Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-46-2017.pdf
PDF · 202.39 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/46/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudcov JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu PENZIÓN SV. JURAJ, s.r.o., IČO: 46 271 953, so sídlom 05801 Poprad - Spišská Sobota, Slobody 2728/32, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom so sídlom Vodná 6, 04001 Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1365817/2017/Vi zo dňa 3.októbra 2017 na základe správnej žaloby vo veci správneho trestania, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
I. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“ alebo „zákon č. 563/2009 Z.z.“) rozhodnutie Colného úradu Prešov sp. zn. 928997/2017 zo dňa 05.06.2017, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v zmysle § 16b ods. 2 písm. a) zákon č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon č. 289/2008 Z.z.) vo výške 660 EUR za opakované dopustenie sa správneho deliktu podľa § 16a písm. a) tohto zákona, ktorého sa dopustil tým, že dňa 01.05.2017 nepoužil registračnú pokladnicu na evidenciu tržby prijatej v rámci kontrolného nákupu za tovar - 1x točená zmrzlina v hodnote 1,00 EUR na predajnom mieste „Stánok so zmrzlinou“ pred OC Kaufland v G., čím konal v rozpore s § 3 ods. 1 zákona, napadnuté odvolaním žalobcu potvrdil.
2. V odôvodnení uviedol, že po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. po stránke skutkovej a právnej dospel k záveru, že Colný úrad Prešov (ďalej len „colný úrad“) vydal napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom.
3. Konštatoval, že proti rozhodnutiu colného úradu sa žalobca v zákonom ustanovenej lehote odvolal a argumentoval námietkami uvedenými v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 22.05.2017. Tvrdil, že došlo k procesnému pochybeniu zo strany správneho orgánu a to od prvého úkonu a počas celého konania
tým, že zo strany správneho došlo k neakceptovaniu procesných práv účastníka konania, ktoré nemohol uplatniť, čím malo dôjsť k porušeniu jeho práva súdnu a inú ochranu, tvrdil že colný úrad nedokázal jeho vinu v takom rozsahu. aby sa jeho rozhodnutie nejavilo ako predčasné, ďalej žalobca namietol rozsah a spôsob dokazovania tým, že bolo porušené jeho procesné právo klásť svedkovi otázky a byť prítomný na vypočutí svedka, namietol, že vykonanie miestneho zisťovania a spísanie zápisnice o miestnom zisťovaní považuje vzhľadom na postavenie prítomnej zamestnankyne, nakoľko nebola poučená o jej právach, za nezákonné. Žalobca tiež poznamenal, že osoba prítomná pri miestnom zisťovaní mohla byť pri svojom vyjadrení ovplyvnená správaním pracovníkov colného úradu. čo vyplýva zrejme i z toho, že nebola poučená o svojich právach, colný úrad ani relevantne neuviedol v akom statuse sa p. S. v čase podávania vysvetlenia nachádzala. Žalobca má za to, že colný úrad si nezadovážil žiaden dôkaz pre rozhodnutie vo veci okrem konštatovania colníkov. ktoré je uvedené na nosiči informácie, ktorým je papier, spochybnil dokazovanie vykonané správnymi orgánmi, ktoré malo viesť k nedostatočnému zisteniu skutkového stavil veci, správny orgán neuniesol dôkazné bremeno a nepretvoril svoje tvrdenia do materiálnej podoby.
4. Ďalej žalobca namietol vykonanie miestneho zisťovania a kontrolného nákupu, nakoľko podľa neho šlo o daňovú kontrolu, pričom uviedol citácie zákona č. 289/2008 Z.z. a zákona č. 652/2004 Z.z., namietol údajné rozporné tvrdenie colného úradu, keď na jednej strane colný úrad konštatoval vykonanie „kontrolného“ nákupu a na druhej strane nesprávne tvrdí, že vo veci nebola vykonaná daňová kontrola, ale miestne zisťovanie.
5. Žalobca ďalej namietal, že colný úrad v konaní neaplikoval zásady trestného konania, opakovane namietol spôsob kladenia otázok p. S. colným úradom, ktorý považoval za sugestívny, pričom sa s touto námietkou vo svojom rozhodnutí colný úrad nevysporiadal.
6. V druhom bode odvolania uviedol, že správny orgán nevykonal žiadny dôkaz, ktorý mal k dispozícii, neuviedol, čo rozumie pod pojmom zistené a preukázané skutočnosti, neuviedol prameň dôkazov, pričom zápisnicu o miestnom zisťovaní považuje žalobca len za tvrdenie uvedené na nosiči, ktorým je papier a má slúžiť na to, aby poskytla správnemu orgánu iba predstavu o skutkových okolnostiach a možných dôkazoch. Informácie zachytené v zápisnici si podľa vyjadrenia žalobcu správny orgán neoveril a zápisnica bola do rozhodnutia len prečítaná a citovaná. Žalobca v tejto časti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 6Sžo/123/2015 zo dňa 26.04.2017, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky č. 4Ads/177/2011-120.
