Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1C/123/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v sporovej veci žalobkýň: J. C., G.. XX.X.XXXX, K.U. XX, K., X. M. P., G.. XX.X.XXXX, K., právne zastúpení: JUDr. Peter Čurila, advokát, Hlavná 11, 080 01 Prešov, proti žalovanej: N. J., G.. XX.X.XXXX, G. E. XX, právne zastúpenej: JUDr. Igor Raáb, advokát, Kuzmányho 57, Košice, o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

U r č u j e , že žalobkyne v 1. a 2. rade sú každá v podiele 1-ice podielovými spoluvlastníčkami parciel C-KN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m2 a č. XXX/X - záhrada o výmere 22 m2, vytvorených geometrickým plánom č. 80/2012 z 2.11.2012 vyhotoviteľa T.. B. Š. geodetické práce, I. XX, XXX XX M., T.: XX XXX XXX, úradne overeným Správou katastra Bardejov 9.11.2012 pod č. XXX/ XXXX z parciel CKN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 482 m2 a č. XXX/X - záhrada o výmere 579 m2, vedených vo vlastníctve žalovanej na LV č. XXX, kat. úz. Nižný Tvarožec.

Žalobkyniam v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyne sa žalobou doručenou 30.6.2014 domáhali, aby súd určil, že sú každá v podiele 1-ice spoluvlastníčkami parciel C-KN č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 45 m2 a C-KN č. XXX/X, záhrada o výmere 22 m2 tak, ako sú tieto zakreslené v geometrickom pláne vyhotoviteľa T.. B. Š. Č.. XX/XXXX, úradne overeného 9.11.2012, ktoré boli vyčlenené z parc. CKN č. XXX/X a C-KN č. XXX/X, ako aj náhrady trov konania. Z kontextu a príloh žaloby vyplývalo, že ide o parcely nachádzajúce sa v kat. úz. G. E. zapísaných na mene žalovanej.

2. Žalobu odôvodňovali tým, že označené parcely boli vždy neoddeliteľnou súčasťou parcely C-KN č. XXX a vždy sa užívali s touto parcelou. Sporné parcely v takej istej výmere mali predtým užívať ich právny predchodcovia: pradedo Š. L., dedo B. L. a otec B. L., ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Tvrdili, že od uvedeného dňa boli v obci považované za vlastníčky týchto parciel, v ich užívaní neboli nikým rušené a to ani žalovanou, v minulosti boli ohradené dreveným plotom, čím bola takto ohradená hranica medzi nimi a parcelami C-KN č. XXX/X a XXX/X. Podľa tvrdení uvedených v žalobe malo od roku 1971 tvoriť hranicu medzi parcelami nové železné oplotenie, ktoré mali postaviť B. L. (otec žalobkýň) a B. J. (právny predchodca žalovanej). Uvádzali, že časť tohto oplotenia po dĺžke parc. C-KN č. XXX/X odstránila v roku 2012 žalovaná, pričom pôvodné oplotenie na parc. CKN č. XXX/X zostalo zachované. V roku 1973 prebehlo v obci nové technicko-hospodárske mapovanie (ďalej len „THM“), ktoré sa uskutočnilo metódou leteckej fotogrametrie, pri ktorej bol každý lomový bod parcely signalizovaný bielym signálom a zároveň prebehlo aj kontrolné meranie šírky pozemku. Rozmery C-KN č. XXX zakreslené na vyšetrovacom náčrte sa podľa žalobkýň zhodujú s terajším užívacím stavom parcely CKN č. XXX s tým, že do tejto výmery

patria aj novovytvorené parcely č. C-KN XXX/X a XXX/X. Nadväzne na to tvrdili, že pri spracovaní nového mapovania došlo k chybnému vyhotoveniu hranice sporných parciel a táto mala medzi parcelami prebiehať tak, ako je vyznačená červenou farbou na geometrickom pláne. Z uvedeného odvodzovali, že právni predchodcovi žalobkýň, a rovnako aj žalobkyne splnili podmienky vydržania vlastníckeho práva k parc. č. C-KN č. XXX/X a XXX/X ako sú tieto vymedzené označeným geometrickým plánom.

3. Žalovanej bola žaloba doručená do vlastných rúk 27.8.2014. Vo vyjadrení z 11.9.2014 navrhovala žalobu zamietnuť a uložiť žalobkyniam zaplatiť jej náhradu trov konania. Uviedla, že je výlučnou vlastníčkou parcely CKN č. XXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere 482 m2 a č. XXX/X záhrady o výmere 579 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, kat. úz. G. E., okres K.. Popierala tvrdenie, že by časť jej parciel bola súčasťou inej parcely - CKN č. XXX. V podaní z 19.1.2015 uvádzala, že na oddelenie parciel podľa geometrického plánu predloženého žalobkyňami neexistuje žiaden právny dôvod, pričom poukazovala na právne záväzné údaje príslušného katastrálneho operátu.

4. V priebehu konania žalobkyne tvrdili, že nehnuteľnosti ohľadne, ktorých iniciovali súdny spor užívajú dobromyseľne a nerušene minimálne po zákonom stanovenú dobu, svoju dobromyseľnosť odvodzovali z dedenia, pričom do držby vstúpili najneskôr smrťou poručiteľa a následného majetko- právneho vysporiadania medzi žalobkyňami a ich súrodencami. Nerušenosť držby má vyplývať z bezproblémového užívania nehnuteľností a akceptovania tohto stavu zo strany právnych predchodcov žalovanej. Oplotenie, ktoré na hranici stojí, malo byť podľa ich tvrdenia postavené po vzájomnej dohode a za spoločného hradenia nákladov, mala existovať ústna dohoda, že 3-iny nákladov budú hradiť B. L. a 1-inu B. J.. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení preukazovali potrebou zosúladenia právneho stavu so stavom faktickým. Tvrdili, že ich dobromyseľnosť je potrebné odvodiť od súhlasného vyhlásenia predchodcov k hraniciam parciel realizovaného v rámci THM. Ďalej tvrdili že šírka takto zabraného pozemku predstavuje v najširšom mieste 1,47 m a celková výmera je 67 m2, čo nie je možné všimnúť si voľným okom. Na pojednávaní konanom 10.5.2016 tvrdili, že hranica medzi nehnuteľnosťami žalobkýň a nehnuteľnosťami žalovanej prebieha v prírode tak, ako je zakreslená na geometrickom pláne T.. Š. z 2.11.2012, teda s lomom tejto hranice v prírode. Uvádzali, že svojho nároku o určenie vlastníckeho práva sa domáhajú z titulu vlastnej držby bona fide a to po tom, čo vstúpili do držby týchto nehnuteľností po smrti ich právneho predchodcu, čoho dôkazom je plot stojaci na časti hranici. Od doby, ich vstupu do držby v rozsahu, v akom sa domáhajú určenia vlastníckeho práva v tomto spore tieto nehnuteľnosti obhospodarovali a udržiavali.

