Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_21Csp-208-2017.pdf
PDF · 81.83 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/208/2017
Rozhodnutie
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35831154 so sídlom Mýtna 45, 811 07 Bratislava - Staré mesto, právne zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom ul. Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré mesto proti žalovanému: O. P., F.. XX.XX.XXXX, T. Q. XXXX/XX, XXX XX Q. Q., v konaní o zaplatenie 2 359,43 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobcu zo dňa 10.10.2017, ktorou žiadal o zaplatenie sumy 2 359,43 € s príslušenstvom, sa zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola doručená dňa 23.10.2017, právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť dlh z úverovej zmluvy v celkovej výške 2 359,43 €. Žalobca si uplatnil aj právo na zaplatenie úroku z omeškania 8 % ročne z dlžnej sumy od 21.09.2017 do zaplatenia. Žalobca uviedol, že podľa výpisu z bankovej knihy, ktorý vystavil ku dňu 13.09.2017 s konečným stavom ku dňu 31.08.2017, preukázal výšku uplatnenej pohľadávky 2 359,43 € a tvrdil, že táto pohľadávka pozostáva z pohľadávky na vrátenie istiny, z poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku. Výšku čiastkových pohľadávok žalobca nevyčíslil a nárok na ich zaplatenie ničím neodôvodnil.
2. Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu, voči ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že sporná úverová zmluva by sa mala považovať za zmluvu bezodplatnú a bez poplatkov, pretože neobsahuje náležitosti stanovené v § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný uviedol, že v úverovej zmluve nie je údaj o ročnej priemernej miere nákladov, ani údaj o úroku za poskytnutie úveru a preto je potrebné spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti sa žalovaný odvolával na odôvodnenia viacerých rozhodnutí súdov v obdobných veciach a žalobu navrhol zamietnuť. Odpor voči platobnému rozkazu žalovaný neskôr doplnil podaním zo dňa 04.06.2018, v ktorom zopakoval, že spornú zmluvu o poskytnutí úveru považuje za neplatnú. Trdil, že žalobca nepreukázal, že mu bolo doručené vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti úveru.
3. Na základe predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok a na základe oznámenia o postúpení pohľadávok, ktoré bolo adresované žalovanému (dlžníkovi) súd pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca a na jeho miesto do konania vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o.
4. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 12.06.2018, v neprítomnosti sporových strán a ich účastníkov. Sporové strany mali predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené. Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania. Žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil zdravotnými dôvodmi a túto skutočnosť aj preukázal. Súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie žiadosťou o aktiváciu pôžičkovej karty Triangel, obchodnými podmienkami a výpisom z pôžičkovej karty Triangel za obdobie od 01.01.2009 do 31.08.2017. Žalobca ako dôkaz predložil žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Triangel, ktorú podpísal žalovaný a na druhej strany aj právny predchodca žalobcu. Predložená fotokópia listinného dôkazu je sčasti nečitateľná a neobsahuje zákonom predpísané náležitosti. Žalobca spolu so zmluvou predložil aj obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Aj tento listinný dôkaz je sčasti nečitateľný. Žalobca predložil aj žiadosti žalovaného o zvýšenie úverového rámca. Dohodu o zvýšení úverového rámca a o zmene výšky splátok žalobca nepredložil.
6. Podľa § 2 Zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý bol účinný v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (24.09.2007), sa na účely Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 2 písmeno d) citovaného zákona ročnou percentuálnou mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aktuálne vypočíta podľa prílohy č. 1 k zákonu a to z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Podľa § 3 ods. 5 citovaného zákona pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami, ktoré zmluva musí povinne obsahovať podľa § 4 Zákona.
7. Žalobca splnenie informačnej povinnosti nepreukázal. Zo zmluvy nevyplýva, že žalobca žalovaného informoval o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a o podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená. Žalobca nepreukázal, že žalovaného informoval o postupe a spôsobe zániku, alebo ukončenia zmluvy. Podľa zákona je poskytovateľ úveru povinný písomne informovať spotrebiteľa o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch (§ 3 ods. 6 písm. c) Zákona). Žiadosťou o aktiváciu pôžičkovej karty Triangel žalobca nepreukázal, že žalovaného informoval o výške úroku za poskytnutie úveru a o druhoch a výške poplatkov, ktoré musí zaplatiť. Zmluva takéto údaje neobsahuje. Zmluva neobsahuje ani počet splátok istiny (§ 4 ods. 2 písm. a) Zákona) a neobsahuje ani údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a preto sa podľa § 4 ods. 3 písm. g) považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Z obsahu čiastočne nečitateľných obchodných podmienok pripojených k zmluve vyplýva, že tieto obsahujú len metodiku spôsobu výpočtu ročnej priemernej miery nákladov.
Podľa § 4 ods. 3 písm. b) úverová zmluva musí obsahovať aj sankcie za porušenie zmluvy. Zmluva sankcie o porušení zmluvy neobsahuje. Zmluva neobsahuje ani práva spotrebiteľa uvedené v § 7 citovaného zákona.
Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Pretože predložená úverová zmluva neobsahuje údaje o výške úroku za poskytnutie úveru, ktorý má spotrebiteľ zaplatiť, ani údaj o druhoch a výške poplatkov, nárok žalobcu na zaplatenie týchto položiek nevzniká.
