Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_61Em-3-2017.pdf
PDF · 83.64 KB
Case nature
Area
Subarea
61Em/3/2017
Uznesenie
Okresný súd Trenčín vo veci oprávneného S. M., bytom T. X. č. XXX, v konaní zastúpený P.. F. M., advokátkou so sídlom P. A.. XX, G., proti povinnej U. M., bytom P. XX/XX, S., o výkon rozhodnutia v časti úpravy styku otca s mal. dieťaťom B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenou kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia s a z a m i e t a.
II. Návrh otca na nariadenie povinnosti rodičov a dieťaťa podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradenskopsychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne s a z a m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom doručeným súdu dňa 26.09.2017 domáhal výkonu rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 27.04.2017, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej je otec oprávnený stýkať sa s mal. dieťaťom každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. V návrhu oprávnený uviedol, že vykonateľný rozsudok matka vôbec nerešpektuje. Matka nechce, aby sa oprávnený s maloletou dcérou stretával, neustále si matka hľadá výhovorky, že má oprávnený dať vždy 48 hodín pred stretnutím vedieť, že si príde po dcéru. Keď si oprávnený dňa 06.05.2017 prišiel po dcéru, matka stretnutie neumožnila. Maloletá oprávnenému napísala SMS správu, že čo si to dovolil prísť si po ňu. Oprávnený je však presvedčený, že uvedenú správu písala dospelá osoba. Opakované žiadosti oprávneného matka zamietla s odôvodnením, že dcére odkázala, že sa s ňou oprávnený chce stretnúť, avšak dcéra po matke údajne mala odkázať, že sa s oprávneným stretávať nebude. Oprávnený v návrhu podotkol, že do apríla 2017 sa s dcérou stretával jeden krát do mesiaca, kedy s tým dcéra nemala žiaden problém. Po tom, čo v apríli 2017 uzavreli rodičovskú dohodu, zrazu dcéra nekomunikuje, matka ju na stretnutie nechystá ani nemotivuje. Oprávnený je presvedčený, že maloletá je matkou zmanipulovaná. Zároveň oprávnený žiadal zaviazať povinnú povinnosťou náhrady trov konania z titulu právneho zastúpenia oprávneného vo výške 153,68 Eur .
2. Matka sa k návrhu oprávneného vyjadrila. Uviedla, že nevyžaduje, aby jej dal oprávnený 48 hodín vopred vedieť, že si príde po dcéru, ale aby sa dohodol s dcérou B., že po ňu príde, nakoľko sa dcéra opakovane vyjadrila, že sa u otca nudí a nemá sa s ním o čom porozprávať. Je pravda, že do apríla 2017 sa s dcérou oprávnený stretával jeden krát do mesiaca v sobotu, a to za prítomnosti tretej osoby podľa nariadeného neodkladného opatrenia - uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. XXP/XXX/XXXX zo dňa 13.07.2015, o ktorý žiadala matka na základe tvrdenia maloletej, že ju oprávnený napadol. Postupne za pomoci psychológa bola mal. B. ochotná začať sa s otcom stretávať bez prítomnosti tretej osoby, avšak len v obmedzenom čase, ktorý bola maloletá ochotná predĺžiť na 8 hodín jednu sobotu v mesiaci.
Uvedenú rodičovskú dohodu, rozšírenú nad rámec priania maloletej B., podpísala matka s vierou, že aj napriek tomuto rozšíreniu bude plne rešpektované rozhodnutie maloletej.
3. Dňa 09.02.2018 oprávnený doručil súdu podanie, v ktorom žiadal, aby súd nariadil maloletej a jej rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb (RPPS) pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín po dobu šiestich mesiacov. Svoj návrh odôvodnil tým, že o dcéru má záujem ale nevidel ju dlhší čas. Súd síce ustanovil ÚPSVaR TN za kolízneho opatrovníka, ale oprávnený má za to, že ÚPSVaR TN nerobí nič v prospech maloletej, čo sa týka obnovenia stretávania sa s otcom. Táto pasivita núti oprávneného podať tento návrh.