7. V treťom bode žalobca uviedol, že došlo k porušeniu práv účastníka konania, nakoľko správny orgán nedal účastníkovi konania príležitosť v poskytnutí primeranej dobe na svoju obhajobu a správny orgán vyžadoval akékoľvek vyjadrenie pri samotnej kontrole od svedkov bez prítomnosti účastníka konania, tiež namietol porušenie procesného práva, keďže sa až z odôvodnenia rozhodnutia dozvedel, že malo ísť v jeho prípade o opakované porušenie zákona. V súvislosti s údajným porušením procesných práv žalobca citoval viacero nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky.
8. V štvrtom bode žalobca opäť konštatoval porušenie jeho procesných práv, ďalej uviedol, že sa nedozvedel, z akých dôvodov správny orgán nevykonal dokazovanie a nevykonal dôkazné prostriedky za prítomnosti účastníka konania a z akých dôvodov nepoučil prítomnú zamestnankyňu o jej právach, žalobca tvrdil, že sa nedozvedel, čo správny orgán vlastne vykonal, či kontrolu alebo miestne zisťovanie, ktoré podklady správny orgán nepoužil na rozhodnutie a prečo ich nepoužil.
9. V poslednej piatej časti žalobca citoval napadnuté rozhodnutie ohľadom výšky pokuty, pričom uviedol že takéto vyjadrenie správneho orgánu je všeobecné, nekonkrétne, formálne, bez bližšej špecifikácie rozsahu a následkov jeho konania, bez riadneho odôvodnenia, pričom správny orgán nepoužil správnu úvahu pri určovaní výšky pokuty.
10. Žalovaný konštatoval zistenie skutočností, že colný úrad vykonal dňa 01.05.2017 miestne zisťovanie u žalobcu na predajnom mieste „Stánok so zmrzlinou“ pred OC Kaufland v Poprade, kde zamestnanci colného úradu vykonali v prevádzke kontrolný nákup tovaru - 1x točená zmrzlina v celkovej hodnote 1,0 EUR, pričom prítomná zamestnankyňa žalobcu p. C. S. nepoužila ERP na evidenciu tržby a nevydala zamestnancom colného úradu pokladničný doklad bez zbytočného odkladu po prijatí tržby.
11. Žalovaný mal ďalej zistené, že z miestneho zisťovania bola vyhotovená zápisnica o miestnom zisťovaní zn. SCÚ PP - 69/2017 (d'alej len „zápisnica o miestnom zisťovaní"), v ktorej sa p. S. na otázku colného úradu k prípadu. že z akého dôvodu nezaevidovala prijatú tržbu do ERP bez zbytočného odkladu vyjadrila nasledovne tak, že „ešte len začíname s predajom, otvorili sme len na skúšku, niektorí zákazníci si neberú bločky“.
12. Colný úrad listom č. 455173/2017 zo dňa 01.05.2017 oznámil žalobcovi začatie daňového konania vo veci uloženia pokuty a vyzval ho na podanie písomného vyjadrenia k danej veci v lehote do 10 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia. Žalobca na výzvu colného úradu reagoval písomným vyjadrením zo dňa 29.05.2017, v ktorom vyjadril nesúhlasné námietky s postupom pracovníkov pri miestnom zisťovaní s následným začatím konania voči jeho osobe. Na základe vyššie uvedených skutočnosti. colný úrad vydal rozhodnutie zn. 928997/2017 zo dňa 05.06.2017. Žalobca využil právo podať riadny opravný prostriedok a v zákonom ustanovenej lehote a podal odvolanie.
13. Žalovaný ako odvolací orgán k námietkam žalobcu uviedol v rozhodnutí nasledovné: Citoval § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z., § 8 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z., § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z., § 16b ods. 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z., § 168 písm. a) až t),j), s) a t) od 660 EUR do 6 600 EUR, §19 ods. 1, 2, 3, 4, 5. Citoval ustanovenie § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z, § 37 ods. 2, 4 zákona č. 563/2009 Z.z., § 39 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z.
