Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38P-180-2017.pdf
PDF · 139.83 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/180/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: G.na N., D.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka - O.. O. W., D.. XX.XX.XXXX, N. W. XX, O., R. V. G. M. &. G., Z..F..P.., Z. Z.W. O. X, N. a otec - L.. N. N., D.. XX.XX.XXXX, N. H.P. XX, O., R. M.. Š. O., V. Z. Z. A.D. X, N., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú G. N., D.. XX.XX.XXXX zo sumy 10 000 Sk mesačne (332 eur mesačne) na sumu 700 eur mesačne, z toho čiastku 500 eur mesačne je otec povinný zasielať ako bežné výživné k rukám matky maloletej vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 17.07.2017 a čiastku 200 eur je otec povinný zasielať na tvorbu úspor na vinkulovaný účet maloletej G.D. N., D.. XX.XX.XXXX, vedený v X. N. Y. F. V. Z. V.. Z.. L.: Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
Zročné výživné v časti bežného výživného za obdobie od 17.07.2017 do 12.06.2018 vo výške 3 300 EUR sa otcovi povoľuje splácať v 200,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
Zročné výživné v časti tvorby úspor za obdobie od 17.07.2017 do 12.06.2018 vo výške 748 EUR je otec povinný uhradiť jednorázovo do 31.8.2018 na vinkulovaný účet maloletej G. N., D.. XX.XX.XXXX, S. S. X. N. Y. F. V. Z. V.. Z.. Č.. Ú.: Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 27P/100/2007 zo dňa 05.11.2007.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 17.07.2017 sa matka maloletej G. domáhala zvýšenia výživného zo strany otca voči maloletej, a to zo sumy 10 000 Sk mesačne na sumu 900 € mesačne počnúc dňom 01.09.2015, z toho čiastku 700 € mesačne by bol otec povinný zasielať k rukám matky ako bežné výživné a čiastku 200 € mesačne by bol povinný zasielať na tvorbu úspor maloletej.
2. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletej upravovaná rozsudkom súdu v roku 2007, a to na sumu 10 000 Sk mesačne, z čoho čiastka 6 000 Sk bola určená ako bežné výživné a čiastka 4 000 Sk bola určená na tvorbu úspor. V tom čase navštevovala
maloletá X. F. R. a venovala sa plávaniu, vrátane účasti na pretekoch. Otec sa o maloletú G. nezaujíma a od jej X F. nie sú spolu v pravidelnom kontakte; na jej výživu nad rámec súdom stanoveného výživného neprispieva, a to ani na výdavky spojené so športovou činnosťou maloletej, o ktorej má vedomosť a ktoré náklady matka vynakladá v značnom rozsahu. Od poslednej úpravy výživného náklady na výchovu a výživu maloletej podstatným spôsobom vzrástli, a to tak pokiaľ ide o vzdelávanie maloletej, ako aj jej športovú činnosť - plávanie, ktorému sa venuje na vrcholovej úrovni. Maloletá je vedená ako žiačka Z. B. na Č. X. S. N. Z. N. V. - Z. R. s tým, že v súčasnosti absolvuje časť štúdia na N. B.Á. S. N., kde bude i maturovať a kde matka uhrádza školné vo výške 325 € mesačne, vrátane obdobia letných prázdnin (t. j. 3 900 € ročne). Maloletá si všetky záležitosti ohľadom možnosti pôsobenia v O. a návštevy školy vybavovala a riešila sama, pričom hľadala najvýhodnejšie finančné podmienky. Ďalšie náklady sú spojené s úhradou internátu, stravy, cestovného, vecí bežnej dennej spotreby, ošatenia a obuvi, bývania a ostatných nákladov, ktoré je potrebné uhrádzať u každého maloletého dieťaťa. Najväčšiu položku však tvoria náklady na športovú činnosť maloletej, ktorá je reprezentantkou SR v plávaní a vzhľadom na jej výsledky bola zaradená do Ú. H. O.. Pôsobí v plaveckom klube P. N. s tým, že od februára 2017 hosťuje z dôvodu lepších športových podmienok v plaveckom klube M. N., čím matke vznikli zvýšené výdavky spojené so zabezpečovaním nákladov spojených so športovou činnosťou maloletej. V súvislosti so športovou činnosťou maloletej poukázala tiež na to, že Slovenská A. T.Á. hradí maloletej iba náklady spojené s reprezentáciou SR, nie náklady spojené s účasťou na klubových štartoch a sústredeniach. Maloletá sa zúčastňuje súťaží, pretekov a sústredení, ktoré sú spoplatnené, Slovenská A. T. ich neprepláca a O.V. ich nepreplatí z dôvodu, že maloletá je slovenskou občiankou. Náklady spojené s výchovou a výživou maloletej tak od poslednej úpravy výživného vzrástli nielen v dôsledku vyššieho veku maloletej, ale aj v dôsledku nástupu na strednú školu a predovšetkým z dôvodu športových aktivít a s tým spojených mimoriadnych výdavkov na strane maloletej. Otec pritom nemá záujem na pokrývaní iných, než základných potrieb maloletej, matka mala záujem riešiť vec mimosúdne a v roku 2016 kontaktovala otca so žiadosťou o zvýšenie výživného, pričom odpoveďou jej bol návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, čo bolo vzhľadom na vzťah otca a maloletej neakceptovateľné. Vo svojom návrhu matka podrobne rozpísala priemerné mesačné/ročné náklady na starostlivosť o maloletú, vrátane nákladov spojených s návštevou školy a predovšetkým s jej športovou činnosťou, na ktorý výpočet v priebehu konania poukázala a ktorý podložila listinnými dôkazmi. V priebehu konania zaktualizovala a vyšpecifikovala náklady na starostlivosť o maloletú, ako aj svoje príjmové pomery a uviedla, že už vyčerpala všetky svoje zdroje a rezervy na krytie potrieb maloletej, čo sa jej darilo aj za výdatnej pomoci rodiny, ktorá prispievala na náklady maloletej. Vzhľadom k športovému talentu maloletej G.