Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/27/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: TERMONOVA, a.s., so sídlom SNP 98, Nová Dubnica 018 51, IČO: 36 322 644, právne zastúpeného: GARANT PARTNER legal s. r. o., so sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 36 856 380, proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 3.448,62 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.448,62 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.448,62 EUR od 17.12.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobou zo dňa 31.1.2017, ktorá bola súdu doručená dňa 2.2.2017 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 3.448,62 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.448,62 EUR od 17.12.2016 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania. Na odôvodnenie žalovanej pohľadávky uviedol skutkové tvrdenia, v obsahu ktorých poukázal na to, že je právnickou osobou, predmetom činnosti ktorej je výroba tepla, rozvod tepla, výroba elektriny, dodávka elektriny a v rámci energetického sektora je považovaný za výrobcu elektriny, ktorým sa na účely Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike rozumie osoba, ktorá má oprávnenie na výrobu elektriny podľa tohto zákona. Dňa 26.10.2010 žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu č. F. o pripojení zariadenia odberateľa - výrobcu do distribučnej sústavy. Žalobca ako výrobca elektriny má s ohľadom na ustanovenie § 3 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby v platnom znení /ďalej len Zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie/ nárok na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov alebo podporu výroby elektriny s vysoko účinnou kombinovanou výrobou, a to v podobe odberu elektriny za cenu na straty a v podobe odberu elektriny za doplatok. Vo vzťahu ku podpore formou odberu elektriny za cenu na straty uviedol, že zmluvným základom tohto práva žalobcu je Zmluva o výkupe elektriny na krytie strát uzatvorená dňa 20.1.2016 pod č. XXX/XXXX medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom v Žiline, IČO: 36 403 008. Vo vzťahu k podpore formou odberu elektriny za doplatok žalobca uviedol, že zmluvným základom jeho práva na túto formu podpory je Zmluva č. XXX/XXXX/D o doplatku uzatvorená dňa 7.1.2016 medzi žalobcom a žalovaným /ďalej len Zmluva o doplatku/, na obdobie roku 2016. Doplatok v zmysle tejto Zmluvy o doplatku predstavuje rozdiel medzi cenou elektriny pre stanovenie doplatku a cenou elektriny na straty, ktoré sú určené rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví / ďalej len ÚRSO/. Cena platná od 1.1.2016 je v zmysle uvedeného rozhodnutia vo výške 94.1280/MWh bez DPH, pričom množstvo elektriny, na ktoré sa vzťahuje vyššie uvedená cena, je určené na základe hodnôt určeného meradla na svorkách generátora na výrobu elektriny. Celková cena odobratej elektriny

v príslušnom zdaňovacom období /t.j. za každý mesiac/ je na základe článku III. ods. 3 Zmluvy o doplatku daná súčinom jej množstva stanoveného určeným meradlom podľa ods. 2 článok III. Zmluvy o doplatku a príslušnej vyššie uvedenej nákupnej ceny. V tejto časti žalobca ako dôkazy označil aktuálny výpis žalobcu z obchodného registra, Zmluvu o pripojení zariadenia odberateľa - výrobcu do distribučnej sústavy č. F. zo dňa 26.10.2010, Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát zo dňa 20.1.2016 a Zmluvu o doplatku zo dňa 7.1.2016. Žalobca v článku II. žaloby uviedol, že skutočnosť, ktorá ho viedla k podaniu žaloby, je spojená s konaním žalovaného, ktorý porušil svoju zmluvnú povinnosť, ktorá mu vyplýva zo Zmluvy o doplatku a nezaplatil žalobcovi celú sumu doplatku, na ktorú má žalobca za mesiac november 2016 nárok. Žalovaný nezaplatil žalobcom fakturovanú splatnú pohľadávku vo výške 124.744,12 EUR, ale zaplatil len jej časť v sume 121.255,50 EUR. Rozdiel vo výške 3.448,62 EUR neuhradil a je so zaplatením tohto svojho záväzku v omeškaní. Žalovaný zaplatením sumy 121.255,50 EUR uznal oprávnenosť nároku žalobcu a svoj záväzok ako taký čo do dôvodu a výšky v súlade s úpravou § 323 Obchodného zákonníka. Žalobca ďalej poukázal na obsah faktúry č. 20161092 zo dňa 1.12.2016, kde bol uvedený počiatočný stav elektromera ku 1.11.2016 vo výške 86 567 965 kWh a konečný stav elektromera k 30.11.2016 vo výške 87 907 830 kWh. Rozdiel medzi konečnou a počiatočnou hodnotou nameranou elektromerom vo fakturovanom období a po odpočítaní vlastnej spotreby žalobcu predstavuje dodanú elektrickú energiu. Z uvedeného rozdielu vyplýva, že dodaná elektrická energia v uvedenom období predstavuje 1.325,26 MWh. Pri zmluvne dohodnutej cene za 1 MWh elektrickej energie v zmysle článku III. ods. 1 Zmluvy o doplatku na rok 2016, teda sumy 94,128 EUR, bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi fakturovanú sumu 124.744,12 EUR, tak ako vyplýva z faktúry žalobcu č. 20161092 zo dňa 1.12.2016. Tak počiatočný ako aj konečný stav elektromera v období za mesiac november 2016 žalobca odsúhlasil aj tým, že uhradil faktúry za predchádzajúci mesiac október a za nasledujúci december 2016. Množstvo dodanej energie ani žalovaný nikdy nespochybňoval. V tejto časti žalobca ako dôkazy označil faktúru č. 20161092 zo dňa 1.12.2016, výpis z účtu žalobcu u peňažného ústavu z 20.12.2016, faktúru č. 20161195 zo dňa 2.1.2017, výpis z účtu žalobcu v peňažnom ústave z 23.1.2017, faktúru č. 201600993 zo dňa 3.11.2016 a výpis z účtu žalobcu v peňažnom ústave z 23.11.2016 a oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávok z 15.11.2016. Z dôvodu omeškania sa žalovaného so splnením jeho záväzku si žalobca voči nemu uplatnil aj úrok z omeškania.

2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe na základe výzvy súdu podaním zo dňa 10.4.2017, ktoré bolo súdu doručené dňa 11.4.2017 /č.l. 33 a nasledujúce/. V článku I. bod 1.1 svojho vyjadrenia primárne žalovaný navrhol zastavenie konania vo veci v súlade s úpravou § 159 Civilného sporového poriadku / Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP/ vzhľadom na konanie vedené pred Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 19Cb 316/2016. Uviedol, že podstata konania sp.zn. 19Cb 316/2016 a konania sp.zn. 19Cb 27/2017 je zhodná, pretože predmetom konania je v oboch prípadoch posúdenie skutočnosti, či žalovaný bol a je oprávnený vystavovať žalobcovi faktúry za prístup do distribučnej sústavy. Ide o právne a skutkové hľadisko, ktoré je v oboch veciach totožné. K veci primárne uviedol, že žalobcom uplatnený nárok neuznáva. V článku II. bod 2.1 sa žalovaný venuje popisu definície základných pojmov v nadväznosti na úpravu Zákona o energetike /Zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike - ďalej Zákon o energetike/. Konkrétne poukazuje na úpravu podľa § 2 písm. a/ bod 11 Zákona o energetike, ktorý definuje pripojenie do sústavy, úpravu podľa § 2 písm. a/ bod 12.2 Zákona o energetike, ktorý upravuje prístup do sústavy, úpravu podľa § 2 písm. b/ bod 4 Zákona o energetike, ktorý upravuje distribúciu elektriny, úpravu podľa § 2 písm. b/ bod 15 Zákona o energetike, ktorý upravuje dodávku elektriny a § 15 ods. 15 Zákona o energetike, ktorý ukladá účastníkom trhu s elektrinou povinnosť dodržiavať pravidlá trhu. Ďalej sa venuje úprave podľa § 2 písm. a/ bod 15 Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví /ďalej len ÚRSO/ č. 24/2013 Z.z., ktorou sa upravujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom /ďalej len pravidlá trhu/ a ktoré ustanovenie vymedzuje maximálnu rezervovanú kapacitu a úprave podľa § 2 písm. a/ bod 25 pravidiel trhu, ktoré upravuje rezervovanú kapacitu. Následne žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje na právne postavenie žalovaného, ktorý je podľa Zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii sieťových odvetví regulovaným subjektom a ako regulovaný subjekt je povinný za poskytnuté služby účtovať užívateľom trhu poplatky v regulovanej výške. Jeho hlavným predmetom podnikania je poskytovanie distribúcie prostredníctvom elektrických vedení a elektrických zariadení na území Žilinského a Banskobystrického kraja. Podľa § 31 ods. 2 písm. c/, h/ Zákona o energetike má žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy zákonnú povinnosť zabezpečiť prístup do sústavy na transparentnom a nediskriminačnom princípe a v prípade odmietnutia prístupu do sústavy z dôvodu nedostatku kapacity sústavy uviesť opodstatnené dôvody založené na objektívnych a technicky, ako aj ekonomicky odôvodnených kritériach. Je povinný ako prevádzkovateľ distribučnej

