Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/83/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. júna 2018, samosudcom JUDr. Vladimírom Hricom, takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý :

C. T. O. A. G. T. M. , nar. XX.XX.XXXX E. G., trvalo bytom G. - E., Ul. I. Č.. XXXX/X,

j e v i n n ý , že

dňa 31.05.2015 v čase okolo 05.00 hod. v Poprade na Ul. Štefánikovej č. 4, na chodníku pred barom Surprise, bez predchádzajúcej vzájomnej potýčky, fyzicky napadol P. O.Ň. a to tak, že ho svojou pravou rukou zovretou v päsť udrel jedenkrát silou strednej intenzity do oblasti tváre, priamo do pery a následne odišiel, čím svojím konaním spôsobil poškodenému P. O. zranenie a to pomliaždenie dolnej pery vľavo, tržno-pomliaždenú ranu na koži dolnej pery vľavo, tržno-pomliaždenú ranu na sliznici dolnej pery vľavo, subluxáciu (vykývanie) zubov č. 31, 41 (stredné rezáky vpravo a vľavo dolu) a zuba č. 12 (bočný rezák vpravo hore), odlomenie polovice korunky zuba č. 42 (bočný rezák vpravo dolu) s otvorením dreňovej dutiny, s dobou liečenia 21 dní a s obmedzením na obvyklom spôsobe života spočívajúcom vo výraznejších bolestiach zubov a dolnej pery 4 - 5 dní, ktoré boli postupne menšie a ustúpili do 10 dní, pričom bolesti sa zvýrazňovali pri jedení a hovorení, v potrebe prijímania iba tekutej stravy pre subluxáciu zubov po dobu 4 - 5 dní a následne stravy mäkkej konzistencie po dobu 3 týždňov (21 dní), v dôsledku čoho bol obmedzený v bežnom živote pri komunikácii, prijímaní potravy, bol mu spôsobený opuch dolnej pery po dobu 3 - 4 dní, ktorý sa postupne zmenšoval a vymizol asi do 6 dní, bola spôsobená krvná podliatina na dolnej pere, ktorá ho obmedzovala asi 10 - 14 dní, v potrebe prijímania stravy po dobu 7 dní, tržno-pomliaždené rany na koži a sliznici dolnej pery v ústach ho obmedzovali pri rozprávaní a spôsobovali zvýraznenie bolesti po dobu asi 4 - 6 dní, rana na koži musela byť v suchom a bezprašnom prostredí po dobu 7 dní, pričom úraz u poškodeného spôsobil stratu korunky zuba č. 42,

t e d a

- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

- inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á c h a l

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona,

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, 4 Trestného zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu podmienečne o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný p o v i n n ý zaplatiť pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s., Krajská pobočka Prešov, Ul. Kúpeľná 5, Prešov, IČO: 35937874 škodu vo výške 39,72 eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný p o v i n n ý zaplatiť pre poškodeného P. O., L.. XX.XX.XXXX, J. G., A.. Š. XXXX/X škodu vo výške 601,--eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného P.S. O., L.. XX.XX.XXXX, J. G., A.. Š. XXXX/ X so zvyškom nároku na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby zo dňa 17.08.2016 súd vykonal dokazovanie, vykonané dôkazy hodnotil samostatne a vo vzájomných súvislostiach a dospel k názoru, že bolo jednoznačne a bez najmenších pochybností preukázané, že skutok sa stal, má znaky trestného činu, skutok spáchal obžalovaný a medzi jeho konaním a následkom je príčinná súvislosť. Pri splnení zákonných podmienok súd uložil obžalovanému trest a rozhodol o nárokoch poškodených.

Obžalovaný v priebehu celého trestného konania po zákonnom poučení nevypovedal. Po poučení na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 Trestného poriadku vyhlásil, že sa necíti byť vinný.

Zo skutku bol usvedčený nielen výpoveďami priamych svedkov Mgr. C. Š. S. R. J., ale aj výpoveďou poškodeného P. O.Á. a ďalšími dôkazmi, ktoré súd vykonal a vyhodnotil na pojednávaní a ktoré tvorili podklad pre rozhodnutie.