Í., ktorý sa matka snaží podporovať, je financovanie čoraz väčších výdavkov spojených s realizáciou športových aktivít veľmi nákladné a pre matku ako samoživiteľku s ďalšou vyživovacou povinnosť zaťažujúce a neúnosné. Pokiaľ ide o jej návrh v časti zvýšenia výživného zo strany otca voči maloletej spätne od 01.09.2015 uviedla, že v tom čase maloletá nastúpila na Z. N. B.R. na Č. X. S. N., čím došlo k zvýšeniu výdavkov spojených s návštevou školy, keďže školné na tejto škole predstavovalo čiastku 1 500 € ročne. Prednostné venovanie času a energie starostlivosti o maloletú G., ale aj druhú dcéru, maloletú M., bol jedným z dôvodov, prečo matka neriešila otázku výživného vo vzťahu k maloletej už po nástupe maloletej na gymnázium. Ďalším dôvodom bolo, že matka predpokladala ďalšie zvýšenie nákladov na starostlivosť o maloletú, z dôvodu jej prestupu do plaveckého klubu v zahraničí a s tým spojenú zmenu školy. V tejto súvislosti si matka i navýšila služby v zamestnaní, aby zvýšila svoj príjem, čo malo za následok jej ďalšiu časovú vyťaženosť. V priebehu konania tiež poukázala na to, že úspory maloletej, na ktoré poukazoval otec, má maloletá v pláne použiť na vysokoškolské štúdium, keďže toto sa u maloletej nekončí maturitou a tiež na ďalšie náklady, ktoré jej v budúcnosti vzniknú s jej športovou činnosťou. Na základe uvedených skutočností mala za to, že jej návrh je dôvodný a žiadala súd, aby mu v celom rozsahu vyhovel.
3. Otec maloletej s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil a tento navrhol v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na svoje osobné, príjmové a majetkové pomery a nemožnosť hradenia vyššieho výživného voči maloletej G.. K návrhu matky sa písomne vyjadril a namietal jej návrh aj v časti priznania zvýšeného výživného spätne od 01.09.2015, ktorý považoval v celosti za nedôvodný. Poukázal na to, že výživné možno priznať spätne len vtedy, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa a odkázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov vo vzťahu k obsahu tohto pojmu, pričom matka tieto dôvody v žiadnom prípade nepreukázala. Mal za to, že ak matka pociťovala potrebu zvýšenia výživného voči maloletej G., mala sa ho domáhať bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok, čo bolo podľa jej názoru dňom 01.09.2015. Argumenty matky, prečo tak neurobila, podľa jeho názoru neobstoja, keďže pre určenie výživného nie je dôležité, ako v budúcnosti stúpnu finančné nároky maloletého
dieťaťa, pretože výživné má spotrebný charakter, teda je určené na krytie skutočných a aktuálnych potrieb dieťaťa, nie jeho budúcich a neistých potrieb a pre rozhodnutie súdu sú podstatné okolnosti v čase rozhodovania. Ak matka nevedela, ako stúpnu finančné nároky na krytie odôvodnených potrieb maloletej, nemala dôvod sa domáhať zvýšenia výživného. Ak však vedela, ako minimálne od 01.09.2015 stúpli nároky na uspokojovanie potrieb maloletej a doposiaľ stanovené výživné je nepostačujúce, bolo jej povinnosťou podať návrh včas. K samotnému návrhu na zvýšenie výživného uviedol, že jeho pomery sa od posledného rozhodovania súdu podstatným spôsobom zmenili, keď sa mu 05.01.2018 narodil syn V., čím mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť. Poukázal na to, že napriek znemožňovaniu kontaktu s maloletou si svoju vyživovaciu povinnosť k nej plnil riadne a včas a ak s ňou bol aspoň v nejakom kontakte, prispieval jej i nad rámec výživného tak, ako to popísal vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.02.2018. Niektoré matkou vyčíslené náklady na starostlivosť o maloletú namietal ako nedôvodné (napr. iPhone 6, infrasaunu, náklady na sústredenie organizované sestrou matky maloletej a pod.) Poukázal na to, že maloletá G. je zaradená do Ú. H. O.Ž. Z., čo predpokladá prispievanie na športovú činnosť maloletej z fondov týchto organizácii, ktoré skutočnosti žiadal zdokladovať. Rovnako tak namietal deklarovaný príjem matky a mal za to, že tento je v skutočností vyšší, než matka uvádzala v priebehu konania. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že je zaťažený hypotekárnym úverom v celkovej výške 72 000 €, kde mesačná splátka úveru predstavuje čiastku 1 047 €, pričom sa jedná o byt, v ktorom žije spolu so svojou rodinou a v tejto súvislosti odkázal na ním uvedený rozpis priemerných mesačných nákladov jeho rodiny, ktorý podložil listinnými dôkazmi, vrátane nákladov na zabezpečenie výbavy a výživu maloletého V.. K svojim príjmovým pomerom uviedol, že potvrdenie o jeho príjme za obdobie od 02/2018 do 05/2018 je skreslené, nakoľko obsahuje aj minuloročné bonusy, ktoré sú však nenárokovateľnou zložkou mzdy, štandardne je jeho priemerný mesačný netto príjem vo výške cca 2 000 €. Poukázal na to, že už v súčasnosti určené výživné je vzhľadom k jeho aktuálnej finančnej situácii neprimerane vysoké, keďže bolo určené v dobe, kedy bola situácia otca úplne iná, než je v súčasnosti. V tom čase nemal okrem maloletej G. ďalšiu vyživovaciu povinnosť a jeho náklady na bývanie boli podstatne nižšie, než je tomu v súčasnosti. Vyjadril obavu, že platenie výživného na maloletú v súčasnej výške pôjde na úkor jeho vyživovacej povinnosti k maloletému V., čo považoval za nesprávne a neodôvodnené. Ak sú nároky na zabezpečenie potrieb maloletej G. zvýšené, považoval za odôvodnené, aby boli zabezpečované z finančných prostriedkov, ktoré boli z jeho strany hradené na tvorbu úspor maloletej a odkázal v tejto súvislosti na výklad platnej právnej úpravy a ustálenej praxe, podľa ktorých sú tieto finančné prostriedky určené práve na zabezpečenie potrieb dieťaťa, spojených s prípravou na budúce povolanie, t. j. na štúdium najmä v zahraničí a tiež na jej športovú činnosť, keďže sa jej venuje na vrcholovej úrovni. Na základe uvedeného považoval návrh matky za nedôvodný a za predpokladu, že by sa v konaní preukázala odôvodnenosť zvýšených finančných nárokov na zabezpečenie potrieb maloletej a nemožnosť ich uhrádzania z doposiaľ stanoveného výživného navrhol, aby súd zmenil úpravu jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej tak, že celá suma výživného bude určená ako bežné výživné a bude zrušená povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletej, pričom odkázal na § 63 ods. 3 Zákona o rodine s tým, že jeho majetkové pomery neodôvodňujú tvorbu úspor.