Neuvedenie úroku za poskytnutie úveru je zásadný údaj, ktorý musí každá úverová zmluva obsahovať, pretože podľa tohto údaju sa spotrebiteľ rozhoduje na základe porovnávania poskytovaných služieb s inými bankami a nebankovými subjektmi, či návrh prijme, alebo nie. Žalobca v žalobe neudáva, aké poplatky, z akého právneho dôvodu a v akej výške, voči žalovanému uplatňuje. Z výpisu pôžičkovej karty Triangel vyplýva, že žalobca si pravdepodobne uplatňuje právo na zaplatenie nákladov za vymáhanie v období do vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru a to vo výške 24,90 €. Žalobca si právo na náhradu týchto nákladov uplatňuje opakovane. Z výpisu z účtu vyplýva, že v období od 25.07.2014, si žalobca uplatňuje a žalovanému účtuje aj náklady na vymáhanie do vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru a to mesačne vo výške 33,19 €. Tieto náklady si žalobca uplatnil a účtoval opakovane a to 4 krát. Žalobca si uplatňuje aj právo na náklady na vymáhanie po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Tieto náklady si uplatňuje opakovane. Najprv vo výške 2,49 € a neskôr vo výške 2,58 €. Žalobca nijakým
spôsobom nepreukázal existenciu dohody o práve na platenie týchto nákladov a poplatkov. Žalobca tento nárok ani neodôvodnil a neuviedol jeho výšku a ani obdobie, za ktoré tieto poplatky požaduje. Neuviedol ani právny dôvod vzniku tohto nároku a tento dôvod nepreukázal. Z výpisu z pôžičkovej karty Triangel vyplýva, že žalobca si voči žalovanému uplatnil aj ďalšie splátky, ktoré v žalobe nešpecifikuje a nijakým spôsobom ich nepreukazuje a to náklady na správu kartového účtu, poplatok za rizikové poistenie, poplatky za spracovanie poštovej poukážky. Uplatnený nárok na tieto poplatky je potrebné špecifikovať, uviesť právny dôvod a následne aj preukázať. Z výpisu pôžičkovej karty Triangel vyplýva, že žalobca si voči žalovanému účtuje a zároveň uplatňuje aj právo na zaplatenie štandardnej úrokovej sadzby. Zrejme sa jedná o nárok na zaplatenie úroku za poskytnutie úveru. Nárok na zaplatenie takéhoto úroku však žalobcovi nevznikol, pretože o výške tohto úroku žalovaného neinformoval a nepreukázal, že súčasťou zmluvy o úvere je aj dohoda o výške takéhoto úroku. Z uvedeného vyplýva nielen to, že žalobca svoj nárok neodôvodnil, ale aj skutočnosť, že sporná úverová zmluva je vzhľadom na veľké množstvo nejasností a porušení Zákona o spotrebiteľských úveroch neplatná a podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie úroku a poplatkov, pretože tieto údaje nie sú v zmluve uvedené. Text uvedený v úverovej zmluve a v úverových zmluvných podmienkach je z veľkej časti voľným okom nečitateľný, veľkosť písma je minimálna a je teda vylúčené, aby priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len sa oboznámiť s textom a nie ešte porozumieť jeho dôsledky dopadajúce na neho. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal splnenie svojej informačnej povinnosti vo vzťahu k obsahu úverovej zmluvy. Zmluvné podmienky uvedené v spornej úverovej zmluve a v obchodných podmienkach sú neprijateľné ako celok už len z toho dôvodu, že sú z hľadiska veľkosti písma voľným okom prakticky nečitateľné, v dôsledku čoho bolo prakticky nereálne, aby sa spotrebiteľ (žalovaný) dokázal s obsahom textu zmluvy a obchodných podmienok oboznámiť. Aj z tohto dôvodu súd určil, že úverová zmluva uzatvorená medzi sporovými stranami je neplatná.
Základným predpokladom úspechu v spore je, aby žalobca preukázal nielen celkovú výšku uplatneného nároku, ale aj výšku a právny dôvod jednotlivých čiastkových nárokov. Podľa § 132 Civilného sporového poriadku základnou náležitosťou žaloby je úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca svoje procesné povinnosti a to úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, nesplnil. Podľa § 149 Civilného sporového poriadku prostriedkami procesného útoku sú najmä skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dôkazov. Logickým dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť a tvrdenia preukázať je neúspech v spore.
Žalobca neuviedol, akú celkovú výšku úveru žalovanému poskytol a akú sumu na tento úver žalovaný zaplatil. Z tohto dôvodu nebolo možné žalobcovi priznať ani prípadný nárok na zaplatenie dlžnej istiny úveru a to aj vzhľadom na konštatovanie súdu, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pretože úverová zmluva nespĺňa zákonom predpísané náležitosti. Pokiaľ by žalobca vyčíslil, odôvodnil a preukázal jednotlivé čiastkové nároky, z ktorých sa žalovaná suma 2 359,43 € skladá a to nároku na vrátenie istiny úveru, nárok na zaplatenie jednotlivých poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku a zároveň preukázal výšku čerpaného úveru a výšku plnenia žalobcu na dlh z úveru, mohol by súd posúdiť, či žalobcovi nevzniklo právo na vrátenie dlžnej istiny úroku. Tento nárok však žalobca nijakým spôsobom neodôvodnil a ani ho nepreukázal. Súd nemôže rozhodovať na základe dohadov a nepreukázaných predpokladov a preto žalobu žalobcu zo dňa 10.10.2017, ktorou žiadal o zaplatenie sumy 2 359,43 € s príslušenstvom zamietol.
8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a žalovanému, ktorý úspešne bránil svoje právo, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.