Poškodený predtým nepoznal obžalovaného, na diskotéke nemal s nikým konflikt, vypil tam asi 3 až 4 poldeci alkoholu od polnoci do odchodu z diskotéky a to v čase medzi 04. - 05.00 hod. Na chodníku pri autobusovej zastávke čakal na objednaný taxík a v jeho blízkosti stáli svedkyne Š. S. J., ktoré si taktiež objednali taxík. Osobám vychádzajúcich z budovy diskotéky nevenoval pozornosť a všimol si prichádzať smerom k nemu neznámeho muža a keď tento prišiel do bezprostrednej blízkosti, požiadal ho, aby mu dal svoju šiltovku, na čo on mu odpovedal, že mu ju nedá. Na túto odpoveď poškodeného ihneď zareagoval neznámy muž silným úderom päsťou pravej ruky do oblasti úst a v chôdzi pokračoval smerom k parkovisku. Následkom úderu poškodený cítil krvácanie z úst, rukami si držal ústa a nos a sadol si na chody pri chodníku. Na toto konanie útočníka reagovali svedkyne Š. S. J., zastavili náhodne predchádzajúce vozidlo polície. Po ošetrení, kde bol prevezený vozidlom polície sa podrobil úkonom na polícii. Smer pohybu chodca, ktorý ho udrel ďalej už nesledoval. Zranenia, ktoré mu spôsobil útočník ho obmedzovali asi 7 dní bolestivosťou pri otváraní úst, pri slovnej komunikácii, pri prijímaní bežnej potravy a pri hryzení potravy. Tieto obmedzenia súviseli s poškodením oboch pier, ale aj zubov vpredu po dobu 14 dní, pretože sa mu ťažko jedlo a nemohol prežúvať potravu. Svedkyňa R. J. na diskotéke nepožívala alkohol, bola tam spolu s C. Š. iba kratšiu dobu, zoznámili sa s poškodeným a po ukončení diskotéky obe na chodníku pri autobusovej zastávke čakali na taxík a asi na vzdialenosť dvoch metrov od nich stál poškodený, s ktorým komunikovali a on čakal taktiež na taxík. Okolo nich prechádzala skupina asi troch až štyroch osôb smerom k parkovisku, kde na nich čakalo naštartované auto - strieborná Fabia combi. Posledný prechádzajúci muž z tejto skupiny sa zastavil pri poškodenom, žiadal od neho čiapku tvrdiac, že sa mu páči. Keď poškodený mu odmietol dať čiapku, tak útočník mu dal jeden rýchly úder

päsťou do tváre a pokračoval v chôdzi, nasadol do auta, kde ostatní už predtým nasadli. Poškodený si oboma rukami chytil ústa a nos a skrčil sa. Na toto konanie útočníka svedkyňa reagovala tak, že mobilným telefónom odfotila auto, do ktorého nasadol a keďže na ceste zbadala náhodne prechádzajúce auto polície, zastavila ho, policajtom opísala situáciu, oblečenie útočníka a auto, do ktorého nasadol a tak policajti išli hneď za týmto autom, ktoré práve okolo nich prechádzalo. Následne pre nich prišla ďalšia hliadka polície, na mieste útoku sa nachádzali iba tieto dve svedkyne a poškodený a počas jazdy popísala hliadke celú situáciu, táto hliadka ich odviezla na ošetrenie poškodeného do nemocnice a potom do budovy polície, kde videla osobu, ktorej oblečenie sa zhodovalo s tým, čo už predtým dvakrát popísala policajným hliadkam. Útočníka si pamätala aj podľa čŕt tváre, tento mal širšiu sánku, mal hrubý krk a bol nakrátko vystrihaný. Podľa svedkyne stála pred útokom na poškodeného ďalšia skupina osôb vzdialená od neho asi 3 - 4 metre, osoby boli otočené chrbtom k poškodenému a sledovali príchod taxíkov. Uviedla, že ona považovala túto skupinu ľudí za kamarátov poškodeného.