sústavy uzatvoriť Zmluvu o pripojení do sústavy s vlastníkom odberného elektrického zariadenia alebo elektroenergetického zariadenia vtedy, ak sú splnené technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia do sústavy. S každým, kto o to požiada, je zároveň povinný uzatvoriť Zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny pre odber elektriny v zmysle úpravy § 31 ods. 2 písm. i/ Zákona o energetike. Podľa § 31 ods. 2 písm. j/ Zákona o energetike je žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný transparentným a nediskriminačným spôsobom prideľovať distribučnú kapacitu. Ako regulovaný subjekt je povinný vykonávať regulovanú činnosť v súlade s právoplatným rozhodnutím alebo potvrdením úradu a dodržiavať cenovú reguláciu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý je úradom /ÚRSO/ vydaný. Žalovaný ako regulovaný subjekt pri účtovaní platby za prístup do distribučnej sústavy žalobcovi je povinný postupovať v súlade s cenníkmi pre distribúciu elektriny, ktoré boli na roky 2014, 2015 a 2016 schválené ÚRSO. Ďalej žalovaný poukazuje na konkrétne časti Cenníkov schválených ÚRSO. Jeho postup pri účtovaní podľa platných rozhodnutí ÚRSO je v súlade s týmito rozhodnutiami a opačný postup žalovaného by bol v rozpore s jeho povinnosťou podľa § 29 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach. V tejto časti poukázal žalovaný na rozhodnutia ÚRSO, ktorými bola schválená cena podľa cenníka distribúcie na rok 2014, 2015 a 2016, ktoré všetky sú dostupné na webovej stránke www.sse-d.sk <http://www.sse- d.sk>. V bode 2.3 žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení sa k žalobe rozoberá právne postavenie žalobcu. Vo vzťahu k subjektu žalobcu uvádza, že je obchodnou spoločnosťou, predmet činnosti ktorej je okrem iného aj výroba a dodávka elektriny. Žalobca uzatvoril so subjektom SSE-D Zmluvu o pripojení výrobcu do distribučnej sústavy - Zmluvu o pripojení. Táto Zmluva je predpokladom úspešného fyzického pripojenia žiadateľa o pripojenie do distribučnej sústavy a faktického využívania pridelenej kapacity. Jedným z údajov v tejto Zmluve uvádzaným je výška maximálnej rezervovanej kapacity, ktorá predstavuje kapacitu, ktorú je možné zo strany žalobcu dodať do sústavy, pričom SSE-D je ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný vytvoriť a udržať distribučnú sústavu, prostredníctvom ktorej bude môcť žalobca dodávať elektrinu vyrobenú v jeho výrobnom zariadení do distribučnej sústavy a prostredníctvom ktorej bude možné vyrobenú elektrinu v rozsahu pridelenej kapacity prijať. V tejto časti žalovaný poukázal na bod 2.7.2 i platného a účinného Prevádzkového poriadku žalovaného, podľa ktorého je žalovaný oprávnený vypovedať Zmluvu o pripojení, ak výrobca elektriny nezačal pridelenú maximálnu rezervovanú kapacitu ani po uplynutí dvoch rokov od dohodnutého termínu využívať, čo viedlo k jej zníženiu zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy a ani po znížení maximálnej rezervovanej kapacity výrobca elektriny nezačal ani túto zníženú maximálnu rezervovanú kapacitu do dvoch rokov od jej zníženia využívať. V tejto časti žalovaný ako dôkaz označil Zmluvu o pripojení výrobcu do distribučnej sústavy. Po splnení podmienok uložených v platnej legislatíve, ako aj všetkých obchodných a technických podmienok bolo výrobné zariadenie žalobcu uvedené do prevádzky - začalo dodávať elektrinu z distribučnej sústavy žalovaného a zo strany žalobcu došlo k reálnemu využitiu poskytnutej kapacity. Zariadenie žalobcu je do distribučnej sústavy žalovaného pripojené i aktuálne, pričom z jeho strany preukázateľne dochádza k dodávke elektriny do distribučnej sústavy a tým k využívaniu poskytnutej kapacity, čo je žalovaný schopný kedykoľvek dôkazne doložiť. Ani samotný žalobca túto skutočnosť nijakým spôsobom nerozporuje, nakoľko medzi ním a subjektom povereným žalovaným podľa § 4 ods. 1 písm. b/ Zákona o podpore bola uzatvorená Zmluva o výkupe elektriny na krytie strát. Na jej základe sa žalobca zaviazal dodávať elektrinu vyrobenú v jeho výrobnom zariadení subjektu poverenému žalovaným a tento subjekt sa zaväzuje žalobcovi za takto dodanú elektrinu uhrádzať určené platby. Touto Zmluvou žalobca plní svoju podnikateľskú činnosť, pričom žalovaný uvádza, že bez reálneho využitia kapacity distribučnej sústavy by k dodávke elektriny nemohlo dôjsť a žalobcovi by zo strany povereného subjektu neboli hradené žiadne platby. V tejto časti poukázal žalovaný na dôkazy: Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát a faktúry za dodávku elektriny vystavené žalobcom na základe Zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát za obdobie január až marec 2016 a na odpočet z inštalovaného meracieho zariadenia. V článku III. svojho vyjadrenia sa k žalobe žalovaný popisuje existencie záväzkového vzťahu prístupu medzi žalobcom a žalovaným. V úvode poukazuje na relevantné vzťahy na trhu s elektrinou v zmysle úpravy § 26 ods. 1 Zákona o energetike, ktorý upravuje Zmluvu o dodávke elektriny, v zmysle § 26 ods. 3 Zákona o energetike, ktorý upravuje Zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy a úpravu podľa § 26 ods. 5 Zákona o energetike, ktorý upravuje Zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. V nadväznosti na úpravu § 26 Zákona o energetike zdôrazňuje, že medzi základnými zmluvnými vzťahmi na trhu s elektrinou táto právna úprava Zmluvu o prístupe neuvádza, a teda nehovorí o forme a o obsahu takejto zmluvy. Explicitná úprava Zmluvy o prístupe sa v Zákone o energetike a ani v žiadnom inom právnom predpise nenachádza, pričom Zákon o energetike pozná iba Zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Táto zmluva sa však netýka, ani nemôže týkať výrobcov elektriny, ktorí elektrinu do sústavy dodávajú. Výrobcovia

elektriny si rezervovanú kapacitu nedojednávajú a službu distribúcie elektriny nepotrebujú a nevyužívajú a elektrinu zo sústavy neodoberajú. Následne sa žalovaný zaoberá porovnaním platieb za prístup a distribúciu elektriny odberateľom a výrobcom elektriny. Odberateľ pripojený do distribučnej sústavy na VN napäťovej hladine platí dvojzložkovú tarifu za prístup do distribučnej sústavy a táto sa skladá po a/ z mesačnej tarify za rezervovanú kapacitu v €/MW a po b/ z tarify za distribúciu elektriny v €/MWh. Výrobca pripojený do distribučnej sústavy na VN napäťovej hladine platí prevádzkovateľovi distribučnej sústavy výlučne platbu za prístup do distribučnej sústavy, a to vo výške 30 % maximálnej rezervovanej kapacity dohodnutej v Zmluve o pripojení. Pokiaľ žalobca prezentuje názor, v zmysle ktorého nevyužíva a nepotrebuje prístup do distribučnej sústavy, žalovaný tvrdí, že žalobca nevyužíva službu distribúcie elektriny. Neexistuje žiaden zákonný, ani iný dôvod, prečo by výrobca, z ktorého výrobného zariadenia preukázateľne dochádza ku dodávke do distribučnej sústavy a pre ktorého je žalovaný povinný zabezpečiť kapacitu v sústave rovnakým spôsobom ako pre odberateľa elektriny, mal byť na rozdiel od odberateľov oslobodený od povinnosti hradiť platbu za prístup do distribučnej sústavy. Takýto rozdielny prístup voči jednej časti užívateľov distribučnej sústavy by bol zo strany žalovaného diskriminačný a bol by v rozpore s povinnosťou, ktorá je žalovanému uložená podľa § 31 ods. 1 písm. b/ Zákona o energetike. Žalobca má zabezpečenú maximálnu rezervovanú kapacitu vo výške stanovenej v Zmluve o pripojení a žalovaný musí v distribučnej sústave rezervovať dostatočnú kapacitu, aby bolo zo strany žalobcu kedykoľvek možné dodávať elektrinu v rozsahu tejto maximálnej rezervovanej kapacity. Žalobca má zámer do distribučnej sústavy žalovaného elektrinu dodávať a za túto inkasovať platby, pričom v tejto časti poukazuje žalovaný na Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát, na základe ktorej je žalobcovi dodaná elektrina do distribučnej sústavy uhradená vo výške stanovenej platby a v obsahu označenej zmluvy osobitne poukazuje žalovaný na článok IV. bod 2, kde sa de facto konštatuje zo strany žalobcu existencia zmluvného vzťahu prístupu do distribučnej sústavy. Pre výrobné zariadenie žalobcu bol vyhotovený zápis o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby, pričom žalobca už pred procesom fyzického pripojenia a spustenia prevádzky preukázateľne očakával, že z jeho výrobného zariadenia bude dochádzať k dodávke elektriny do distribučnej sústavy a ku využívaniu kapacity distribučnej sústavy. V dotknutom odovzdávacom mieste žalobcu je zabezpečené určené meradlo preukazujúce zabezpečenie a využívanie prístupu do sústavy žalobcom. Hodnoty odpočítané z určeného meradla jednoznačne preukazujú, že zo zariadenia žalobcu dochádza ku dodávke do distribučnej sústavy žalovaného. Všetky tieto skutočnosti jednotlivo, ale aj v súhrne preukazujú, že žalobca dodáva do distribučnej sústavy elektrinu a využíva kapacitu z distribučnej sústavy. Žalobca nevyužíva práve a výlučne distribučnú /prepravnú/ službu, za ktorú mu však žiaden právny predpis poplatkovú povinnosť neukladá. Podľa Zákona o energetike sa prístupom rozumie využívanie kapacity distribučnej sústavy v rozsahu dohodnutej kapacity, čo inými slovami znamená, že fyzickým pripojením do distribučnej sústavy bola pre žalobcu zo strany žalovaného zabezpečená možnosť využívať distribučnú sústavu a dodávať do nej elektrinu a teda žiaden právny predpis mu neukladá zároveň aj povinnosť elektrinu do distribučnej sústavy skutočne dodávať. V tejto časti svojho vyjadrenia poukázal žalovaný na Technicko-odborné posouzení využívání kapacity distribuční soustavy výrobci elektřiny, ktorá bola vypracovaná odbornou autoritou v elektroenergetike, a to Fakultou elektrotechniky a elektroenergetiky Českého vysokého učení technického spracovateľmi U..I.. T. A., K.. J. R..I.. S.B. L., U.. /ďalej len analýza využívania distribučnej sústavy/. Túto žalovaný označil i ako dôkaz v označenej časti vyjadrenia a vo vzťahu k nej uviedol, že jednoznačne preukazuje, že každý výrobca elektriny a teda aj žalobca, ktorý dodáva elektrinu do distribučnej sústavy, fakticky využíva distribučnú sústavu dokonca aj v prípade, ak v danom okamihu vyrobená elektrina nepreteká do distribučnej sústavy. Predložením tohto listinného dôkazu žalovaný preukazuje skutočnosť, že využívanie kapacity distribučnej sústavy žalobcom /ako výrobcom elektriny a tiež ako odberateľom/ dodávkou elektriny do sústavy alebo odberom elektriny zo sústavy je z technického hľadiska nepochybne využívaním prístupu do distribučnej sústavy. Žalobca dodáva elektrinu do distribučnej sústavy a žalovaný technickým dimenzovaním distribučnej sústavy a jej vlastnou prevádzkou opakovane umožňuje žalovanému dodávku „vpúšťanie“ elektriny do distribučnej sústavy. Proces posudzovania pripojenia a proces pripájania žalobcu do distribučnej sústavy sa uskutočnil na základe žiadosti žalobcu o pripojenie do distribučnej sústavy a v tejto časti žalovaný zdôrazňuje, že pred uzatvorením Zmluvy o pripojení a samotným fyzickým pripojením sa najskôr musela posúdiť schopnosť distribučnej sústavy prijať vyrobené množstvo elektriny /podľa maximálneho výkonu výrobného zariadenia/. Uvedené súviselo s požiadavkou predídenia ohrozeniu bezpečnej a spoľahlivej prevádzky distribučnej sústavy. V tejto časti navrhol žalovaný vykonanie výsluchu svedka I.. L. G., zamestnanca žalovaného, zodpovedného za pripájanie výrobných zdrojov do sústavy a tiež ako dôkaz označil vyjadrenie sa samotného žalovaného v procese pripájania výrobného zdroja žalobcu do distribučnej sústavy žalovaného. Následne v bode 3.3. svojho písomného vyjadrenia žalovaný venuje

