Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/230/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu S. V., Y.. XX.X.XXXX, E.G. G. B., Y. XXX, zastúpeného JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 21, proti žalovaným: X/ Q.. Q. L., Y.. XX.XX.XXXX, E. Y. XXX, B.A., X/ N. L., Y.. XX.XX.XXXX, E. Y. XXX, B., žalovaní v 1. a 2. rade zastúpení JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, X/ N. M., Y.. XX.X.XXXX, E. R. XXXX/XX, B., X/ K. C. A. X/ Š. M., žalovaní v 4. a 5. rade zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom v Bratislave, Búdková 36, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 29. septembra 2016 č.k. 4C/199/2015 - 68 takto

rozhodol:

Z r u š u je rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva sporových strán k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, R..Ú.. Y. A. I. B.. „. Č.. XXX W. G. XXXX m2, záhrada a túto vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikáže novovytvorenú parcelu registra „C“ vo výmere pripadajúcej spoluvlastníckemu podielu žalobcu vo veľkosti 415,25 m2, geometrickým plánom na tento účel vyhotoveným v priebehu súdneho konania, a to tak, aby bola pričlenená k parcele reg. „C“ č. XXX, R..Ú.. Y.. Žalovaným v 1. a 2. rade priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania a vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 3. až 5. rade nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

2. V odôvodnení rozsudku súd poukázal na argumentáciu žalobcu v žalobe, že označená nehnuteľnosť, ku ktorej spoluvlastnícky podiel žalobcu predstavuje 66/192, žalovaných v 1. a 2. rade 44/192, žalovaného v 3. rade 33/192, žalovaného v 4. rade 16/192 a žalovaného v 5. rade 33/192, sa nachádza medzi pozemkami žalobcu, ktorý je vlastníkom domu so súp. č. XXX Y. I.. B.. „. Č.. XXX, ako aj priľahlých pozemkov, parcely reg. „D“ č. XXX A. XXX, ktoré sú zapísané na LV č. XXX A. V. Č.. XXX, R..Ú.. Y. a pozemkom žalovaného v 1. rade, ktorý je spoločne s Q. L., Y.. XX.X.XXXX podielový spoluvlastník (1/2) domu so súp. č. XXX Y. I.. B.. „. Č.. XXX ako aj priľahlého pozemku parcely reg. „C“ č. XXX, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, R..Ú.. Y.. Žalobca vyzval žalovaných v 1. a 2. rade pokusom o zmier zo dňa X.X.XXXX na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorá by mohla vyriešiť vzájomné nezhody, avšak žalovaní na návrh nijako nereagovali, preto žalobca navrhol, aby došlo k reálnej deľbe nehnuteľnosti tak, že novovytvorená parcela vo výmere pripadajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 415,25 m2 by bola „pričlenená“ k parcele reg. „C“ č. XXX, R..Ú.. Y. tak, ako je to naznačené na snímke z katastrálnej mapy, ktorú žalobca pripojil.

3. Súd prvej inštancie poukázal i na obranu žalovaných v 1. a 2. rade založenú na námietke relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom G. B., katastrálnym odborom pod

č. G. XXXX/XX, resp. kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom G. B., katastrálnym odborom pod č. G. XXX/XXXX-XX/XX, ktorými kúpnymi zmluvami žalobca odkúpil spoluvlastnícky podiel 2 x po 33/192 od pôvodného podielového spoluvlastníka na označených nehnuteľnostiach bez toho, aby ich právny predchodca žalobcu ako podielových spoluvlastníkov označených nehnuteľností informoval o svojom úmysle previesť spoluvlastnícky podiel a ten im ani nebol ponúknutý na predaj, a tak nemohli uplatniť predkupné právo k prevádzaným spoluvlastníckym podielom na označených nehnuteľnostiach. Dodal, že vo vyjadrení doručenom súdu dňa 8.4.2016 žalovaní v 1. a 2. rade oznámili, že bol nastolený pôvodný právny stav a žiadali žalobu zamietnuť. Zástupca žalovaných v 4. a 5. rade súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva.