4. Právny zástupca matky poukázal na to, že bonusy, ktoré sú otcovi vyplácané v zamestnaní, sa odvíjajú od hospodárskych výsledkov spoločnosti a nejedná sa o prácu nad rámec pracovného času. Na strane matky je však situácia odlišná, keďže táto 25% svojich prímov dosahuje z práce, ktorú vykonáva nad rámec určeného pracovného času. Namietal tiež podmienky úverového zaťaženia otca a tú skutočnosť, že otec sa zaťažil úverom na krátke obdobie, čím sa mu výrazne navýšila mesačná splátka. Má pritom možnosť úver refinancovať na dlhšie obdobie, čím by došlo k výraznému zníženiu mesačnej splátky. Nadôvažok sa jedná o úver na byt, ktorý v minulosti patril rodičom otca a na ktorý už otec poukazoval aj v predchádzajúcom súdnom konaní, kde uviedol, že tento byt rekonštruoval a prispieval naň rodičom. Taktiež ďalšia vyživovacia povinnosť otcovi pribudla až v M. XXXX, dovtedy boli pomery na jeho strane nezmenené počas celého obdobia od poslednej úpravy výživného voči maloletej. Na jej strane sa pritom od poslednej úpravy výživného pomery zmenili niekoľkokrát, matka sa však počas celého obdobia snažila výdavky na starostlivosť a výživu maloletej pokrývať zo svojich príjmov. Finančné prostriedky pritom idú predovšetkým na výdavky v súvislosti so športovou činnosťou maloletej.
5. Právny zástupca otca uviedol, že nesporujú zvýšenie výdavkov spojených so športovou činnosťou maloletej za obdobie od poslednej úpravy výživného, hoci k niektorým matkou deklarovaným výdavkom mali výhrady. Od poslednej úpravy výživného sa však zmenila situácia na strane otca, ktorú podrobnejšie popísali v doloženom písomnom vyjadrení. Keďže nie je v možnostiach otca prispievať na výživu maloletej vo vyššom, než doposiaľ stanovenom rozsahu, navrhol zrušiť tvorbu úspor u maloletej s tým,
že celá doposiaľ stanovená čiastka výživného by bola určená ako bežné výživné. Taktiež mal za to, že prostriedky, ktoré tvoria u maloletej úspory, by mali slúžiť práve na pokrývanie matkou uvádzaných nákladov na strane maloletej, spojených so štúdiom a prípravou na budúce povolanie.
6. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov na strane maloletej G. a pohovor s maloletou, o čom založil do súdneho spisu písomnú správu. Vzhľadom k svojmu veku a štúdiu v zahraničí je maloletá oboznámená s rodinným rozpočtom, v O. má k dispozícii finančné prostriedky, ktoré používa na úhradu denných výdavkov, ako je strava, veci bežnej dennej spotreby a pod. K príspevkom, ktoré má k dispozícii v súvislosti so športovou činnosťou uviedla, že finančné prostriedky z Ú. H. O. používa na sústredenia z plaveckého klubu a finančné prostriedky z plaveckej federácie na oblečenie, pričom S. O. si všetko v súvislosti so športovou činnosťou hradí sama. Potvrdila tú skutočnosť, že s otcom sa nestretáva. Doporučil návrhu matky vyhovieť a upraviť výživné zo strany otca voči maloletej na sumu 700 € mesačne, z ktorej čiastka 500 € bude určená ako bežné výživné a čiastka 200 € na tvorbu úspor.