5. Žalovaná v priebehu konania argumentovala, že nebola preukázaná nepravdivosť záväzných údajov katastra a to aj čo do polohového určenia nehnuteľností. Vo vyjadrení z 18.3.2016 s poukazom na listinu Správy katastra Bardejov č. XXX/XXXX z 8.6.2012 uvádzala, že výsledky a údaje THM vykonané v rokoch 1973-1977 v kat. úz. G. E. pri ktorom boli zamerané predmetné pozemky sú súčasťou katastrálneho operátu, z ktorého vychádzajú záväzné údaje katastra, čo popiera žalobné tvrdenia žalobkýň a potvrdzuje správnosť a kontinuálnu právnu platnosť stavu evidovaných údajov k dotknutým nehnuteľnostiam. Ako účelové namietala tvrdenia žalobkýň o spoločnej výstavbe oplotenia právnymi predchodcami vlastníkov susediacich pozemkov tvrdiac, že nezodpovedajú skutočnosti. Na pojednávaní konanom 18.5.2018 poprela pravdivosť tvrdení žalobkýň uvedených v žalobe, z ktorých vyvodzujú svoj právny nárok, predovšetkým, že v obci boli od roku 1980 považované za vlastníčky. Ďalej spochybňovala dobromyseľnosť užívania predmetných parciel žalobkyňami s poukazom na to, že pri normálnej opatrnosti mohli mať pochybnosti o tom, že im tieto nehnuteľnosti patria s odkazom na to, že na preukázanie dobromyseľnosti nepostačuje subjektívne presvedčenie osoby nazdávajúcej sa, že je vlastníkom. Žalobkyne mohli mať pochybnosti o tom, že predmetné parcely vlastnia a to vzhľadom na zápis v katastri nehnuteľností, ktorý vychádza z technicko-hospodárskeho mapovania, ako aj vzhľadom na výmeru nehnuteľností, za ktorú platili daň z nehnuteľnosti.

6. V priebehu konania súd vykonal dokazovanie na pojednávaní konanom v dňoch 18.2.2016, 10.5.2016 a 18.5.2018 a na ohliadke konanej 24.11.2017 a to za prítomnosti strán sporu, resp. ich právnych zástupcov, pričom pojednávanie konané 18.5.2018 odročil na deň 12.6.2018 za účelom verejného vyhlásenia rozsudku. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom žalobkýň 1,2 a žalovanej, výsluchom svedkov T.. B. Š., B. J., M. I. a oboznámením listinných dôkazov - kópiami originálov LV č. XX, č. XXX, kat. úz. G. E. (č.l. 31-34), geometrickým plánom č. 80/2012 z 2.11.2012 vyhotoviteľa T.. B. Š.Á. (č.l. 190), oznámením Správy katastra Bardejov č. XXX/XXXX z 8.6.2012, čiastkovým protokolom č. 22 zo 6.3.1973 (č.l. 188), vyšetrovacím a meračským náčrtom č. 22 a č. 23, kópiou leteckej snímky (č. l. 199),

identifikáciou parciel (č.l. 105), zmluvou z 31.3.1966 (č.l. 107), zmluvou z 8.8.1990 (č.l. 121), darovacou zmluvou z 19.5.2006 (č.l. 139), geometrickým plánom č. 33530386-15/2007 z 3.9.2007 (č.l. 132), kúpnou zmluvou zo 7.9.2007 (č.l. 131), identifikáciou parciel (č.l. 111), notárskou zápisnicou z 13.3.1967 (č.l. 112) darovacou zmluvou z 15.10.1979 (pripojený spis N 681/79), darovacou zmluvou z 3.12.1993 (č.l. 134), kúpnou zmluvou z 9.11.1999 (č.l. 136), potvrdením Obecného úradu Nižný Tvarožec č. 34, protokolom o vytýčení hranice pozemku zo 4.5.2012 (č.l. 229), žalovanou predloženou fotodokumentáciou a ostatnými listinnými dôkazmi, pričom vo veci bolo zistené nasledovné.

7. Žalobkyňa v 1. rade pri svojom výsluchu vypovedala, že medzi susedmi nebol ohľadne hranice pozemkov v minulosti žiaden problém. Poukazovala na skutočnosť, že jej brat má hranice na svojich pozemkoch oproti „vyrovnané“. Tvrdila že pôvodné oplotenie zostalo zachované po ľavej strane v zadnej časti pozemku, v prednej časti ho mal zbúrať Ján Zápach, ktorý je manželom žalovanej. K výstavbe v súčasnosti stojaceho plota uvádzala, že na výstavbe sa mali podieľať jej rodičia, rodičia B. J., ako aj jej brat B. L.. K užívaniu parcely uvádzala, že na pozemku jej rodičia sadili, mali ovocné stromy, mali tam pivnicu, studňu, šopu na náradie a drevené WC, v súčasnosti parcelu len kosia. K plotu, ktorý sa mal stavať v roku 1971 uviedla, že to bol drevený plot z drevených kolov, ktorý sa obíjal drevom. Plot z 3-in mala stavať rodina žalobkýň a z 1-iny rodina žalovanej.

8. Žalobkyňa v 2. rade pri svojom výsluchu vypovedala, že plot, ktorý stavali medzi pozemkami žalobkýň a žalovanej hradili z 3/4-in rodina žalobkýň a z 1-iny rodina žalovanej. Na výstavbu priviezli železný drôt, ktorý im pomohol vykladať „F. J.“. Popierala hádky a nedorozumenia medzi susedmi v tejto otázke, tvrdila, že hranica medzi pozemkami bola rovnaká za jej rodičov aj prarodičov, k užívaniu pozemkov uvádzala, že na nich nepestujú nič, pozemok kosia a udržiavajú stromy. Pri doplňujúcom výsluchu konanom na pojednávaní 18.5.2018 uvádzala, že na jar 2012 bola prítomná pri zameraní pozemku geodetom B. E. a s vytýčenou hranicou súhlasila. Drevené oplotenie medzi pozemkami stálo za čias jej rodičov asi 30 rokov, pričom novým oplotením bolo drevené oplotenie nahradené z dôvodu jeho znehodnotenia asi v roku 1972, ktoré bolo financované z 3-in jej rodičmi. Tvrdila, že pri stavbe nového oplotenia bola spolu s manželom, išlo o oplotenie ktoré bolo drôtené a upevnené na betónových stĺpikoch. Drôtené oplotenie bolo postavené bez predchádzajúceho zamerania hranice geodetom, po dohode so susedmi, v línii pôvodného dreveného oplotenia.

