Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_39Csp-314-2017.pdf
PDF · 110.46 KB
Case nature
Area
Subarea
39Csp/314/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: Q. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. O. XXX, P. o zaplatenie 217,67 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 59,76 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 20,50 EUR od 12.1.2016 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 20,50 EUR od 10.2.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5.,05 % ročne zo sumy 18,76 EUR od 10.3.2016 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súd dňa 21.12.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 217,67 EUR s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2017 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s. na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.
3. Postupca (Slovak Telekom, a.s.) a žalovaný uzatvorili dňa 13.5.2015 Zmluvu o pripojení č. 9004896029. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky a Cenník, postupca poskytol žalovanému elektronické komunikačné služby, špecifikované v Zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku.
4. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platným cenníkom. Postupca vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil žalobcovi nasledovné pohľadávky na faktúrach: Variabilný symbol faktúry na sumu so splatnosťou XXXXXXXXXX 45,29 EUR 11.1.2016 XXXXXXXXXX 25,49 EUR 9.2.2016 XXXXXXXXXX 38,56 EUR 9.3.2016 XXXXXXXXXX 157,91 EUR 9.8.2016
5. Postupca a žalovaný sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne postupcovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej postupcovi v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré postupca poskytol žalovanému na základe zmluvy.
6. Žalobca si zo zostatku postúpených faktúr uvedených vyššie, uplatňuje len úhradu vyúčtovaných položiek nasledovne: Variabilný symbol faktúry na sumu so splatnosťou XXXXXXXXXX 20,50 EUR 11.1.2016 XXXXXXXXXX 20,50 EUR 9.2.2016 XXXXXXXXXX 18,76 EUR 9.3.2016 XXXXXXXXXX 157,91 EUR 9.8.2016
7. Žalovaný ku dňu podania žaloby odo dňa postúpenia pohľadávky uhradil dlžnú sumu vo výške 0 EUR. Pohľadávka žalobcu vo výške 629,03 EUR nebola ku dňu podania tohto návrhu uhradená. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka má veriteľ pri omeškaní s úhradou dlžnej sumy právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Na základe uvedených platieb navrhovateľ vyčísľuje úrok z omeškania k dnešnému dňu nasledovne: 5,05% zo sumy 20,50 EUR od 12,1,2016 do zaplatenia, 5,05% zo sumy 20,50 EUR od 10,2,2016 do zaplatenia, 5,05% zo sumy 18,76 EUR od 10,3,2016 do zaplatenia.
8. Žalovaný prevzal žalobu s prílohami dňa 23.4.2018 čo potvrdil vlastnoručným podpisom na súdnej doručenke. Žalovaný sa v lehote stanovenej súdom k žalobe nevyjadril.
9. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 EUR.
10. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia i to, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 217,67 EUR, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
11. Verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli súdu bolo oznámené dňa 29.5.2018 teda bola zachovaná päťdňová lehota pred jeho verejným vyhlásením (ust. § 219 ods. 3 CSP).
12. Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
13. Dňa 13.3.2015 právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzatvoril so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb v súlade so zákonom č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorej mu vypožičal SIM kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX umožňujúcu využívať telekomunikačné služby poskytované právnym predchodcom žalobcu. Medzi účastníkmi bol dohodnutý mesačný program služieb „DATA SIM NEOB2“ s platbou na faktúru pre účastnícke číslo XXXXXXXXXX. Žalovaný svojim podpisom na zmluve potvrdil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Cennikom služieb a že mu bola odovzdaná SIM karta.
14. Dňa 13.3.2015 právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzatvoril so žalovaným Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb v súlade so zákonom č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorého sa podnik zaviazal zriadiť žalovanému prístup do siete internet prostredníctvom SIM karty a žalovaný sa zaviazal platiť podniku riadne a včas cenu za zariadenie a poskytovanie služieb.