7. Súd sa oboznámil s písomne podaným návrhom matky zo dňa 17.07.2017, rodným listom maloletej G., rodným listom maloletej M. W., rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 25.10.2005, č. k. 8C/60/2003 - 57, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 05.11.2007, č. k. 27P/100/2007 - 83, rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 03.10.2013, č. k. 38P/129/2013 - 33, listinnými dôkazmi, preukazujúcimi výšku a úhradu nákladov na výživu a výchovu maloletej, listinnými dôkazmi preukazujúcimi výšku a úhradu nákladov spojených so športovou činnosťou maloletej, potvrdením o návšteve školy na strane maloletej G., rozhodnutím Z. B., Č. XX S. N. o povolení absolvovať časť štúdia na škole obdobného typu v zahraničí zo dňa 25.01.2017, potvrdením o výške a úhrade nákladov spojených s bývaním na strane matky maloletej G., potvrdením o výške a úhrade školného na strane maloletej G., potvrdením o výške splátky úveru na strane matky maloletej, potvrdením o príjme otca maloletej, rodným listom maloletého V. N., potvrdením o úhrade výživného zo strany otca voči maloletej G., potvrdením o príjme matky maloletej, potvrdeniami o úhrade nákladov spojených so športovou činnosťou maloletej G., rozpisom priemerných mesačných nákladov na starostlivosť o maloletú G. zo strany matky, vyjadrením otca k návrhu matky na zvýšenie výživného zo dňa 20.02.2018, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.01.2007, č. k. 49P/382/2006 - 31, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.06.2007, č. k. 11CoP/55/2007 - 63, listinné dôkazy založené otcom na č. l. 149-196, dokladmi preukazujúcimi výšku nákladov spojených so starostlivosťou o maloletého V. na strane otca, potvrdeniami o výške nákladov spojených s bývaním na strane otca maloletej, potvrdením o výške splátky hypotekárneho úveru na strane otca maloletej, listom Z. zo dňa 03.04.2018, potvrdením o príjme matky maloletej, zmluvou o účelovom splátkovom úvere na bývanie na strane otca maloletej zo dňa 18.11.2016 a správou ÚPSVaR Senec z prešetrenia pomerov a vykonania pohovoru s maloletou zo dňa 08.06.2018. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
8. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca na maloletú G. upravovaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 05.11.2007, č. k. 27P/100/2007 - 83, ktorým rozsudkom bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletej zvýšená na sumu 10 000 Sk mesačne, z toho čiastka 6 000 Sk bola určená ako bežné výživné a čiastka 4 000 Sk mesačne bola určená na tvorbu úspor. V tom čase bola maloletá žiačkou X. F. R. a venovala sa plávaniu, vrátane účasti na pretekoch. Jej zdravotný stav bol dobrý, okrem plávania navštevovala aj výtvarný a tanečný krúžok. Rodičia ďalšie vyživovacie povinnosti nemali, matka bola zamestnaná ako B. - A. s príjmom cca 53 520 Sk mesačne a otec bol zamestnaný s príjmom cca 58 428 Sk mesačne. Matka splácala úver na bývanie v sume 3 000 Sk mesačne a otec splácal úver čerpaný vo výške 700 000 Sk, kde mesačná splátka predstavovala čiastku 2 990 Sk.
9. Maloletá G. v školskom roku 2017/2018 navštevovala XX. F. N. N., kde sa zdržiava od 02/2017, býva na internáte, kde mesačný poplatok predstavuje čiastku 33 € a strava v rámci školy tiež 33 € mesačne + náklady na zvyšnú stravu. Každý víkend sa snaží chodiť domov z dôvodu, že internát, je len do piatka, náklady s cestovným tak predstavujú čiastku cca 38 €. Školné na predmetnej škole predstavuje čiastku 325 € mesačne, ktoré sa hradí aj počas letných mesiacov a v N. používa kartu na prepravu, kde mesačný náklad predstavuje čiastku 11,50 €. Matka jej zakupuje školské potreby a pomôcky a hradí aktivity poriadané školou. Maloletá je členkou plaveckého G. M. S. N., kde mesačný poplatok predstavuje čiastku 56 € a taktiež je potrené hradiť i udržiavací poplatok v jej domovskom klube P. N. v sume 10€ mesačne, aby mohla zostať v slovenskej reprezentácii. Zúčastňuje sa sústredení, pretekov, súťaží, lekárskych prehliadok, zakupuje si športové ošatenie a obuv, predovšetkým plavky. V súvislosti so športovou činnosťou dodržiava stravovacie návyky, vrátane vitamínových a výživových doplnkov.
Matka jej tiež zakupuje bežné veci na ošatenie, obuv, hradí jej mobilný telefón, poistku a zabezpečuje jej všetky ostatné veci bežnej dennej spotreby. V súvislosti so športovou činnosťou maloletej má matka i jednorazové výdavky, na ktoré poukazovala v rámci konania. Zdravotný stav maloletej je dobrý.
10. Matka maloletej od poslednej úpravy výživného zmenila svoj osobný stav, v roku XXXX sa vydala, ktoré manželstvo bolo rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 03.10.2013, sp. zn. 38P/129/2013 rozvedené. Z tohto manželstva pochádza maloletá M. W., D.. XX.XX.XXXX, ktorá je v osobnej starostlivosti matky a otec prispieva na jej výživu v sume 200 € mesačne. Je zamestnaná v X. N. ako B. - A., jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 2 597 € mesačne. Spolu s oboma deťmi obýva rodinný dom v O., ktorý je v jej osobnom vlastníctve a je čiastočne prefinancovaný hypotekárnym úverom poskytnutým v celkovej výške 35 000 €, kde mesačná splátka predstavuje čiastku 153 €. V rámci vyporiadania BSM s otcom maloletej G. mu matka vyplatila čiastku 30 000 €, ktoré však nemala k dispozícii a tieto čerpala z úverových prostriedkov. S deťmi býva sama, s nikým nevedie spoločnú domácnosť.
11. Otec maloletej od poslednej úpravy výživného nezmenil svoj osobný stav, je rozvedený. Pribudla mu vyživovacia povinnosť k maloletému V. N., D.. XX.XX.XXXX, s ktorého matkou žije v spoločnej domácnosti. Je zamestnaný v P. Z. I. G.., P.. R.. ako manažér predaja, jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 2 554 €, iné príjmy nemá. Spolu s rodinou obýva byt v O., ktorý je v jeho osobnom vlastníctve a je prefinancovaný hypotekárnym úverom poskytnutým v novembri 2016 v celkovej výške 72 000 €, kde mesačná splátka úveru predstavuje čiastku 1 050 €, nakoľko bol poskytnutý na dobu 6 rokov. Partnerka otca je na materskej dovolenke s maloletým V. a poberá tomu zodpovedajúce hmotné zabezpečenie.
