiska subjektívnej stránky sa obžalovaný uvedeného protiprávneho konania dopustil v priamom úmysle, keďže podľa názoru súdu vedel a chcel, svojím konaním spočívajúcim v opakovaných úderoch poškodenému spôsobiť ujmu na zdraví.

Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Trestného zákona, prihliadol na spôsob spáchania činu úmyselným konaním obžalovaného, jeho následok, spôsobenie ujmy na zdraví a zavinenie obžalovaného vo forme priameho úmyslu. U obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť vo vzťahu k bodu 2 obžaloby, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a k obom bodom to, že viedol pred spáchaním činu riadny život /v prípade odsúdenia Okresným súdom Velký Krtíš sa na neho hľadí ako by nebol odsúdený/ a jednu priťažujúcu okolnosť - spáchal viac trestných činov, preto za daného stavu ukladal úhrnný trest podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný a tým je v tomto prípade prečin ublíženia na zdraví so základnou trestnou sadzbou 6 mesiacov až 2 roky. Súd v súlade s ust. § 38 ods. 3 Trestného zákona upravil základnú trestnú sadzbu znížením horenej hranice trestnej sadzby o 1/3, pričom následne ukladal trest za oba trestné činy v rozmedzí 6 mesiacov až 18 mesiacov. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti už odsúdený pre trestný čin ublíženia na zdraví a skutočnosť, že mu bolo odsúdenie zahladené má vplyv na odstránenie nepriaznivých

následkov odsúdenia, ktoré by mohli odsúdenému sťažiť ďalšie uplatnenie v živte, a takisto ale nemá vplyv posúdenie osoby obžalovaného, a možnosti jeho nápravy.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené zistenia dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného a najmä jeho uvedomenia si závažnosti dôsledkov svojho protiprávneho konania v rámci tak individuálnej prevencie ako aj z hľadiska výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti, je potrebné na obžalovaného pôsobiť trestom odňatia slobody pri hornej hranici trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu vo výmere 24 mesiacov .

Podľa názoru súdu trest, ktorý bol obžalovanému uložený je dostatočný, adekvátny a spravodlivý a splní svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil s listinnými dôkazmi, na základe ktorých si poškodené Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. a Sociálna poisťovňa v prípravnom konaní riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody.

K uvedenému postaveniu zdravotnej poisťovne si súd dovoľuje uviesť, že právny poriadok umožňuje uplatnenie práva na náhradu škody v prípade zdravotnej poisťovne, ktorá uhradila príslušnému zdravotníckemu zariadeniu náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť svojho poistenca (poškodenému), ktorému bol zavineným protiprávnym konaním tretej osoby (obžalovaný) spôsobený úraz alebo poškodenie na zdraví.

Uvedené právo zdravotnej poisťovne je zakotvené v § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V zmysle uvedeného ustanovenia zdravotná poisťovňa má právo voči tretej osobe (obžalovanému) uplatniť nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak k úrazu alebo k inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním. Z charakteru tejto právnej úpravy vyplýva, že v tomto prípade sa nejedná o nárok na náhradu škody na zdraví poškodeného podľa Občianskeho zákonníka, ale ide o špeciálnym právnym predpisom založený samostatný postihový nárok zdravotnej poisťovne voči tretej osobe (obžalovanému) na náhradu nákladov vynaložených na poskytnutú zdravotnú starostlivosť, za splnenia zákonných predpokladov. Na základe uvedeného bolo preto o uplatnenom nároku rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Obdobne je upravené aj postavenie Sociálnej poisťovne, ktorej nárok na náhradu škody vyplýva z ust. § 238 ods. 1 zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení podľa ktorého, sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Bratislava III. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Okresný súd Bratislava III v Bratislave dňa 12.06.2018

JUDr. Juraj K a p i n a j

samosudca