15. Za poskytnuté služby právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému nasledovné faktúry:
- z faktúry č. XXXXXXXXXX, vystavenej dňa 22.12.2015, splatnej dňa 11.1.2016, súd zistil, že právny predchodca vyúčtoval žalovanému za zúčtovacie obdobie od 22.11.2015 do 21.12.2015 cenu služieb pre telefónne číslo XXXXXXXXXX vo výške 45,29 EUR pričom žalobca si v žalobe uplatnil sumu z faktúry vo výške 20,50 EUR,
- z faktúry č. XXXXXXXXXX, vystavenej dňa 22.7.2016, splatnej dňa 9.8.2016, súd zistil, že právny predchodca vyúčtoval žalovanému za zúčtovacie obdobie od 22.6.2016 do 21.7.2016 cenu služieb pre
telefónne číslo XXXXXXXXXX vo výške 157,91 EUR, pričom žalobca si v žalobe uplatnil sumu z faktúry vo výške 157,91 EUR,
- z faktúry č. XXXXXXXXXX, vystavenej dňa 22.2.2016, splatnej dňa 9.3.2016, súd zistil, že právny predchodca vyúčtoval žalovanému za zúčtovacie obdobie od 22.1.2016 do 21.2.2016 cenu služieb pre telefónne číslo XXXXXXXXXX vo výške 38,56 EUR, pričom žalobca si v žalobe uplatnil sumu z faktúry vo výške 18,76 EUR,
- z faktúry č. XXXXXXXXXX, vystavenej dňa 22.1.2016, splatnej dňa 9.2.016, súd zistil, že právny predchodca vyúčtoval žalovanému za zúčtovacie obdobie od 22.12.2016 do 21.1.2016 cenu služieb pre telefónne číslo XXXXXXXXXX vo výške 25,49 EUR, pričom žalobca si v žalobe uplatnil sumu z faktúry vo výške 20,50 EUR.
16. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok a z jej príloh uzavretej medzi postupcom Slovak Telekom, a.s. a žalobcom ako postupníkom dňa 11.9.2017 súd zistil, že pôvodný veriteľ Slovak Telekom, a.s. postúpil na žalobcu aj pohľadávku voči žalovanému.
17. Z výzvy k úhrade súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej čiastky celkovo vo výške 343 EUR najneskôr do 26.10.2017.
18. Súd zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa týchto právnych predpisov:
19. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb.
20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach.
21. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
22. Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa ods. 1 písm. c).
23. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
24. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
25. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať: a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa ust. § 56 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
26. Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
27. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
29. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
30. Súd posúdil záväzkovo - právny vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (na rozdiel od žalobcu, ktorý vzťah posudzuje podľa Obchodného zákonníka) a dospel k
záveru, že ide o spotrebiteľský vzťah medzi poskytovateľom služby a spotrebiteľom - fyzickou osobou vzniknutý zo zmluvy podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách.
31. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzavrel so žalovaným dňa 13.3.2015 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb v súlade so zákonom č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorej mu vypožičal SIM kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX umožňujúcu využívať telekomunikačné služby poskytované právnym predchodcom žalobcu. Žalovaný mal na základe tejto zmluvy za poskytnuté elektronické komunikačné služby platiť právnemu predchodcovi navrhovateľa v zmysle cenníka, ktorý bol súčasťou zmluvy.
32. Celková suma faktúr predložených žalobcom v žalobe predstavuje sumu 267,25 EUR. Žalobca si voči žalovanému domáha len sumu vo výške 217,67 EUR, konkrétne titulom neuhradených faktúr zaplatenia sumy 59,76 EUR a sumy vo výške 157,91 titulom zmluvnej pokuty.
33. Na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretou medzi žalovaným a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. vzniklo žalovanému oprávnenie využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, za čo bol povinný uhrádzať faktúrami vyúčtovanú cenu poskytnutých služieb. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že riadne a včas nezaplatil úhradu za poskytnuté služby, čím žalobcovi vznikla pohľadávka z titulu neuhradenej ceny hovorného a služieb. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný fakturované sumy doposiaľ neuhradil.
34. Žalovaný si povinnosť vo fakturačných obdobiach zaplatiť za mesačné poplatky a služby a ďalšie poplatky, spolu vo výške 109,34 EUR (žalobca si uplatňuje len sumu vo výške 59,76 EUR) neplnil, čím porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, zo Všeobecných podmienok ako aj z vyššie citovaného zákona o elektronických komunikáciách. Poskytnutie služieb žalobcom sporné nebolo. V tejto časti považoval súd návrh žalobcu za skutkovo i právne dôvodný, a preto mu vyhovel. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie neuhradených služieb s poplatkami v žalobcom uplatnenej výške t. j. v sume 59,76 EUR.