pozornosť existencii dohody o prístupe do distribučnej sústavy aj s prihliadnutím na legislatívu platnú v čase pripojenia žalobcu do distribučnej sústavy žalovaného. V uvedenej časti zdôraznil, že z úpravy Vyhlášky č. 221/2013 Z.z. /Vyhláška ÚRSO/, a to či už z jej úpravy podľa § 26 ods. 3 účinnej do 31.12.2016 alebo z platného znenia tejto právnej úpravy vyplýva, že platba za prístup do distribučnej sústavy sa uhrádza na základe faktúry vystavenej prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. Táto platba sa odvíja od výšky maximálnej rezervovanej kapacity stanovenej v Zmluve o pripojení a spôsob jej výpočtu je uvedený v citovanom ustanovení cenovej vyhlášky. Ani v tomto prípade vyhotovenie zmluvy označenej ako Zmluva o prístupe do distribučnej sústavy v písomnej forme nemá žiadne opodstatnenie. Následne žalovaný zdôrazňuje skutkovú okolnosť, podľa ktorej ku pripojeniu výrobného zariadenia žalobcu do distribučnej sústavy žalovaného došlo v roku 2010 na základe písomne uzatvorenej Zmluvy o pripojení. Je preto nevyhnutné vychádzať pri hodnotení splnenia legislatívnych podmienok pre pripojenie a prístup do distribučnej sústavy z legislatívy platnej v čase uzatvorenia Zmluvy o pripojení, teda v roku 2010. Vtedy bol platný a účinný Zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike / ďalej len pôvodný Zákon o energetike/. Podľa jeho úpravy § 21 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, písm. h/ výrobca elektriny má právo pripojiť zariadenie na výrobu elektriny k sústave, ak spĺňa technické a obchodné podmienky prístupu a pripojenia do sústavy. Výrobca elektriny je povinný uzatvoriť Zmluvu o prístupe a o pripojení k sústave s prevádzkovateľom sústavy. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný uzatvoriť Zmluvu o prístupe a Zmluvu o pripojení k sústave, ak sú splnené technické a obchodné podmienky prístupu a pripojenia k sústave. Žalobca v súlade s pôvodným Zákonom o energetike v čase pripájania jeho výrobného zariadenia do distribučnej sústavy žalovaného spĺňal obchodné a technické podmienky prístupu do distribučnej sústavy a mal /aj naďalej má/ zabezpečený zmluvný vzťah prístupu do distribučnej sústavy žalovaného na základe Zmlúv o pripojení výrobcu. Zmluva o pripojení uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v roku 2010 je naďalej platná aj k dnešnému dňu, nedošlo k jej zmene, ani ku ukončeniu. Platnosť Zmluvy o pripojení a faktický a právny stav existencie zmluvného vzťahu pripojenia a prístupu do distribučnej sústavy medzi žalobcom a žalovaným potvrdzuje aj Zákon o energetike, ktorým bol nahradený pôvodný Zákon o energetike s účinnosťou od 1.9.2012, a to s ohľadom na jeho úpravu podľa § 96 ods. 7 veta prvá. V zmysle tejto úpravy zmluvy uzatvorené podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti. Následne žalovaný poukazuje na to, že žalobca má ako účastník trhu s elektrinou /v postavení výrobcu a zároveň v postavení odberateľa/ podľa § 15 Zákona o energetike právo na regulovaný prístup do distribučnej sústavy. Tento prístup a distribúciu elektriny môže mať žalobca v pozícii odberateľa zabezpečený po a/ uzatvorením Zmluvy o prístupe a distribúcii elektriny priamo so žalovaným /§ 26 ods. 5 Zákona o energetike/ alebo po b/ uzatvorením Zmluvy o združenej dodávke elektriny /§ 26 ods. 29 Zákona o energetike/ medzi dodávateľom a žalobcom, kde predmetom tejto zmluvy je okrem dodávky elektriny aj zabezpečenie prístupu do distribučnej sústavy a distribúcia elektriny prostredníctvom dodávateľa. Žalobca s dodávateľom - Stredoslovenskou energetikou, a.s. uzatvoril Zmluvu o dodávke a distribúcii, predmetom ktorej je aj poskytovanie prístupu do distribučnej sústavy žalovaného a vo vzťahu ku ktorej žalovaný poukazuje opätovne na úpravu § 96 ods. 7 Zákona o energetike a podľa § 96 ods. 8 Zákona o energetike, v zmysle ktorej úpravy Zmluvy o dodávke a distribúcii, ktorých predmetom bolo zabezpečenie dodávky a distribúcie elektriny sa považujú za zmluvy o združenej dodávke. V tejto časti ako dôkaz označil žalovaný Zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny uzatvorenú medzi žalobcom a dodávateľom - Stredoslovenskou energetikou, a.s.. Pre upresnenie celého právneho vzťahu, z ktorého jednoznačne vyplýva prístup žalobcu do distribučnej sústavy žalovaného, je potrebné aj uzatvorenie Rámcovej distribučnej zmluvy, na základe ktorej zabezpečuje žalovaný pre všetkých odberateľov dodávateľa, a teda aj pre žalobcu prístup a distribúciu elektriny. V tejto časti ako dôkaz žalovaný označil Rámcovú distribučnú zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným a dodávateľom - SSE, a.s. platnú v roku 2011 a platnú v roku 2016. Žalobca teda má opakovane zabezpečovaný prístup do distribučnej sústavy žalovaného a distribúciu elektriny, o čom svedčia aj úhrady žalovaného za vystavené faktúry, podľa ktorých uhrádza žalobca platby za prístup do distribučnej sústavy žalovaného a za distribúciu svojmu dodávateľovi v presne stanovenej výške tejto platby, ako účtuje dodávateľovi žalovaný v súlade s Rámcovou distribučnou zmluvou. V tejto časti ako dôkaz žalovaný označil faktúry za distribučnú službu vystavené žalovaným za rok 2016 v mesiacoch január až apríl a faktúry za dodávku a distribúciu elektriny vystavené dodávateľom pre žalobcu za rok 2016, a to za január až apríl. V článku IV. svojho vyjadrenia žalovaný poukazuje bližšie neidentifikovaný na Nález Ústavného súdu SR, ktorý podľa jeho tvrdení potvrdil oprávnenosť a podstatu platby za prístup do distribučnej sústavy. Konkrétne poukazuje na bod 23.2 tohto Nálezu, z ktorého vyvodzuje svoje tvrdenie, podľa ktorého platba za prístup do distribučnej sústavy nepredstavuje neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcu. V článku V. písomného vyjadrenia sa žalovaného k žalobe tento zdôrazňuje,

že pokiaľ by žalobca popieral svoju povinnosť uhrádzať platby za prístup do distribučnej sústavy s poukazom na neposkytnutie prístupu do distribučnej sústavy alebo absenciu zmluvného vzťahu prístupu do distribučnej sústavy, znamenalo by to, že mu bolo právo prístupu poskytované zo strany žalovaného bez právneho dôvodu, čo by nevyhnutne vyústilo do stavu, kedy na strane žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalovaného a takéto bezdôvodné obohatenie musí žalobca žalovanému podľa § 451 a § 456 Občianskeho zákonníka vydať. V tejto časti poukázal žalovaný na rozhodnutie NS ČR z 24.6.2008 sp.zn. 33Odo/88/2006. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že dňa 21.7.2016 pod č. 220/2016 v Zbierke zákonov SR bol publikovaný Nález Ústavného súdu, ktorý však na prejednávanú vec nie je možné aplikovať, pretože Nálezu Ústavného súdu nie je možné priznať účinky spätne. Žalovaný do doby publikovania Nálezu v Zbierke zákonov, teda do 21.7.2016 postupoval v súlade s platnou legislatívou a faktúry za prístup do distribučnej sústavy vystavoval na základe platného ustanovenia § 26 ods. 23 Vyhlášky č. 221/2013. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na úpravu podľa § 41a ods. 1 Zákona č. 38/1993 o organizácii ústavného súdu o konaní pred ním a o postavení sudcov. Zdôraznil potrebu rešpektovania princípu právnej istoty, princípu zákazu spätného /retroaktívneho/ pôsobenia právnych predpisov, právnej stability účastníkov konania a legitímnych očakávaní, ktoré patria k základným znakom právneho štátu v zmysle Ústavy Slovenskej republiky. Otázkou, aké účinky má Nález Ústavného súdu, sa zaoberalo i Plénum Ústavného súdu SR vo svojom uznesení pod sp.zn. PL.ÚS 13/98, kde bolo jednoznačne skonštatované, že rozhodnutie Ústavného súdu SR v konaní podľa § 125 písm. a/ Ústavy SR má vždy účinky len ex nunc. Uvedená argumentácia žalovaného v jeho vyjadrení sa k žalobe vyústila k návrhu na zamietnutie žaloby z dôvodu, že žalobca nepreukázal svoj nárok a žalované právo predstavuje účelové a zjavne bezúspešné uplatňovanie práva.

3. Na vznesenú procesnú obranu žalovaného reagoval žalobca písomným podaním zo dňa 4.5.2017, ktoré bolo súdu doručené 15.5.2017. S návrhom na zastavenie konania vo veci s poukazom na prebiehajúce konanie Okresného súdu Žilina sp.zn. 19Cb 316/2016 žalobca nesúhlasí zdôrazňujúc, že predmetom konania vo veci sp.zn. 19Cb 316/2016 je zaplatenie neuhradenej časti ceny za žalobcom dodanú elektrinu za mesiac október 2016 v sume 3.448,62 EUR, a teda jedná sa o iný predmet konania. V čase podania žaloby nemal žalobca vedomosť o jednostrannom započítaní žalovanej pohľadávky žalovaným. Jedinou skutočnosťou, ktorú žalovaný žalobcovi prezentoval, bola mailová informácia žalovaného z 8.12.2016, že pohľadávka žalobcu v sume 3.448,62 EUR bude započítaná. Žalovaný oznámením o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 14.12.2016 a doručeného žalobcovi elektronicky až počas tohto súdneho konania dňa 8.3.2017 započítal voči nároku žalobcu uplatňovanému v tomto súdnom konaní údajnú pohľadávku žalovaného voči žalobcovi na tzv. distribučné služby v mesiaci október 2016 v sume 3.448,62 EUR fakturovanú faktúrou č. 7500334051 vystavenou 3.11.2016. Tým, že žalovaný vykonal právny úkon zápočtu, uznal oprávnenosť nároku žalobcu. V konaní je teda sporná otázka zániku nároku uplatňovaného žalobcom. Žalobca však tvrdí, že uplatňovaná pohľadávka nezanikla, stále trvá, pretože predmetom zápočtu bola neexistujúca pohľadávka žalovaného voči žalobcovi a tým jeho právny úkon jednostranného započítania trpí vadou neplatnosti. Napriek tomu, že Ústavný súd SR svojím Nálezom sp.zn. PL.ÚS 17/2016 vyslovil nesúlad § 26 ods. 23 Vyhlášky ÚRSO č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike s Ústavou SR a táto dňom uverejnenia Nálezu v Zbierke zákonov stratila svoju účinnosť /dňom 21.7.2016/, žalovaný si naďalej platby za prístup do distribučnej sústavy nezákonne nárokuje. Jedná sa o platbu za tzv. distribučnú službu, a to napriek tomu, že žalobca nemá uzatvorenú s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy Zmluvu o prístupe. V ďalšej časti svojho vyjadrenia sa žalobca v článku II. venuje záverom Ústavného súdu pri rozhodovaní o nesúlade § 26 ods. 23 Vyhlášky č. 221/2013 Z.z. s Ústavou SR. Rovnako zaujíma stanovisko k účinkom tohto Nálezu poukazujúc na zjednocujúce stanovisko Ústavného súdu sp.zn. PLz. ÚS 1/06 z 11.10.2006. Ústavný súd SR v tomto svojom zjednocujúcom stanovisku konštatoval účinky Nálezu ex tunc. V nadväznosti na to žalobca konštatuje, že je evidentné, že zo strany žalovaného došlo ku započítaniu neexistentnej pohľadávky, pohľadávky, ktorá z hľadiska hmotného práva neexistuje, čím je vylúčené jej následné uplatňovanie formou faktúry, ako i započítanie. Nemohla tak zaniknúť pohľadávka žalobcu v zostávajúcej výške 3.448,62 EUR. Žalobca opakovane zdôraznil svoju argumentáciu v tom smere, že k uzatvoreniu Zmluvy o prístupe medzi ním a žalovaným v akejkoľvek forme nikdy nedošlo, takáto zmluva neexistuje. Vzťah Zmluvy o prístupe nevzniká automaticky momentom uzatvorenia Zmluvy o pripojení, ako to tvrdí žalovaný. O prístupe do sústavy na základe uzatvorenej Zmluvy o prístupe je možné hovoriť len vtedy, ak je daná vôľa žalobcu nielen byť fyzicky /formálne/ do siete pripojený, ale súčasne musí byť aj prejavená vôľa využívať distribučnú sústavu žalovaného v dohodnutom rozsahu a za účelom distribúcie elektriny vyrobenej žalobcom odberateľom. Žalobca je výrobcom elektrickej energie z obnoviteľného zdroja a podstatou