4. Konštatoval, že nariadil pojednávanie na deň 29.9.2016, pričom predvolanie na toto pojednávanie prevzal žalovaný v 1. rade dňa 14.9.2016, žalovaná v 2. rade dňa 22.9.2016, žalovaný v 3. rade dňa 16.9.2016, zástupca žalovaných v 4. a 5. rade dňa 19.9.2016, právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade dňa 13.9.2016 a právny zástupca žalobcu dňa 27.9.2016 s tým, že u žalobcu súd nemal doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané. Doplnil, že právny zástupca žalobcu síce podaním doručeným súdu dňa 28.9.2016 podal žiadosť o odročenie pojednávania dňa 29.9.2016 z dôvodu, že predvolanie na toto pojednávanie prevzal až dňa 27.9.2016 a on tak nemal súdom poskytnutých päť dní na prípravu na pojednávanie, naviac bol súčasne predvolaním zo dňa 3.6.2016 predvolaný na pojednávanie Okresného súdu Košice-okolie, ktorého termín určil na ten istý deň o 9,00 hod, dôvod uvedený v žiadosti advokáta žalobcu o odročenie pojednávania súd neakceptoval. V tejto súvislosti prvoinštančný súd dôvodil, že u obidvoch právnych zástupcov - advokátov išlo o rovnaký spôsob doručovania tzv. „miestnou doručenkou“ cez podateľňu súdu, kde bolo aj právnemu zástupcovi žalobcu, aj advokátovi žalovaných v 1. a 2. rade doručované predvolanie na pojednávanie od 12.9.2016, pričom právny zástupca žalovaných si toto predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 13.9.2016 a advokát žalobcu dňa 27.9.2016, t.j. až po dvoch týždňoch, nejde o zložitý spor, advokátovi žalobcu boli doručované všetky podania protistrán a „ak by aj súd tento dôvod akceptoval, právny zástupca žalobcu neozrejmil súdu, z akého dôvodu neprevzal predmetné predvolanie na pojednávanie počas dvoch týždňov.

5. Súd prvej inštancie následne prejednal spor v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a vychádzajúc zo zistenia, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX R..Ú.. Y. zo dňa 29.9.2016, A. L. I.. Č.. XXX, záhrady s výmerou 1208 m2, sú žalovaní v 1. až 5. rade a V. S., R. XX, B.A., avšak nie žalobca, po právnom posúdení podľa § 136 ods. 1 a 2, § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka uzavrel, že žalobca nie je v spore aktívne legitimovaný a žalobu zamietol.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (t.j. z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, f/, g/ a h/ . Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca namietol záver prvoinštančného súdu, že nie je aktívne legitimovaný v spore, lebo nie je vlastníkom označených nehnuteľností, i keď Okresný úrad B., katastrálny odbor svojim rozhodnutím G. XXXX/XXXX v prospech žalobcu povolil vklad vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam. Súdu prvej inštancie vytkol, že neakceptoval jeho žiadosť o odročenie pojednávania a spor rozhodol v jeho neprítomnosti v rozpore s § 178 ods. 2 CSP, nakoľko lehota na prípravu pojednávania nebola dodržaná ani u žalobcu a ani u jeho advokáta, pričom samotná okolnosť, či sa jedná o zložitý alebo jednoduchý proces nie je nijako relevantná pre aplikáciu tohto ustanovenia, lebo rozhodujúce pre posúdenie žiadosti o odročenie pojednávania je len zistenie, či strana, resp. jej zástupca mali alebo nemali dostatok času na prípravu pojednávania. Naviac advokát žalobcu na ozrejmenie skutočnosti, z akého dôvodu neprevzal predvolanie žalobca nebol súdom vyzvaný. Nakoniec žalobca zdôraznil, že na pojednávaní mienil na preukázanie aktívnej legitimácie v spore oznámiť uzavretie kúpnej zmluvy.

8. Žalovaní v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli potvrdiť napadnutý rozsudok a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie žalobcu označili ako nedôvodné. Zdôraznili, že ak sa žalobca a jeho právny zástupca na pojednávanie bez dôležitého dôvodu nedostavili, nemôže to byť na ujmu stavu ich právnej istoty a rýchlosti súdneho konania a pokiaľ žalobca v odvolaní označenú novotu neuviedol pred súdom prvej inštancie, ani to nemožno pripísať na ich vrub, naviac ak žalobca vo svojom odvolaní nepreukazuje, že vklad vlastníckeho práva bol povolený v jeho prospech a ak áno, kedy sa tak stalo.

9. Žalovaní v 4. a 5. rade, prostredníctvom svojho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu rovnako navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu majúc za to, že súd rozhodol zákonne a správne zistil skutkový stav, ak žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore.

10. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaných uviedol, že trvá na dôvodoch uvedených vo svojom odvolaní. Zdôraznil, že žalovaní prezentujú vo svojom vyjadrení nesprávny výklad ustanovenia § 178 ods. 2 CSP, podľa ktorého sa predvolanie doručuje tak, aby mala strana, resp. zástupca dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred pojednávaním, avšak môže to byť aj viac dní. Tvrdenie o účelovom neprevzatí predvolania označil žalobca za zavádzajúce. Navyše ak v konkrétnom prípade strana, resp. jej zástupca nemá možnosť dozvedieť, akú zásielku jej súd doručuje, t.j. čo je obsahom obálky. Z opatrnosti žalobca pripojil výpis z listu vlastníctva č. XXXX, R..Ú.. Y. zo dňa 10.5.2017 (č.l. 89 súdneho spisu).