4. Kolízny opatrovník vykonal pohovor s povinnou dňa 19.02.2018, s maloletou dňa 22.02.2018 a následne opäť dňa 08.06.2018. Matka počas rozhovorov uviedla, že ona nebráni v styku otca s maloletou. Oprávnenému povedala, že sa má dohodnúť s dcérou, či sa s ním maloletá chce stretnúť. Matka uviedla, že koncom apríla 2017 bola dcéra v Poľsku a keď sa vrátila, bola unavená a preto sa s otcom nestretla. Dcéra sa s otcom dohodla, že príde po ňu o dva týždne, on však prišiel o týždeň. Dcéra mala už iný program, preto s ním nešla. On však tvrdil, že sa s dcérou dohodol o týždeň, nie o dva a vtedy na povinnú aj dcéru nakričal. Od vtedy s ním dcéra nechcela komunikovať. Od februára 2018 maloletú ani matku oprávnený nekontaktuje vôbec. Maloletá sa s oprávneným stretla počas polročných prázdnin a v apríli bola maloletá u švagrinej, ktorá býva vedľa oprávneného. Matka sa však k tomu vyjadrovať nebude, nechá nech sa vyjadrí maloletá. Povinná ešte dodala, že dcéru donútiť nemôže, aby sa s otcom stretávala. Povinná sa k návrhu na nariadenie povinnosti stretávania na RPPS vyjadrila, že ak by súd rozhodol, že je to potrebné, povinná s tým problém nemá. Na RPPS v minulosti už chodili po rozvode v roku 2014 a aj v roku 2015 po incidente otca s maloletou. Dokonca chodili s maloletou aj ku klinickej psychologičke na pravidelné stretnutia. Matka dodala, že po vyjadreniach otca to aj tak nemá logiku. Maloletá v neformálnom rozhovore bez prítomnosti matky uviedla, že na začiatku sa s otcom stretávala jeden krát do mesiaca v D. za prítomnosti jej kamarátky. Už tu mala maloletá pocit, že sa o ňu otec nezaujíma. Keď s ním bola sama, len sa nudila. Nemali čo robiť, s kamarátkou to bolo lepšie. Maloletá uviedla, že sa matka otca spýtala, či by nevzal na stretnutie aj bratranca, aby sa maloletá nenudila, otec to však odmietol. Od februára 2018 otec maloletú nekontaktuje. Naposledy bola s otcom v apríli alebo v máji u tety na oslave jej narodenín. Keď otec prišiel, ani ju nepozdravil, len sa obišli, ako keby sa nepoznali. Väčšinu oslavy ju ignoroval. Stretla sa s ním len krátko, keď ju teta chytila za ruku a dotiahla za ním. Predtým sa s otcom stretla počas polročných prázdnin u starej mamy z otcovej strany. Otec ju pozdravil v kuchyni a potom odišiel a celý čas si robil svoje. Maloletá uviedla, že vždy prejavila záujem o kontakt prvá. Otec jej napísal SMS len k narodeninám a k meninám a to bolo všetko. Maloletá je proti tomu, aby sa stretávali, lebo otec ju ignoruje a tak si maloletá myslí, že to nemá zmysel. Maloletá ďalej uviedla, že mama jej v stretávaní s otcom nebráni, ona sama sa s ním stretávať nechce, lebo sa s ním nudí. K návrhu otca na nariadenie povinnosti stretávania na RPPS sa maloletá vyjadrila tak, že nevidí dôvod aby opäť chodila k psychológovi. Myslí si, že to bude na nič, lebo keď ju doteraz otec ignoruje, nič extra sa podľa maloletej nezmení.
5. Podľa § 370 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“), podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
6. Podľa § 374 CMP, pojednávanie netreba nariaďovať.
7. Podľa § 375 CMP, súd rozhoduje uznesením.
8. Podľa § 376 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
9. Podľa § 38 ods. 1 a 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
10. Podľa § 3 odsek 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 odsek 1 CMP) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 odsek 2 CMP), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. Pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinnosti a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého.
11. Úlohou súdu v konaní o výkon rozhodnutia je v prvom rade viesť povinného k tomu, aby si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo súdneho rozhodnutia plnil dobrovoľne. Pred nariadením výkonu rozhodnutia musí súd zisťovať, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný podrobovať rozhodnutiu nemôže. Súd pri tom zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich mu z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého.
12. Súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu sp. zn. XXEm/X/XXXX a dospel k záveru, že návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia v časti úpravy styku s mal. B. nie je dôvodný s poukazom na zistený skutočný stav veci.
13. Tunajší súd rozsudkom č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 27.04.2017 schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej je otec oprávnený stýkať sa s mal. dieťaťom každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod.