podpory, ktorá mu vyplýva z úpravy Zákona č. 309/2009 Z.z. je odber elektriny za cenu na straty. Výrobcovia elektriny, na ktorých sa táto úprava vzťahuje, dodávajú celý objem nimi vyrobenej elektriny priamo prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, ktorý je tak jej odberateľom podľa § 4 ods. 10 Zákona č. 309/2009 Z.z.. Žalobca ním vyrobenú elektrinu nedodáva iným osobám, ale priamo žalovanému. Z tohto dôvodu žalovaný nepotrebuje prístup do distribučnej sústavy žalovaného, keďže distribučnou sústavou žalobcu nemá čo prepravovať iným osobám. Žalovaný žalobcom vyrobenú elektrinu odoberá v mieste pripojenia žalobcu do distribučnej sústavy a žalovaný sa týmto momentom stáva jej vlastníkom a ďalej dodanú elektrinu sám vo vlastnej réžii distribuuje, k čomu využíva vlastnú distribučnú sústavu. Zo vzťahov medzi žalobcom a ďalšími subjektmi zúčastnenými na trhu s elektrinou alebo z ich vlastných vzájomných vzťahov nie je možné existenciu Zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy vyvodiť. Ďalej žalobca vymedzuje formy podpory štátom poskytovanej výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov, teda subjektom v rovnakom statuse ako žalobca, a to podpory odberom elektriny za cenu na straty a podpory odberom elektriny za doplatok. V prípade ak by žalobca chcel elektrinu dodávať svojim zákazníkom niekde na opačnom konci distribučnej sústavy, musel by použiť ako cestu na jej dopravenie k zákazníkom práve distribučnú sústavu žalovaného. Za týmto účelom by bol povinný uzatvoriť so žalobcom Zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy žalovaného, kde by žalobca mal postavenie dodávateľa elektriny. Žalobca nedodáva nikomu elektrinu na opačnom konci distribučnej sústavy, a preto Zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy žalovaného uzatvorenú nemá a ani ju nepotrebuje uzatvorenú mať. V nadväznosti na to nemá žalovaný právny základ voči žalobcovi na úhradu ceny za distribučné služby a súvisiace služby vyplývajúce z ustanovenia § 26 ods. 25 Zákona o energetike. Žalobca nemusí elektrinu len vyrábať alebo dodávať, ale môže elektrinu i odoberať ako zákazník. Pre takýto prípad však zase existujú osobitné zmluvné vzťahy. V tejto súvislosti na základe citovaného príkladu žalobca zdôraznil, že Stredoslovenská energetika, a.s. má voči žalobcovi uhradené všetky svoje pohľadávky a to jednak z titulu ceny za dodanú elektrinu, ako i z titulu ceny za distribúciu elektriny a súvisiace služby v súvislosti so zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a Stredoslovenskou energetikou, a.s.. Pokiaľ žalovaný predložil faktúry za mesiac január až apríl 2016 ako dôkaz, tieto faktúry sa v účtovníctve žalobcu nenachádzajú, nikdy neboli žalobcovi doručené a nemajú žiaden právny základ, sú fiktívne vystavené, pričom jediným vysvetlením je, že tieto faktúry mali byť vystavené nie na žalobcu, ale na Stredoslovenskú energetiku, a.s.. Žalobca zdôrazňuje, že žalovaný nedostatočne rozlišuje postavenie žalobcu v rámci rôznych právnych vzťahov, do ktorých žalobca so žalovaným, ale a j s úplne odlišnými inými subjektmi na trhu s energetikou vstupuje, najmä pokiaľ ide o dôsledné odlišovanie postavenia žalobcu ako výrobcu a ako odberateľa elektriny. Pokiaľ žalovaný tvrdí vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu na úkor žalovaného, žalobca zdôrazňuje, že pri absencii existencie Zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a absencii využívania distribučnej sústavy zo strany žalobcu nie je možné o vzniku bezdôvodného obohatenia žalobcu na úkor žalovaného, tak ako to tvrdí žalovaný, vôbec hovoriť.

4. Žalovaný reagoval na argumentáciu žalobcu v jeho vyjadrení sa k procesnej obrane žalovaného písomným podaním zo 14.6.2017, doručeným súdu 19.6.2017. V obsahu tohto podania uviedol argumentáciu poukazujúcu na skutočnosť potreby skúmania existencie Zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy na základe Zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a nie na základe neskoršej právnej úpravy vyplývajúcej zo Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Vo vzťahu k Zákonu č. 656/2004 Z.z. o energetike / pôvodný Zákon o energetike/ poukázal na jeho úpravu podľa § 2 písm. a/ bod 23.2, § 21 ods. 2 písm. a/, § 24 ods. 1 písm. b/, § 27 ods. 1, § 28 ods. 1 písm. a/, § 29 ods. 1 písm. b/ a § 21 ods. 1. Z týchto zákonných ustanovení pôvodného Zákona o energetike je podľa názoru žalovaného nevyhnutné prijať záver, podľa ktorého pôvodný Zákon o energetike rozlišuje práva a povinnosti výrobcov elektrickej energie, ako aj práva a povinnosti oprávnených odberateľov, dodávateľov elektriny, resp. obchodníkov s elektrinou. Spája existenciu Zmluvy o distribúcii elektriny s prevádzkovateľom distribučnej sústavy výlučne s oprávneným odberateľom, dodávateľom elektriny a obchodníkom s elektrinou, inak povedané z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že len označené subjekty majú podľa pôvodného Zákona o energetike právo uzatvoriť Zmluvu o distribúcii elektriny s prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Pôvodný Zákon o energetike jasne definuje práva výrobcu elektrickej energie, pričom medzi tieto práva neradí právo uzatvoriť s prevádzkovateľom distribučnej sústavy zmluvu o distribúcii elektrickej energie. Jasne stanovuje povinnosť výrobcu uzatvoriť s prevádzkovateľom distribučnej sústavy zmluvu o prístupe a pripojení k sústave s prevádzkovateľom sústavy. Prístup do distribučnej sústavy spája s kapacitou sústavy, keď zakotvuje oprávnenie žalovaného odmietnuť prístup do sústavy z dôvodu nedostatku kapacity. Pokiaľ zákon nepriznáva právo výrobcovi elektriny na distribúciu elektriny, nemôže mu zároveň ukladať povinnosť uzatvoriť takú zmluvu, predmetom ktorej bude právo, na ktoré výrobca zo zákona nie je oprávnený. Zmluva o pripojení stanovila maximálnu rezervovanú kapacitu pre zariadenie žalobcu a

žalovaný teda posúdil pripojenie a prístup do sústavy budúcim výrobcom ako možný, pričom v rozsahu dohodnutej rezervovanej kapacity žalovaný umožnil žalobcovi prístup do distribučnej sústavy. Tým, že zmluva o pripojení definuje zmluvné strany a práva a povinnosti týchto zmluvných strán v rozsahu záväzku žalovaného zabezpečiť maximálnu rezervovanú kapacitu pre žalobcu v stanovenej výške, je možné konštatovať, že táto zmluva o pripojení predstavuje dojednanie o prístupe do distribučnej sústavy žalovaného, a teda že zmluva o pripojení v sebe subsumuje zmluvu o prístupe. To, že v zmluve o pripojení je upravený záväzok žalovaného pripojiť žalobcu ako záväzok žalovaného rezervovať maximálnu rezervovanú kapacitu žalobcovi v distribučnej sústave, čo predstavuje prístup žalobcu do sústavy žalovaného, je v súlade s ustanovením § 21 ods. 2 písm. a/ Zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, ktorý stanovuje povinnosť výrobcu elektriny uzatvoriť s prevádzkovateľom sústavy zmluvu o prístupe a pripojení. V kontexte tohto je potrebné zdôrazniť, že právny úkon je potrebné posudzovať podľa jeho obsahu a nie podľa pomenovania, v ktorej časti argumentácie poukázal žalovaný napríklad na rozsudok NS SR sp.zn. 1Obdo/10/2008 z 30.7.2009. Na podporu svojej argumentácie k problematike prístupu do distribučnej sústavy poukázal žalovaný na závery Súdneho dvora EÚ vo veci C-239/07 bod 40 rozsudku, ktorý poskytol výklad pojmu prístup do sústavy tak, že pojem prístup sa spája s dodávkou elektrickej energie a zahŕňa predovšetkým kvalitu, pravidelnosť a náklady služby. Na záver zdôraznil, že Ústavný súd SR sa vo svojom Náleze o nesúlade konkrétnych ustanovení Vyhlášky č. 221/2013 Z.z. o cenovej regulácii v elektroenergetike nezaoberal problematikou právnej úpravy obsiahnutej v Zákone č. 656/2004 Z.z. o energetike a k otázke Zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy v kontexte pôvodného Zákona o energetike sa nevyjadril. Rovnako sa nevyjadril k otázke podstatných náležitostí takejto zmluvy v zmysle pôvodného Zákona o energetike a k otázke formy takejto zmluvy v zmysle tejto pôvodnej právnej úpravy.

5. Podaním zo dňa 6.6.2018, ktoré bolo súdu doručené dňa 7.6.2018, predložil žalovaný znalecký posudok vo veci využívania distribučnej sústavy výrobcami elektriny vypracovaný znaleckým ústavom Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, z ktorého vyplývajú žalovaným citované závery, podľa ktorých zo strany výrobcu elektriny, ktorý vyrába elektrinu vo vlastnom zariadení na výrobu elektriny a následne ju fyzicky dodáva do distribučnej sústavy, do ktorej je pripojený, dochádza k využívaniu distribučnej sústavy a jej kapacity. Výrobca by vo vlastnom záujme mal poznať kapacitu, ktorú mu rezervuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy, aby mal možnosť plniť svoje záväzky voči odberateľom. Výrobca vždy svojím zariadením ovplyvňuje stabilitu a bezpečnosť sústavy, do ktorej je pripojený. Pri dodávke elektrickej energie do distribučnej sústavy je táto s využívaná pre zaistenie okamžitej rovnováhy medzi výrobou a spotrebou energie. Zdroj, ktorý je pripojený do odberného miesta, ovplyvňuje chod sústavy a podieľa sa na potrebe služieb poskytovaných distribútorom.

6. Vzhľadom na vyjadrenie sa žalovaného v jeho písomnom podaní zo dňa 10.4.2017 v bode 1.1 článku I. súd skúmal, či sú vo veci splnené podmienky konania vo väzbe na skutočnosť vedenia konania Okresného súdu Žilina sp.zn. 19Cb 316/2016. Na základe oboznámenia sa s predmetom konania a okruhom strán sporu v konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 19Cb 316/2016 súd konštatuje, že nezistil existenciu žiadneho neodstrániteľného nedostatku podmienky konania vo veci sp.zn. 19Cb 27/2017 predstavovanú konaním sp.zn. 19Cb 316/2016 (toto konanie bolo k momentu meritórneho rozhodnutia v tejto veci - sp. zn. 19 Cb 27/2017 skončené neprávoplatným rozsudkom súdu prvej inštancie). Predmetom konania sp.zn. 19Cb 316/2016, ktoré je vedené medzi totožnými stranami sporu ako konanie sp.zn. 19Cb 27/2017, je právo žalobcu na zaplatenie doplatku ako formy podpory žalobcu ako výrobcu elektriny z obnoviteľného zdroja za mesiac október 2016 podľa faktúry č. 20160993 v sume 3.448,62 EUR. V prejednávanej veci sp. zn. 19Cb 27/2017 ide o uplatnenie pohľadávky síce rovnakého druhu, avšak za iné obdobie - za mesiac november 2016. Samotná skutočnosť obdobnosti obsahu procesnej obrany žalovaného v konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 19Cb 316/2016 (ktorá obrana žalovaného sa však viaže k úkonu jednostranného započítania realizovaného žalovaným podľa oznámenia z 15.11.2016), nepredstavuje základ pre záver o existencii neodstrániteľného nedostatku podmienky konania sp.zn. 19Cb 27/2017 predstavovaného skôr začatým konaním sp.zn. 19Cb 316/2016 (prekážku litispendencie podľa § 159 . Nakoľko skúmanie podmienok konania, a teda skutočnosti, či v danom procesnom štádiu existuje alebo neexistuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, je procesnou povinnosťou súdu, ktorú súd má v ktoromkoľvek štádiu konania vo vzťahu k neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, podanie žalovaného z 10.4.2017 v článku I. bod 1.1, hodnotil súd len ako podnet a nie ako návrh na zastavenie konania, o ktorom by musel samostatne rozhodovať, nakoľko zastavenie konania pri zistení neodstrániteľného nedostatku podmienky konania nie je vecou dispozície

strán sporu, ale procesnou kompetenciou súdu. Súd teda v pomeroch prejednávanej veci konštatuje, že boli splnené procesné podmienky na jej prejednanie a meritórne rozhodnutie.