12. Podľa § 28 odsek 1 písm. a) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
13. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
16. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
17. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
18. Podľa § 63 odsek 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
19. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
21. Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
22. V zmysle Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, pričom súd je oprávnený a povinný skúmať výlučne a len zmenu pomerov, ktorá nastala od posledného rozhodnutia súdu, ktoré sa má meniť. Túto zmenu pomerov je povinný náležite zistiť a ustáliť tým spôsobom, že porovná rozhodujúce skutočnosti podstatné v čase posledného rozhodnutia súdu, s rozhodujúcimi skutočnosťami v čase rozhodovania súdu o jeho zmene. Po preskúmaní zmeny pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného zo strany otca a po zistení a porovnaní rozhodujúcich skutočností súd v danom prípade dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného zo strany otca bol dôvodný, keď od poslednej úpravy výživného do rozhodnutia súdu ubehlo časového obdobie takmer 11 rokov, za ktoré došlo na strane maloletej G. k výraznej zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného plateného povinným rodičom, v danom prípade otcom.
23. Výška vyživovacej povinnosti sa odvodzuje predovšetkým z odôvodnených potrieb a záujmov každého maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej časti týchto nákladov formou výživného. V čase posledného rozhodovania súdu navštevovala maloletá X. F. R., v súčasnosti navštevuje XX. F. N. S. N. (B.). S postupom do vyšších ročníkov a na vyššie stupne vzdelávacieho procesu sa u maloletého dieťaťa priamo úmerne zvyšujú aj náklady na zabezpečenie jeho vzdelávacieho procesu, keď rodičia musia v tejto súvislosti uhrádzať povinné poplatky v rámci školy, zabezpečovať dieťaťu školské potreby a pomôcky a v neposlednom rade aj hradiť aktivity poriadané školou, ktoré sú vždy spojené s adekvátnym finančným zabezpečením a ktoré sa postupom do vyšších ročníkov v rámci školského systému menia. Jedná sa pritom o náklady, ktorých výšku a vynakladanie rodičia nie sú schopní ovplyvniť a musia ich vynaložiť v takom rozsahu, ako je od nich školou požadované. U maloletej je situácia veľmi špecifická, keďže maloletá sa venuje športovej činnosti na vrcholovej úrovni, čo do značnej miery ovplyvňuje jej vzdelávanie a jeho realizáciu. Je členkou Ú. H. O.I. Z. A. T. a reprezentantkou SR v plávaní, ktorému sa venuje dlhodobo. Z dôvodu lepších športových podmienok maloletá požiadala o možnosť absolvovať časť štúdia v zahraničí a od februára 2017 navštevuje N. S. N. - A. Z. B. na Č. XX, ktoré navštevovala v N. - A. S. N. je členkou plaveckého klubu M., trénuje tu, následne sa zúčastňuje pretekov, súťaží, sústredení a plní si všetky ostatné povinnosti spojené s touto činnosťou, či už na reprezentačnej alebo klubovej úrovni. Jedná sa pritom o mimoriadne finančne náročnú činnosť, keďže na tejto úrovni už nemožno náklady na akúkoľvek športovú činnosť porovnávať s nákladmi na činnosť, vykonávanú len rekreačne. Maloletá si musí okrem povinných poplatkov zakupovať plavky (tréningové, súťažné), ostatné športové ošatenie a obuv, hradiť si štartovné na pretekoch, cestovné v súvislosti s účasťou na pretekoch, taktiež sa vo zvýšenej miere starať o svoj zdravotný stav, vrátane správnej životosprávy a zabezpečovania si doplnkov stravy a výživy, ktoré takmer všetky náklady pokrýva matka. V súvislosti so starostlivosťou o výživu a výchovu maloletej má matka aj ďalšie náklady, tzv. existenčné, spojené so zabezpečením bývania, stravy, ošatenia a obuvi, hygienických a kozmetických potrieb, ktoré je taktiež potrebné premietnuť do výšky výživného, pričom u maloletej prišlo v súvislosti s jej vývinom od poslednej úpravy výživného k adekvátnemu zvýšeniu týchto nákladov. Zo všetkých uvedených skutočností je zrejmé, že doposiaľ stanovené výživné zo strany otca nepokrýva pomernú časť týchto nákladov a je potrebné ho upraviť na zodpovedajúci čiastku.
24. Návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti na sumu 900 € mesačne, z toho čiastka 700 € by predstavovala bežné výživné a čiastka 200 € tvorbu úspor, bol súdom vyhodnotený ako čiastočne neadekvátny. Nie však vo vzťahu k nákladom na odôvodnené potreby maloletej G.D., ktoré boli matkou riadne zdokladované a súd nespochybňoval, že aj čiastka 700 € mesačne ako bežné výživné by bola v plnom rozsahu použitá výlučne na výživu maloletej. Súd však zohľadnil celkové pomery na strane oboch rodičov a ustálil, že výživné určené v tomto rozsahu by nezodpovedalo možnostiam a schopnostiam ani matky ako rodiča starajúceho sa o maloletú a ani otca ako rodiča povinného prispievať na výživu maloletej. Je potrebné, aby matka korigovala výdavky na odôvodnené potreby maloletej aspoň tam, kde
je to možné a tieto zosúladila s možnosťami a schopnosťami otca tak, ako ich vyhodnotil súd v rámci tohto konania.