14. Oprávnený svoj návrh na výkon rozhodnutia odôvodnil manipuláciou maloletej zo strany matky. Oprávnený uviedol, že do vydania rozhodnutia v apríli 2017 bolo medzi ním a maloletou všetko v poriadku, jeden krát do mesiaca sa stretávali, preto oprávnený nechápe, prečo po vydaní rozhodnutia vo veci samej tomu tak už nie je. Pred vydaním rozhodnutia Okresného súdu S. č. k. XXP/XX/XXXX- XX zo dňa 27.04.2017 sa maloletá B. stretávala s oprávneným v súlade s neodkladným opatrením č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 13.07.2015 každú prvú sobotu v mesiaci za prítomnosti tretej osoby, čo súd považuje za rozhodujúci element, prečo po vydaní rozhodnutia vo veci samej nastal zlom v stretávaní sa mal. B. s oprávneným. Sama maloletá uviedla, že za prítomnosti jej kamarátky boli stretnutia s oprávneným o niečo lepšie, ale už tu mala pocit, že o ňu oprávnený nejaví záujem. Maloletá B. vníma záujem a komunikáciu z otcovej strany za nedostatočnú. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že od podania návrhu v septembri 2017 dochádza ku kontaktu otca s dcérou len náhodne a na veľmi krátky čas trvajúci pár minút. Oprávnený aj napriek prítomnosti dcéry na oslave, ktorej sa zúčastnili obidvaja, túto na oslave nevyhľadal a nevenoval jej žiadnu pozornosť. Podobná situácia sa opakovala aj predtým v domácnosti starej matky zo strany otca, kedy oprávnený maloletú len pozdravil a viac jej pozornosť nevenoval. Napriek tvrdeniu oprávneného, ktorý sa k situácii u starej matky vyjadril tak, že nechcel toto náhodné stretnutie využívať vo svoj prospech, pretože dcéra už mala iný program, a taktiež nechcel dcéru po dlhšom časovom odlúčení konfrontovať o otázkach styku, súd uvádza, že oprávnený mimo týchto krátkodobých a náhodných stretnutí preukázal len minimálnu snahu z jeho strany o dohodnutie si stretnutia s maloletou. Od februára 2018 nekontaktuje maloletú vôbec. Súd uvádza, že návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia môže vyhovieť len v tom prípade, ak dochádza k nezákonnému konaniu zo strany rodiča, v ktorého osobnej starostlivosti sa dieťa nachádza. V posudzovanom prípade je však súd toho názoru, že je to sám oprávnený, ktorý svojim málo iniciatívnym správaním vzbudzuje u maloletej pocit, že o ňu nemá vážny záujem, čo vyúsťuje do negatívneho postoja maloletej vo veci styku s oprávneným. Tento pocit u maloletej pretrváva dlhodobo, už od stretávania maloletej s oprávneným podľa neodkladného opatrenia nariadeného v júli 2015, a tento pocit sa u maloletej len prehlbuje. Súd preto nemal za preukázanú manipuláciu maloletej zo strany povinnej, toto vyvrátila aj samotná maloletá v rozhovore s kolíznym opatrovníkom.
15. Súd návrh oprávneného na nariadenie povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín po dobu šiestich mesiacov zamietol, a to s odkazom na vyššie uvedené dôvody. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, Kapr proti Českej republike z 28.03.2006, podľa ktorého, ak dieťa vyslovene styk odmieta (napr. v prípadoch, ak je odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené správaním tohto rodiča), je použitie donucovacích opatrení kontraproduktívne, a to práve z dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi dieťaťom a neempatickým rodičom. Súd prihliadol aj na názor maloletej, ktorá ďalšie stretnutia s psychológom rázne odmietla, pretože v stretávaní nevidí vzhľadom na správanie otca význam. Súd je toho názoru, že v prvom rade musí prísť k prelomeniu bariér v komunikácii medzi otcom a dcérou, čo by ale pri nariadení povinnosti stretnutí na RPPS proti vôli samotnej maloletej mohlo u maloletej len zvýrazniť už tak negatívny postoj k otcovi. Maloletá si v tomto veku už sama vytvára program vo svojom voľnom čase a nariadenie takejto povinnosti môže u maloletej vzbudzovať dojem, že sa jej do voľného času neoprávnene zasahuje a napriek jej názoru sa musí podrobiť vôli otca.
16. Podľa § 391 CMP, o náhrade trov konania rozhoduje súd v uznesení, ktorým konanie o výkon rozhodnutia zastavuje.
17. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
19. Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok, v zásade žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 55 CMP, keďže súd v konaní nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov konania bolo spravodlivé, súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).