14. Žalovaný ďalej zaujal stanovisko k základnej skutočnosti, že žalobca svoje námietky o údajných porušeniach procesných práv odvodzuje od nutnosti aplikácie zásad trestného konanie v konaní správnom. Žalovaný nespochybnil dané tvrdenie žalobcu, avšak zdôraznil, že zásady trestného konania nie sú aplikovateľné (nemôžu byť v správnom práve absolútne, keďže tomu bráni nielen samotná povaha správneho konania, ale aj samotné procesné normy správneho práva. Správne konanie je procesným postupom, ktorého režim je upravený samostatným procesným kódexom - zákonom č. 563/2009 Z.z, do pôsobnosti ktorého priamo normy trestného práva nezasahujú. Zákon č. 563/2009 Z.z. pritom upravuje správne konanie komplexne, riešiac všetky atribúty procesného postupu v správnom konaní, čoho dôsledkom je zakotvenie mnohých zásad, právnych inštitútov, či procesných postupov odlišných od zásad, inštitútov, či postupov podľa trestného práva. Zásady trestného práva je tak možné aplikovať v správnom konaní len v prípade na to existujúceho legislatívneho priestoru v procesnom kódexe. t. j. prípade. ak takémuto uplatňovaniu trestnoprávnych zásad nebráni ustanovenie Zákona č. 563/2009 Z.z., ktoré ukladajú. resp. umožňujú správnemu orgánu iný odlišný postup, než je postup v trestnom konaní. A práve žalobca v zásade celý obsah svojho odvolania stavia na údajnom porušení procesných práv žalobcu, avšak neberúc do úvahy uvedený vzájomný vzťah trestných a správnych procesných noriem. Analógia noriem trestného procesu v správnom konaní spôsobom pertraktovaným žalobcom by pritom prelamovala samotnú ústavnú zásadu legality zakotvenú v čl. 2 ods. 2 Ústavy SLOVENSKEJ REPUBLIKY, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žalobca namietol, že colný úrad neakceptoval jeho práva ako účastníka konania a tým bolo porušené jeho právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a to tým, že mu neumožnil klásť otázky svedkovi
- p. C. S.. K tomu žalovaný uviedol, že p. C. S. v celom konaní nebola vypočúvaná ako svedok. Postavenie svedka upravuje § 25 zákona č. 563/2009 Z.z., pričom ide o inštitút postavenia osoby odlišný od postavenia osoby zúčastnenej na miestnom zisťovaní, ktorá má iné práva a povinnosti vyplývajúce z jej postavenia. Pani S. poskytla zamestnancom colného úradu do zápisnice o miestnom zisťovaní vysvetlenie, tak ako to ustanovuje § 39 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., v zmysle ktorého daňový subjekt alebo iná osoba je povinná poskytnúť zamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva miestne zisťovanie. pomoc a súčinnosť potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia, pričom tieto vysvetlenia podáva dotknutá osoba práve do zápisnice správcu dane o miestnom zisťovaní v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 37 ods. 4 zákona č. 563/2004 Z.z. a do zápisnice v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. môže osoba prítomná pri úkone správcu dane (miestnom zisťovaní) vzniesť námietky proti jej obsahu. Prítomná predavačka p. C. S. tak mala možnosť vzniesť akékoľvek námietky a tvrdenia proti obsahu zápisnice z vykonaného miestneho zisťovania, ako aj proti samotnému miestnemu zisťovaniu a vykonanému kontrolnému nákupu. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní vyplýva, že námietku proti vykonaniu miestneho zisťovania ako aj k samotnému priebehu vykonaného kontrolného nákupu nevzniesla, ba čo viac potvrdila nezaevidovanie tržby do ERP, keď' na otázku z akého dôvodu nezaevidovala dňa 01.05.2017 tržby do ERP. odpovedala: “Ešte len začíname s predajom, otvorili sme len na skúšku, niektorí zákazníci si neberú bločky.“. Zo zápisnice tiež
vyplýva skutočnosť, že p. S. bola poučená o svojich právach a povinnostiach v súvislosti s vykonávaným miestnym zisťovaní, čo v konečnom dôsledku potvrdila v zápisnici svojím podpisom. Zároveň bol colný úrad v zmysle § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. oprávnený použiť zápisnicu z miestneho zisťovania. ktorá bola vyhotovená v súlade s príslušnými právnymi predpismi ako dôkaz v konaní o správnom delikte. Žalovaný mal tiež zo spisu preukázané, že žalobcovi bola zaslaná písomnosť colného úradu sp. zn. 455173/2017 zo dňa 01.05.2017 označená ako Oznámenie o začatí daňového konania vo veci uloženia pokuty a výzva na podanie písomného vyjadrenia, prostredníctvom ktorého bolo žalobcovi umožnené, aby sa vyjadril k skutočnostiam, ktoré sú predmetom konania o správnom delikte. Žalobca túto možnosť využil a zaslal colnému úradu svoje vyjadrenie. Samotný žalobca tak bol oboznámený s predmetom konania a mal možnosť sa k nemu vyjadriť.
15. Žalovaný ďalej k námietkam žalobcu dodal, že pojmy „kontrolný nákup“ a „kontrola“ sú len gramatickými synonymami. Uvedené však ešte neznamená, že kontrolný nákup predstavuje „podinštitút“ daňovej kontroly. Ak teda pri miestnom zisťovaní postupoval colný úrad v zmysle ustanovení § 37 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., a tento postup nazval kontrolný nákup, daná skutočnosť ešte neznamená, že colný úrad mal vykonávať daňovú kontrolu.
