Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-168-2005.pdf
PDF · 72.54 KB
Case nature
Area
Subarea
11Er/168/2005
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Barbora Hovanová, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Gorkého 8, Spišská Nová Ves, pod č. k. EX 325/2005 na návrh oprávneného 1/ Š. Q., M.. XX.XX.XXXX, R. XXXX/X, P. M. F., zast. Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., M. Gorského 8, Spišská Nová Ves, 2/ Š. C., M.. XX.XX.XXXX, R. XXXX/ X, P. M. F., zast. Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., M. Gorského 8, Spišská Nová Ves, obe zastúpené zástupcom P. V.C., M.. XX.XX.XXXX, R. XXXX/X, P. M. F. proti povinnému X/ Š. T., M.. X.X.XXXX, P. X/XXX, P. M. F., 2/ Š. J., M.. XX.XX.XXXX, P. X/XXX, P. M. F., pre vymoženie dlžného výživného s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Slovenská republika zastúpená Okresným súdom Spišská Nová Ves je p o v i n n á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Barbore Hovanovej trovy exekúcie vo výške 440,64 eur, VS 8690129118, na účet P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS 3252005 do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Tunajší súd na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 27.03.2006 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Barboru Hovanovú na vymoženie uloženej povinnosti dlžného výživného povinného v 1. rade vo výške 6.800,- Sk za čas od 08.06.2004 do 15.10.2005 a ďalej bežné mesačné výživné od 1.11.2005 pre L.. Q. vo výške 400,- Sk, pre L.. C. vo výške 400,- Sk, povinného v 2. rade dlžné výživné vo výške 6.400,- Sk za čas od 08.06.2004 do 15.10.2005 a bežné mesačné výživné od 1.11.2005 pre L.. Q. vo výške 200,- Sk, pre L.. C. vo výške 200,- Sk, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní 1.430,50 Sk a trovy exekúcie.
2. Súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného v 1. rade a v 2. rade a zároveň žiadal, aby súd rozhodol o trovách exekúcie, ktoré vyčíslil vo výške 496,38 eur s tým, že v exekučnom konaní boli vymožené trovy exekúcie spolu v sume 50,94 eur a teda k úhrade ostávajú trovy exekúcie vo výške 445,44 eur.
3. Právny zástupca oprávnených v 1. rade a v 2. rade k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného uviedol, že súhlasí so zastavením exekúcie pre nemajetnosť vedenej proti povinným v 1. rade a v 2. rade.
4. Po prešetrení pomerov povinných v 1. rade a v 2. rade má súd za to, že je preukázaná ich nemajetnosť a to doloženým šetrením majetku povinných v 1. rade a v 2. rade súdnym exekútorom a z obsahu exekučného spisu s tým, že povinný v 1. rade a v 2. rade, nevlastnia žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, nie sú poberateľmi pravidelnej mzdy, pričom povinný v 2. rade poberá invalidný dôchodok, avšak v takej výške, že nie je možné ho postihnúť zrážkami, nie sú evidovaní v živnostenskom registri, ani nie sú spoločníkmi v žiadnej obchodnej spoločnosti, nemajú otvorený účet v banke. Vzhľadom k
uvedenému, súd exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. zastavil a to aj s prihliadnutím na ustanovenie § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti s tým, že ďalšie navyšovanie exekučných nákladov v tomto konaní, vzhľadom na nemajetnosť povinného je neúčelné.
5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisom účinných do 31.marca 2017.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
9. Podľa § 200 ods. 5 zák. č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. Podľa § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd, súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
11. Podľa § 30 Vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z. v znení účinnom od 1.4.2017, v exekučných konaniach začatých do 31.03.2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31.03.2017.
12. Podľa § 4 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 v znení účinnom do 31.03.2018, ak však ide o exekúciu na podklade exekučného titulu, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora je trojročné plnenie.
13. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 vyššie citovaného exekučného poriadku s tým, že súd k úhrade trov exekúcie zaviazal v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia štát, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného v 1. rade a v 2. rade a v tomto exekučnom konaní ide o vymáhanie pohľadávky na výživnom.
14. Súdny exekútor predložil vyúčtovanie, v ktorom žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 496,38 eur. Súd priznal trovy exekúcie súdnemu exekútorovi pozostávajúce z odmeny podľa § 4 a nasl. vyhl. MS SR č. 288/95 Z.z. vo výške 375,- eur, ďalej súd priznal súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 cit. vyhlášky náhradu hotových výdavkov pozostávajúcu z poštovného 34,65 eur. Keďže súdny exekútor je platcom DPH priznaná odmena a ostatné náhrady boli zvýšené o 20% DPH v sume 81,93 eur. Trovy exekúcie priznané súdnemu exekútorovi tak činia spolu 491,58 eur. Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor uviedol, že na trovy exekúcie bola v priebehu exekúcie vymožená suma spolu v sume 50,94 eur, súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 491,58-50,94, t.j. 440,64 eur. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu administratívne náklady vo výške 4,- eur, nakoľko súdnemu exekútorovi nepatrí náhrada za drobné administratívne náklady.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu čo do výroku I. možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti tomuto rozhodnutiu čo do výroku II. o trovách exekúcie n i e j e možné podať odvolanie.