Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_4Cb-19-2016.pdf
PDF · 92.75 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cb/19/2016
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu PAP TRANS s.r.o., so sídlom Dolná 73/14, 967 01 Kremnica, Bratislava, IČO: 44 801 602, zastúpeného právnym zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 234 148, proti žalovanému SHELL Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova 23, 851 01 Bratislava, IČO: 31 361 081, zastúpenému právnym zástupcom Majerník & Miháliková, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 200, o žalobe na obnovu konania, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 22Cb/1/2016 o d m i e t a.
II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.07.2016 domáhal, aby súd povolil obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 22Cb/1/2016. Podanú žalobu odôvodnil tým, že mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 30.05.2016, vedenej na Exekútorskom úrade v Bratislave u súdneho exekútora Mgr. Romana Vozára pod sp.zn. Ex 75/2016, v ktorej žalovaný ako oprávnený voči žalobcovi ako povinnému uplatnil nárok na zaplatenie 45.055,26 Eur s príslušenstvom, a to na podklade platobného rozkazu zo dňa 10.02.2016, vydaného Okresným súdom Žiar nad Hronom v konaní 22Cb/1/2016. Žalobca namietal, že mu platobný rozkaz bol síce dňa 19.02.2016 doručený, avšak nie v súlade s procesnoprávnymi predpismi, nakoľko podpis nepatrí osobe, ktorej podpis sa nachádza pri tomto čísle poštového splnomocnenia, pričom oprávnená osoba sa v čase preberania zásielky nenachádzala v sídle spoločnosti a ani jej okolí, preto bolo nemožné, aby k riadnemu prebratiu zásielky došlo. Napriek uvedenému došlo k vyznačeniu právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného platobného rozkazu dňa 10.03.2016. Za hlavný dôvod obnovy konania považuje žalobca neplatné doručenie platobného rozkazu, čo spôsobilo neexistenciu exekučného titulu a nemožnosť začatia exekučného konania, čo namietol aj v podaných námietkach proti doručenému upovedomeniu o začatí exekúcie. Žalobca uviedol, že sa o možnosti obnovy konania dozvedel dňom doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, t.j. 17.06.2016.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe na obnovu konania uviedol, že argumentáciu žalobcu považuje za účelovú a nepodloženú, nakoľko neuviedol, kto mal byť osoba oprávnená na preberanie písomností určených do vlastných rúk v mene žalobcu, kde sa nachádzala a neoznačil osobu, ktorá platobný rozkaz prebrala. Ďalej uviedol, že žalobca neposkytol súdu žiaden dôkaz o pravdivosti jeho tvrdení, pričom je žalovaný presvedčený, že v danom prípade nedošlo k pochybeniu doručovateľa pri doručovaní platobného rozkazu, nakoľko pri doručovaní do vlastných rúk doručovateľ štandardne vyžaduje od adresáta takejto písomnosti aj preukázanie totožnosti. Poukázal na to, že ak by aj bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že mu platobný rozkaz nebol riadne doručený, potom podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a rozhodovacej praxe súdov nižšieho stupňa platí, že obnova konania je mimoriadnym
opravným prostriedkom, ktorým možno napadnúť výlučne právoplatné rozhodnutie súdu, preto pokiaľ by platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť, nebolo by možné využiť obnovu konania. V prípade, ak platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť, žaloba bola podaná po uplynutí lehoty podľa § 403 ods. 1 CSP (zákon č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). V závere žalovaný uviedol, že dôvodom obnovy konania môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali v čase do vydania rozhodnutia, pričom obnova konania nie je opravným prostriedkom, ktorým možno dosiahnuť nápravu nesprávnosti súdneho rozhodnutia, ktorá má pôvod v nesprávnom postupe súdu alebo je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže na nápravu takýchto nesprávností slúži odvolanie, resp. odpor ako riadne opravné prostriedky. Obnova konania je prostriedkom na nápravu rozhodnutia, ktorého nesprávnosť spočíva v nedostatkoch v skutkovom zistení, ktoré nie sú spôsobené nesprávnou činnosťou súdu, ale okolnosťami, ktoré účastníkovi objektívne neumožňovali použiť skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy v pôvodnom konaní alebo nemožnosťou vykonať dôkazy v pôvodnom konaní.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replike) zotrval na tvrdení, že žaloba bola podaná včas, keďže o dôvode obnovy konania sa dozvedel dňa 17.06.2016, t.j. v deň doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ďalej vo vyjadrení uviedol argumentáciu voči nesprávnemu právnemu posúdeniu žalobou uplatneného nároku v konaní vedenom pod sp.zn. 22Cb/1/2016.
4. Žalovaný vo vyjadrení (duplike) poukázal na to, že žalobca svoj pôvodný argument o údajnom pochybení pri doručovaní platobného rozkazu rozšíril o nové tvrdenia o spochybnení dôvodnosti pohľadávky, ktorá bola priznaná platobným rozkazom. Opätovne pritom poukázal na to, že tieto skutočnosti neodôvodňujú prípustnosť žaloby na obnovu konania a namietol neprípustnosť akéhokoľvek rozširovania dôvodov vzhľadom na § 408 CSP.
5. Z pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu sp.zn. 22Cb/1/2016 súd zistil, že platobným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 22Cb/1/2016-31 zo dňa 10.02.2016 bola žalobcovi uložená povinnosť, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalovanému sumu 45.055,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % p.a. zo sumy 45.055,26 Eur od 16.júna 2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,-Eur a nahradil trovy konania vo výške 2.703,-Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.876,47 Eur. Podľa doručenky bol platobný rozkaz doručený žalobcovi dňa 19.02.2016. Žalobca proti platobnému rozkazu odpor nepodal a podľa vyznačenej doložky nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.03.2016. Podľa úradného záznamu žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu nahliadol do súdneho spisu sp.zn. 22Cb/1/2016 dňa 01.06.2016.
6. Podľa § 397 CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
7. Podľa § 400 CSP žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
8. Podľa § 403 ods. 1 a 2 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
9. Podľa § 405 CSP odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je prípustné.
10. Podľa § 406 CSP v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.
11. Podľa § 407 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.
12. Podľa § 408 CSP dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.
13. Podľa § 409 CSP na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie.
14. Podľa § 410 CSP žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.
15. Podľa § 413 ods. 1 CSP súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je zjavne nedôvodná.
16. Predpokladom toho, aby súd pripustil obnovu konania vo veci, v ktorej už raz právoplatne rozhodol, je splnenie všetkých zákonných procesných podmienok upravených v §§ 397 až 408 CSP. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatný rozsudok prvostupňového alebo odvolacieho súdu. Obnova konania má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia a vzhľadom na prelomenie zásady res iudicata, ktorá zabezpečuje právnu istotu strán sporu, je jej prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Žalobu na obnovu konania môže podať len strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Civilný sporový poriadok v § 398 a nasl. obsahuje taxatívny výpočet rozhodnutí súdu, ktoré môže strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, napadnúť žalobou na obnovu konania, náležitosti žaloby na obnovu konania ako i taxatívny výpočet dôvodov v ktorých je obnova konania prípustná, subjektívnu trojmesačnú a objektívnu trojročnú lehotu na podanie žaloby na obnovu konania, ktorých zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať žalobu na obnovu konania. Z uvedených ustanovení zákona jednoznačne vyplýva, že predmetom obnovy môže byť zásadne právoplatný rozsudok (rovnako aj uznesenie schvaľujúce zmier a právoplatný platobný rozkaz). Dôvody obnovy konania ustanovuje CSP v § 397 ods. 1 ich taxatívnym výpočtom. Prísnosť a striktnosť úpravy obnovy konania nie je samoúčelná. Zrejmým záujmom a snahou zákonodarcu bolo prispievať k zachovaniu právnej istoty a pripustiť výnimku zo zásady nezmeniteľnosti už raz právoplatne rozhodnutej veci len výnimočne za predpokladu naplnenia zákonom presne stanovených podmienok.
17. V konaní o žalobe na obnovu konania súd skúma, či žalobu podala oprávnená osoba, či žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote, či je daný niektorý z dôvodov obnovy konania, a či je obnova konania prípustná.
18. V zmysle § 398 v spojení s § 400 CSP žalobca bol oprávnený podať žalobu na obnovu konania z dôvodu, že v platobnom rozkaze Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 22Cb/1/2016-31 zo dňa 10.02.2016, t.j. v rozhodnutí vystupoval ako strana v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (žalobca bol platobným rozkazom zaviazaný na zaplatenie žalovanej sumy).
19. Ďalej sa súd zameral na skúmanie skutočnosti, či žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný. Podľa § 403 ods. 1 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol
uplatniť. Na platobnom rozkaze je vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, v zmysle ktorej platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.03.2016. Týmto dňom je platobný rozkaz z formálneho hľadiska právoplatný a vykonateľný. Podľa doručenky založenej v súdnom spise tunajšieho súdu sp.zn. 22Cb/1/2016 bol platobný rozkaz žalobcovi doručený dňa 19.02.2016. Pokiaľ bol platobný rozkaz riadne doručený žalobcovi dňa 19.02.2016 a následne tento nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.03.2016, je zrejmé, že keďže žaloba napadla na súde dňa 08.07.2016, bola podaná oneskorene, až po uplynutí trojmesačnej lehoty odkedy sa žalobca mohol dozvedieť o dôvode obnovy konania, preto súd žalobu s poukazom na § 413 ods. 1 písm. a/ CSP odmietol. V prípade riadneho doručenia sa totiž žalobca o dôvodoch obnovy konania musel dozvedieť už pri jeho doručení. Rozhodujúce totiž je, kedy sa žalovaný mohol o dôvodoch obnovy dozvedieť, resp. kedy ich mohol uplatniť, pričom tie dôvody, ktoré žalovaný popísal, mohol zjavne uplatniť už v odpore proti platobnému rozkazu, a ak by vôbec prichádzala do úvahy obnova konania, tak na tento účel by ich mohol uplatniť najneskôr do troch mesiacov po tom ako doručený platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť. Vzhľadom na to, že žaloba nebola podaná v subjektívnej trojmesačnej lehote, je irelevantné, že bola podaná v objektívnej trojročnej lehote. Už to, že žalovanému uplynula trojmesačná subjektívna lehota na podanie žaloby, je bez ďalšieho dôvodom na jej odmietnutie podľa § 413 ods. 1 písm. a/ CSP.
20. K tvrdeniu žalobcu, že mu nebol v pôvodnom konaní riadne doručený platobný rozkaz, odvolávajúc sa na to, že podpis na doručenke nepatrí oprávnenej osobe a o konaní a vydaní platobného rozkazu sa dozvedel až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 17.06.2016, súd uvádza, že toto tvrdenie žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, preto bolo potrebné vychádzať z toho, že platobný rozkaz bol doručený riadne a je právoplatný a vykonateľný. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že podľa úradného záznamu právny zástupca žalobcu nahliadol dňa 01.06.2016 do súdneho spisu sp.zn.22Cb/1/2016, čo vyvracia tvrdenie žalobcu, že o konaní sa dozvedel až dňa 17.06.2016 po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Navyše žalobca podľa svojich tvrdení podal dňa 01.07.2016 v exekučnom konaní po doručení upovedomenia o začatí exekúcie námietky, v ktorých namietal neprípustnosť exekúcie z dôvodu, že mu platobný rozkaz nebol riadne doručený, v rámci ktorých bude exekučný súd skúmať a posudzovať pravdivosť tohto tvrdenia žalobcu.
21. Pokiaľ by súd vychádzal z tvrdenia žalobcu, že platobný rozkaz mu nebol v pôvodnom konaní riadne doručený, a on teda o tomto konaní nemal ani vedomosť a nemohol predmetné skutočnosti namietať (ktorý žalobca v podanej žalobe označil za hlavný dôvod pre podanie žaloby na obnovu konania), znamenalo by to, že v takomto prípade by predmetný platobný rozkaz ani nemohol nadobudnúť právoplatnosť. To by ale zároveň znamenalo, že žaloba na obnovu konania smeruje proti neprávoplatnému rozhodnutiu, teda proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, vzhľadom na čo by súd podanú žalobu musel odmietnuť podľa § 413 ods. 1 písm. c/ CSP, prípadne podľa § 413 ods. 1 písm. e/ CSP ako zjavne nedôvodnú. Žalobca v žalobe poukazuje aj na vecnú nesprávnosť vydaného platobného rozkazu v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia, čo však nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť žaloby na obnovu konania. Ako už súd uviedol vyššie, žalobou na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posúdení veci, keďže na nápravu takýchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné, tzv. riadne opravné prostriedky, t.j. odvolanie, resp. v danom prípade odpor proti doručenému platobnému rozkazu. Súd má za to, že žalobca mohol skutočnosti smerujúce voči vecnej nesprávnosti vydaného platobného rozkazu ním uvádzané v žalobe na obnovu konania namietať už v podanom odpore proti platobnému rozkazu vydanému v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 22Cb/1/2016, avšak lehotu na podanie odporu nechal márne uplynúť. Platobný rozkaz mu bol doručený dňa 19.02.2016 a najneskôr od tohto dňa mohol žalobca uplatniť ním uvádzané dôvody, a to už podaním odporu proti platobnému rozkazu. Žalobca však lehotu na podanie odporu zo subjektívnych dôvodov nestihol a táto mu márne uplynula. V takom prípade však nemožno márne uplynutie lehoty na podanie odporu nahrádzať žalobou na obnovu právoplatne skončeného konania, keď všetky prípadne možné relevantné dôvody smerujúce k spochybneniu vecnej správnosti vydaného platobného rozkazu, uvádzané v žalobe na obnovu konania, mohol žalobca uplatniť už v odpore proti platobnému rozkazu. Žalobca v žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, týkajúce sa strán a predmetu konania, ktoré nemohli byť použité v pôvodnom konaní pre objektívnu prekážku.
22. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko súd podanú žalobu na obnovu konania odmietol, žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
25. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. c/ CSP), ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).