25. Návrh otca na zamietnutie návrhu matky na zvýšenie výživného, resp. na úpravu jeho vyživovacej povinnosti tak, že bude zrušená tvorba úspor a výživné bude v celosti určené ako bežné, súd nezhliadol za dôvodný. V rámci vykonaného dokazovania bolo preukázané, že náklady na uspokojovanie odôvodnených potrieb a záujmov maloletej G. od posledného rozhodovania súdu zásadným spôsobom vzrástli, a to jej postupom do vyšších ročníkov v rámci školy a tiež postupom na vyšší stupeň vzdelávania, ako aj prirodzeným fyzickým vývinom a predovšetkým jej športovou činnosťou, ktorá už v súčasnosti predstavuje základ jej života, ktorému maloletá prispôsobuje všetky ostatné životné okolnosti, vrátane svojho vzdelávania. Tieto skutočnosti musia byť zrejmé aj otcovi rovnako, ako si musí byť bezpochyby vedomý spojenia týchto aspektov života maloletej s vynakladaním finančných prostriedkov. Otec v priebehu konania poukazoval na niektoré skutočnosti, ktorými odôvodňoval svoj postoj, a síce na jeho finančnú situáciu v súvislosti s ďalšou vyživovaciu povinnosťou, úverové zaťaženie a napokon nadhodnotené náklady na výživu maloletej zo strany matky, ktoré skutočnosti však súd nevyhodnotil ako také, na ktorých základe by návrhu otca vyhovel. Predovšetkým je nutné poukázať na to, že matka ňou vyčíslené výdavky na výživu maloletej riadne zdokladovala a o ich výške nemal súd v rámci konania žiadne pochybnosti, a to ani pokiaľ ide o bežné náklady na starostlivosť o maloletú a ani pokiaľ ide o náklady na jej športovú činnosť. Pokiaľ ide o niektoré otcom namietané výdavky na maloletú, tieto sa týkali predovšetkým jednorazových výdavkov (infrasauna, mobilný telefón a pod.), ktoré súd pri úprave výšky výživného ani nevzal do úvahy, preto nebolo potrebné venovať sa im v rámci odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Pravidelné výdavky na odôvodnené potreby a záujmy maloletej sú však nesporné, čo do ich výšky aj nutnosti ich vynakladania a tiež je nespornou tá skutočnosť, že doposiaľ stanovené výživné pomernú časť týchto nákladov nepokrýva. Otcovi dáva súd v tejto súvislosti do pozornosti nasledovné náklady, ktoré matka musí v súvislosti s výživou maloletej G. vynaložiť: školné 325 € mesačne, internát 33 € mesačne, strava v rámci školy 33 € mesačne, stravné mimo školy počas pracovného týždňa minimálne 120 € mesačne, karta na dopravu v O. 11,50 €, cestovné domov cca 38 € mesačne, poplatok v plaveckom klube M. 56 € mesačne, poplatok v plaveckom klube P. N. 10 € mesačne, plavky cca 1 200 € ročne/t. j. 100 € ročne, štartovné na pretekoch, ktoré nie je hradené z federácie alebo klubu cca 800 € ročne/t. j. 66 € mesačne, pomerná časť nákladov na bývanie u matky 45 € mesačne (cca 135 €/3 členovia domácnosti), bežné ošatenie a obuv, ktoré je potrebné u dieťaťa vo veku G. počítať minimálne v sume 50 € mesačne; ktoré všetky náklady predstavujú dovedna čiastku 887,50 € mesačne. V tejto čiastke pritom nie sú zahrnuté doplnky stravy a výživy (cca 258 € mesačne), kozmetický a drogistický tovar, náklady na mobilný telefón, ktorý maloletá z dôvodu pobytu v zahraničí bezpochyby musí používať, náklady na veci bežnej dennej spotreby, náklady na ostatné športové ošatenie a obuv, cestovné na plavecké preteky a súťaže + náklady na ubytovanie, náklady spojené so špeciálnou zdravotnou starostlivosťou (prehliadky, procedúry a pod.) a ani náklady na voľný čas a sociálne vyžitie maloletej, ktoré so sebou prirodzene prináša jej vek a ktoré je taktiež nutné finančne zastrešiť aspoň v nevyhnutnej miere. Na základe uvedeného je zrejmé, že doposiaľ stanovené výživné nepokrýva ani pomernú časť všetkých týchto nákladov a matkou predložené vyčíslenia a potvrdenia nemožno v žiadnom ohľade označiť za neprimerané alebo neadekvátne.