7.Podľa § 2 písm. a/ bod 22 a 23 Zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení platnom a účinnom do 31.8.2012 /ďalej pôvodný Zákon o energetike/: Na účely tohto zákona sa rozumie a) všeobecne 22. pripojením do sústavy alebo do siete fyzické pripojenie elektroenergetického zariadenia alebo odberného elektrického zariadenia do sústavy alebo fyzické pripojenie plynárenského zariadenia alebo odberného plynového zariadenia do siete, 23. prístupom do sústavy alebo do siete prístup na základe zmluvy o prístupe do 23.1. prenosovej sústavy a prenose elektriny, 23.2. distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, 23.3. prepravnej siete a preprave plynu, 23.4. distribučnej siete a distribúcii plynu, 23.5. ťažobnej plynovodnej siete a doprave plynu, 23.6. zásobníka a uskladňovaní plynu,

8.Podľa § 21 ods. 1 písm. a/ pôvodného Zákona o energetike: Výrobca elektriny má právo a) pripojiť zariadenie na výrobu elektriny k sústave, ak spĺňa technické a obchodné podmienky prístupu a pripojenia do sústavy.

9.Podľa § 21 ods. 2 písm. a/ pôvodného Zákona o energetike: Výrobca elektriny je povinný a) uzatvoriť zmluvu o prístupe a o pripojení k sústave s prevádzkovateľom sústavy.

10.Podľa § 2 písm. a/ bod 11 a 12.2 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v jeho znení platnom a účinnom od 1.9.2012 /ďalej Zákon o energetike/: Na účely tohto zákona sa rozumie a) všeobecne 11. pripojením do sústavy alebo do siete zabezpečenie potrebnej kapacity na pripojenie v sústave alebo v sieti a fyzické pripojenie elektroenergetického zariadenia alebo odberného elektrického zariadenia do sústavy alebo fyzické pripojenie plynárenského zariadenia alebo odberného plynového zariadenia do siete, 12. prístupom do sústavy alebo do siete prístup na základe zmluvy o 12.2 prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, pričom prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity,

11.Podľa § 2 písm. b/ bod 4, 15 Zákona o energetike: Na účely tohto zákona sa rozumie v elektroenergetike 4. distribúciou elektriny preprava elektriny distribučnou sústavou na časti vymedzeného územia na účel jej prepravy odberateľom elektriny, 15. dodávkou elektriny predaj elektriny.

12.Podľa § 15 ods. 1, 2 Zákona o energetike: Predmetom trhu s elektrinou a trhu s plynom je dodávka elektriny a plynu, pripojenie do prenosovej sústavy, distribučnej sústavy, prepravnej siete a distribučnej siete, prístup do prenosovej sústavy a prenos elektriny a prístup do distribučnej sústavy a distribúcia elektriny na vymedzenom území, prístup do prepravnej siete a preprava plynu a prístup do distribučnej siete a distribúcia plynu na vymedzenom území, prístup do zásobníka a uskladňovanie plynu, poskytovanie podporných služieb v elektroenergetike a plynárenstve, poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike, pripojenie a prístup nových výrobcov elektriny a plynu do sústavy alebo do siete. Účastníkom trhu s elektrinou je a) výrobca elektriny, b) prevádzkovateľ prenosovej sústavy, c) prevádzkovateľ distribučnej sústavy, d) dodávateľ elektriny, e) odberateľ elektriny, f) organizátor krátkodobého trhu s elektrinou.

13.Podľa § 26 ods. 3, 5, 9 Zákona o energetike: Zmluvou o pripojení do distribučnej sústavy sa zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy zabezpečiť v sústave kapacitu na pripojenie v zmluvne dohodnutej

výške a po splnení obchodných podmienok a technických podmienok pripojiť k distribučnej sústave zariadenie žiadateľa na výrobu, distribúciu alebo odber elektriny a zabezpečiť dohodnutú kapacitu vo výške podľa zmluvy a žiadateľ sa zaväzuje uhradiť cenu za pripojenie. Zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny sa zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy rezervovať dohodnutú distribučnú kapacitu, umožniť prístup do sústavy a prepraviť pre účastníka trhu s elektrinou množstvo elektriny výkonovo obmedzené výškou rezervovanej kapacity, vrátane služieb spojených s používaním prenosovej sústavy, a účastník trhu s elektrinou sa zaväzuje zaplatiť cenu za poskytnutie distribučných a súvisiacich služieb. Zmluvou o združenej dodávke elektriny sa zaväzuje dodávateľ elektriny dodávať odberateľovi elektrinu vymedzenú množstvom a časovým priebehom výkonu, zabezpečiť distribúciu elektriny do odberného miesta odberateľa vrátane súvisiacich služieb a prevziať za odberateľa zodpovednosť za odchýlku a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu a za distribúciu elektriny a súvisiace služby.

14.Podľa § 27 ods. 1 písm. b/ Zákona o energetike: Výrobca elektriny má právo b) uzatvoriť zmluvu o prístupe do sústavy, ak spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky prístupu do sústavy,

15.Podľa § 27 ods. 2 písm. a/ Zákona o energetike: Výrobca elektriny je povinný a) uzatvoriť zmluvu o pripojení do sústavy s prevádzkovateľom sústavy,

16.Podľa § 35 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Zákona o energetike: Odberateľ elektriny má právo a) uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny s dodávateľom elektriny; odmietnutie uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny musí dodávateľ elektriny odôvodniť, b) uzatvoriť zmluvu o prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny s prevádzkovateľom prenosovej sústavy alebo zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny s prevádzkovateľom distribučnej sústavy, ak tieto služby nezabezpečil dodávateľ elektriny, c) na pripojenie do sústavy, ak odberné elektrické zariadenie odberateľa elektriny spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia; tým nie je dotknuté ustanovenie § 11 ods. 13 až 15 a § 28 ods. 1 písm. h),

17.Podľa § 96 ods. 7, ods. 8 veta prvá Zákona o energetike: Zmluvy uzatvorené podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti. Ustanovenia zmlúv uzatvorených podľa doterajších predpisov, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom, sú účastníci zmlúv povinní uviesť do súladu s týmto zákonom do 31. decembra 2012. Dlhodobé zmluvy o poskytnutí podporných služieb uzavreté medzi prevádzkovateľom prenosovej sústavy a poskytovateľmi podporných služieb podľa doterajších predpisov, u ktorých dohodnutá doba platnosti ešte neuplynula, zostávajú v platnosti do doby dohodnutej medzi účastníkmi zmluvy; túto dobu platnosti účastníci zmluvy nemôžu po nadobudnutí účinnosti tohto zákona predĺžiť. Ustanovenia § 15 ods. 16 a § 17 ods. 4 až 6 sa vzťahujú aj na zmluvy uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Dlhodobé zmluvy o preprave plynu, v ktorých je prepravná kapacita vyjadrená vo forme zmluvnej trasy, sú účastníci zmlúv povinní uviesť do súladu s týmto zákonom. Prevádzkovateľ prepravnej siete je povinný predložiť užívateľovi siete, pre ktorého zabezpečuje prepravu plynu na základe dlhodobej zmluvy o preprave plynu, v ktorej je prepravná kapacita vyjadrená vo forme zmluvnej trasy, návrh na zmenu takej zmluvy najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Návrh na zmenu takej zmluvy je prípustný len v rozsahu nevyhnutne potrebnom na určenie vstupných a výstupných bodov prepravnej siete a na určenie príslušnej výšky prepravnej kapacity osobitne na každom vstupnom a výstupnom bode prepravnej siete, pričom výška prepravnej kapacity na každom vstupnom a výstupnom bode sa rovná prepravnej kapacite dohodnutej podľa zmluvnej trasy. Ak si prevádzkovateľ prepravnej siete splní povinnosť predložiť návrh na zmenu zmluvy v uvedenej lehote, zostáva taká zmluva v platnosti v pôvodnom znení až do doby prijatia takého návrhu užívateľom prepravnej siete alebo do pôvodne dohodnutej doby platnosti takej zmluvy. Zmluvy uzatvorené medzi dodávateľmi a odberateľmi elektriny podľa doterajších predpisov, ktorých predmetom bolo zo strany dodávateľa elektriny zabezpečenie dodávky elektriny alebo distribúcie elektriny a prevzatie zodpovednosti za odchýlku, sa považujú za zmluvy o združenej dodávke elektriny podľa tohto zákona.

18.Podľa § 2 písm. a bod 15, 25 vyhlášky č. 24/2013 Z.z. ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom /ďalej len Pravidlá trhu/ :Vymedzenie základných pojmov. Na účely tejto vyhlášky sa rozumie

a) v elektroenergetike

15. maximálnou rezervovanou kapacitou maximálna hodnota výkonu, ktorý je technicky možné odoberať z distribučnej sústavy; na napäťovej úrovni vvn a vn je maximálnou rezervovanou kapacitou hodnota štvrťhodinového výkonu dohodnutá v zmluve o pripojení do distribučnej sústavy a určená v pripojovacích podmienkach a na napäťovej úrovni nn sa hodnota maximálnej rezervovanej kapacity rovná hodnote rezervovanej kapacity určenej menovitou hodnotou hlavného ističa v ampéroch a pre odberné miesta na napäťovej úrovni nízkeho napätia vybavené určeným meradlom s meraním štvrťhodinového činného výkonu s mesačným odpočtom môže byť rezervovaná kapacita zmluvne dojednaná a môže byť nižšia, ako je hodnota kapacity zodpovedajúca amperickej hodnote hlavného ističa; maximálnou rezervovanou kapacitou pri výrobe kapacita, ktorú prevádzkovateľ sústavy rezervuje výrobcovi elektriny v sústave pre zariadenie na výrobu elektriny vo výške, ktorá zodpovedá celkovému inštalovanému elektrickému výkonu zariadenia na výrobu elektriny a ktorú prevádzkovateľ sústavy rezervuje výrobcovi elektriny a ktorý je zároveň technicky možné dodať do sústavy, 25. rezervovanou kapacitou podiel na maximálnej rezervovanej kapacite odberného miesta, ktorý bol dohodnutý v zmluve o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny alebo v rámcovej distribučnej zmluve.

19.Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len Zákon o podpore/: Výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na podporu"), má právo na a) prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny, prednostnú distribúciu elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny spĺňa technické podmienky prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpisu 10) a neohrozí bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny spojovacím vedením, b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny, c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje, d) odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené, za cenu elektriny na straty v období 1. odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom roku alebo 2. do 31. marca, ak od roku uvedenia zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie 9) technologickej časti takéhoto zariadenia uplynulo najviac 15 rokov.

20.Podľa § 26 ods. 23 Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v jej znení platnom a účinnom do 20.7.2016 - deň predchádzajúci uverejneniu Nálezu ústavného súdu SR č.k. PL.ÚS 17/2014-132 v Zbierke zákonov / ďalej už len Vyhláška o cenovej regulácii/: Platba za prístup do distribučnej sústavy sa uhrádza prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy výrobcom elektriny pripojeným do regionálnej distribučnej sústavy vo výške 30% hodnoty maximálnej rezervovanej kapacity dojednanej v zmluve o pripojení zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy alebo z hodnoty výšky celkového inštalovaného výkonu zariadenia na výrobu elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny nemá uzatvorenú zmluvu o pripojení zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy vo výške tarify za dvanásťmesačnú rezervovanú kapacitu podľa účinného cenového rozhodnutia úradu za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na rok t pre prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy. Výrobcom elektriny pripojeným do regionálnej distribučnej sústavy sa uhrádza prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy platba za prístup do distribučnej sústavy vo výške podľa predchádzajúcej vety na základe faktúry vystavenej prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o pripojení alebo zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Výrobcovia elektriny si rezervovanú kapacitu neobjednávajú. Na napäťovej úrovni nízkeho

napätia sa hodnota maximálnej rezervovanej kapacity rovná hodnote rezervovanej kapacity určenej menovitou hodnotou hlavného ističa v ampéroch. To neplatí pre výrobcu elektriny, ktorého zariadenie na výrobu elektriny slúži výlučne na poskytovanie podporných služieb pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo výlučne na dodávku regulačnej elektriny, a výrobcu elektriny, ktorý prevádzkuje zariadenie na výrobu elektriny z vodnej energie s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW.