9. Žalovaná vypovedala, že vlastnícke právo k parc. č. XXX/X Q. XXX/X, nadobudla v roku 2006, keď boli na ňu prevedené manželom. Uvádzala, že asi v roku 1988 mali s manželom zámer na časti týchto nehnuteľností chovať ovce, preto začali stavať ohradu na hranici nehnuteľností patriacich im a žalobkyniam. Ohradu staval jej manžel Ján Zápach zo železných L-jek, postavili však len časť ohrady upustiac na radu svokrovcov od zámeru chovať ovce na svojej nehnuteľnosti. Asi v roku 2010 v súvislosti so zámerom postaviť čističku odpadových vôd pri jej zameraní geodetom zistila, že pri stavbe ohrady zašli do vlastnej nehnuteľnosti, teda že časť nehnuteľnosti, ktorá im vlastnícky patrila sa nachádzala za ohradou v smere k susednej nehnuteľnosti. Vtedy mal vzniknúť spor medzi ňou a žalobkyňami, ktorý trvá doposiaľ. Nehnuteľnosti, ktoré vlastní a užíva predtým užívali a vlastnili jej svokrovci B. J. s manželkou E.. Po jej svokrovcoch bol užívateľom a vlastníkom najskôr jej manžel a až následne od roku 2006 žalovaná.

10. Z výsluchu svedka T.. B. Š. bolo zistené, že tento na podnet žalobkyne v 2. rade vyhotovil geometrický plán, červenou čiarou na ňom vyznačil existujúce oplotenie medzi parcelou CKN č. XXX/ X a novovytvorenou parcelou CKN č. XXX/X, ako aj medzi parcelou CKN č. XXX/X a novovytvorenou parcelou CKN č. XXX/X v úseku od hranice medzi parc. CKN č. XXX/X Q. XXX/X po bod označený číslicou 2 a nadväzne na to ďalšiu hranicu medzi parcelami CKN č. XXX/X Q. XXX/X na základe tvrdenia žalobkyne v 2. rade od uvedeného bodu po bod označený číslicou 3 na hranici parc. CKN č. XXX/ X Q. XXX/X. Ďalej bolo výsluchom zistené, že na vyšetrovacom a meračskom náčrte č. 022 z THM realizovaného v 70-tych rokoch je medzi terajšími parc. CKN č. XXX/X, XXX/X (v tom čase označenými ako EN č. XXX/X Q. XXX/X) na jednej strane a parc. CKN č. XXX (v tom čase označenom ako EN č. XXX) vyznačený drevený plot, ktorý mal medzi označenými parcelami predstavovať vlastnícku hranicu.

11. Svedok B. J., ktorý je manželom žalovanej súdu uvádzal, že staval časť železného plota, ktorý mal oddeľovať parcely vo vlastníctve žalobkýň a žalovanej a to asi v roku 2006, neskôr ho mal zrušiť z dôvodu, že to bolo jeho vlastníctvo vychádzajúc z názoru, že na hranici žiaden plot byť nemusí. Plot staval z dôvodu, že chcel na pozemku chovať hospodárske zvieratá, staval ho však len podľa toho, ako sa nazdával, že prebieha hranica medzi parcelami, pričom pri výstavbe plota si nedal hranicu

zamerať geodetom. Predtým mal pozemky oddeľovať drevený plot, ktorý bol zrušený. Plot, ktorý medzi pozemkami zostal zachovaný mal byť stavaný za čias jeho rodičov, z ktorých jeden zomrel v roku 1996 a druhý v roku 1998. Tvrdil, že medzi stranami sa v minulosti nevyskytli žiadne spory.

12. Svedkyňa M. I., navrhovaná stranou žalobkýň v podstatnom vypovedala, že v G. E. žila do roku 1973, miestne pomery pozná, ešte z čias, keď bola slobodné dievča (teda pred r. 1973), z dôvodu, že v susedstve bol kultúrny dom. Pri stavbe oplotenia na hraniciach pozemkov nebola, pamätala si však, že plot bol medzi pozemkami po celej dĺžke, v jeho priebehu sa podľa nej nelomil a bol postavený ako priamka, pričom v súčasnosti, t.j. 1-2 roky už plot celý nestojí. Na uvedenom mieste nebolo podľa nej iné oplotenie ako to, ktoré tam je v súčasnosti.

13. Z kópie originálu LV č. XX, vedeného pre kat. úz. G. E. vyplýva, že parcela CKN č. XXX záhrada o výmere 1 106 m2 je zapísaná na meno žalobkyne v 1. rade v spoluvlastníckom podiele 1/3-iny a 1/6-iny (spolu v 1-ici) a na osobu žalobkyne v 2. rade tiež v podiele 1/3-iny a 1/6-iny (spolu v 1-ici). Pôvodne bolo vlastníctvo k označenej parcele vedené na žalobkyne a Q. W. v spoluvlastníckych podieloch o veľkosti 1/3-iny na základe pol. v. z. X/XX a pred nimi na základe pol. v. z. X/XX na osobu B. L., nar. XX.X.XXXX.

14. Z kópie originálu LV č. XXX vedeného pre kat. úz. G. E. vyplýva, že parcela CKN č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 482 m2 a parc. č. XXX/X, záhrada o výmere 579 m2 sú v celosti zapísané na meno žalovanej titulom Darovacej zmluvy zapísanej pod Z. XXX/XXXX, O.. Z.. J.. XX/XX.