Vo svojich výpovediach svedkyňa viackrát v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní popísala zhodne útočníka a pri rekognícii označila fotografiu, na ktorej bol obžalovaný. Je pravdou, že pri konfrontácii medzi touto svedkyňou a svedkom I. Ľ. dňa 16.10. 2015 svedkyňa pripustila možnosť, že si mohla zmýliť osobu útočníka, no v ten istý deň pri rekognícii, ktorá nasledovala po uvedenom výsluchu

- konfrontácii, opakovane označila za útočníka obžalovaného.

Svedkyňa Mgr. C. Š. sa stretla s poškodeným krátko pred ukončením diskotéky a po jej ukončení čakali na taxíky, stáli na chodníku oproti sebe vo vzdialenosti asi jeden meter, pri nej stála J. a s poškodeným komunikovali. Videla prichádzať skupinu troch osôb, jeden z týchto mužov bol pre ňu úplne neznámy, predtým ho nikdy nevidela a tento sa pristavil pri nich tak, že bol v blízkosti nej po ľavej strane, jemným tónom pochválil šiltovku poškodeného a žiadal ju od poškodeného, čo mu tento odmietol a rýchlo udrel poškodeného päsťou pravej ruky do oblasti pery. Svedkyňa sa zľakla, poškodený bol prekvapený, zostal stáť, krvácal z úst a obžalovaný, ktorého svedkyňa videla odchádzať bez slov k autu na parkovisku, si všimla aj do jeho tváre, keď pri nich stál. Na situáciu reagovala J. mobilným telefónom, odfotila auto, do ktorého nasadol útočník. Osoby prechádzajúce v skupine s obžalovaným už nasadli do auta a teda svedkyňa nevedela, či mohli vidieť alebo počuť konanie obžalovaného. Náhodne prechádzajúce auto polície svedkyňa zastavila, rýchlo popísala situáciu, útočníka a auto, ktoré práve vychádzalo z parkoviska, v ktorom odchádzal obžalovaný a tak hliadka išla za týmto autom. Po krátkom čase na miesto činu prišla ďalšia hliadka polície, odviezla ich na ošetrenie poškodeného a svedkyňa počas jazdy videla, že prvá hliadka už mala zastavené označené vozidlo v kruhovom objazde. Svedkyňa zhodne popisovala situáciu aj pri konfrontácii s osobami, ktoré mali prechádzať okolo nich bezprostredne pred útokom, pričom v tejto skupine bol aj obžalovaný, na tejto výpovedi zotrvala a tvrdila, že prechádzali tri osoby.

Ďalší svedkovia, ktorí odchádzali z diskotéky s obžalovaným, tvrdili, že nepožili veľké množstvo alkoholu, nikto nebol opitý a nevedeli o žiadnom konflikte. I. I. tvrdila, že sa ponáhľala k autu na parkovisko, kde ich čakala priateľka I. Ľ.. Uviedla, že mal nepohodlné topánky, boleli ju nohy a k autu sa presúvala veľmi rýchlo. Uviedla, že s ostatnými išli za sebou, ona nasadla do auta, za vodičku a o žiadnom nedorozumení na chodníku nevedela. Uviedla, že pred budovou stálo veľa ľudí, keďže sa končila diskotéka a muža so šiltovkou si na chodníku nevšimla. Nevedela uviesť dôvod, pre ktorý ich policajti zastavili a z celej osádky si nechali iba obžalovaného, kým ostatným umožnili odchod.

I. Ľ. tvrdil, že po chodníku išiel s I. a za nimi išiel obžalovaný s C. P.. Keďže bol koniec diskotéky, tak na chodníku bolo veľa ľudí, on si všimol dve ženy, otočené k ceste a naľavo od nich stál nejaký chlap. Mal pocit, že tento chlap akoby plakal. O žiadnom fyzickom napadnutí nemal informácie. Počas jazdy ich zastavili policajti, vyzvali mužov, aby vystúpili (v aute sedeli traja muži), obžalovaného vyzvali, aby išiel s nimi, no neuviedli dôvod.

