Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-162-2016.pdf
PDF · 96.15 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/162/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanej: G. T., L.. XX.XX.XXXX, J. XXX XX G. - L. Š., G. XXXX/XX, o zaplatenie 95,81 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie istiny 69 EUR a úrokov 0,19 EUR z a s t a v u j e .
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Náhradu trov konania stranám nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou došlo tunajšiemu súdu dňa 21.11.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 95,81 EUR s úrokom vo výške 167,17 EUR a úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 167,17 EUR od 01.10.2016 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalobca žalovanej vydal ČSOB kreditnú kartu. Žalovanej boli poskytnuté peňažné prostriedky do výšky úverového limitu 497,91 EUR, ktoré žalovaná bola oprávnená čerpať od 07.09.2007. Zo strany žalovanej došlo k porušeniu platobnej disciplíny a k 30.09.2016 žalobca voči žalovanej eviduje pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o prečerpaní vo výške 262,98 EUR predstavujúcu úrok 167,17 EUR k 30.09.2016 a úrok z omeškania vo výške 95,81 EUR. Žalobca si tiež uplatnil trovy konania.
2. Žalovaná uviedla, že 29.05.2015 uhradila dlh na kreditnej karte vo výške 481,81 EUR, keďže chcela ukončiť zmluvný vzťah so žalobcom. Nie je si vedomá žiadneho dlhu voči žalobcovi, napriek tomu na dlžnú sumu uhradila 95,81 EUR, o čom predložila potvrdenie vydané bankou.
3. Na uvedené reagoval žalobca späťvzatím v časti, keď žalobu zobral späť čiastočne o zaplatenie sumy vo výške 69 EUR istiny a 0,19 Eur úrokov (podanie zo 16.5.2018) a zotrval na žalobe o zaplatenie sumy vo výške 166,98 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 167,17 EUR od 01.10.2016 do 20.06.2017 a vo výške 8,25 % ročne zo sumy 166,98 EUR od 21.06.2017 do zaplatenia.
4. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámil listinné dôkazy oznámenie o poskytnutí úveru ČSOB kreditnej karte, žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR zo dňa 07.09.2007, obchodné podmienky pre ČSOB kreditnú kartu, poslednú výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky z 21.12.2013 vrátane doručenky, oznámenie o zosplatnení úveru z 21.02.2014 vrátane doručenky, výpis z úverového účtu, písomné stanoviska žalobcu, ako aj ďalší spisový materiál a zistil :
5. Žalobca poskytol žalovanej na základe žiadosti o ČSOB kreditnú kartu zo dňa 07.09.2007 úver k ČSOB kreditnej karte do výšky úverového limitu 15.000,- Sk s možnosťou čerpania od 07.09.2007 k 20-tému dňu v mesiaci, úroková sadzba 18,50 %, debetná úroková sadzba 30 %, sadzba úrokov z omeškania 15 %.
6. Výzvou zo dňa 21.12.2013 vyzýval žalobca žalovanú na úhradu dlhu vo výške 287,68 EUR ku dňu 20.12.2013, na úhradu ktorého ju vyzval bez meškania. Výzva bola žalovanej doručená 30.12.2013.
7. Listom zo dňa 21.02.2014 oznámil žalobca žalovanej zosplatnenie úveru dňom 20.02.2014 a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej čiastky 673,88 EUR k 03.03.2014. Výzva bola žalovanej doručená 26.02.2014.
8. Podľa predloženej úverovej histórie žalovaná uhradila v 5/2015 sumu 485,81 EUR.
9. Žalovaný v písomnom stanovisku doručenom súdu 27.04.2017 uviedol, že nespochybňuje platbu vo výške 485,81 EUR, ktorou žalovaná uhradila dovtedy neuhradenú istinu úveru. Žalovanej dlh ďalej predstavoval úrok vo výške 167,17 EUR vyčíslený k 30.09.2016, pričom jedná sa o výšku úrokovej sadzby dohodnutého zmluvného úroku určeného v súlade so zmluvou o úvere a ktorá predstavovala 18,50 % ročne od 07.09.2007 do 30.01.2010, 18,90 % ročne v období od 01.02.2010 do 28.02.2014, 19,50 % ročne v období od 01.03.2014 do 30.09.2016. Ďalej dlžná suma predstavovala úrok z omeškania vo výške 95,81 EUR ku dňu 30.09.2016 účtovaný v súlade s platnými právnymi predpismi.
