Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-4C/103/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, sudca JUDr. Michal CALKO, v právnej veci žalobcu F. J., nar. X.X.XXXX, bytom B. č. XX, XXX XX H., právne zastúpeného JUDr. Milanom Szöllössym, advokátom so sídlom Kováčska č. 28, 040 01 Košice, proti žalovanému Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta č. 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Horovčákom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Hroncová č. 3, 040 01 Košice, v konaní o náhradu škody z ublíženia na zdraví s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na bolestnom sumu 1 103,02 eura, na sťažení spoločenského uplatnenia sumu 2 506,87 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 5.6.2010 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v sume 216,50 eura cestou prevádzkovateľa systému v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Priznáva žalobcovi voči žalovanej strane náhradu trov konania v rozsahu priznanej istiny na účet právneho zástupcu žalobcu o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1) Žalobca sa podaným žalobným návrhom domáhal voči žalovanému náhrady škody z ublíženia na zdraví titulom dopravnej nehody zo dňa 27.10.2007, ktorú utrpel ako spolujazdec v motorovom vozidle značky Ford Focus 1,8 TDDi Kombi Tuning, ev. č. Y. 49XX ( CZ ) medzi obcami Radoma a Šarišský Štiavnik ťažké ublíženia na zdraví. Motorové vozidlo viedol vodič P. C., ktorý pri prejazde v ostrej ľavotočivej zákruty neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a poveternostným podmienkam, v dôsledku čoho dostal na mokrej vozovke šmyk, prešiel do protismeru, a prevrátil sa s vozidlom do priekopy. Na základe trestného rozkazu Okresného súdu Svidník zo dňa 11.2.2008 sp. zn. 1T/16/2008 bol vodič motorového vozidla značky Ford Focus P. C. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. l, 2 písm. a/ Tr. zák. Návrh ďalej odôvodnil tým, že nároky žalobcu na náhradu škody z ublíženia na zdraví sú kryté zákonom o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona 381/2001 Z. z. Priamy nárok proti slovenskej kancelárií poisťovateľov na plnenie nárokov z garančného fondu je daný ustanovením § 24 ods. 2 písm. e/, ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V dôsledku úrazu utrpel žalobca otras mozgu a pomliaždenie krčnej chrbtice

- 2 - 4C/103/2010

s následkom postkomočného syndrómu. Ďalej podľa lekárskych posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaných primárom MUDr. V. V. dňa 5.12.2008 bolo bolestné stanovené vo výške 110 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 250 bodov. V zmysle § 5 ods. 2 Zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, výške náhrady za jeden bod sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku v ktorom vznikol nárok na náhradu. Rozhodným obdobím určenia hodnoty jedného bodu pre stanovenie výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (vznik nároku 2008 ) - je rok 2007 , v ktorom hodnota jedného bodu je 13,37 eura. Žalobca cestou právneho zástupcu uplatnil dňa 5.3.2010 z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu bolestného vo výške 1 470,70 eura a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 3342,50 eura podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Oznámením žalovaného zo dňa 8.3.2010 vybavením škodovej udalosti bola poverená v zmysle § 24 ods. 9 zákona č. 381/2001 Z. z. spoločnosť Generali Slovensko poisťovňa, a. s. Okrem toho návrh odôvodnil tým, že ním uplatnený nárok nebol žalovaným v zákonnej trojmesačnej lehote v zmysle ustanovenia § 11 ods. 5, 6, 7 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z. uspokojený. Návrhu navrhol vyhovieť, uplatnil trovy konania.

2) Žalovaná strana nepripojila sa k žalobnému návrhu.

3) Podľa § 18O boli splnené podmienky, aby súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý bol v konaní zastúpený advokátom, žalovanej strany a právneho zástupcu žalovanej strany, ktorí neúčasť ospravedlnili, vo veci podali písomné vyjadrenie.

4) Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 27.9.2011 sp. zn. 4C/103/2010-159 spolu s dopĺňacím rozsudok zo dňa 27.10.2011 sp. zn. 4C/103/2010-167. Titulom odvolania Krajský súd v Prešove uznesením z 19.4.2012 sp.zn. 17Co 27/2012, 17Co 29/2012 zrušil rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a vrátil vec na ďalšie konanie, vo veci vyslovil právny názor, že je dôvodná námietka žalovanej, že odôvodnenie vo vzťahu k premlčaniu je obtiažne preskúmateľné a nie je dostatočne jednoznačné a určité. Z obsahu odôvodnenia prvostupňového rozsudku o tom, že nárok žalobcu nie je premlčaný, odvolací súd jednoznačne nezistil, akým spôsobom sa prvostupňový súd vysporiadal s plynutím premlčacích lehôt u uplatnených nárokov, keď pri odškodňovaní bolesti je potrebné vychádzať z toho, že okolnosti rozhodujúce pre určenie bolestného sa stanú známe až po ukončení liečebného procesu resp. po jeho ustálení. Poškodený sa až v tomto momente dozvie o tejto škode a o jej výške. Pokiaľ sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia o tomto sa poškodený dozvie vtedy, keď škoda na zdraví ma preukázateľné nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho zdravotných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Teda subjektívna lehota plynie u oboch nárokov samostatne, naviac treba presne uviesť aj to, kedy sa poškodený dozvie kto mu za túto škodu zodpovedá. Je potrebné následne posúdiť aj moment, kedy bola podaná žaloba na súde. Vzhľadom na uvedené okolnosti keďže prvostupňový súd nedáva odpovede na tieto základné otázky, ale prvostupňový súd sa vysporiadava len s námietkami žalovanej je rozhodnutie prvostupňového súdu nepreskúmateľné. Ďalej je dôvodná aj námietka žalovanej o spoluzodpovednosti žalobcu za vzniknutú škodu vzhľadom na okolnosti, ktoré vyplývajú z trestného spisu a ktoré aj keď prvostupňový súd vykonal dokazovanie obžalobou a trestným rozkazom, žiadnym spôsobom nevyhodnotil a neskúmal akým spôsobom na vzniknutej škode žalobca sa podieľal svojím správaním sám žalobca. Preto bude úlohou prvostupňového súdu odstrániť všetky procesné nedostatky, doplniť dokazovanie, zistiť riadne skutkový stav v prejednávanej veci, až tak bude môcť prvostupňový súd aplikovať riadne právny predpis vo vzťahu k premlčaniu ako aj vo vzťahu k náhrade škody a spoluzodpovednosti žalobcu a vo veci rozhodnúť. Titulom právneho názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie doplnil dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

5) Trestným rozkazom Okresného súdu Svidník zo dňa 11.2.2008 sp. zn. 1T/16/2008 - 162

- 3 - 4C/103/2010

obžalovaný P. C., nar. XX.X.XXXX vo Q., bytom B. č. XX, zamestnaný ako robotník v spoločnosti NAPOS s. r. o., U X. XXX, X. nad E., bol uznaný vinným, že dňa 27.10.2007 asi o 06.30 hod. po požití alkoholických nápojov najmenej s 1,73 g/kg alkoholu v krvi riadil osobné motorové vozidlo značky Ford Focus l,8 DDi Combi Tuning ev. č. XHX XXXX po štátnej ceste č. 1/73 v smere jazdy od

obce Radoma na obec Šarišský Štiavnik okres Svidník, pričom po prejazde ostrej ľavotočivej zákruty neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré mohol predvídať, v dôsledku čoho na vlhkej vozovke dostal v kilometri 26,000 šmyk, vedenie vozidla nezvládol, prešiel do protismeru a následne s vozidlom havaroval a v ľavej priekope v smere jazdy, kde sa s vozidlom prevrátil, pričom pri dopravnej nehode v aute vezúca sa F. J. utrpela mozgovo-lebečné poranenie, zlomeninu kľúčnej kosti, mnohopočetné poranenia hlavy, chrbtice, hrudníka a pľúc s dobou liečenia a s tým spojenou práceneschopnosťou 6 - 12 mesiacov, F. A. utrpel vykĺbenie pravej kľúčnej kosti, tržnú ranu nosa s dobou liečenia a s tým spojenou práceneschopnosťou tri týždne, F. J. utrpel tržnú ranu čela, otras mozgu, podvrtnutie krčnej chrbtice s dobou liečenia a s tým spojenou práceneschopnosťou, A. T. utrpel odreniny v driekovej oblasti panvy, ktoré zranenia si mimo jednorazového lekárskeho ošetrenia nevyžiadali liečenie ani práceneschopnosť, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 22.2.2008.

6) Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 5.12.2008 vyplýva poškodený F. J., nar. X.X.XXXX, bytom B., dátum vzniku poškodenia na zdraví 27.10.2007, príčina poškodenia na zdraví - autonehoda. Z hodnotenia bolestného vyplýva začiatok liečenia 27.10.2007, ukončenie liečenia 0, z toho v ústavnej starostlivosti od 27.10.2007 do 30.10.2007, pracovná neschopnosť od 27.10.2007 do 0. Bodové hodnotenie položka 223 otras mozgu

- stredný, počet bodov 80, položka 103a Cont. cerv. chrbtice počet bodov 20, položka 2 Vulnus lacerocont Fronto - Pariet počet bodov 10, celkový počet bodov na bolestnom 110. Z hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vyplýva začiatok liečenia 27.10.2007, ukončenie liečenia 0, z toho v ústavnej starostlivosti od 27.10.2007 do 30.10.2007, pracovná neschopnosť od 27.10.2007 do 0. Bodové hodnotenie položka 152 postkomočný 250 bodov, celkový počet bodov na sťažení spoločenského uplatnenia 250 bodov. Lekársky posudok vyhotovil primár MUDr. V. V..