15. Z geometrického plánu č. 80/2012 vyhotoveného T.. B. Š. 2.11.2012, úradne overeným 9.11.2012 pod č. XXX/XXXX vyplýva, že parc. CKN č. XXX/X vyčlenená z parc. č. XXX/X má výmeru 22 m2 a parc. CKN č. XXX/X vyčlenená z parc. č. XXX/X výmeru 45 m2. Zakreslená hranica medzi parc. CKN č. XXX/ X a novovytváranou parcelou CKN č. XXX/X prebieha od hraničného bodu medzi na styku parciel CKN č. XXX/X, XXX Q. XXX, po ploche súčasnej parcely CKN č. XXX/X o výmere 579 m2 až po hranicu medzi parc. CKN č. XXX/X Q. XXX/X v bode označenom číslicou 4, ktorý sa od priebehu hranice medzi parc. CKN č. XXX/X Q. XXX v zmysle platného katastrálneho operátu nachádza vo vzdialenosti 1,47 m, pričom geometrickým plánom zakreslená hranica ďalej pokračuje v dĺžke 2,62 m do plochy parc. č. XXX/X kde pri bode označenom číslicou 2 končí v súčasnosti súčasne existujúce oplotenie. Následne sa zakreslená hranica medzi parc. č. CKN XXX/X a novovytváranou parcelou CKN č. XXX/X v bode 2 lomí a je vedená v zásade súbežne s v súčasnosti platnou hranicou medzi parc. CKN č. XXX/X Q. XXX po bod označený číslicou 3, ktorý je od hraničného bodu medzi parc. CKN č. XXX/X, XXX Q. XXX/X vzdialený 1,44 m.

16. Z listu Správy katastra Bardejov č. XXX/XXXX z 8.6.2012 predloženej stranou žalobkýň vyplýva, že v rokoch 1973-1977 prebiehalo v kat. úz. G. E. technicko-hospodárske mapovanie, pri ktorom boli zamerané hranice pozemkov. So zameraním hranice medzi parc. EN č. XXX, po prečíslovaní parc. CKN č. XXX a parc. EN č. XXX/X Q. XXX/X, po prečíslovaní CKN č. XXX Q. XXX B. L. Q. B. J. súhlasili, o čom svedčí čiastkový protokol č. XX z THM zo dňa 6.3.1973. Súčasní vlastníci nadobudli vlastníctvo k označeným parcelám v stave, v akom ich pôvodní vlastníci vlastnili podľa katastrálnej mapy. Z čiastkového protokolu č. XX zo 6.3.1973 vyhotoveného v súvislosti s technicko-hospodárskym mapovaním vyplýva, že pri pochôdzke bol zistený skutočný stav, výsledky zistení boli zaznačené v priloženom vyšetrovacom náčrte č. XX. Podľa uvedeného protokolu sporné hranice zistené neboli. Vo vzťahu k parc. EN č. XXX B.e uvedený podpis „L.“ a pri parc. č. XXX/X Q. XXX/X dňa 7. 3.1973 podpis „J.“. Z vyšetrovacieho a meračského náčrtu č. XX ako aj naväzujúceho vyšetrovacieho a meračského náčrtu č. 23 sa javí priebeh hranice medzi parc. č. XXX/X, XXX/X Q. XXX ako priamka. Kópia leteckej snímky miesta nevykazuje odchýlky od predložených vyšetrovacích a meračských náčrtov.

17. Z identifikácie parciel evidovanej pod pol. v. z. č. X/XX (č.l. 105) súd zistil, že parc. č. EN XXX/X záhrada o výmere 678 m2 a parc. č. XXX/X, dvor o výmere 500 m2 boli vytvorené z parc. mpč č. XX o výmere 2057 m2 zapísanej v PKV č. XXX kat. úz. G. E. k 20.1.1966 na Československý štát. Zmluvou z 31.3.1966 (č.l. 107) bolo v prospech B. J., nar. XX.X.XXXX zriadené právo osobného užívania k parc. EN č. XXX/X Q. XXX/X o výmere 1 178 m2. Darovacou zmluvou z 8.8.1990 B. J., G.. XX.X.XXXX a E.J. J. previedli na B. J., G.. X.X.XXXX právo osobného užívania k parc. CKN č. XXX (EN č. XXX/X) zastavaná plocha o výmere 520 m2 a parc. CKN č. XXX (EN č. XXX/X), záhrada o výmere 619 m2, zapísané na LV č. XX, kat. úz. G. E.. Napokon darovacou zmluvou z 19.5.2006 bolo prevedené vlastnícke právo k parc. CKN č. XXX Q. Č.. XXX na žalovanú. Z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX z 3.9.2007 (č.l.

132) vyhotoveného Q. K. - W., Y..C. X, K. vyplýva, že ním došlo k rozdeleniu parc. CKN č. XXX na parc. CKN č. XXX/X a XXX/X na opačnej strane parcely a tiež k rozdeleniu parc. CKN č. XXX na parc. CKN č. XXX/X a XXX/X, a odpredaju parciel CKN č. XXX/X a XXX/X kúpnou zmluvou zo 7.9.2007 (č.l. 131).

18. Z identifikácie parciel evidovanej pod pol. v. z. č. XXX/XX (č.l. 111) súd zistil, že parc. EN č. XXX, záhrada o výmere 996 m2 bola vytvorená z parc. mpč. č. XXb o výmere 978 m2 zapísanej v PKV č. XX, kat. úz. G. E. k 7.7.1965 na menách O. L. a B. L.. V zmysle notárskej zápisnice z 13.3.1967 (č.l. 112) sa B. L. A.., nar. XX.X.XXXX stal výlučným vlastníkom parc. EN č. XXX vytvorenej z parc. mpč. č. XX/ b zapísanej v PKV č. XX. Uvedená parcela bola darovacou zmluvou z 15.10.1979 B. L. A.. (pripojený spis N 681/79) prevedená na žalobkyne, každej v podiele po 1/3-ine a na Q. W., tiež v podiele 1/3-iny. Následnými prevodmi - darovacou zmluvou z 3.12.1993 (č.l. 134) a kúpnou zmluvou z 9.11.1999 (č.l. 136) nadobudli žalobkyne rovným dielom pôvodný spoluvlastnícky podiel na parc. CKN č. XXX (EN č. 170) vedený predtým na meno Q. W..