11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote, preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods. 1 ako aj konanie mu predchádzajúce, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie a ani zmenu rozsudku, ale rozsudok je potrebné zrušiť spolu s akcesorickým výrokom o trovách konania, pretože súd prvej inštancie svojim nesprávnym postupom znemožnil žalobcovi realizáciu procesných práv, priznaných mu v civilnom sporovom konaní za účelom ochrany jeho práv, a to v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, ku ktorej vade je povinný prihliadať odvolací súd z úradnej povinnosti.

12. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „“) zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch určených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa záverov ustálenej judikatúry rozhodnutiu všeobecného súdu vo veci samej musí predchádzať jeho postup zodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení ústavy a medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovností zbraní a práve na kontradiktórne konanie. Všeobecné súdy v civilnom súdnom konaní nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov sporových strán (por. m.m. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. februára 2012, sp. zn. 1 Cdo 48/2010).

13. Podľa článku 48 ods. 2, vety prvej Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.

14. Z citovaného ustanovenia vyplýva základné ústavné právo strany sporu, aby jej vec bola prejednaná v jej prítomnosti a zakotvuje i požiadavku kontradiktórnosti, ktorá spolu s požiadavkou rovnosti sporových strán a zásadou rovnosti zbraní, predstavuje kľúčové atribúty spravodlivého konania pred súdom (čl. 6 ods. 1, čl. 9 , premietajúce sa do rovnoprávneho postavenia procesných strán, pokiaľ ide o právo skutkovo a právne argumentovať, podávať návrhy, vyjadrovať sa k návrhom a tvrdeniam druhej strany, ako i navrhovať dôkazy preukazujúce tvrdenia strany. Kontradiktórnosť sa v súdnom procese vzťahuje jednak na dokazovanie, a súčasne zahŕňa i právo zoznámiť sa s argumentmi predloženými druhou stranou a vyjadriť sa k nim.

15. Porušením práva na spravodlivý proces je taký postup súdu, ktorým súd znemožnil sporovej strane realizáciu procesných práv, ktoré jej civilný sporový poriadok dáva, i vtedy, ak súd prejednal vec v

neprítomnosti strany sporu, resp. v neprítomnosti jej zástupcu, ktorého si strana zvolila, v rozpore s ustanovením § 176 ods. 2 CSP, podľa ktorého predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa pojednávanie má konať.

16. K uvedenej vade došlo i v posudzovanom prípade.

17. Z obsahu spisu i z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 29.9.2016 bez prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, hoci 1/ predvolanie na toto pojednávanie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 27.9.2016 a u žalobcu súd doručenie predvolania na pojednávanie vykázané nemal vôbec a súčasne 2/ napriek výslovnej žiadosti právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania dňa 29.9.2016, doručenej súdu dňa 28.9.2016, z dôvodu nedodržania zákonnej lehoty piatich dní na prípravu pojednávania.

18. Takýto postup súdu prvej inštancie preto nemožno vyhodnotiť ako správny. Odvolacia námietka žalobcu je v tomto smere opodstatnená. Nemožno totiž prijať argumentáciu súdu, že vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu z dôvodu, „že u obidvoch právnych zástupcov - advokátov išlo o rovnaký spôsob doručovania tzv. „miestnou doručenkou“ cez podateľňu súdu, kde bolo aj právnemu zástupcovi žalobcu, aj advokátovi žalovaných v 1. a 2. rade doručované predvolanie na pojednávanie od 12.9.2016, pričom právny zástupca žalovaných si toto predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 13.9.2016 a advokát žalobcu dňa 27.9.2016, t.j. až po dvoch týždňoch, nejde o zložitý spor, advokátovi žalobcu boli doručované všetky podania protistrán a „ak by aj súd tento dôvod akceptoval, právny zástupca žalobcu neozrejmil súdu, z akého dôvodu neprevzal predmetné predvolanie na pojednávanie počas dvoch týždňov.“

19. Vzhľadom na povahu vytknutej vady konania pred súdom prvej inštancie sa odvolací súd už ďalej nemohol zaoberať samotnou podstatou veci, resp. sa ňou ani zaoberať nemohol, lebo k tomu by bolo možné pristúpiť až potom, čo by prebehlo procesne bezchybné konanie na súde prvej inštancie. Za takejto situácie preto odvolací súd nie je ani oprávnený pre účely eventuálnych vlastných skutkových záverov bez ďalšieho hodnotiť vykonané dôkazy.

20. Práve z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, len rozsudok spolu s akcesorickým výrokom o trovách konania zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 .

21. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o žalobe žalobcu s prihliadnutím na všetky ním predložené a označené dôkazy a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, obsahom ktorého budú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane námietok sporových strán v priebehu tohto odvolacieho konania.

22. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .