Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-7Csp/9/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zastúpeného Advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47 232 471, proti žalovanej: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. A. R. 6, o zaplatenie 426,91 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 426,91 eur, spolu s dlžnými úrokmi z istiny vo výške 351,39 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 426,91 eur od 01.03.2018 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 15.03.2018 žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 426,91 eur, spolu s dlžnými úrokmi z istiny vo výške 351,39 eur, zmluvným úrokom vo výške 19,90 % ročne zo sumy 426,91 eur od 01.03.2018 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 426,91 eur od 01.03.2018 do zaplatenia, bankových poplatkov vo výške 39,61 eur, ako aj nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.08.2014 uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli o.i. obchodné podmienky žalobcu pre spotrebiteľské úvery, všeobecné obchodné podmienky žalobcu a sadzobník poplatkov žalobcu. Žalovaná svojím podpisom na zmluve potvrdila, že sa s týmito dokumentmi oboznámila a súhlasí s ich obsahom. Na základe zmluvy poskytol žalobca žalovanej peňažné prostriedky v sume 430,- eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov (všetky tieto peňažné plnenia ďalej spolu ako úver). Žalovaná neplnila úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru, žalobca v zmysle § 565 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, v spojení s § 53 ods. 9OZ vyhlásil dňa 18.06.2015 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný dlžnú sumu z úveru neuhradil, a to ani len sčasti. Na základe vyššie uvedených skutočností je žalovaný ku dňu 28.02.2018 povinný zaplatiť žalobcovi nasledovné dlžné sumy: 1. dlžnú istinu vo výške 426,91 eur; 2. dlžné úroky z istiny do 28.02.2018 vo výške 351,39 eur; 3. zmluvný úrok vo výške 19,90 % ročne zo sumy 426,91 eur od 01.03.2018 do zaplatenia; 4. zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 426,91 eur od 01.03.2018 do zaplatenia;

5. bankové poplatky vo výške 39,61 eur. Žalobca si voči žalovanej zároveň uplatňoval nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku zaplateného za podanie tejto žaloby a trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby, ktoré v predmetnej právnej veci doteraz vykonával právny zástupca žalobcu.

3. Uznesením zo dňa 12.04.2018 súd uložil žalovanej povinnosť písomne sa vyjadriť k podanej žalobe (č.l. 89). Žaloba spolu s uznesením a poučením bola žalovanej riadne doručená do vlastných rúk dňa 18.04.2018 (č.l. 90). Žalovaná sa k nej v súdom určenej lehote nevyjadrila, hoci bola o možných následkoch svojej nečinnosti v tomto smere riadne poučená.

4. Súd v súlade s ustanovením § 177 ods. 2 písm. a) vec rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže sa jedná o drobný spor.

5. Podľa § 177 ods. 2, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak

a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.

6. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

7. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku na deň 12.06.2018 bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 28.05.2018 a na webovej stránke dňa 28.05.2018.

8. Podľa ustanovenia § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

10. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

11. V zmysle § 52 ods. 1 až 4 OZ:

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. V zmysle § 53 ods. 1 a 5 OZ:

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. V zmysle § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. V zmysle § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami založenými v spise:

Dňa 18.08.2014 bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX s tým, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 430,- eur, s výškou mesačnej splátky 12,- eur, celková výška nákladov 662,62 eur, dátum konečnej splatnosti 25.08.2019, dátum prvej platby do 25.09.2014, dátum ďalšej platby ku 25. dňu v mesiaci, úroková sadzba 19,90 % p.a., počet mesačných splátok 60.

16. Dňa 02.06.2015 žalobca adresoval žalovanej výzvu na splatenie dlžnej časti úveru, ktorá predstavovala 132,11 eur, kde dlžná istina predstavovala k tomuto dátumu sumu 96,- eur, poplatky vo výške 36,11 eur a poistné 0,00 eur, kde žalobca uviedol, že úverová pohľadávka žalovaného sa k 04.04.2014 stáva predčasne splatnou v celom rozsahu.

17. Okrem toho bol v konaní predložený aktuálny stav úveru ku dňu 28.02.2018, z ktorého vyplývalo, že žalobca žalovanej poskytol úver vo výške 430,- eur, žalovaná túto sumu aj vyčerpala a celkove uhradila sumu 3,09 eur.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že z vykonaných listinných dôkazov bola preukázaná riadne uzavretá spotrebiteľská zmluva, žalobca preukázal svoju žalobu listinnými dokladmi založenými v spise, žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a ani túto nespochybnila, nepreukázala zaplatenie poskytnutého úveru vo vyššej sume ako uvádza žalobca, súd žalobe vyhovel, nakoľko bola oprávnená čo do dôvodu, a to v žiadanej výške vyjmúc v časti žiadaného zmluvného úroku vo výške 19,90 % ročne zo sumy 426,91 eur od 01.03.2018 do zaplatenia.

19. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 19,90 % ročne z dlžnej sumy za obdobie od 01.03.2018 do zaplatenia súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovaného k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa 01.03.2018 do zaplatenia zamietol. Na podporu svojej právnej argumentácie súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.09.2012, sp. zn. IV. ÚS

476/2012-14, kde ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľný výklad rozhodnutia krajského súdu, keď po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru.

20. V zmysle § 517 ods. 2 súd priznal žalobcovi aj právo na úrok z omeškania, a to vo výške 5,05 % ročne zo sumy 426,91 eur od 01.03.2018 do zaplatenia, nakoľko uvedený úrok z omeškania je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, zatiaľ čo žalovaná nedosiahla žiadny materiálne merateľný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu (100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dolný Kubín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.