19. Zo žalovanou predloženého potvrdenia Obecného úradu G. E. Č.. XX, z 21.3.2018 vyplýva, že žalovaná s manželom B. J. má v daňovom priznaní z roku 2005 priznanú záhradu parc. CKN č. XXX/ X Q. XXX/X vo výmere 1 139 m2 a od roku 2013 parc. CKN č. XXX/X Q. XXX/X o výmere 1 061 m2, za ktoré platia miestnu daň. Z protokolu o vytýčení hranice pozemku zo 4.5.2012 vyplýva, že na žiadosť žalobkyne v 2. rade bolo geodetom B. E. W. E., I. X, K. vykonané vytýčenie hranice medzi parc. CKN č. XXX Q. XXX/X, XXX/X s označením drevenými kolíkmi. Na protokole je uvedené za vlastníka parc. CKN č. XXX/X Q. XXX/X vyjadrenie v znení: „Súhlasím s novou vytýčenou hranicou. Zápachová“ a za spoluvlastníka parc. CKN č. XXX vyjadrenie „P., nesúhlasím“. Z fotodokumentácie predloženej žalovanou stranou na pojednávaní konanom 18.5.2018 vyplýva, že pozemky, na ktoré sa vzťahuje predmet sporu boli v minulosti ohradené dreveným plotom.

20. Podľa § 137 písm. c/ žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

21. Podľa § 80 písm. c) v čase začatia konania platného OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

22. Pred posúdením zisteného skutkového stavu podľa hmotného práva dopadajúceho na uvedený prípad bol vzhľadom na charakter konania a jeho určovací petit súd povinný posúdiť existenciu naliehavého právneho záujmu, keďže v zmysle vyššie uvedených procesnoprávnych noriem, jedným z predpokladov úspešnosti určovacej žaloby je skutočnosť, že na strane žalobcov existuje naliehavý právny záujem na určení či tu právo je alebo nie je, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo kde by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. V tejto otázke súd s poukazom na ustálenú súdnu prax dospel k záveru, že ak sa má určovacou žalobou, resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v príslušnom katastri nehnuteľností (čo je aj tento prípad), je naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva vždy daný (napríklad ZSP 48/2004).

23. Podľa § 123 v súčasnosti platného zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Obč. zák.“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

24. Podľa § 129 ods. Obč. zák. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

25. Podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

26. Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

27. Podľa § 134 ods. 1, 3 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

28. Podľa prechodného ust. § 865 ods. 1, 3 Obč. zák. (k úpravám účinným od 1.4.1983, kedy nadobudla účinnosť novela Obč. zák. - zákon č. 131/1982 Zb.) pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. Do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

29. Podľa prechodného ust. § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka (k úpravám účinným od 1.1.1992, kedy nadobudla účinnosť novela Obč. zák. - zákon č. 509/1991 Zb.), právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku tým nie je dotknuté.

30. Podľa prechodného ust. § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka (k úpravám účinným od 1.1.1992, kedy nadobudla účinnosť novela Obč. zák. - zákon č. 509/1991 Zb.) ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

31. Podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z.o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

32. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva priamo zo zákona po splnení zákonom požadovaných predpokladov, ktorými sú: spôsobilý predmet vydržania, oprávnená nepretržitá držba držiteľa počas celej zákonom stanovenej vydržacej doby, uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby (u nehnuteľností 10 rokov), pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, pričom samotná detencia k vydržaniu nestačí. Podmienka oprávnenosti držby znamená, že táto má charakter držania veci so zámerom mať ju pre seba. Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť zhodnotená objektívne, nestačí len subjektívna predstava držiteľa. Vždy je treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera sa musí vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby. Musí sa vzťahovať aj na titul, na základe ktorého vydržateľ sledoval nadobudnutie vlastníckeho práva. Dobrá viera zaniká v okamihu, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že držiteľ bude v tomto prípade aj naďalej subjektívne v dobrej viere.

33. Súdna prax pripúšťa, aby bol spôsobilým predmetom vydržania vlastníckeho práva i pozemok, ktorý je časťou parcely (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/236/2012, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 837/98 zo 17.11.1999). Predpokladom vzniku držby k časti cudzieho pozemku susediaceho s pozemkom nadobudnutým do vlastníctva je určité reálne vymedzenie tejto časti podľa prírodou, alebo človekom vytvorených trvalých útvarov, napr. priplotením (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 96/2000). Pri posudzovaní pomeru držaného a skutočne kúpeného (rozumej nadobudnutého) pozemku na účely zistenia, či sa oprávneným držiteľom stal nadobúdateľ, ktorý sa ujal držby aj časti susedného pozemku, ku ktorému nenadobudol vlastnícke právo, treba vychádzať z pomeru výmery všetkých na seba nadväzujúcich nadobudnutých parciel (teda pozemku oddeleného

od susedných častí vlastníckou hranicou, ktorý môže zahŕňať viac parciel) k výmere uchopenej časti cudzieho pozemku; nestačí len vychádzať z výmery parcely priliehajúcej k tejto časti s opomenutím výmery všetkých nadobudnutých parciel (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1261/2007). Ak sa niekto uchopí držby časti susedného pozemku v dôsledku ospravedlniteľného omylu, bude oprávneným držiteľom, a jeho držba môže vyústiť do vydržania. V takomto prípade sa oprávnená držba opiera o tzv. domnelý (putatívny) titul. S prihliadnutím na všetky okolnosti možno spravidla považovať za ospravedlniteľný omyl, ak výmera omylom prevzatého pozemku nepresahuje 50 % pozemku skutočne nadobudnutého (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1273/2005).

34. Pri posudzovaní otázky, či boli splnené podmienky oprávnenej držby vedúce k vydržaniu, nemožno vychádzať len zo skutočnosti, že stav vzniknutý v dôsledku uchopenia držby nebol v súlade s údajmi uvedenými v pozemkovej knihe (obdobne i v katastri nehnuteľností), o ktorých sa držiteľ nepresvedčil. Treba brať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená. Preto okolnosť, že vo verejných knihách bola pôvodne hranica medzi pozemkami vyznačená inak, sama osebe nemohla vylúčiť dobromyseľnosť držiteľa časti susedného pozemku (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 837/98). Skutočnosť, že vlastníci pozemku, resp. ich právni predchodcovia nenechali zamerať hranicu svojho pozemku nemôže znamenať nedostatok ich dobromyseľnosti, že im patrí aj časť susedného pozemku iného vlastníka. To najmä v situácii, keď vlastník susedného pozemku sám vybudoval oplotenie, ktorým k pozemku vlastníkov časť svojho pozemku priplotil (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1240/2004).

35. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy každý zvlášť ako aj vo vzájomných súvislostiach, podľa vlastnej úvahy prihliadajúc na všetko, čo vyšlo v konaní najavo ako aj na nesporné a zhodné skutkové tvrdenia strán, pričom dospel k záveru, že žalobkyne v 1. a 2. rade splnili zákonom predpokladané podmienky vydržania vlastníckeho práva k parcelám C-KN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m2 a č. XXX/X - záhrada o výmere 22 m2, vytvoreným geometrickým plánom č. 80/2012 z 2.11.2012 vyhotoviteľa T.. B. Š., W. O., I. XX, XXX XX M., T.: XX XXX XXX, úradne overeným Správou katastra Bardejov 9.11.2012 pod č. XXX/XXXX, ktoré tak nadobudli do svojho podielového spoluvlastníctva.

36. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že uvedené parcely sú časťami parcely č. C-KN č. XXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 482 m2 a č. XXX/X - záhrada o výmere 579 m2, ktoré sú podľa aktuálneho zápisu v liste vlastníctva č. XXX zapísané na mene žalovanej. Ide o pozemky susediace s parc. CKN č. XXX - záhrady o výmere 1 106 m2 v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň 1, 2, u každej z nich v ideálnom spoluvlastníckom podiele súhrnne o veľkosti 1-ice. V konaní nebolo sporné, že parc. CKN č. XXX - záhrady o výmere 1 106 m2 nadobudli do vlastníctva žalobkyne 1, 2 darovacou z 15.10.1979, registrovanou 15.1.1981 pod P.. P. XX/XX od svojho právneho predchodcu B. L., G.. XX.X.XXXX a to každá v podiele 1/3-iny a zvyšný podiel od sestry Q. W. rovným dielom darovacou zmluvou z 3.12.1993 a kúpnou zmluvou z 9.11.1999. Uvedené právne úkony sú tzv. domnelými (putatívnymi) právnymi titulmi odôvodňujúcimi vznik oprávnenej držby parciel, ktorých určenia vlastníckeho práva je predmetom tohto konania.

37. Žalovanej možno dať za pravdu, že preskúmaním súdom zabezpečenej dokumentácie z THM uskutočneného v katastrálnom území Nižný Tvarožec boli v priebehu konania vyvrátené tvrdenia žalobkýň, že rozmery pozemku CKN č. XXX, ktoré sú zakreslené vo vyšetrovacom náčrte sa zhodujú s užívacím stavom parcely CKN č. XXX, do výmery ktorej mali patriť aj novovytvorené parcely CKN č. XXX/X Q. XXX/X, ako aj že terajšiu hranicu medzi parc. CKN č. XXX/X Q. XXX/X a parc. CKN č. XXX/X Q. Č.. XXX/X tvorí od roku 1971 železné oplotenie a predtým ju tvorilo oplotenie drevené. Ako totiž vyplynulo z oznámenia Správy katastra Bardejov s. XXX/XXXX z 8.6.2012, v súčasnosti zapísaný stav v katastri nehnuteľností t. j. polohové určenie hranice medzi v súčasnosti zapísanými parcelami CKN č. XXX/X Q. XXX/X na jednej strane a parcelou CKN č. XXX je zhodný (nedotknutý) so stavom zisteným a zameraným v rámci THM realizovaného v rokoch 1973-1977 a odsúhlaseným vtedajšími vlastníkmi čiastkovým protokolom č. XX zo 6.3.1973. Z dokazovania tiež vyplynulo, že železné oplotenie, ktorého časť existuje aj v súčasnosti tak ako bolo zaznamenané pri vykonanej ohliadke na mieste samom a následne jeho poloha popísaná vypočutým svedkom T.. B. Š. ku dňu vyhotovenia na prípad dopadajúcej časti THM (teda v roku 1973) neexistovalo (ako pôvodne tvrdili žalobkyne), ale na hranici medzi pozemkami strán sporu stálo drevené oplotenie. Nepovažoval pritom za vierohodné svedectvo svedkyne Hudákovej, ktorá tvrdila, že iné aké súčasné oplotenie medzi pozemkami nestálo, a to ani pred rokom 1973.

38. Napriek tomu však z vykonaného dokazovania súd vyvodil, že časť oplotenia stojaceho medzi parc. CKN č. XXX/X Q. XXX/X na jednej strane a novovytvorenými parcelami CKN č. XXX/X Q. XXX/X bolo postavených žalobkyňami (žalobkyne uvádzali, že jeho rozsah predstavoval 3-iny dĺžky hranice) a časť žalovanou, resp. jej právnym predchodcom, ktorý bol v konaní vypočutý ako svedok. Pre posúdenie okolností prípadu je významné, že sama žalovaná pri svojom výsluchu časovo situovala výstavbu nimi pôvodne stavaného oplotenia (ohrady) medzi nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobkýň a nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovanej do roku 1988. Toto jej tvrdenie (stranou žalobkýň nepopreté) korešponduje aj s ďalším jej tvrdením, z ktorého vyplýva, že k výstavbe tejto ohrady, resp. oplotenia došlo za života jej svokrovcov, ktorí boli rodičmi svedka B. J. (žalovaná konkrétne vypovedala, že svokrovci ich presvedčili, aby vo výstavbe ohrady nepokračovali z dôvodu, že pozemok nie je vhodný na chov oviec). Podľa výpovede svedka B. J., jeho rodičia zomreli v roku 1996, resp. 1998, teda, pokiaľ títo obaja v čase výstavby ohrady žili, potom k jej výstavbe muselo dôjsť pred rokom 1996. Súd tak vyhodnotil tvrdenie svedka B. J. (ktorý je manželom žalovanej), že k výstavbe ohrady medzi nehnuteľnosťami žalobkýň a žalovanej došlo v roku 2006 ako účelové a nevieryhodné. Vo vzťahu k tejto časti oplotenia súd považuje za významné aj ďalšie tvrdenie svedka B. J., (ktorý je v rodinnom pomere so žalovanou), že pri jeho výstavbe „išiel viac do svojho vlastníctva“ a pred jeho stavbou si hranicu nedával vymerať geodetom. V priebehu konania žalovaná nepopierala skutkové tvrdenie žalobkýň o polohe manželom žalovanej postavenej časti oplotenia (v čase konania súdu už nezachovaného) tak, ako bolo vymedzené žalobkyňami v predloženom geometrickom pláne a to v priamej línii má pokračovať s hranicou medzi parc. CKN č. XXX/X Q. XXX/X. Popretie tohto skutkového tvrdenia v záverečnej reči jej právneho zástupcu (vykonané už za účinnosti § 151 ods. 2 C.s.p.) bez uvedenia vlastných tvrdení o tom, v akej línii bola táto časť oplotenia stranou žalovaných postavená považuje súd za neúčinné popretie žalobkyňami produkovaných skutkových tvrdení.