C. P. tvrdil, že po chodníku išiel s obžalovaným a pred nimi išiel Ľ. s I.. Žiaden konflikt počas presunu k autu na parkovisku nevidel. Na chodníku bolo veľa ľudí a po zastavení policajným vozidlom im kontrolovali policajti doklady, no nič bližšie nevedel k tomu uviesť. Počas prechádzania po chodníku si všimol na pravej strane stáť dve dievčatá a oproti nimi stál muž. Ďalej uviedol, že k autu prechádzali stredom chodníka, vpredu I. s Ľ., za nimi on s obžalovaným, tvrdil, že do auta nastúpili spoločne.

Z týchto dôkazov vyplýva, že pri komunikácii medzi poškodeným a svedkyňami Š. a J. bol priestor na vzdialenosť asi jeden meter, čo uviedla aj svedkyňa I., že ľudia, s ktorými odchádzala v skupine, prechádzali postupne a toto zodpovedá aj ich prechodu za sebou a vylučuje tvrdenia P. a obžalovaného, že prechádzali vedľa seba.

Z prečítaných výpovedí svedkov C. J. a C. M. vyplýva, že počas výkonu služby v služobnom motorovom vozidle zastavili na znamenie dievčaťa, ktoré ich informovalo o napadnutí ich kamaráta, uviedla popis páchateľa, najmä jeho obuv a tvrdila, že útočník sa vezie vo vozidle, ktoré práve prechádzalo okolo služobného vozidla. Z toho dôvodu nezisťovali okolnosti u ďalších svedkov, ale išli za označeným vozidlom, toto zastavili a podľa popisu podozrivej osoby, túto vyzvali, aby išla s nimi na OO PZ Poprad. Na miesto činu vyslali ďalšiu hliadku, ktorá sa skontaktovala so svedkyňami J., Š. a s poškodeným.

Ďalšiu prichádzajúcu hliadku na miesto činu zastavil muž, ktorý bol poškodený a pri ňom boli obe svedkyne. C. Š. zisťoval u okolo idúcich informácie o fyzickom napadnutí, no nikto o tom nič nevedel. Spolu s B. O., ďalším členom hliadky odviezli poškodeného na ošetrenie, do auta zobrali aj obe svedkyne a po ošetrení poškodeného odviezli ich na OO PZ Poprad.

Svedkovia - členovia hliadky polície nepamätali na detaily k udalostiam z dôvodu odstupu času po vykonávanie ich výsluchu, čo je aj pochopiteľné pri ich pracovnom zaradení a množstve udalostí, ktoré pri výkone služby riešia. Výpovede týchto svedkov boli v podstate zhodné, čo do dôvodu zastavenia vozidla, popisu udalosti, ktoré sa stali pred zastavením hliadky a tieto informácie získali od dovtedy neznámych osôb, ktoré zastavili hliadku polície z jediného dôvodu, že potrebovali označiť prítomnosť podozrivej osoby vo vozidle práve prechádzajúcom. Na tieto výpovede nadväzovali aj výpovede oboch svedkýň a poškodeného, ktorí boli priamymi svedkami konania dovtedy neznámej osoby a ktoré sa zhodovali nielen v popise skutku, ale aj v označení páchateľa a vozidla, kde sa nachádzal páchateľ.

S obsahom výpovedí priamych svedkov, ale aj členov oboch hliadok polície sú zhodné aj výpovede osôb I., P. S. Ľ., čo do presunu z diskotéky k vozidlu na parkovisku a zastavenia vozidla policajnou hliadkou. Pokiaľ svedkovia I., Ľ. a P. tvrdili, že žiaden fyzický útok nevideli, tak je možné v tomto rozsahu s výpoveďou I. a Ľ. súhlasiť, keďže na ulici bolo veľa ľudí, bol tam hluk, obaja išli vpredu pred obžalovaným a incident, ktorý tvorí skutok sa udial veľmi rýchlo a bez kriku. Komunikácia v priebehu pár sekúnd medzi obžalovaným a poškodeným nebola hlasitá a samotný úder päsťou do úst nemal vydať taký zvuk, ktorý by svedkovia kráčajúci vpredu zaregistrovali. Výpoveď svedka P., že nevidel žiaden fyzický útok a že kráčal vedľa obžalovaného je nepravdivá. Pokiaľ prechádzal po chodníku spolu s obžalovaným, tak tento útok musel zaregistrovať. Svedok vypovedal tendenčne v snahe pomôcť obžalovanému. Nie je však vylúčené, že tento svedok išiel po chodníku sám, mimo obžalovaného, nie bezprostredne v jeho blízkosti, keďže svedkyne Š. a J. ako aj poškodený tvrdili, že v skupine prichádzajúcich osôb boli tri osoby a až posledná osoba sa prihovorila poškodenému a touto osobou bol následne útočník, ktorého svedkovia identifikovali.