21.Podľa § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

22.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka: Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23.Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka: Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

24.Podľa § 409 ods. 3 Obchodného zákonníka: Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

25.Podľa § 358 veta prvá Obchodného zákonníka: Na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde.

26.Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka: Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27.Podľa § 456 Občianskeho zákonníka: Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

28.Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

29.Podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka: Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

30.Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

31. Podľa Článku 8 /Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP/:Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

32. Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

33. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

34. Podľa § 154 CSP: Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

35. Medzi stranami sporu boli nesporné nasledovné skutkové okolnosti: Status žalobcu ako výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov, pričom táto skutočnosť nepriamo vyplývala aj zo Zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát pod č. XXX/XXXX zo dňa 20.1.2016 uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a Stredoslovenskou energetikou, a.s. ako kupujúcim a zo Zmluvy o doplatku č. XXX/ XXXX/D zo dňa 7.1.2016 uzatvorenej medzi žalobcom ako výrobcom a Stredoslovenskou energetikou - Distribúciou, a.s. - žalovaným ako poskytovateľom, status žalovaného ako prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, vystavenie faktúry č. 20161092 dodávateľom TERMONOVA, a.s. - žalobcom na žalovaného ako odberateľa v zmysle Zmluvy o doplatku č. XXX/XXXX/D na doplatok elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov splatnej 16.12.2016 na sumu 124.744,12 EUR za november 2016 a jej úhrada v rozsahu 121.255,50,- EUR žalovaným žalobcovi, vystavenie oznámenia o jednostrannom započítaní vzájomných záväzkov z 15.11.2016 a vystavenie oznámenia o jednostrannom započítaní vzájomných záväzkov zo 14.12.2016, oba jednostranné zápočty zrealizované žalovaným, skutočnosť existencie právnych vzťahov založených písomne vyhotovenými zmluvami: Zmluvou o výkupe elektriny na krytie strát č. XXX/XXXX uzatvorenou medzi žalobcom a Stredoslovenskou energetikou, a.s. z 20.1.2016, Zmluvou o doplatku uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným dňa 7.1.2016, Zmluvou o pripojení zariadenia odberateľa - výrobcu do distribučnej sústavy č. F.-XXX zo dňa 26.10.2010 vrátane Prílohy č. 1 k tejto Zmluve uzatvorenej medzi žalovaným ako prevádzkovateľom a žalobcom ako výrobcom elektriny, Zmluvou o distribúcii - Rámcovou distribučnou zmluvou č. D. z 30.6.2007 uzatvorenou medzi prevádzkovateľom distribučnej sústavy - žalovaným a Stredoslovenskou energetikou, a.s. vrátane Prílohy č. 1 - Obchodných podmienok pre Rámcovú distribučnú zmluvu, Rámcovou distribučnou zmluvou č. D. uzatvorenou medzi prevádzkovateľom distribučnej sústavy - žalovaným a dodávateľom - Stredoslovenskou energetikou, a.s. zo dňa 7.4.2016. Z uvedených medzi stranami nesporných skutkových okolností, u ktorých zároveň neexistoval dôvod pochybovať o ich pravdivosti, súd pri svojom rozhodnutí aplikujúc pritom procesnú úpravu podľa § 186 ods. 2 veta prvá vychádzal.

36. Vzhľadom na žalobcom vymedzený predmet konania - jeho právo na zaplatenie podpory vo forme doplatku podľa § 4 ods. 1 písm.c v spojení s § 3 ods. 1 písm. c Zákona o podpore /Zákon č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby - ďalej už len Zákon o podpore/ za mesiac november 2016 a pri zohľadnení podstaty procesnej obrany žalovaného, ktorý tvrdil zánik žalovanej pohľadávky na základe jednostranného právneho úkonu započítania zrealizovaného tak, ako vyplýva z oznámenia o jednostrannom započítaní zo 14.12.2016, teda s žalovaným tvrdenou pohľadávkou vyúčtovanou faktúrou č. 7500334051 splatnou dňa 21.11.2016 v sume 3.488,62 EUR za distribučnú službu za mesiac december 2016, bolo obsahom dôkaznej povinnosti žalovaného v tomto konaní preukázať vznik a existenciu pohľadávky na zaplatenie distribučnej služby za mesiac október 2016 vyúčtovanej faktúrou č. 7500334051 v sume 3.488,62 EUR a v nadväznosti na to právne dôsledky zrealizovaného právneho úkonu žalovaného - jeho jednostranného započítania s pohľadávkou žalobcu, tak ako to vyplýva z oznámenia o jednostrannom započítaní zo 14.12.2016. Súd v nadväznosti na to na základe výsledkov vykonaného dokazovania hodnotil, či žalovaný v konaní úspešne splnil svoju dôkaznú povinnosť preukázať základ a výšku svojej pohľadávky, ktorá bola predmetom jednostranného právneho úkonu započítania, tak ako vyplýva z oznámenia žalovaného zo 14.12.2016. Vo väzbe na uvedené súd považuje za dôležité primárne zdôrazniť, a to i vzhľadom na ostatný obsah procesnej obrany žalovaného uvádzanej v tomto konaní, legislatívne rozlíšenie inštitútu pripojenia a prístupu do distribučnej sústavy. Pripojenie výrobcu do distribučnej sústavy (§ 2 písm. a/ bod 11 Zákona o energetike - Zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike - ďalej už len Zákon o energetike), je spojené so Zmluvou o pripojení do distribučnej sústavy, ktorá je poznaným a legislatívne zadefinovaným zmluvným typom podľa § 26 ods. 3 Zákona o energetike, podľa ktorého Zmluvou o pripojení do distribučnej sústavy sa zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy zabezpečiť v sústave kapacitu na pripojenie v zmluvne dohodnutej výške a po splnení obchodných podmienok a technických podmienok pripojiť k distribučnej sústave zariadenie žiadateľa na výrobu, distribúciu alebo odber elektriny a zabezpečiť dohodnutú kapacitu vo výške podľa

zmluvy a žiadateľ sa zaväzuje uhradiť cenu za pripojenie. V praktickej i v skutkovej rovine (čo medzi stranami v tomto konaní sporné nebolo), na základe Zmluvy o pripojení uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, žalobca ako výrobca elektriny v mieste pripojenia, teda v tzv. odovzdávacom mieste (bode), ktoré sa nachádza na hranici distribučnej sústavy, kde má žalobca ako výrobca elektriny na distribučnú sieť napojené svoje technologické zariadenie na výrobu elektriny, odovzdáva vyrobenú elektrinu do distribučnej sústavy žalovanému ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy. Táto skutková okolnosť je plne v súlade s úpravou vyplývajúcou zo Zákona o podpore. Zmluva o pripojení medzi žalobcom a žalovaným nesporne uzatvorená bola a je v jej písomnom vyhotovení súčasťou spisu na č.l. 6 až 8, 42 až 44 vrátane Prílohy k tejto Zmluve o pripojení č. 1. Zmluva o pripojení uzatvorená medzi stranami bola uzatvorená dňa 26.10.2010 pod č. F. medzi žalobcom ako výrobcom elektriny a žalovaným ako prevádzkovateľom (ďalej už len Zmluva o pripojení). Z jej písomného vyhotovenia vyplýva komplex práv a povinností, ktoré tvoria obsah tohto právneho úkonu a v nadväznosti na to práva a povinnosti zmluvných strán. Zmluvnou povinnosťou žalovaného podľa tejto zmluvy bolo zabezpečiť pre žalobcu a umožniť mu ako výrobcovi elektriny pripojenie jeho zariadenia do distribučnej sústavy. V špecifikácii odberného miesta podľa prílohy č. 1 ku Zmluve o pripojení je uvedená tzv. maximálna rezervovaná kapacita, a teda maximálny objem elektriny, ktorú môže žalobca ako výrobca elektriny do distribučnej sústavy dodať. Maximálna rezervovaná kapacita je spojená so Zmluvou o pripojení a ide o odlišný inštitút ako je rezervovaná distribučná kapacita dojednaná v Zmluve o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny ako v zmluvnom type podľa úpravy § 26 ods. 5 Zákona o energetike. Tomuto právnemu názoru konajúceho súdu korešponduje i úprava vyplývajúca z Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len ÚRSO) č. 24/2013 Z.z., ktorou sa upravujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom - ďalej len Pravidlá trhu, a to podľa § 2 písm. a/ bod 15, ktorá úprava sa týka maximálnej rezervovanej kapacity a podľa § 2 písm. a/ bod 25 tejto Vyhlášky, ktorá úprava sa týka rezervovanej kapacity ako podielu na maximálnej rezervovanej kapacite odberného miesta. Zhrňujúco súd teda konštatuje, že maximálna rezervovaná kapacita nesúvisí s pojmom prístup do distribučnej sústavy. Je uvedená v zmluve o pripojení ako údaj, ktorý predstavuje maximálne množstvo elektriny, ktoré môže výrobné zariadenie žalobcu dodať žalovanému. Toto množstvo nebolo v Zmluve o pripojení dojednané na účely dohodnutia prístupu do distribučnej sústavy. Oproti tomu rezervovaná kapacita sa viaže k prístupu do distribučnej sústavy a predstavuje údaj o množstve elektriny, ktorá má byť od výrobcu elektriny prepravená inému subjektu prostredníctvom využitia distribučnej sústavy. Tieto konštatovania korešpondujú aj definícii prístupu podľa § 2 písm. a/ bod 12 Zákona o energetike, kde prístupom na základe Zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny sa rozumie právo využívať distribučnú sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity. Aj definícia Zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny podľa § 26 ods. 5 Zákona o energetike upravuje záväzok prevádzkovateľa distribučnej sústavy rezervovať dohodnutú distribučnú kapacitu a nie maximálnu rezervovanú kapacitu, ktorá je uvedená v Zmluve o pripojení. Žalobca na základe Zmluvy o pripojení mal zmluvnú povinnosť zaplatiť pripojovací poplatok. V súvislosti so Zmluvou o pripojení došlo i k realizácii technických úkonov, ktoré súvisia so samotným fyzickým napojením technologického zariadenia žalobcu na výrobu elektriny na distribučnú sústavu, čo v konaní medzi stranami opäť sporné nebolo. Z obsahu Zmluvy o pripojení v jej písomnom vyhotovení a ani z jej legislatívnej definície, ktorá vyplýva z kogentnej právnej úpravy majúcej verejnoprávny charakter, teda podľa § 26 ods. 3 Zákona o energetike, nevyplýva záväzok žalovaného ako prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy zabezpečovať na základe tejto zmluvy pre žalobcu ako výrobcu elektriny, čo súd z hľadiska tohto statusu žalobcu ako účastníka trhu s elektrinou zdôrazňuje, prístup do distribučnej sústavy. Oproti uvedenému Zmluva o prístupe nachádza svoju úpravu v § 26 ods. 5 Zákona o energetike ako Zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, pričom opäť z kogentnej legislatívnej definície príslušnej verejnoprávnej hmotnoprávnej úpravy tohto zmluvného typu vyplýva, že sa ňou prevádzkovateľ distribučnej sústavy zaväzuje rezervovať dohodnutú distribučnú kapacitu a umožniť prístup do sústavy, ako aj prepraviť pre účastníka trhu s elektrinou množstvo elektriny výkonovo obmedzené výškou rezervovanej kapacity vrátane služieb spojených s používaním prenosovej sústavy a účastník trhu s elektrinou sa zaväzuje zaplatiť cenu za poskytnutie distribučných a súvisiacich služieb. Na tomto mieste odôvodnenia súd zdôrazňuje, že zmluva podľa § 26 ods. 5 Zákona o energetike je tou istou zmluvou ako zmluva podľa § 27 ods. 1 písm. b/ Zákona o energetike, pričom v úprave § 27 ods. 1 písm. b/ Zákona o energetike je Zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny označená legislatívnou skratkou ako zmluva o prístupe. Z legislatívneho zadefinovania obsahu Zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy podľa § 26 ods. 5 Zákona o energetike vyplýva vymedzenie obsahu tohto právneho úkonu, teda konkrétne práva a povinnosti zmluvných strán a v nadväznosti na to i skutočnosť, že touto zmluvou (Zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy a