10. Žalovaná vo výpovedi uviedla, že peniaze bola vyplatiť v banke a vtedy jej bolo povedané, že všetko je v poriadku, preto žalovaná nevie, za čo ma vlastne platiť. Nepoprela čerpanie finančných prostriedkov aj to, že na úhradu dlžnej sumy ju žalobca vyzýval, riešila však vážnejšie životné situácie, ako zdravotné problémy svojej postihnutej dcéry.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka: (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2)
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
(3)
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka: (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
14. Podľa § 54 k dátumu 7.9.2007 (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
15. Podľa zákona číslo 258/2001 ku 7.9.2007 § 2 písmeno: a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Podľa zákona číslo 258/2001 k dátumu 7.9.2007 § 4 Zmluva o spotrebiteľskom úvere (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/258/20100101?ucinnost=07.09.2007> obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/258/20100101?ucinnost=07.09.2007>, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
17. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako bankou a žalovanou ako klientkou došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, podľa ktorej žalobca, ako banka poskytol žalovanej úver do výšky úverového limitu 15.000,- Sk pri úrokovej sadzbe 18,50 % ročne. Je nepochybné, že zmluvné strany uzavreli spotrebiteľskú zmluvu. Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k dátumu uzatvorenia zmluvy zákon č. 258/2001 Z.z., ako aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Ďalej mal súd za nesporné preukázané, že žalovaná bankový produkt prostredníctvom kreditnej karty využívala, pričom ku dňu
podania žaloby si žalobca uplatnil len dlh na zmluvných úrokoch kapitalizovaný na sumu 167,17 EUR k 30.09.2016 a kapitalizovaný úrok z omeškania 95,81 EUR ku dňu 30.09.2016. Po podaní žaloby žalovaná uhradila sumu 96 EUR dňa 20.06.2017. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, z ktorých bude uplatnený nárok nesporný. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a jej nesplnením je daná procesná zodpovednosť za nepreukázanie tvrdených skutočností. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca opodstatnenosť návrhu nepreukázal. Súd predovšetkým poukazuje na to, že zmluva uzavretá medzi sporovými stranami neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti tak, ako ich vymedzuje ustanovenie § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď v zmluve absentuje údaj týkajúci sa sumy, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (písm. a)), ročná percentuálna miera nákladov, ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (písm. g)), výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu RPMN (písm. i)). Z dôvodu neuvedenia RPMN je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej je potrebné uviesť, že žalovaná uhradila dlžnú istinu ešte pred podaním žaloby a keďže zmluva neobsahuje zákonom vyžadované obligatórne náležitosti a úver je bezúročný a bez poplatkov, zo strany žalovanej nedošlo k povinnosti uhradiť tak zmluvné úroky, ako aj úroky z omeškania. Ďalej je tiež potrebné uviesť, že zo strany žalobcu došlo pre porušenie platobnej disciplíny žalovanej k zosplatneniu úveru ešte dňa 20.02.2014, čo znamená, že následne môže veriteľ od dlžníka požadovať len sankcie spojené s omeškaním dlžníka, t.j. úroky z omeškania. Zmluvné dojednania odchýľujúce sa od takejto úpravy v neprospech spotrebiteľa predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky. V tomto smere je potrebné poukázať na rozhodnutia súdov, napr. Krajského súdu Prešov v právnej veci 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015, v zmysle ktorého „Úrok predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojim právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorázovo zosplatnenej pohľadávky (úver). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.“.... „Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 a § 3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..“ Na základe uvedeného žaloba nebola v časti o zaplatenie sumy vo výške 167,17 EUR dôvodná, vo vzťahu k úhrade kapitalizovaného úroku z omeškania došlo k úhrade dlžnej sumy žalovanou v priebehu konania a uplatnenie si úroku z omeškania vo výške 8,25 % zo sumy 167,17
EUR predstavujúcu kapitalizované zmluvné úroky, je v praxi neprípustný anatocizmus, čo znamená, že právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva, teda úroky z omeškania z dojednaných úrokov neumožňuje ani Občiansky ani Obchodný zákonník. Inak povedané, ani Obchodný ani Občiansky zákonník nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky (napr. NS ČR 35Odo/101/2002). Súd konanie v časti späťvzatia žaloby o zaplatenie istiny 69 EUR a úrokov 0,19 EUR v súlade s ustanovením § 144, 145 ods. 2 CSP zastavil a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
18. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
19. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu.
20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu, keď v konaní bol prevažne neúspešný žalobca, žalovanej trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol spôsobom, že náhradu trov konania stranám nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.