Z dôkazov vyplýva, že na ulici sa nachádzalo viac ľudí čakajúcich na taxík a tak samotného P. svedkyne stojace neďaleko poškodeného, nemuseli zradiť do spoločnej skupiny prechádzajúci osôb, kde patril aj obžalovaný.

Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že skutok spáchal obžalovaný a skutok je popísaný zhodne nielen výpoveďami poškodeného, svedkýň Š.P. a J., ale zhodne uvádzali skutočnosti nasledujúce po skutku aj členovia oboch hliadok polície a tieto skutočnosti vyplývajú aj z lekárskych správ.

Vo veci bol vypracovaný aj znalecký posudok z odvetvia chirurgie a stomatológie, k obsahu ktorého vznášal námietky obhajca a spochybňoval hodnovernosť znaleckého posudku, pričom takéto námietky a pochybnosti vyplývajú aj z písomných podaní obhajcu ku všetkým úkonom, ktoré boli vo veci vykonávané.

V tejto súvislosti súd vykonal výsluch znalca MUDr. Y., CSc. na hlavnom pojednávaní. Znalec zotrval na obsahu vypracovaného znaleckého posudku. Okrem štúdia spisového materiálu a zdravotníckych písomností vykonal aj vlastné kontrolné vyšetrenie poškodeného. Zranenia poškodeného vznikli úderom do oblasti úst naraz, najpravdepodobnejšie jedným úderom päsťou útočníka silou strednej intenzity. Úder musel smerovať spredu priamo na oblasť úst. Vznik zranení je zobrazený v spise aj schematicky

a fotodokumentácia potvrdzuje, aké následky vznikli. Všetky poranenia boli prítomné na relatívne malej ploche úst, museli vzniknúť naraz pôsobením tupého násilia malej plochy a táto zodpovedá zovretej pästi, ktorá zasiahla dolnú peru, pôsobiaca sila pritlačila peru na pevnú podložku a to na dolné predné zuby, ktoré taktiež boli poškodené. Pôsobenie násilia je zobrazené aj na fotografii v znaleckom posudku na strane č. 19. Obe rany, ktoré vznikli na koži aj na sliznici úst, boli spôsobené jedným úderom. Z medicínskeho hľadiska sa tieto dve rany, ktoré navzájom komunikovali, označujú samostatne ako rana pokrývky kože a rana pokrývky v ústnej dutine, teda sliznice. Každá z týchto rán bola samostatne chirurgicky ošetrená. Komplex zistených poranení nemohol vzniknúť úderom dlaňou do oblasti úst a spôsobil ho najpravdepodobnejšie jeden úder päsťou. Znalec sa podrobne vyjadril aj k poškodeniu zubov a k obmedzeniam súvisiacim so zranením.

Na rozdiel od nesprávneho označenia poranenia zubov pri prvotnom vyšetrení ORL lekárky, ktorá uviedla dňa 31.05.2015, že zuby č. 31 a 41 boli luxované, teda z medicínskeho hľadiska je to označené ako vyrazenie, vybitie zubov zo svojich lôžok a ktoré vypadnú z ložiskového výbežku sánky a zub č. 42 bol zlomený, tak pri vyšetrení u zubnej lekárky dňa 01.06.2015 už bolo poranenie zubov č. 31, 41 a 12 správne označené ako subluxované, kývavé zuby a zub č. 42 mal zlomeninu korunky a došlo k otvoreniu dreňovej dutiny uvedeného zuba. Zubná lekárka a znalec zistili u poškodeného kývavosť týchto zubov, ktoré podľa znalca boli kývavé v treťom stupni, čiže v ťažšom stupni, pretože okrem bolesti a RTG príznakov sa vykývanie prejavilo i výrazným kývaním uvedených zubov v smere pôsobenia sily, teda spredu dozadu, následkom čoho došlo k natiahnutiu závesného aparátu a zuby sa vysunuli (dislokovali) zo svojho lôžka smerom k jazyku. Znalec v tejto súvislosti poukázal aj na výpoveď poškodeného, ktorý označil vykývanie týchto zubov po údere tak, že ich mal preklonené do vnútornej dutiny úst smerom k jazyku a tieto si dal do pôvodného stavu jazykom. Subluxácia sa prejavila spontánnou a poklopovou bolestivosťou poranených zubov, ich kývaním a možným výtokom krvi z ozubnicovej štrbiny. Poranenia, ktorá utrpel poškodený, nezasiahli životne dôležité orgány ľudského tela a pri úraze nedošlo k ťažkému ublíženiu na zdraví.