35. Aktívna legitimácia žalobcu v konaní bola súdu preukázaná oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 11.9.2017, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na žalobcu, vrátane pohľadávky voči žalovanému.
36. Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv je veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohto druhu zmlúv sa dopĺňajú údaje o jednom z účastníkov zmluvy - o spotrebiteľovi.
37. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len „smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zodňa 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26. 10. 2006 Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10POHOTOVOSŤ/Korčovská).
38. Súd poznamenáva, že predmetná zmluva o pripojení je typickou štandardnou formulárovou listinou, na ktoré zásadne dopadá súdna kontrola. Predmetné poplatky boli vopred zo strany žalobcu naformulované bez možnosti ich zmeny zo strany spotrebiteľa resp. neboli medzi účastníkmi zmluvného vzťahu individuálne dojednané. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice).
39. Uvedené súd konštatuje aj z toho dôvodu, že zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojení týkajúce sa predmetných poplatkov považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také poplatky, ktoré obstoja v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný poplatkami len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako sú poplatky. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.
40. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar.vl. 87/1995 Z. z.). Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného dodávateľa od pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax (porov. rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10; rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. novembra 2012, sp. zn. 18Co 109/2011)
41. V rámci telekomunikačných služieb žalobca požadoval zaplatenie vo faktúre č. XXXXXXXXXX zmluvnú pokutu vo výške 157,91 EUR. Súdu však nebol v tomto konaní predložený jediný dôkaz o tom, že by takéto poplatky z uvedených dôvodov a v uvedených výškach boli medzi účastníkmi v zmluve výslovne dohodnuté.
42. V danom prípade mal súd za to, že žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával. Žalovaný je v postavení spotrebiteľa, a takého dojednanie o zmluvnej pokute na blanketovej spotrebiteľskej zmluve je potrebné považovať za neprijateľné, a preto súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 157,91 EUR (faktúra č. XXXXXXXXXX) s príslušenstvom zamietol. Vzhľadom na nepriznanie nároku na ich zaplatenie nepriznal žalobcovi ani nárok na úroky z omeškania požadované z týchto súm, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.
43. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
44. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
45. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
46. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktoré v ustanovení § 3 ods. 1 uvádza, že výška úrokov z omeškania je o 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
47. Z vyššie citovaného ust. § 517 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľovi patria úroky z omeškania v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením peňažného dlhu. Začiatok omeškania sa spája so splatnosťou dlhu. V danom prípade je splatnosť dlhu zrejmá zo zmluvy a z faktúry, ktorej žalobca žalovanej mesačne vyúčtoval cenu poskytnutých služieb. Dohodnuté mesačné poplatky boli splatné vždy k dátumu uvedenému vo faktúre za príslušný mesiac. S mesačným poplatkom sa teda žalovaná dostala do omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry. Keďže žalobca si uplatňoval úroky z omeškania z dlžnej čiastky odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, súd jeho žalobe vyhovel.
48. Pokiaľ si žalovaná dobrovoľne nesplnila povinnosť a žalobcovi neuhradila cenu poskytnutých služieb, dostala sa do omeškania, teda žalobca má nárok aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania. Okrem priznanej istiny bolo teda dôvodné vyhovieť žalobe aj v časti uplatneného úroku z omeškania. Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi v zákonnej výške vychádzajúc z citovaných ust. § 517 ods. 1, ods. 2 OZ v spojení s vykonávacím predpisom, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatnil, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti jednotlivých faktúr.
49. Na základe uvedeného úrok z omeškania priznal súd žalobcovi vo výške 5,05 % ročne zo sumy 20,50 EUR od 12.1.2016 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 20,50 EUR od 10.2.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5.,05 % ročne zo sumy 18,76 EUR od 10.3.2016 do zaplatenia, t. j. nasledujúce dni po splatnosti faktúr.
50. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že nárok žalobcu je dôvodný v časti sumy 59,76 EUR a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 59,76 EUR spolu s príslušenstvom
51. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
53. V danom prípade žalobca mal úspech v časti 27,45 %, žalovaný mal úspech v časti 72,55 %, z čoho vyplýva, že celkový úspech žalovaného je 45,10 %. Žalovanému však v priebehu konania žiadne trovy nevznikli, nakoľko bol v priebehu konania nečinný. Na základe uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 CSP.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.