distribúcii elektriny) sa realizuje prístup do distribučnej sústavy alebo siete v zmysle jeho definície podľa § 2 písm. a/ bod 12.2 Zákona o energetike, podľa ktorého prístupom do sústavy alebo siete sa na účely Zákona o energetike všeobecne rozumie prístup na základe Zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, pričom samotným prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity. Tento prístup je vzhľadom na zákonné vymedzenie obsahu zmluvného typu Zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, prostredníctvom ktorej sa realizuje, vždy spojený s prepravou, teda s distribúciou elektriny pre účastníka trhu s elektrinou ako zmluvným záväzkom žalovaného ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Samotný inštitút distribúcie, a teda prepravy elektriny je zadefinovaný v úprave § 2 písm. b/ bod 4 Zákona o energetike, podľa ktorého sa na účely Zákona o energetike rozumie v elektroenergetike distribúciou elektriny preprava elektriny distribučnou sústavou v časti vymedzeného územia na účely jej prepravy odberateľom elektriny. Pokiaľ teda žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v zásade vychádzal z výkladu pojmu prístup bez jeho spojenia so samotnou distribúciou elektriny v zmysle § 26 ods. 5 Zákona o energetike - s distribúciou elektriny pre účastníka trhu s elektrinou v rozsahu množstva obmedzeného výškou rezervovanej kapacity, nie je možné so žalovaným súhlasiť a konštatovať existenciu Zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy za súčasnej (i samotným žalovaným tvrdenej v tomto konaní) absencie dojednania distribúcie, teda prepravy elektriny vyrobenej žalobcom žalovaným ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Distribúcia elektriny vyrobenej žalobcom a dodanej do distribučnej sústavy prevádzkovanej žalovaným pre iných účastníkov trhu s elektrinou je neoddeliteľne v zmysle citovaných legislatívnych definícií Zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny a samotnej distribúcie elektriny v zmysle citovaných právnych predpisov spojená s inštitútom prístupu do distribučnej sústavy realizovaným však výlučne na základe Zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny podľa § 26 ods. 5 Zákona o energetike. Uvedená podrobná zákonná úprava či už zmluvných typov Zmluvy o pripojení, Zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny alebo inštitútov pripojenia, prístupu a distribúcie pre regulovanú oblasť energetiky, vylučuje priestor pre modifikáciu či už obsahových náležitostí zmluvných typov alebo samotného vymedzenia inštitútu prístupu alebo pripojenia do distribučnej sústavy na základe zmluvnej vôle účastníkov trhu s elektrinou. V nadväznosti na to, keďže sám žalovaný v konaní priamo tvrdil a žalobca toto jeho tvrdenie nespochybňoval, že žalobca ako výrobca elektriny službu distribúcie elektriny v distribučnej sústave prevádzkovanej žalovaným nevyužíval (status žalobcu ako výrobcu elektriny súd zdôrazňuje), nie je možné pri takejto nespornej skutkovej okolnosti skonštatovať uzatvorenie Zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny medzi žalobcom a žalovaným, len ktorá by bola spôsobilým právnym dôvodom pre uplatňovanie poplatkov za distribučnú službu - distribúciu žalovaným voči žalobcovi, vrátane rovnakého záveru vo vzťahu k existencii takéhoto zmluvného základu pre uplatnenie poplatku za distribučnú službu - distribúciu za mesiac október 2016, ktorý bol predmetom jednostranného započítania žalovaného ako pohľadávka žalovaného voči žalobcovi, na základe oznámenia žalovaného zo 14.12.2016 (č.l. 109).

37. Uzatvorenie zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, len ktorá zmluva by bola spôsobilým hmotnoprávnym základom pre uplatňovanie poplatkov za distribučnú službu za mesiac október 2016 žalovaným voči žalobcovi, nevyplýva ani z iných zmluvných vzťahov, účastníkom ktorých bol žalobca a existenciu ktorých zmluvných vzťahov žalovaný v konaní preukazoval a na existenciu ktorých v rámci svojej procesnej obrany žalovaný v konaní poukazoval. V tejto časti poukazuje súd za významné zdôrazniť, že pokiaľ žalobca na trhu s elektrinou i vstúpil do iných právnych vzťahov, na ktoré poukazoval žalovaný v konaní, išlo o právne vzťahy, v ktorých vystupoval jednak ako výrobca (Zmluva o pripojení odberateľa - výrobcu do distribučnej sústavy č. F. zo dňa 26.10.2010 - č.l. 42, a ktorý zmluvný status výrobcu elektriny priamo na základe právnej úpravy podľa Zákona o podpore vylučuje vznik priestoru pre využívanie distribučnej sústavy prevádzkovanej žalovaným a využívanie služby distribúcie) alebo ide o vzťahy s tretími subjektmi, ktoré nemôžu založiť záväzok žalobcu ako výrobcu elektriny voči žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy v relevantnej dobe október 2016 platiť poplatok za distribučnú službu (Zmluva o výkupe elektriny na krytie strát uzatvorená medzi žalobcom ako predávajúcim a subjektom Stredoslovenská energetika, a.s. ako nákupcom č. XXX/XXXX zo dňa 20.1.2016 - č.l. 49). Vo vzťahu ku Zmluve o výkupe elektriny na krytie strát č. XXX/XXXX zo dňa 20.1.2016 súd osobitne uvádza, že ani táto zmluva nemôže byť hodnotená ako právny základ dôvodného uplatnenia poplatku za distribučnú službu žalovaným voči žalobcovi v mesiaci október 2016, a to ani pri zohľadnení článku IV. bod 2, na ktorý sa v rámci procesnej obrany odvolával žalovaný ako na dojednanie, ktorým žalobca fakticky potvrdil existenciu zmluvného vzťahu zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy. Samotný obsah tohto zmluvného článku, a to ani v spojení so skutočnosťou využitia

podpory vo forme odberu elektriny vyrobenej žalobcom z obnoviteľného zdroja v zariadení žalobcu pripojenom na distribučnú sústavu prevádzkovanú žalovaným, a to za cenu elektriny na krytie strát, skutočnosť uzatvorenia Zmluvy o prístupe k distribučnej sústave a distribúcii elektriny nepreukazuje. Vo vzťahu ku zmluve o distribúcii - Rámcovej distribučnej zmluve č. D. z 30.6.2007 a Rámcovej distribučnej zmluve D. zo dňa 7.4.2016 /č.l. 77, 88/ súd uvádza, že sa jedná o zmluvy, ktorými boli založené právne vzťahy medzi označenými zmluvnými stranami, do okruhu ktorých žalobca vôbec nespadal. V súhrne ku všetkým označeným zmluvám považuje súd za významné zdôrazniť, že obsah práv a povinností, ktoré sú vymedzené v ich písomnom vyhotovení, a teda tvoria obsah týchto právnych úkonov, nekorešponduje vyššie uvedenému zákonom zadefinovanému obsahu Zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Vo vzťahu ku žiadnej z týchto zmlúv nie je možné skonštatovať dojednanie prístupu do distribučnej sústavy medzi žalobcom a žalovaným podľa § 2 písm. a/ bod 12.2 Zákona o energetike v spojení s úpravou inštitútu distribúcie podľa § 2 písm. b/ bod 14 Zákona o energetike. Tento záver platí i pre Zmluvu o pripojení /č.l. 6, resp. č.l. 42/. V časti procesnej obrany, v rámci ktorej vyvodzoval žalovaný existenciu Zmluvy o prístupe k distribučnej sústave a distribúcii elektriny, zo skutočnosti časového momentu uzatvorenia Zmluvy o pripojení za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy vyplývajúcej zo Zákona č. 656/2004 Z.z. (ďalej len pôvodný Zákon o energetike), vychádzal súd pri konštatovaní nedôvodnosti tejto časti procesnej obrany žalovaného z obsahu uvedenej zmluvy, tak ako je konštatovaný vyššie. V obsahu Zmluvy o pripojení absentuje dojednanie o náležitostiach Zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny v zmysle ich zadefinovania podľa § 26 ods. 5 Zákona o energetike. S nástupom novej právnej úpravy vyplývajúcej zo Zákona o energetike (Zákon č. 251/2012 Z.z.) a s poukazom na ustanovenie tejto novej právnej úpravy podľa § 96 ods. 7 táto zmluva o pripojení síce zostala v platnosti, ale práve z dôvodu absencie dojednania prístupu do distribučnej sústavy z jej obsahu v zmysle zákonného vymedzenia prístupu podľa Zákona o energetike, a teda v spojení so službou distribúcie je možné túto zmluvu bez zásahu do jej obsahu zosúladením podľa § 96 ods. 7 veta druhá Zákona o energetike hodnotiť výlučne len ako Zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy podľa § 26 ods. 3 Zákona o energetike. Podľa úpravy § 21 ods. 2 písm. a/ pôvodného Zákona o energetike k pripojeniu technologického zariadenia do distribučnej sústavy (technologického zariadenia výrobcu elektriny) dochádzalo na základe zmluvy označenej v tejto právnej úprave ako Zmluva o prístupe a pripojení. Táto Zmluva o prístupe a o pripojení však z hľadiska jej obsahu môže byť podľa aktuálnej právnej úpravy hodnotená výlučne len ako Zmluva o pripojení. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že pôvodný Zákon o energetike ustanovoval výrobcovi povinnosť, a teda nie fakultatívnu možnosť takúto zmluvu - Zmluvu o prístupe a o pripojení uzatvoriť. V nadväznosti na to i aktuálna právna úprava podľa Zákona o energetike subjektu v statuse výrobcu ukladá povinnosť uzatvoriť konkrétnu zmluvu len vo vzťahu ku Zmluve o pripojení (§ 27 ods. 2 písm. a/ Zákona o energetike). Predmetom Zmluvy o prístupe a o pripojení podľa pôvodného Zákona o energetike bolo výlučne fyzické pripojenie elektroenergetického zariadenia alebo odberného elektrického zariadenia do sústavy. Prístup, resp. prenos - distribúcia elektriny v tejto zmluve dojednávaná nebola. Aj pôvodný Zákon o energetike poznal Zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny a práve táto zmluva slúžila na dojednanie prístupu do distribučnej sústavy. Len na základe takejto zmluvy je možné dohodnúť prístup podľa § 2 písm. a/ bod 22.2 pôvodného Zákona o energetike. Osobitne súd poukazuje na úpravu podľa § 96 ods. 7 Zákona o energetike, podľa ktorej ustanovenia zmlúv uzatvorených podľa doterajších predpisov, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom, sú účastníci zmlúv povinní uviesť do súladu s týmto zákonom do 31.12.2012. V nadväznosti na takúto úpravu od 1.1.2013 je nevyhnutné posudzovať platnosť akýchkoľvek zmluvných vzťahov podľa aktuálneho Zákona o energetike a platí to aj pre všetky zmluvné vzťahy, ktoré majú svoj základ (boli uzatvorené) za účinnosti pôvodného Zákona o energetike. Aktuálny Zákon o energetike jasne stanovuje povinnosť zosúladiť tieto aktuálnou právnou úpravou.