Obmedzenia následkom vzniknutých zranení spočívali okrem iného aj v prijímaní kašovitej stravy a bolestivosti. Proces liečenia zranení si vyžadoval prijímanie tekutej a neskôr kašovitej stravy, čo bolo nevyhnutné pre nekomplikované zhojenie. Pri prijímaní potravy poškodený hryzol bočnými zubami, čomu zodpovedá, že predné zuby boli bolestivé. Doba nekomplikovaného hojenia a bez trvalých následkov je 10 dní a nie menej. Táto musí byť zachovaná a nie je daná svojvôľou lekára. I poškodený potvrdil vo výpovedi z 23.06.2015, že v dôsledku zranenia nemôže dobre odkusovať prednými zubami, tieto v čase výpovede ešte nemal opravené, horný zub bol kývavý, bolestivý pri záťaži, tržná rana dolnej pery bola hnisavá a preto užíval antibiotiká. Poškodený mal problémy aj pri otváraní úst, pociťoval bolesti pery v strede dolnej pery, ktoré pretrvávali asi 7 dní. Pri vyšetrení dňa 17.06.2015 na ORL ambulancii bolo konštatované, že orálna rana bola zahojená. Pokiaľ poškodený nepresne vypovedal v deň úrazu, t. j. 31.05.2015, že zranenia ho neovplyvnili v obvyklom spôsobe života a potvrdil bolesti zubov, pričom tvrdil, že modrinu na tvári nemal, tak je potrebné poukázať na to, že modrina na dolnej pere bola uvádzaná ako zistená rana už pri prvotnom ošetrení a znalec ďalej uviedol, že v deň úrazu a to pár hodín po ňom ešte klinické príznaky neboli rozvinuté, liečba sa prakticky ešte nezačala a v tomto smere výpoveď poškodeného nezodpovedá zisteným zraneniam, ktoré boli konštatované pri viacerých vyšetreniach a ktoré mohli v uvedenom čase byť zo strany poškodeného zľahčované (dissimulácia). Výraznejšie bolesti zubov a dolnej pery mohol mať 4 - 5 dní a tieto mohli ustúpiť do 10 dní. Bolesti sa zvýrazňujú pri jedení a hovorení. Kvôli subluxácii zubov by mal pacient v takomto stave prijímať iba tekutú stravu, neskôr kašovitú stravu, čo by malo trvať 21 dní. Opuch dolnej pery mohol mať 3 - 4 dní a tento vymizol do 6 dní. Krvavá podliatina na dolnej pere pretrváva bežne od 10 do 14 dní. Pacient bol obmedzovaný v rozprávaní, keď pri pohybe perou sa zvýrazňovali bolesti asi po dobu 4 - 6 dní. Rana na koži musí byť 7 dní v suchom a bezprašnom prostredí, aby nedošlo k jej infekcii.