7) Žalovaný listom zo dňa 8.3.2010 označeným ako oznámenie o postúpení vysporiadania vášho nároku oznámil, že poškodený F. J. - škodová udalosť, ktorá im bola oznámená 24.11.2008 zaevidovali pod číslom škodovej udalosti 43371 a vybavením škodovej udalosti bola splnomocnená Generali Slovensko poisťovňa, a.s. Plynárenská 7C Bratislava.

8) MUDr. T. B. praktický lekár pre dospelých (ABASIST s. r. o. H. XX, XXX XX H.) lekárskou správou oznámila, že žalobca bol práceneschopný od 30.10.2007 do 15.5.2008, dňom 16.5.2008 bol práceschopný. Absolvoval analgetickú a rehabilitačnú liečbu. Následne v júli 2009 bol práceneschopný pre bolesti krčnej chrbtice od 10.7.2009 do 21.9.2009, ( práceschopný 22.9.2009 ). Ďalej bol práceschopný od 4.1.2010 do 28.2.2010 pre bolesti pravého ramena. Zároveň potvrdila, že obe tieto ochorenia pravdepodobne majú súvis s dopravnou nehodou, nakoľko pri nej došlo k úrazu krčnej chrbtice, následne čoho pacient dlhodobo absolvoval rehabilitačnú liečbu.

9) Z preukazu o zdravotnej starostlivosti, fyziatricko-rehabilitačného oddelenia Nemocnice armádneho generála L. Svobodu Svidník n. o. (MUDr. X. E., rehabilitačný lekár ) vyplýva, že F. J. podrobil sa uvedenej zdravotnej starostlivosti dňom 6. 11.2007 a táto rehabilitačná liečba bola ukončená dňom 21.1.2008.

10) Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s. pobočka Svidník ulica Sov. hrdinov 639/115 oznámila, že

- 4- 4C/103/2010

F. J. od 30.10.2007 do 16.5.2008 bol odhlásený zo Všeobecnej zdravotnej posiťovne a.s. pobočky vo Q., bol v inej poisťovni v zahraničí. Od l6.5.2008 sa prihlásil ako samoplatiteľ.

11) Okresná správa sociálneho zabezpečenia Kroměříž, Česká republika oznámila, že F. J. bol prihlásený 15.5.2007 do 15.5.2008. Bol práceneschopný od 30.10.2007 do 15.5.2008. Jeho zamestnávateľom bol V. V..

12) V. V. - prípravne práce pre stavby, P. XX, XXX XX O., Česká republika oznámil, že F. J. bol ich zamestnancom od l5.5.2007 do l5.5.2008. Bol práceneschopný od 30.10.2007 do 15.5.2008.

13) V konaní pred súdom žalobca zotrval na žalobe. Nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví preukázal lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ktoré boli vyhotovené po skončení prvotnej práceneschopnosti, ktorá bola od 30.10. 2007 do 15.5. 2008, ďalej podľa lekárskej správy ošetrujúcej lekárky v čase skončenia prvej práceneschopnosti primárne liečenie následkov úrazu nebolo skončené a na následky úrazu sa opakovane liečil a bol práceneschopný od 10.7.2009 do 21.9.2009, ďalej od 1.1.2009 do 28.2.2010. Ku vznesenej námietke premlčania uviedol, že už jeho práceneschopnosť potvrdzuje, že táto nemá právne opodstatnenie z titulu § 8 ods. 4,2 zákona číslo 437/2004 Z. z. ako aj § 106 Občianskeho zákonníka, je účelovou obranou.