26. Pokiaľ ide o otcom namietanú skutočnosť, že nemal možnosť sa vyjadriť ani k výberu školy na strane maloletej G.D. a ani k jej ostatným životným nákladom, túto súd zohľadnil len čiastočne. Je pravdou, že výber školy nebol s otcom konzultovaný, avšak to nič nemení na tom, že maloletá túto školu navštevuje, a to predovšetkým z dôvodu výkonu športovej činnosti, ktorú už na strane druhej otec maloletej nesporoval a tiež potvrdil tú skutočnosť, že náklady na túto činnosť sú značné. Taktiež je nutné prihliadnuť na tú skutočnosť, že mladiství, ktorí sa venujú športovej činnosti na úrovni, ako je tomu u G., môžu len v obmedzenej miere navštevovať klasické vzdelávacie inštitúcie a v prípade, že sa chcú športovej činnosti venovať na vrcholovej úrovni, sú viac menej nútení siahnuť po finančne náročnejších alternatívach. Ako už ale bolo uvedené vyššie, na strane maloletej súd nezohľadnil všetky matkou deklarované výdavky na jej výživu, čím došlo pri úprave výšky výživného zo strany otca voči maloletej ku kompenzácii niektorých zložiek nákladov na jej odôvodnené potreby a záujmy. Otec ďalej argumentoval tým, že od poslednej úpravy výživného voči maloletej došlo i na jeho strane k podstatnej zmene pomerov, ktorá mu neumožňuje prispievať na výživu maloletej vo vyššom rozsahu, keďže mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému V. a zaťažil sa hypotekárnym úverom v celkovej výške 72 000 €, kde mesačná splátka predstavuje čiastku 1 050 €. Tieto okolnosti však súd nezohľadnil. Hoci je vyživovacia povinnosť otca voči maloletému V. nespochybniteľná, v žiadnom ohľade to neznamená,
že vyživovacia povinnosť na staršie deti tohto rodiča bude pomerne k tomu upravená. Rodič si musí byť vedomý svojich možností a schopností a s ohľadom na to korigovať aj počet svojich vyživovacích povinností tak, aby u skôr narodených detí tohto rodiča nedošlo k tomu, že tieto budú musieť obmedziť náklady na svoju výživu, čím by došlo k výraznému negatívnemu zásahu do ich života. Pokiaľ ide o úverové zaťaženie otca, toto súd nepovažoval za relevantné, a to ani čiastočne. Otec v predmetnom byte býva dlhodobo, k úverovému zaťaženiu však pristúpil až v novembri 2016, bez zjavného dôvodu, keďže na jeho strane sa nejednalo ani o riešenie bytovej otázky rodiny. Nie je pritom zanedbateľným faktom, že niekoľko mesiacov predtým, ako sa otec rozhodol zaťažiť týmto úverom, matka sa na neho obrátila so žiadosťou o zvýšenie výživného na maloletú G. cestou mimosúdnej dohody. Napokon vysoké splátkové zaťaženie otca v súvislosti s týmto úverom, ktoré je spôsobené krátkou dobou jeho splatnosti, súd vyhodnotil v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine ako neprimerané majetkové riziko, ktoré otec na seba prevzal. Z jeho strany bolo nezodpovedné, vediac, ako dlho nebola upravovaná jeho vyživovacia povinnosť voči maloletej G. a niekoľko mesiacov po tom, čo sa na neho v tejto súvislosti obrátila matka maloletej, zaťažiť sa hypotekárnym úverom s dobou splácania len 6 rokov, čím došlo k tomu, že výška mesačnej splátky jeho úveru prevyšuje doposiaľ stanovené výživné voči maloletej o viac, než trojnásobok. Otec nezohľadnil potrebu vyživovať maloletú a prispievať na jej výživu v adekvátnom rozsahu a pred plnením svojej vyživovacej povinnosti uprednostnil úverové zaťaženie , ktoré je z pohľadu súdu založené na neprimeraných podmienkach, nezodpovedajúcich otcom deklarovaným celkovým životným pomerom. V súvislosti s námietkami otca ohľadom jeho skutočných možností a schopností súd považuje za potrebné tiež uviesť, že na účely posúdenia dôvodnosti návrhu na zvýšenie výživného a príjmových pomerov rodičov, za príjem sa považuje všetko, čo rodič obdrží ako finančné prostriedky určené na jeho živobytie a spotrebu. Skutočnosť, že niektoré zložky jeho príjmu sú nenárokovateľné je irelevantná. Otec maloletej G. za dokladované obdobie dosahoval priemerný mesačný netto príjem cca 2 554 €; jednalo sa o finančné prostriedky, ktoré reálne obdržal od svojho zamestnávateľa a ktoré aj spotreboval. Z pohľadu zákona nie je dôležité, čím boli tieto príjmy tvorené, dôležitou je len tá skutočnosť, že boli a sú otcovi vyplácané a tento s nimi disponuje. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že aj pri zaťažení hypotekárnym úverom posudzuje peňažný ústav celkovú bonitu dlžníka a do úvahy berie všetky jeho dosahované príjmy, bez rozčleňovania na nárokovateľnú a nenárokovateľnú zložku.
27. Napokon je pre určenie konkrétnej výšky výživného voči dieťaťu pre súd dôležité aj to, či tento rodič prispieva na výživu dieťaťa aj nad rámec súdom stanoveného výživného, čo v tomto prípade zistené nebolo. Hoci otec uvedené zdôvodňoval nemožnosťou kontaktu s maloletou, počas ktorého by si plnil svoju vyživovaciu povinnosť aj inou formou, toto nebolo možné vziať v danom prípade do úvahy. Maloletá je blízka veku dospelosti, výdavky minimálne na jej športovú činnosť sú otcovi rámcovo známe a ak by prejavil vôľu prispievať na výživu maloletej nad rámec súdom stanoveného výživného, môže tak urobiť zaslaním prostriedkov buď priamo maloletej alebo matke maloletej tak, ako jej zasiela výživné. Nerealizovanie styku rodiča s dieťaťom nie je samo o sebe dôvodom, pre ktorý by bolo tomuto rodičovi objektívne znemožnené podieľať sa na výžive dieťaťa aj nad rámec súdom stanoveného výživného. Pokiaľ ide o otcom uvádzané plnenia, tieto súd nevyhodnotil ako plnenie si vyživovacej povinnosti, ale ako dary, ktoré maloletej poskytol a ktoré tak nemôžu byť vnímané ako plnenie vyživovacej povinnosti. Dary poskytuje maloletej aj matka a tieto rovnako nie sú zohľadňované pri posudzovaní odôvodnených potrieb a záujmov maloletej.