Podľa znalca je obvyklá doba liečenia tri týždne a doba práceneschopnosti býva 10 dní. Pokiaľ poškodený si nedal vypísať práceneschopnosť a pri hryzení používal bočné zuby, tak týmto porušil liečebný režim, pretože spočiatku mal prijímať iba tekutú stravu, potom do troch týždňov stravu kašovitú, čo je vo všeobecnosti z medicínskych skúseností nevyhnutné na to, aby zranenia boli bez problémov zhojené. Nedodržanie liečebného režimu poškodeným mohlo viesť k vzniku hnisavej rany a jej dehiscencii (rozpadnutiu) a preto poškodený musel prijímať antibiotiká a dostaviť sa na kontrolu. To, že poškodený zľahčoval svoje zranenia, svedčí aj jeho návšteva ambulancie na kontrolné vyšetrenie až neskôr, než bolo to stanovené a vtedy rana už bola zahojená. Objektívna doba liečenia mala trvať 21

dní a doba práceneschopnosti pri poranení v oblasti úst pri úraze, ktorý utrpel poškodený, býva obvykle 10 dní.

Znalec vyčíslil bolestné na 35 bodov, ktorému vyčísleniu zodpovedá finančné vyjadrenie sumou 601,-- eur a ktoré je podrobne špecifikované v zmysle Zákona č. 437/2004 Z. z. v znení noviel. Nejasnosti pri vyčísľovaní na požiadanie obhajcu znalec vysvetlil odpoveďami na jeho otázky vo výpovedi na hlavnom pojednávaní. V čase vypracovania znaleckého posudku sa znalec nevyjadroval k otázke sťaženého spoločenského uplatnenia.

K príčinám a okolnostiam vzniku zranení, druhu zranení a k obmedzeniam boli prečítané lekárske správy, vyhotovené od prvotného vyšetrenia až po ukončenie liečenia a znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok vypovedal tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní v záujme zodpovedania na otázky, ktoré boli obhajcovi nie celkom zrozumiteľné.

Nárok uplatnený všeobecnou zdravotnou poisťovňou v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti poškodenému v súvislosti so vznikom uvedených zranení, ktoré mu spôsobil obžalovaný, sú špecifikované v písomnom vyčíslení jednotlivých položiek, ktoré tvoria náklady a ktoré na strane č. 171 v spise boli podrobne špecifikované a vyjadrené celkovou sumou 39,72 eur. Keďže tento nárok súvisí s konaním obžalovaného, preto mu súd uložil povinnosť uvedenú sumu zaplatiť.

O tom, že obžalovaný bol v čase spáchania skutku pod vplyvom alkoholu a to nie iba v stave miernej opitosti, svedčí zápis o dychovej skúške, podľa ktorého v čase do jednej hodiny po skutku bol výsledok merania 0,69 mg/l a teda nešlo iba o vypitie malého množstva alkoholu ako sa to snažil obžalovaný a osoby, ktoré boli s nim na diskotéke zľahčovať.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona trestný čin spácha ten, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného a týmto konaním spácha trestný čin, ktorý je označený ako výtržníctvo.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona trestný čin ublíženia na zdraví spácha ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví.

Konanie obžalovaného bolo v priamom úmysle a viedlo k porušeniu záujmu na ochrane zdravia iného fyzickým útokom proti telu poškodeného a na mieste verejnosti prístupnom, čím porušil aj záujem na ochrane verejného poriadku a verejného pokoja. Bez najmenších pochybností takéto konanie obžalovaného bolo preukázané. O tom, že spôsobil poruchu zdravia poškodenému, ktorá si vyžiadala liečenie po dobu dlhšiu ako 7 dní a počas ktorej boli preukázané obmedzenia v obvyklom spôsobe života poškodeného, svedčia lekárske správy, výpoveď poškodeného, znalecký posudok a výpoveď znalca. O tom, že obžalovaný svojim konaním porušil verejný poriadok tým, že na ulici mesta fyzicky napadol iného, svedčí jeho konanie ako fyzický útok proti poškodenému a toto konanie nezostalo ľahostajným svedkyniam Š. a J.. Z ich výpovedí, ale aj z výpovede poškodeného vyplýva, aká bola reakcia na konanie obžalovaného a to po prekvapení poškodeného následkom úderu, tento si zakrýval ústa oboma rukami, kým bez najmenšieho zaváhania svedkyňa konala tak, že odfotila motorové vozidlo, do ktorého útočník nastúpil a ktorý bezprostredne pri útoku prechádzal okolo nich a následne nasadol do motorového vozidla, pričom svedkyňa ihneď zastavila náhodne prechádzajúcu hliadku polície, podala krátku informáciu o skutku, označila útočníka i odchádzajúce vozidlo s útočníkom. Poškodený nedal obžalovanému ani najmenší podnet k jeho brutálnemu konaniu. Súd poukazuje na to, že takéto konania sa medzi ľuďmi stupňujú a narastá aj násilie vo vzťahu medzi ľuďmi. Požadovanie šiltovky poškodeného, pretože sa páči obžalovanému bola iba zámienka k tomu, aby mohol fyzicky napadnúť poškodeného. Na druhej strane súd poukazuje aj na správnu aktivitu prítomných osôb pri vzniknutej situácii i keď sa bezprostredne táto situácia ich nedotýkala, no konanie obžalovaného im nebolo ľahostajné a konali tak ako to bolo najrýchlejšie a najlepšie možné. Medzi konaním obžalovaného a následkom je príčinná súvislosť.

Súd neuveril obrane obžalovaného, jeho obranu považuje za účelovú, prezentovanú v snahe sa vyhnúť trestnej zodpovednosti. Ostatnými dôkazmi, ktoré súd vykonal, bolo preukázané konanie aj následok, ktorý spôsobil obžalovaný. Z obsahu lekárskych správ je zrejmé, že poškodený utrpel zranenia spôsobené úderom päsťou obžalovaného, čo uviedol poškodený aj svedkyne Š. a J., ktoré následne

konali vo vzťahu k policajnej hliadke a poškodeného doprevádzali na lekárske ošetrenie, kde boli presne uvedené okolnosti vzniku zranenia a následne sa podrobili úkonom na polícii vo vzťahu k skutku. Ďalšia skupina svedkov, ktorí prechádzali miestom, kde došlo ku skutku a následne spoločne odchádzali s obžalovaným autom, mali záujem zabezpečiť podporu obžalovanému, no ich tvrdenia bez konkrétnych údajov boli vyvrátené inými dôkazmi, na ktoré súd už vyššie poukázal. Útok trvajúci pár sekúnd priamo vnímali iba poškodený a svedkyne Š. a J.. Obžalovaný, ktorý tento útok proti poškodenému viedol, využil právo a vo veci nevypovedal. Obe priame svedkyne nemali ani najmenší dôvod si vymyslieť útok obžalovaného proti poškodenému, keďže obžalovaného predtým vôbec nepoznali a ktorý im ničím neublížil.

Obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený všeobecne, doposiaľ nebol súdne trestaný, no v evidencii priestupkov má dva záznamy o porušení dopravných predpisov, za ktoré bol v čase do 13 mesiacov pred spáchaním tohto skutku postihnutý pokutami. I toto svedčí o jeho snahe nerešpektovať záväzné právne predpisy a konať v rozpore s nimi.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd bral v úvahu potrebu zabezpečenia individuálnej a generálnej prevencie. U obžalovaného nezistil poľahčujúcu okolnosť, kým priťažujúcou skutočnosťou bolo spáchanie dvoch trestných činov. Vzhľadom na okolnosti spáchania skutku, následok, osobu obžalovaného a jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti, bude účel trestu zabezpečeným úhrnným trestom uvedeným vo výroku s možnosťou podmienečného odkladu výkonu uloženého trestu počas doby, kedy bude už iba na samotnom obžalovanom, či hrozba výkonu trestu bude u neho postačovať alebo či sám dá dôvod na nariadenie výkonu uloženého trestu odňatia slobody nepodmienečne.

O nároku poškodeného súd rozhodol tak, že preukázanú výšku škody uplatnenú poškodeným, spočívajúcu v bolestnom ohodnotení je povinný zaplatiť obžalovaný. Taktiež je povinný zaplatiť nárok všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorý bol riadne a včas uplatnený.

Poškodený O. si uplatnil v prípravnom konaní aj ďalší nárok, ktorý vyčíslil sumou 1.000,--eur a tento nebol ničím špecifikovaný, preto bol s touto časťou nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

- inému úmyselne ublížil na zdraví,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.