14) Premlčanie pre náhradu škody vyplýva z ustanovenia § 106 tak, že premlčanie začína plynúť po splnení dvoch podmienok. Jedna podmienka je, že musí poškodený vedieť kto za škodu zodpovedá a druhá podmienka je, že musí vedieť o škode a o jej rozsahu. Tu zákonodarca vyžaduje nielen vedomosť o vzniknutej škode, ale skutočnú vedomosť v takom slova zmysle, že je schopný žalobca sa svojho nároku domáhať cestou súdu. To znamená, že musí vedieť výšku škody, rozsah škody aby ju mohol bez problémov uplatniť. Nakoľko v danom prípade odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vyplýva zo zákona č. 437/2004 poukázal na ustanovenie § 8 ods. 4 podľa ktorého lekársky posudok sa vydáva len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený a to pre prípad bolestného. Čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia z tohto citovaného ustanovenia vyplýva, že sťaženie spoločenského uplatnenia sa vydáva lekársky posudok spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia zdravia. Teda v zmysle uvedeného navrhovateľ upravil pozornosť na chronológiu podľa ktorej poistná udalosť vznikla 27.10.2007, rehabilitácia podľa záznamov bola posledná 21.1.2008 s odkazom na ďalšie liečenie u lekára, ktorý má navrhovateľa v kompetencii. Rehabilitácia je súčasťou liečenia, teda patrí do lehoty pre liečenie. Práceneschopnosť navrhovateľa bola od 30.10.2007 do l5.5.2008, teda keď lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia je vydaný, následne po ukončení práceneschopnosti dňa 5.12.2008, návrh na začatie konania bol podaný l6.6.2010 to znamená, že ešte pol roka bola lehota aby mohol žalobca uplatniť svoj nárok a nedošlo k premlčaniu nároku. Nárok žalobcu nie je premlčaný z titulu bolestného ani sťaženia spoločenského uplatnenia. Okrem toho poukázal, že v súlade s ustanovením § 106 Občianskeho zákonníka je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode, nielen z jeho predpokladanej vedomosti o škode. Poukázal, že, konanie žalovanej ako poistiteľa je v rozpore s povinnosťami, ktoré jej vyplývajú z ustanovení § 11 ods. 5,6 zákona číslo 430/2003 Z.z., ktorý je novelizáciou zákona číslo 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poisťovateľ, ako to vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 5 zákona číslo 430/2003 Z.z. je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie a poskytnúť poistné plnenie. To, že žalovaná nerešpektuje povinnosti, ktoré jej ako poisťovateľovi ukladá citovaný zákon vyplýva aj zo skutočnosti, že už 24.11. 2008 žalovanej oznámená predmetná poistná udalosť. Dňa 8.3. 2010 žalovaná oznámila, že už 12.2.2009 podľa § 24 ods. 9 zákona číslo 381/2001 Z.z., poverila Generali Slovensko poisťovňu, a.s. vybavením škodovej udalosti. Žalovaná vôbec nekonala, porušila zákonnú povinnosť, ktorá jej jednoznačne vyplýva z ustanovení § 11 ods. 5 zákona číslo 430/2003 Z.z. Títo neodpovedali ani na písomné uplatnenie žalobu zo dňa 5.3. 2010, v ktorom si tento

- 5- 4C/103/2010

uplatnil právo na náhradu škody a predložil všetky potrebné doklady preukazujúce rozsah škody. Nečinnosť žalovanej bola dôsledkom podania žaloby. Teda uvedené a preukázané skutočnosti plne preukazujú, že žalovaná jednoznačne porušila svoje povinnosti poisťovateľa, ktoré jej vyplývajú z ustanovení § 11 ods. 5,6 zákona číslo 437/2004 Z.z. Vo veci nevykonala žiadne šetrenie v lehote určenej zákonom (3 mesiace), ktoré bolo potrebné na zistenie svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Nevyužila ani svoje právo, ktoré jej vyplýva z ustanovení § 7 ods. 4,6 zákona číslo 437/2004 Z.z. Nečinnosť žalovanej potvrdzuje aj to, že ešte dňa 12.2.2009 bola overená vybavením poistnej udalosti, od vtedy uplynuli dva roky a výsledky šetrenia nie sú známe. Avšak z úkonov žalovanej je zrejmé, že tieto spôsobujú prieťah v danom konaní. Nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovanie, pretože svoje právo na náhradu škody preukázal listinnými dôkazmi.

15) Žalovaný okrem vznesenej námietky na výzvu súdu bol nečinný - nenavrhol ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

16) Žalobca vyjadrením z 20.6.2012 podal stanovisko z obsahu ktorého vyplýva, že dňa 27.10.2007 došlo k dopravnej nehode (poistnej udalosti), ktorú zavinil P. C. a tento bol Okresným súdom Svidník v konaní 1T/16/2008 uznaný vinným a bol za spáchanie prečinu za ublíženie na zdraví aj odsúdený trestným rozkazom z 11.2.2008 sp. zn. 1T/216/2008 (právoplatný 22.2.2008). Žalobca nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví preukázal predložením lekárskych posudkov, lekársky posudok o bolestnom (110 bodov), o sťažení spoločenského uplatnenia (250 bodov) bol vystavený MUDr. V. V. dňa 5.12.2008 a to v zmysle ustanovenia § 7 a nasl. Zákona číslo 437/2004 Z.z. Ďalej bolo preukázané, že žalobca absolvoval rehabilitačnú liečbu a táto skončila 21.1.2008. Z listinného dôkazu vydaného Okresnou správou sociálneho zabezpečenia Kroměříž dňa 25.11.2008 vyplýva, že žalobca bol práceneschopný od 30.10.2007 do 15.5.2008, túto práceneschopnosť potvrdzuje aj list uvedenej správy zo dňa 8.2.2011. Z lekárskeho potvrdenia MUDr. A. B. z 15.11.2010 vyplýva, že liečebný proces žalobcu pretrvával, žalobca na následky úrazu, ktoré súvisia s predmetným úrazom bol opätovne liečený a práceneschopnosť žalobcu trvala od 10.7.2009 do 21.9.2009. Uvedené lekárske potvrdenie preukazuje, že primárne liečenie následkov úrazu neskončilo ukončením práceneschopnosti. Vznesená námietka premlčania zo strany žalovanej nemá právne opodstatnenie vzhľadom na ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. Žalobca poukázal, že pri práve na náhradu škody spôsobenej na zdraví objektívna premlčacia doba vôbec neplynie, uplatní sa tu iba subjektívna dvojročná premlčacia doba, ktorá v zmysle ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný (primárny) subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek a) kedy sa poškodený dozvie o škode teda vyžaduje sa preukázaná vedomosť o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol žalobca svoj nárok uplatniť (vyčísliť) v žalobnom návrhu na súde. Nestačí len predpokladaná vedomosť o škode (rozhodnutie R38/1975). Taktiež nemožno paušálne vychádzať z toho, že premlčacia doba na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia začína plynúť prvý deň po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného (R 9/1986). Premlčacia lehota nemôže začať plynúť už od vydania lekárskej správy ak v tejto lekárskej správe nie je bodové hodnotenie (NS Českej republiky 25Cdo 1169/2000). b) kto za škodu zodpovedá - podľa ustanovenia § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok sa vydáva len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený. Ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Teda žalobca mohol svoj nárok vyčísliť a domáhať sa práva na náhradu škody až vtedy keď bol vystavený lekársky posudok s bodovým hodnotením bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia. Až vystavením lekárskeho posudku žalobca mohol získať k dispozícií také skutkové okolnosti z ktorých bolo možné zistiť rozsah škody čo je potrebné pre kvalifikované podanie žalobného návrhu. Podľa rozhodnutia NS SR 1Cz 101/77 vyplýva až keď sa celý liečebný proces skončí, sú známe všetky okolnosti smerodajné pre stanovenie bolestného a preto až vtedy začína plynúť premlčacia lehota, pokiaľ ide o právo na túto časť náhrady škody. Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Tvrdenie žalovaného, že žalobcovi začala plynúť subjektívna premlčacia lehota už od 22.2.2008 kedy sa stal trestný rozkaz právoplatným, ale to je len jedna zložka subjektívne doby a premlčacia doba tak mala uplynúť už dňa 22.2.2010 je nekvalifikované. Takýto právny názor nemá

- 6- 4C/103/2010

a nemôže mať právnu oporu v ustanovení § 106 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v odvolaní poukázal aj na spoluvinu žalobcu ktorou ma byť to, že sa žalobca viezol v motorom vozidle po požití alkoholických nápojov. Žalobca poukázal na ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka z ktorého vyplýva, že ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, vznášajú pomerne. Pre záver o zavinení poškodeného musia byť však dané všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu t.j. zavinený protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Okrem toho poukázal na povinnosti vodiča motorového vozidla zákon č. 315/1996 § 4 okrem iných povinnosti vyplýva aj povinnosť, že nesmie viesť motorové vozidlo po požití alkoholických nápojov. U spolujazdca žiadny právny predpis nezakazuje to, že nemôže sa viesť v motorovom vozidle v čase, keď požil alkoholické nápoje. Žalobca mohol svoj nárok vyčísliť a domáhať sa práva na náhradu škody až vtedy keď bol vystavený lekársky posudok s bodovým ohodnotením bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia. Až vystavením lekárskeho posudku žalobca mohol získať k dispozícií také skutkové okolnosti z ktorých bolo možné zistiť rozsah škody čo je potrebné pre kvalifikované podanie žalobného návrhu. Lekársky posudok bol vystavený 5.12.2008, žaloba súdom prijatá 16.6.2010 preto námietka premlčania zo strany žalovaného nemá opodstatnenie.

17) Cestou dožiadaného súdu (Okresný súd Košice I.) bol vypočutý svedok MUDr. V. V., MPH, PhD., ktorý potvrdil, že celý liečebný proces podľa predložených dokumentov pokračoval aj v roku 2009 a

skončil 28.2.2010 podľa MUDr. B.. K vystavenému lekárskemu posudku o bolestnom zo dňa 5.12.2008 svedok doplnil, že ošetroval iba neurologický stav, nevyjadroval sa k ortopedickým problémom.

18) Žalovaná strana listom z 18.11.2015 navrhla vykonať komplexné znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia. Na pojednávaní 8.11.2016 súd pripustil znalecké dokazovanie a uložil stranám v lehote do 30.11.2016 predložiť otázky vo veci zdravotného stavu žalobcu na ktoré by mal znalec zodpovedať. Vo veci podal vyjadrenie iba žalobca. Žalovaná strana bola nečinná a vyjadrila sa až 13.11.2017, preto súd listom z 13.12.2017 požiadal o vyjadrenie žalobcu, ktorý poukázal, že žalovaná strana zostala pasívna, porušila zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 11 ods. 6,7 zákona č. 381/2001 Z.z. čo bolo dôvodom podania žaloby, ďalej žalovaný za celú dobu konania nevzniesol námietku, že vznikli dôvodné pochybnosti v správnosti hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia o čom svedčí skutočnosť, že sa na výsluchu s posudzujúcim lekárom nezúčastnil a doposiaľ neprodukoval v tejto veci žiadny relevantný dôkaz. Pre tieto dôvody súd vo veci konal.

19) Zistený stav súd právne uzatvára:

20) Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí (§ 415 Občianskeho zákonníka).

21) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti (§ 420 ods. l Občianskeho zákonníka ).

22) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil (§ 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka ).

23) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky ( § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

24) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla ( § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka). 25) Pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia ( § 445 Občianskeho zákonníka).

- 7- 4C/103/2010

26) Súd prvej inštancie na základe takto zisteného skutkového stavu vrátane právneho názoru odvolacieho súdu rozhodol spôsobom ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Žalobnému návrhu vyhovel v časti na bolestnom v rozsahu 1 103,02 eura ( 110 bodov x 13,37 sadzba za jeden bod = 1 470,70 eura), spoluvina 25 % (1470,70 x 25 % = 367,68 = 1103,02 eura), na sťažení spoločenského uplatnenia v rozsahu 2 506,87 eura ( 250 bodov x 13,37 eura sadzba za jeden bod = 3 342,50 eura), spoluvina 25 % (3342,50 x 25= 835,63 eura = 2 506,87 eura). Žalobný návrh žalobcu je daný úrazovým dejom, teda poistnou udalosťou (dopravnou nehodou), preto v otázke spoluviny súd vychádzal aj z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Svidník, číslo konania: 1T/16/2008, kde bolo preukázané, že žalobca spolu s vodičom požívali alkoholické nápoje, teda žalobca mal vedomosť, že vodič C. P. požíval alkoholické nápoje, aj napriek tomu nekonal, do vozidla nasadol, teda sám vedome sa podieľal - prispel svojim správaním na spoluvine, preto v jeho prípade súd prvej inštancie považuje za objektívne primeranú a preukázanú spoluvinu v rozsahu 25 % a v tomto smere vykonal krátenie na bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia spôsobom ako je vyššie uvedené. Nárok žalobcu - jemu priznaná náhrada na bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zodpovedá bodovému hodnoteniu, vrátane spoluviny avšak aj napriek odškodneniu následky z úrazu toho budú sprevádzať po ďalší zvyšok života. Úrazovým dejom spôsobné následky z úrazu na zdraví žalobcu neboli jednorazovo vyliečené, boli opakované, toto potvrdzuje aj ukončenie prvej práceneschopnosti, keď žalobca pred sudom uviedol, že aj napriek tomu, že sa necítil dobre po zdravotnej stránke, rok bol práceneschopný, obvodný lekár mu ukončil práceneschopnosť, podľa lekára je schopný práce a lekár dôvod ukončenia práceneschopnosti mu neoznámil. O škode sa dozvedel vtedy keď mu bol vyhotovený posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (dňa 5.12.2008), potom zisťoval kto za vzniknutú škodu titulom poistnej udalosti zodpovedá - poisťovňa, nakoľko jeho nárok nebol uspokojený, tento uplatnil podaním žaloby

- doručená súdu 16.6.2010. Okrem krčnej chrbtice, ktorej príznaky sa prejavujú pri dlhodobom statí, prípadne sedení, má ďalšie zdravotné problémy najmä keď šoféruje, alebo má ruku dole, trpne

mu celá pravá ruka, pred úrazom nemal takéto zdravotné problémy, pracoval v stavebníctve formou namáhavého typu práce, teraz tomu tak nie je. Z pohľadu strán sporu otázka zdravotného stavu žalobcu nebola a nie je sporná, nakoľko tento utrpel titulom dopravnej nehody - poistnej udalosti ublíženie na zdraví, toto je objektívne preukázané. Pôvodne strany sporu ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali, neskôr žalovaná strana (bod 18 odôvodnenia) navrhla komplexné znalecké dokazovanie, na pojednávaní 8.11.2016 súd pripustil znalecké dokazovanie a uložil stranám v lehote do 30.11.2016 predložiť otázky vo veci zdravotného stavu žalobcu na ktoré by mal znalec zodpovedať, pričom vo veci podal vyjadrenie iba žalobca. Žalovaná strana bola nečinná a vyjadrila sa až 13.11.2017, preto súd prvej inštancie upustil od znaleckého dokazovania, nakoľko vo veci taktiež vypočul svedka MUDr. V. V. (bod 17 odôvodnenia) a jeho výsluchu sa žalovaná strana nezúčastnila, teda konaním žalovanej sa predlžuje konanie, ďalej vykonať komplexné znalecké dokazovanie s tak veľkým časovým odstupom súd prvej inštancie považuje za nedôvodné, nakoľko ku vzniku úrazového deja došlo 27.10. 2007 a žalovaná strana listom z 12. Júna 2018 (doručené súdu 12.6.2018) podala vyjadrenie s odkazom na znalecké dokazovanie, avšak predtým nekonala, preto súd prvej inštancie upustil od ďalšieho dokazovania a rozhodol podľa predložených listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a právneho názoru odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie titulom nekonania vo veci znaleckého dokazovania upustil od vykonania tohto úkonu, nakoľko plynutím doby je otázne objektívne dokazovanie znalcom keď úrazový dej nastal 27.10.2007 a znalecké dokazovanie sa navrhuje v roku 2018. Počas konania žalovaná strana navrhovala rozhodnúť najprv o vznesenej námietke premlčania, súd sa s týmto nestotožnil a rozhodol o celom predmete sporu. Postupom žalovanej titulom uplatnenia nároku žalobcom, ktorý tento uplatnil 5.3. 2010 nebol uspokojený, jej nečinnosťou došlo k tomu, že o jeho nároku nebolo rozhodnuté, preto tento uplatnil podaním žaloby na súde. Titulom vykonaného dokazovania súd rozhodol ako je vyššie uvedené. Nestotožnil sa s námietkou premlčania nároku, pretože ako bolo uvedené žalobca sa dozvedel o škode 5.12. 2008 a kto za túto zodpovedá, ďalej v jeho prípade pracovná neschopnosť pokračovala aj po ukončení prvotnej práceneschopnosti v dňoch od 10.7. 2009 do 21.9.2009, ďalej od 1.1.2009 do 28.2.2010, preto táto námietka nemá právne opodstatnenie, nakoľko podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu

- 8- 4C/103/2010

zodpovedá, ďalej z titulu § 8 ods. 4, zákona číslo 437/2004 Z.z., ) podľa ktorého lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví, nepriamo toto potvrdzuje aj citovaný lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia v položke pracovná neschopnosť v oboch prípadoch odškodnenia od 27.10. 2007 do - bez uvedenia dátumu, preto súd aj na toto prihliadol a nestotožnil sa s námietkou premlčania, že nárok žalobcovi uplynul dňom 22.2. 2010 (právoplatnosťou trestného rozkazu dňom 22.2. 2008). Na strane žalobcu až vystavením lekárskeho posudku tento mohol získať k dispozícií také skutkové okolnosti z ktorých bolo možné zistiť rozsah škody čo je potrebné pre kvalifikované podanie žalobného návrhu, pričom v jeho pripade lekársky posudok bol vystavený 5.12.2008, žalobný návrh doručený súdu dňa 16.6.2010 preto námietka premlčania zo strany žalovaného nemá opodstatnenie.

27) Súd prvej inštancie vychádzal zo zásady, že žalobca ako poškodený sa o škode spočívajúcej na bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia dozvedel (5.12.2008) v čase, kedy možno objektívne vykonať ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože až vtedy mal tento k dispozícií skutkové okolnosti - lekárske posudky, z ktorých možno škodu zistiť. Teda toto ohodnotenie

- posúdenie sa vykoná ihneď ako je možné považovať zdravotný stav za ustálený. U žalobcu tento stav nastal 5.12. 2008 (bod 6 odôvodnenia). Súd vzhľadom na námietku zobral do úvahy skutočnosť, že celkový nárok žalobcu sa skladá z bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, teda dvoch samostatných nárokov u ktorých vzhľadom na ustálenosť môže začať plynúť subjektívna lehota v inom okamihu. Podľa predloženého lekárskeho posudku ustálenosť nastala 5.12.2008, týmto dňom boli vyhotovené posudky, aj napriek tomu, že žalobca bol práceneschopný do 15.5.2008 (bod 10,11,12 odôvodnenia) súd považoval za potrebné ustáliť vzhľadom na rozsah poškodenia zdravia žalobcu, či dňom práceschopnosti jeho zdravotný stav bol ustálený, kde bolo preukázané, že tomu tak nebolo, čo potvrdzuje lekársky posudok z 5.12. 2008 a ďalšie trvanie práceneschopnosti, žalobcu, čo ošetrujúca lekárka (MUDr. B.) nevylúčila ako pravdepodobnosť následkov z dopravnej nehody - poistnej udalosti. Preto v prejednávanej veci bolo potrebné posudzovať začiatok plynutia premlčacej doby pre uplatnenie nárokov (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka) nie od právoplatnosti trestného rozkazu ( dátum 22.2.

2008) ako navrhovala žalovaná, ale od ustálenosti žalobcovho zdravotného stavu, preto súd považoval za potrebné vyžiadať lekársku správu od MUDr. B., ktorá potvrdila pravdepodobnosť následkov ďalšej práceneschopnosti z dopravnej nehody - poistnej udalosti, teda ak zdavotný stav nie je ustálený nemôže plynúť subjektívna premlčacia lehota, teda ďalšia pracovná neschopnosť pokračovala od 1.1. 2009 do 28.2.2010 (bod 8, 16 odôvodnenia).