28. Návrh otca na preskupenie plnenia si vyživovacej povinnosti tak, že táto nebude zvýšená, ale bude zrušená tvorba úspor a tieto prostriedky budú zasielané ako bežné výživné, súd vyhodnotil ako nesúladné so záujmom maloletej a nezodpovedajúce skutkovému stavu. Majetkové pomery otca, ktoré sú v tomto prípade rozhodujúce pre trvanie jeho povinnosti prispievať na tvorbu úspor maloletej G. a ktorými sa súd podrobnejšie zaoberal už vyššie, boli súdom vyhodnotené ako také, ktoré mu umožňujú úspory na strane maloletej tvoriť, a to i v sume vyššej, než tomu bolo doposiaľ. Zrušenie tvorby úspor vo vzťahu k pomerom na strane maloletej by bolo nenáležité. V tomto ohľade sa súd stotožnil s názorom matky, že je účelnejšie tieto prostriedky využiť na vysokoškolské štúdium maloletej a prihliadnuť na tú skutočnosť, že životné náklady maloletej a ich skladba i naďalej odôvodňujú na jej strane tvorbu úspor.
29. Súd po vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení upravil výšku výživného zo strany otca voči maloletej G. na sumu 700 € mesačne, z toho čiastka 500 € mesačne predstavuje bežné výživné a čiastka 200 € mesačne je určená na tvorbu úspor maloletej a ktorá výška výživného umožní maloletej, spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany matky, uspokojiť jej odôvodnené potreby a záujmy v takom rozsahu, aby nedošlo k tomu, že maloletá nebude môcť pokračovať v nastavenom vzdelávaní a športovej
činnosti tak, ako tomu bolo doposiaľ. Súd upravil vyživovaciu povinnosť otca od podania návrhu matky, keďže nezhliadol dôvody k tomu, aby upravil výšku výživného od iného obdobia. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné vypočítať i výšku zročného výživného, ktorú súd ustálil v časti bežného výživného v sume 3 300 € a v časti tvorby úspor v sume 748 €, ku ktorým sumám dospel nasledovne: zročné výživné bolo potrebné vypočítať za obdobie od 17.07.2018 do 12.06.2018, t. j. za obdobie 11 kalendárnych mesiacov, za ktoré mal otec zaplatiť bežné výživné v sume 5 500 € (11 mesiacov x 500 €), pričom za rozhodné obdobie zaplatil bežné výživné v sume 2 200 (11 mesiacov x 200 €). Rozdiel medzi stanoveným a uhradeným bežným výživným tak predstavoval čiastku 3 300 € (5 500 € - 2 200 €), ktorú súd umožnil otcovi splácať v 200 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. Za obdobie od 17.07.2018 do 12.06.2018, t. j. za obdobie 11 kalendárnych mesiacov, mal otec zaplatiť výživné na tvorbu úspor v sume 2 200 € (11 mesiacov x 200 €), pričom za rozhodné obdobie zaplatil výživné na tvorbu úspor v čiastke 1 452 € (11 mesiacov x 132 €). Rozdiel medzi stanoveným a uhradeným výživným na tvorbu úspor tak predstavoval čiastku 748 € (2 200 € - 1 452 €), ktorú súd uložil otcovi, vzhľadom k výške, uhradiť jednorazovo do 31.08.2018.
30. Súd mal po zvážení všetkých okolností prípadu za preukázané, že návrh matky na určenie spätného výživného od 01.09.2015 je v plnom rozsahu nedôvodný. Ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine vyjadruje zásadu, podľa ktorej dávky výživného možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výnimku z tejto zásady tvorí výživné pre maloleté deti, ktoré možno priznať za dobu minulú, najviac za dobu troch rokov pred dňom začatia konania. Možno tak však urobiť iba v prípade, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Tým sa zdôraznila nielen výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne pred začatím konania, ale aj snaha zamedziť možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Preto je súd i povinný skúmať dôvody, ktoré bránili oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť, resp. vôbec neplnil svoju vyživovaciu povinnosť alebo si ju plnil v nedostatočnom rozsahu, a prečo návrh na plnenie vyživovacej povinnosti neuplatnil včas. Po preskúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré treba posúdiť podľa konkrétností prípadu, nemal súd za preukázané, že by matke maloletej bránili vo včasnom uplatnení nároku na výživné dôvody, ktoré zákonná úprava pre spätné priznanie výživného vyžaduje.
31. Skutočnosti, ktorými matka zdôvodňovala svoj návrh na určenie spätného výživného nie sú relevantné k tomu, aby na ich podklade bolo možné vyhovieť návrhu na priznanie spätného výživného. V tejto súvislosti sa súd stotožnil s názorom otca, že ak matka skutočne považovala stanovené výživné za nedostatočné už ku dňu 01.09.2015, mala sa jeho úpavy domáhať bezprostredne po tom, čo tieto skutočnosti zistila. V žiadnom ohľade nemožno pod dôvody hodné osobitného zreteľa subsumovať vyčkanie na to, ako sa ešte ďalej v budúcnosti zvýšia náklady na výživu maloletého dieťaťa, v súvislosti s jeho plánmi na zmenu školy a pod. Výživné má spotrebný charaker a slúži na uspokojovanie odôvodnených potrieb a zujmov dieťaťa v danom období, v ktorom sa i posudzujú. Matka mala možnosť sa od poslednej úpravy výživného domáhať prehodnotenia jeho výšky opakovane, skutočnosť, že tak z akýchkoľvek dôvodov neurobila, nemôže byť na ťarchu povinného rodiča, a to ani v takom prípade, ak by k zvýšeniu nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletého dieťaťa preukázateľne k tomuto skoršiemu obdobiu došlo. Nemožno totiž opomenúť, že matka sa domáhala zvýšenia výživného voči maloletej v júli 2017, t. j. dva roky po tom, čo deklarovala zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa. Možno ustáliť, že konala bez náležitej obozretnosti s ohľadom na záujem maloletej, čo však nezakladá možnosť vystaviť povinného rodiča hmotnej núdzi v súvislosti s hradením tak vysokého zročného výživného.
32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované ustanovenia zákona súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak. V Bratislave, dňa 12. júna 2018
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 CSP podľa ktorého odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne a v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.