38. Pokiaľ žalovaný vyvodzoval právo na uplatňovanie poplatku za distribučnú službu od skutočnosti samotného faktického využívania prístupu žalobcom do distribučnej sústavy, i v tejto časti je potrebné jeho procesnú obranu vyhodnotiť ako nedôvodnú. Súd pri tomto konštatovaní ťažiskovo vychádzal už z bližšie uvedeného záveru o spojení prístupu do distribučnej sústavy realizovaného jedine a výlučne na základe Zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny s distribúciou elektriny, a teda s prepravou vyrobenej elektriny v distribučnej sústave žalovaným pre žalobcu. Technické otázky riešené žalovaným v predloženom listinnom dôkaze, a to jednak v Technicko-odbornom posúdení využívania kapacity distribučnej sústavy výrobcami elektriny vypracovaným Českým vysokým učením technickým v Prahe, Fakultou elektrotechnickou a katedrou elektroenergetiky /č.l. 56 a nasledujúce/, ako i predloženým znaleckým posudkom Slovenskej technickej univerzity v Bratislave č. XX/XXXX / č.l.129 a nasledujúce/, ako i návrhy žalovaného na výsluch svedka I.. L. G. ako zamestnanca žalovaného

zodpovedného za pripájanie výrobných zdrojov do sústavy a vyjadrenia sa žalovaného v procese pripájania výrobného zdroja žalobcu do distribučnej sústavy, vyhodnotil konajúci súd pri konštatovanej absencii preukázania uzatvorenia Zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny ako irelevantné pri súčasnom zdôraznení povahy otázky existencie alebo neexistencie prístupu žalobcu k distribučnej sústave v relevantnej dobe ako otázky právnej, zadefinovanej citovanou verejnoprávnou úpravou inštitútu prístupu do distribučnej sústavy, v nadväznosti na čo súd na tieto listinné dôkazy neprihliadal a navrhované dôkazy výsluchom žalovaného a svedka I.. L. G. nevykonal. Osobitne k predloženému znaleckému posudku vypracovanému Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave zdôrazňuje súd časový moment jeho predloženia po tom, ako nastali účinky sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 CSP, v nadväznosti na čo primárne z tohto procesného dôvodu na tento listinný dôkaz súd neprihliadal pri podpornom závere o jeho vecnej irelevantnosti vo vzťahu k predmetu sporu.

39. Pokiaľ žalovaný v rámci svojej procesnej obrany poukazoval na cenové rozhodnutie ÚRSO, podľa ktorého postupoval pri uplatnení poplatku za distribučnú službu za mesiac október 2016, je i v tejto časti pri konštatovanej absencii zmluvného základu uplatnenia takéhoto poplatku predstavovaného Zmluvou o prístupe k distribučnej sústave a distribúcii elektriny uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným potrebné konštatovať nedôvodnosť tejto procesnej obrany.

40. Vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného, v rámci ktorej zdôrazňoval potrebu posudzovať Zmluvu o pripojení nie len podľa jej označenia, ale podľa jej obsahu a poukázal v tejto súvislosti na rozsudok NS SR sp. zn. 1 Obdo 10/2008 z 30.7.2009, tak závery tohto rozhodnutia sú konajúcim súdom v tejto veci rešpektované, nakoľko súd práve vyhodnotiac obsah Zmluvy o pripojení a vyššie konštatovanú absenciu dojednania náležitostí Zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny v jeho obsahu skonštatoval, že Zmluva o pripojení Zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny byť nemôže. Vo vzťahu k žalovaným označenému rozhodnutiu Súdneho dvora vo veci C - 239/07 súd konštatuje, že jeho závery nemajú v prejednávanej veci relevanciu vzhľadom na to, že riešia otázky odlišné o podstaty veci v prejednávanej veci, kedy súd ako zásadnú a podstatnú riešil právnu otázku, či žalobca ako výrobca elektriny v relevantnom období mal alebo nemal prístup do distribučnej sústavy žalovaného na základe Zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Oproti tomu uvedené rozhodnutie Súdneho dvora podáva výklad článku 20 Smernice 2003/54 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou vo vzťahu k povinnostiam členských štátov tak, že systém prístupu do sústav, ktorý sú členské štáty povinné zaviesť by mal oprávnenému zákazníkovi umožniť vybrať si podľa vlastnej úvahy typ sústavy, do ktorej bude pripojený. Zároveň je tento článok 20 potrebné vykladať tak, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že zariadenie oprávneného zákazníka môže byť pripojené do prenosovej sústavy len vtedy ak prevádzkovateľ distribučnej sústavy z dôvodu požadovaných technických alebo prevádzkových podmienok zamietne pripojiť do svojej sústavy zariadenie oprávneného zákazníka nachádzajúce sa na zásobovanom území vymedzenom v jeho licencii. Je však úlohou vnútroštátneho súdu, aby preskúmal, či sa zavedenie a uplatnenie tohto systému medzi užívateľmi sústavy uskutočňuje podľa objektívnych a nediskriminačných kritérií.

41. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru o skutkovej a právnej dôvodnosti žaloby v celom rozsahu a žalobe vyhovel tak, že žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 3.448,62 EUR ako právo na zaplatenie doplatku, teda formy podpory žalobcu ako výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie podľa § 4 ods. 1 písm. c/ Zákona o podpore a podľa Zmluvy o doplatku uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným pod č. XXX/XXXX/D dňa 7.1.2016 /č.l. 13 a nasledujúce/. Uvedenému záveru o dôvodnosti žaloby predchádzalo prejudiciálne vyhodnotenie právneho úkonu jednostranného započítania zrealizovaného žalovaným tak, ako vyplýva z oznámenia o jednostrannom započítaní zo dňa 14.12.2016 /č.l. 109/ ako neplatného právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s úpravou § 358 veta prvá Obchodného zákonníka na základe skonštatovania neexistencie (a tým nevymáhateľnosti, a teda nespôsobilosti byť predmetom započítania jednostranným právnym úkonom) pohľadávky žalovaného vyúčtovanej za distribučnú službu za mesiac október 2016 faktúrou č. 7500334051 v sume 3.488,62 EUR. Podporne vo vzťahu k záverom o skutkovej a právnej dôvodnosti žalovanej pohľadávky a nedôvodnosti procesnej obrany žalovaného z vyššie uvedených dôvodov, teda pre absenciu zmluvného základu pohľadávky, ktorú mienil žalovaný započítať z titulu ceny za distribučnú službu v mesiaci október 2016, ako vyplýva z oznámenia o jednostrannom započítaní zo 14.12.2016, z dôvodu absencie zákonom predpokladaného zmluvného základu pre uplatnenie takejto pohľadávky žalovaného súd pri zohľadnení skutkového vymedzenia tejto

pohľadávky žalovaného (poplatok za distribučnú službu za október 2016) zároveň konštatuje i súčasnú zákonnú (z hmotno-právneho predpisu vyplývajúcu) absenciu hmotnoprávneho základu žalovaným tvrdenej pohľadávky žalovaného z titulu poplatku za distribučnú službu v mesiaci október 2016, všetko pri zohľadnení momentu uverejnenia Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. PL.ÚS 17/2014 (ďalej len Nález alebo Nález ÚS SR) v Zbierke zákonov SR dňom 21.7.2016. V nadväznosti na to súd len podporne poukazuje na závery vyplývajúce z označeného Nálezu Ústavného súdu, ktorými tento odôvodnil svoje rozhodnutie, podľa ktorého ustanovenie § 26 ods. 23 Vyhlášky č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov, a to v časti: „ a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny“, nie je v súlade s článkom 13 ods. 1 písm. a/, v spojení s článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2, článkom 20 ods. 1 a článkom 123 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pri uvedených konštatovaniach súdu založených na vykonanom dokazovaní nemôže byť ako dôvodná vyhodnotená ani procesná obrana žalovaného, v rámci ktorej tento tvrdil vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu na úkor žalovaného podľa článku V. vyjadrenia sa žalovaného k žalobe podaním zo dňa 10.4.2017. Z odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu SR, a to z odsekov 21.1, 21.5 a 21.7 ďalej vyplýva: „Ustanovenia § 26 ods. 23 Vyhlášky o cenovej regulácii uplatňujú platbu uhrádzanú výrobcami elektriny za prístup do regionálnej distribučnej sústavy, ako aj výpočet tejto platby. Výrobca elektriny je takto vypočítanú platbu za prístup povinný platiť aj vtedy, keď nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzavretú zmluvu o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy, teda keď reálne samotný prístup do regionálnej distribučnej sústavy, t.j. právo „vpúšťať“ do distribučnej sústavy ním vyrobenú elektrinu na účely jej prenosu k odberateľom, resp. iným účastníkom trhu/, nemá zmluvne dohodnutý“. Podľa odseku 21.5 Nálezu: „Povinnosť výrobcov elektriny uhrádzať určité platby /ceny/ za prístup do distribučnej sústavy vzniká v zmysle § 26 ods. 5 v spojení s § 27 ods. 1 písm. b/ Zákona o energetike na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Uzatvorenie tejto zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy je fakultatívnou možnosťou /právom/ výrobcu elektriny /na rozdiel od zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy, uzatvorenie ktorej je povinnosťou výrobcu elektriny v zmysle § 27 ods. 2 písm. a/ Zákona o energetike/. Iné povinnosti výrobcov elektriny, čo sa týka platenia cien za prístup do distribučnej sústavy alebo iných poplatkov či platieb mimo záväzku uhrádzať tieto ceny, na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy, nie sú v Zákone o energetike explicitne upravené“. Podľa odseku 21.7 Nálezu Ústavného súdu SR: „Pokiaľ potom časť ustanovení § 26 ods. 23 Vyhlášky o cenovej regulácii ukladá výrobcom elektriny povinnosť uhradiť platbu za prístup do regionálnej distribučnej sústavy aj v prípade, ak nemajú s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzavretú zmluvu o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy, takáto povinnosť ide nad rámec povinností zakotvených pre výrobcov elektriny v Zákone o energetike čo do platenia poplatkov /cien/ za prístup do distribučných sústav, ako aj nad rámec zákonného splnomocnenia pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v zmysle Zákona o regulácii upraviť platby výrobcov elektriny za prístup do distribučných sústav“. Citované časti odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu SR vyúsťujú do záveru, podľa ktorého na strane žalovaného v relevantnej dobe neexistoval ani zákonný hmotnoprávny základ pre vznik pohľadávky žalovaného, ktorú tento započítal voči pohľadávke žalobcu na doplatok podľa oznámenia zo 14.12.2016.

42. Pohľadávka žalobcu z titulu doplatku je pohľadávkou žalobcu na peňažné plnenie, pričom v tejto časti vychádzal súd pri ustálení omeškania sa žalovaného so splnením záväzku zaplatiť doplatok vo výške žalovanej sumy zo splatnosti faktúry č. 20161092, ktorou žalobca žalovanému doplatok vyúčtoval, a ktorá faktúra bola splatná 16.12.2016 /č.l. 16/. Táto faktúra bola vystavená v súlade s dojednaním o takomto spôsobe platenia doplatku a pri zohľadnení absencie spornosti splatnosti tejto pohľadávky v obsahu procesnej obrany žalovaného s odkazom na ním vystavené oznámenie o započítaní zo dňa 14.12.2016, kde je táto faktúra identifikovaná okrem iného práve i dátumom splatnosti 16.12.2016. V nadväznosti na to bola žalobcovi žalovaná pohľadávka priznaná spolu s úrokom z omeškania odo dňa 17.12.2016 až do zaplatenia v zákonnej výške podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.

43.Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44.Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, a preto je stranou v konaní úspešnou v celom rozsahu žalobca, ktorému súd v nadväznosti na to priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tak ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. Konkrétna výška náhrady trov konania bude predmetom rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie vo veci končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).