28) Súd prvej inštancie prihliadol na žalobcom prezentovaný stav, že pri práve na náhradu škody spôsobenej na zdraví objektívna premlčacia doba vôbec neplynie, uplatní sa tu iba subjektívna dvojročná premlčacia doba, ktorá v zmysle ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný (primárny) subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek a) kedy sa poškodený dozvie o škode teda vyžaduje sa preukázaná vedomosť o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol žalobca svoj nárok uplatniť (vyčísliť) v žalobnom návrhu na súde. Nestačí len predpokladaná vedomosť o škode (rozhodnutie R38/1975). Taktiež nemožno paušálne vychádzať z toho, že premlčacia doba na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia začína plynúť prvý deň po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného (R 9/1986). Premlčacia lehota nemôže začať plynúť už od vydania lekárskej správy ak v tejto lekárskej správe nie je bodové hodnotenie (NS Českej republiky 25Cdo 1169/2000). b) kto za škodu zodpovedá - podľa ustanovenia § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok sa vydáva len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený. Ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Teda žalobca mohol svoj nárok vyčísliť a domáhať sa práva na náhradu škody až vtedy keď bol vystavený lekársky posudok s bodovým hodnotením bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia. Až vystavením lekárskeho posudku žalobca mohol získať k dispozícií také skutkové okolnosti z ktorých bolo možné zistiť rozsah škody čo je potrebné pre

- 9- 4C/103/2010

kvalifikované podanie žalobného návrhu. Podľa rozhodnutia NS SR 1Cz 101/77 vyplýva až keď sa celý liečebný proces skončí, sú známe všetky okolnosti smerodajné pre stanovenie bolestného a preto až vtedy začína plynúť premlčacia lehota, pokiaľ ide o právo na túto časť náhrady škody, preto z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Tvrdenie žalovanej strany, že žalobcovi začala plynúť subjektívna premlčacia lehota už od 22.2.2008 kedy sa stal trestný rozkaz právoplatným, je len jedna zložka subjektívnej doby a premlčacia doba tak mala uplynúť už dňa 22.2.2010 je nekvalifikované a neopodstatnene.

29) Titulom vykonaného dokazovania bolo potrebné rozhodnúť ako je vyššie uvedené. Súd prvej inštancie doplňuje, že ďalšie dokazovanie nepripustil - vykonať znalecké dokazovanie, nakoľko vo veci plynul čas, pôvodne žalovaná strana tento návrh nenavrhovala, akceptovala aj akceptuje predložené listinné dôkazy, preto súd okrem iného aj na uplynutý čas od poistnej udalosti (dopravnej nehody) nepovažuje s tak dlhým časovým odstupom nariaďovať znalecké dokazovanie, aj keď pôvodne toto pripustil, avšak pre dlhé konanie (nečinnosť) na vyjadrenie od toho upustil, nakoľko toto už nemá opodstatnenie a vo veci konal v zmysle doložených listín, voči ktorým neboli námietky. Taktiež bez povšimnutia nemôže zostať skutočnosť, že liečebný proces žalobcu bol zdĺhavý a žalobca sa o nároku na náhradu škody a kto za túto zodpovedá ( bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia) dozvedel až dňa 5.12.2008 spôsobom ako je vyššie uvedené a od tohto dátumu mu začala plynúť lehota, pričom žalobný návrh doručil 16.6. 2010, preto v jeho prípade nedošlo ani k premlčaniu nároku, taktiež súd prvej inštancie vykonal aj krátenie nároku žalobcu titulom spoločného alkoholu podľa pripojeného trestného spisu v rozsahu spoluviny 25 % z uplatneného nároku u každej položky spôsobom ako je vyššie uvedené.

30) O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, preto vyslovil, že priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu priznanej istiny na účet právneho zástupcu, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

31)Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov).

32) Úrok z omeškania súd priznal v rozsahu základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky vo výške 9 % ročne od 5.6.2010, nakoľko na výzvu žalobcu z 5.3.2010 žalovaná nevykonala žiadne plnenia, lehota márne uplynula a dňom 5.6. 2010 sa dostala do omeškania, preto žalobcovi patrí úrok z omeškania po márnom uplynutí lehoty na výzvu, pretože je v omeškaní s plnením. Úrok z omeškania súd priznal ako ročný úrok z omeškania v rozsahu základnej úrokovej sadzby ako je vyššie uvedené.

33) Nakoľko žalobca je od platenia súdneho poplatku osobne oslobodený (§ 4 ods.2, písm. j/zákona č. 71/1992 Zb., o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť prechádza na žalovanú stranu, preto súd tejto uložil zaplatiť štátu (Slovenskej republike) súdny poplatok zo žalobného návrhu na účet vedený v Štátnej pokladnici v sume 216,50 eura do troch dni od právoplatnosti rozsudku platobným predpisom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Svidník, Sovietskych hrdinov 200/35, 089 01 Svidník na Krajský súd Prešov a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

Podľa § 356 Civilného sporového poriadku, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku: a)vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, b)pre zmeškania okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli slnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

Podľa § 358 Civilného sporového poriadku odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 360 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvom podľa § 77.

Podľa § 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dni od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeru, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo, h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 226 Civilného sporového poriadku právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

Podľa § 232 ods. 1 Civilného sporového poriadku vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.