39. Pokiaľ ide o druhú časť oplotenia, ktoré mal podľa tvrdenia žalobkýň postaviť ich právny predchodca, súd zastal názor, že aj táto časť oplotenia medzi parc. CKN č. XXX/X a XXX/X na jednej strane a novovytvorenými parcelami CKN č. XXX/X Q. XXX/X bola postavená pred rokom 1996 (smrť rodičov manžela žalovanej). Uvedené potvrdzuje aj obsah výsluchu svedka B. J.Á. (manžela žalovanej), podľa ktorého bola táto časť oplotenia postavená ešte „za rodičov“. Uvedené nevylučuje ani tvrdenie žalobkýň, že toto oplotenie bolo postavené za života ich otca B. L., keďže rodičia B. J. (B. J. Q. E. J.) získali parcely CKN pôvodne označené ako parc. č. XXX Q. XXX (a predtým parc. EN č. XXX/X Q. XXX/X) do osobného užívania na základe zmluvy z 31.3.1966. Toto právo osobného užívania bolo na svedka B. J. prevedené darovacou zmluvou z 8.8.1990, teda pokiaľ z jeho výsluchu vyplýva, že oplotenie medzi terajšou parc. CKN č. XXX/X Q. XXX/X a novovytváranými parcelami CKN č. XXX/X Q. XXX/X bolo postavené ešte „za rodičov“, dôvodný je záver, že sa tak udialo ešte pred prevodom práva osobného užívania k parc. č. XXX Q. XXX (a predtým parc. EN č. XXX/X Q. XXX/X) na svedka B.Á. J..

40. Pre posúdenie veci sú podstatné aj ďalšie tvrdenia žalovanej a to, že do roku 2010 nevedela, že žalobkyne užívajú aj časť ich nehnuteľnosti a že nevie o žiadnych sporoch pokiaľ išlo o rozsah užívania predmetných nehnuteľností žalobkyňami, ich právnymi predchodcami a jej právnymi predchodcami. Tieto jej tvrdenia nielen že potvrdil aj ňou navrhovaný svedok - manžel B. J. svojím vyjadrením, že vzťahy medzi žalobkyňami a žalovanou, resp. ich právnymi predchodcami boli „veľmi dobré“ (svedok), ale súhlasia aj so žalobnými tvrdeniami žalobkýň o absencii konfliktov v tejto otázke. Súd tak považoval za nesporné, že minimálne do roku 2010 medzi susedmi neboli žiadne spory o hranicu a užívanie predmetných nehnuteľností, teda že žalobkyne v ich užívaní neboli nikým, ani žalovanou a jej právnymi predchodcami rušené, čo v nich objektívne nemohlo vyvolať pochybnosť v ich presvedčení, že sú vlastníčkami aj územia vymedzeného parc. CKN č. XXX/X Q. XXX/X. K sporu o polohe hranice medzi parcelami a teda aj zániku podmienok dobromyseľnej držby žalobkyne v 2. rade preukázateľne došlo až v súvislosti s vyhotovením vytýčenia hranice pozemku 4.5.2012, čo vyplýva zo žalovanou predloženého protokolu oboznámeného na pojednávaní konanom 18.5.2018. Vzhľadom na okolnosti prípadu súd zastal názor, že k strate dobromyseľnosti došlo až v čase po uplynutí zákonnej desaťročnej vydržacej doby.

41. Ako už bolo vyššie citované, súdna judikatúra nevyžaduje pre dobromyseľnosť oprávnených držiteľov vo vzťahu k držbe časti pozemku vlastnícky im nepatriacim tzv. oplotením zameranie hranice pozemkov, a to najmä v situácii, keď vlastník susedného pozemku sám vybudoval oplotenie, ktorým k pozemku vlastníkov časť svojho pozemku priplotil (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1240/2004).

Aj v danom prípade, v ktorom bolo medzi stranami nesporné, že k vybudovaniu oplotenia, ktorým začali žalobkyne (a prípadne ich právni predchodcovia) užívať časť pozemku vlastnícky patriaceho žalovanej (prípadne jej právnym predchodcom) došlo bez predchádzajúceho zamerania hranice osobou na to oprávnenou, súd túto okolnosť z objektívneho hľadiska nemohol pričítať za okolnosť svedčiacu o nedostatku dobromyseľnosti žalobkýň. Na záver o nedostatku ich dobrej viery, že užívajú nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve nestačí, že niektoré zo skutkových tvrdení žalobkýň, ako napríklad dátum výstavby železného oplotenia nahradzujúceho skoršie drevené oplotenie, bol v konaní vyvrátený, keď z vykonaného dokazovania jasne vyplynulo, že oplotenie medzi novovytváranými parc. CKN č. XXX/ X Q. XXX/X Q. O.. R. Č.. XXX/X Q. XXX/X bolo minimálne bez prejavov odporu žalovanou a jej právnych predchodcov postavené dávno pred uplynutím 10 ročnej doby počítanej od relevantného spochybnenia dobromyseľnosti žalobkýň pri vytýčení hranice medzi pozemkami 4.5.2012. V tejto súvislosti je potrebné pri hodnotení vyvrátených žalobných tvrdení vziať zreteľ aj na časový odstup od vzniku týchto skutočností, ktorý môže odôvodňovať nepresnosti v udávaných časových súvislostiach. Tvrdenia žalobkýň o tom, že nehnuteľnosti v tomto rozsahu užíval aj ich dedo, či pradedo súd hodnotí ako prejav ich subjektívneho presvedčenia o vlastníctve sporných parciel, ktoré však pre hodnotenie ich dobrej viery potrebnej k vydržaniu ich vlastníckeho práva nie je podstatné.

42. Súd taktiež poukazuje na to, že žalovaná pokiaľ aj popierala dohodu susedov o výstavbe oplotenia napr. podaním z 18.3.2016 neprodukovala počas celého konania žiadne ucelené vlastné skutkové tvrdenia k okolnostiam jeho výstavby, ktoré by odôvodnili iný skutkový dej. Súdom ohliadnutý stav dosiaľ zachovaného oplotenia medzi parcelami však zodpovedal veku minimálne 25 až 30 rokov, čo taktiež prispieva presvedčeniu súdu o uplynutí vydržacej doby žalobkyňami. Vydržaniu vlastníckeho práva žalobkyňami nebránia výsledky THM zachytené v súdom zabezpečenej dokumentácii, keďže k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobkýň k parc. CKN č. XXX/X Q. XXX/X malo dôjsť až na základe okolností, ktoré nastali po realizácii THM a ktoré mali základ v iných skutočnostiach a to v následnom vybudovaní oplotenia medzi stranami sporu, resp. ich právnymi predchodcami v spojitosti s neskorším darovaním parc. CKN č. XXX žalobkyniam ich otcom. Určeniu vlastníckeho práva žalobkyniam do podielového spoluvlastníctva nebráni ani právnym zástupcom žalovanou predložená fotodokumentácia zo 70-tych rokov na pojednávaní konanom 18.5.2018, ktorá má na hranici pozemkov zachytávať drevený plot aj v období po THM, keďže z vykonaného dokazovania vyplýva splnenie podmienok vydržania novým oplotením až v následnom období, t.j. po THM, ktoré bolo vo vzťahu k predmetu sporu realizované v marci 1973.

43. K žalovanou spochybňovanej dobromyseľnosti žalobkýň skutočnosťou, že je platcom miestnej dane aj za novovytvárané parcely súd uvádza, že pre vymeranie týchto daní správcom dane je rozhodujúci stav evidovaný v katastri nehnuteľností a nie skutočný rozsah užívania nehnuteľností. Pokiaľ žalobkyne boli platcami tejto dane len v rozsahu výmery parc. CKN č. XXX, uvedené nemôže spochybniť ich dobrú vieru vo vzťahu k parc. CKN č. XXX/X Q. XXX/X, keďže tieto parcely držali a užívali v ospravedlniteľnom omyle, že tieto sú súčasťou parc. CKN č. XXX. Obdobne súd nemôže vo vzťahu k spochybneniu dobrej viery žalobkýň uznať ani argumentáciu, že si mohli dať v zmysle zapísaných údajov v katastri nehnuteľností svoju parc. CKN č. XXX Z.ymerať a tak zistiť skutočný rozsah vlastníctva, keďže ako bolo vyššie odôvodnené, zo skutočnosti, že pri výstavbe oplotenia nebolo realizované geodetické vytýčenie hranice pri súčasnom nepreukázaní existencie sporov medzi vlastníkmi susediacich pozemkov, objektívne nemožno vyvodzovať nedostatok ich dobromyseľnosti (obdobne už uvádzaný rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1240/2004). Ani okolnosť, že v katastri nehnuteľností bola pôvodne hranica medzi pozemkami vyznačená inak, sama osebe nemôže vylúčiť dobromyseľnosť držiteľa časti susedného pozemku (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 837/98). Napokon bolo potrebné vziať zreteľ aj na rozsah žalobkyňami zabraného pozemku v pomere k výmere parc. CKN č. XXX, ktorý predstavuje pomer 67 m2 : 1 106 m2, čo v prepočte vyjadruje pomer 1 : 16,5 a teda pri tomto pomere ide o nepatrný, voľným okom ťažko zistiteľný rozsah záberu vlastníctva žalovanej. Rovnako prihliadajúc na polohu a tvar tohto záberu pozemku žalobkyňami pri hranici s parc. CKN č. XXX nasvedčuje ospravedlniteľnému omylu žalobkýň vo vzťahu k rozsahu im vlastnícky patriacich nehnuteľností, čo záver súdu o ich dobrej vieru pri držbe parc. CKN č. XXX/X Q. XXX/X posilňuje.

44. Zhrnúc vyššie uvedené, súd z vykonaného dokazovania vyvodzuje záver, že žalobkyne mali parc. CKN č. XXX/X Q. XXX/X v oprávnenej nepretržitej držbe, pri ktorej boli so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľné o tom, že im k označeným parcelám vlastnícke právo patrí po dobu dlhšiu ako 10 rokov,

konkrétne od r. 1988 (rok, kedy právny predchodca žalovanej postavil svoju časť oplotenia v čase, keď nehnuteľnosť vlastnícky patrila jeho rodičom) do 4.5.2012, kedy za prítomnosti žalobkyne v 2. rade bola medzi pozemkami geodeticky vytýčená hranica a tak dobrá viera žalobkýň, že im novovytvárané parc. CKN č. XXX/X Q. XXX/X, vlastnícky patria zanikla. Žalobkyne neboli pri užívaní týchto nehnuteľností v uvedenej dobe žalovanou ani jej právnym predchodcom rušení, keďže u nich minimálne do r. 2010 neexistovala pochybnosť o hranici medzi pôvodnými parc. CKN č. XXX/X Q. XXX/X a parc. CKN č. XXX a tento stav držby a užívania nehnuteľností bol susedmi vzájomne akceptovaný. V priebehu konania neboli preukázané skutočnosti, ktoré by u žalobkýň preukazovali počas vydržacej doby pretrhnutie oprávnenej držby, a napriek žalovanou produkovanej argumentácii nemožno ani dospieť k záveru, že pri normálnej opatrnosti mohli žalobkyne pochybovať, či skutočne vlastnia nehnuteľnosti v takom rozsahu, v akom ich užívajú a to hlavne vzhľadom na ustálený pomer nimi zabratej časti pozemkov patriacich žalovanej.

45. Súd ďalej poznamenáva, že k vydržaniu parc. CKN č. XXX/X Q. XXX/X, ku ktorým bolo v minulosti, keď boli súčasťou parc. CKN č. XXX Q. XXX, zriadené len právo osobného užívania pozemku, mohlo pre zákonné obmedzenie (§ 872 Občianskeho zákonníka) dôjsť najskôr 1.1.1992 za podmienky započítania skoršej držby oprávnenej osoby, resp. jej právneho predchodcu. V danom prípade však súd ustálil, že podmienky vydržania zo strany žalobkýň k parcelám CKN č. XXX/X Q. XXX/X boli preukázateľne splnené až po 1.1.1992. Preto ani toto zákonné obmedzenie nebránilo, aby súd v zmysle vyššie opísaných podmienok žalobe žalobkýň vyhovel.

46. Vzhľadom na výsledky vyplývajúce zo všetkých stranami navrhovaných dôkazných prostriedkov bolo z vyššie uvedených dôvodov rozhodnuté tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Pri svojom rozhodnutí o trovách konania súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyne boli v konaní plne úspešné, preto majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanej. Žiadne konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd výnimočne nepriznal náhradu trov konania zistené neboli. Preto bolo aj o náhrade trov konania rozhodnuté tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 . Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 .

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 .

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 .

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 .

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 . V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.