16. Ako bezpredmetné zo strany žalobcu vyhodnotil námietku, že colný úrad údajne kládol zamestnankyni žalobcu sugestívnu otázku. V prvom rade pri komunikácii pracovníkov colného úradu s p. S. nešlo o výsluch svedka, pri ktorom by bolo smerodajné skúmať povahu kladených otázok, ale o podanie vysvetlenia prítomného zamestnanca žalobcu, čo colný úrad vo svojom rozhodnutí aj skonštatoval. Zákon č. 563/2009 Z.z. nezakazuje, resp. nedefinuje čo je za „sugestívnu otázku“ potrebné pokladať. Ak by sa aj malo pripustiť, že ani v daňovom konaní sugestívna otázka nie je prípustná, bolo by nutné jej sugestívnosť posudzovať v kontexte celého prípadu. V konkrétnom prípade však u žalobcu bolo vykonané miestne zisťovanie, pri ktorom bolo zistené porušenie ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z., a tak prítomná zamestnankyňa žalobcu si bola vedomá konkrétnych zistení colným úradom pri miestnom zisťovaní, teda kladená otázka pracovníkmi colného úradu nemohla sugestívne ovplyvňovať podané vysvetlenie p. S..
17. Žalobca sa vo svojom odvolaní v súvislosti s dokazovaním podrobne zaoberá teoreticko-právnymi pojmami, ako dôkazný prostriedok, dôkaz, prameň dôkazu či nosič informácie, pričom nadväzujúco dochádza k záveru. že colný úrad nevykonal žiadny dôkaz. ktorý mal k dispozícii, neuviedol , čo rozumie pod pojmom zistené a preukázané skutočnosti, neuvádza prameň dôkazov, pričom zápisnicu o miestnom zisťovaní považuje žalobca len za tvrdenie uvedené na nosiči, ktorými je papier a má slúžiť na to, aby poskytla správnemu orgánu iba predstavu o skutkových okolnostiach a možných dôkazoch. Informácie zachytené v zápisnici si podľa tvrdenia žalobcu colný úrad neoveril a zápisnica bola do rozhodnutia len prečítaná a citovaná. Zápisnica o miestnom zisťovaní vyhotovovaná colným úradom podľa § 19 ods. 1 a nasl. zákona č. 563/2009 Z.z. pri miestnom zisťovaní. relevantne a zákonným spôsobom zachycuje konštatovania službu konajúcich colníkov ako aj zamestnankyne žalobcu o tom. že v prevádzke žalobcu bol porušený zákon č. 289/2008 Z.z. Z obsahu zákonne vyhotovenej zápisnice pri zákonne vykonanom miestnom zisťovaní a zákonnom podaní vysvetlenia zamestnankyňou žalobcu tak vyplýva, že obsahuje všetky žalobcom spomínané atribúty - dôkazný prostriedok (vyjadrenie colníkov, podanie vysvetlenia zamestnankyňou), dôkaz (obsah vyjadrení a zápisnice), prameň dôkazu (colníci, zamestnankyňa) a teda je v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z., zákonne získaným dôkazom relevantným pri posudzovaní skutkového stavu a pri rozhodovaní colného úradu. Zamestnanci colného úradu pri výkone miestneho zisťovania (kontrolnom nákupe) zistili u žalobcu porušenie zákona č. 289/2008 Z.z., preto spísali v súlade s ustanovením § 37 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. dňa 01.05.2017 zápisnicu o miestnom zisťovaní. v ktorej opísali skutkový stav veci, priebeh kontroly, umožnili osobe pritom nej počas kontrolného nákupu podať vysvetlenie do zápisnice a ktorú na záver podpísali zamestnanci colného úradu vykonávajúci miestne zisťovanie a osoba prítomna počas miestneho zistenia. Odvolací orgán teda uvádza, že zápisnica o miestnom zisťovaní je svojou podstatou jedinečným a neopakovateľným právnym úkonom a zároveň je aj základom pre konanie a priamym dôkazom o priebehu vykonávania miestneho zisťovania, ktorý zachytáva všetky skutočnosti a okolnosti vykonaného zisťovania. Za dôkaz je zápisnica o miestnom zisťovaní označovaná aj ustanovením § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z.. Nejde teda len o tvrdenie pracovníkov správneho orgánu, ktoré je zaznamenané na papieri, ako to tvrdí žalobca vo svojom odvolaní, ale ide o jedinečný a neopakovateľný úkon. ktorý slúži na zachytenie kontroly nie len z pohľadu pracovníkov správneho orgánu ale aj z pohľadu zamestnanca
žalobcu, nakoľko sa tento priamo na mieste môže vyjadriť k priebehu kontroly, podávať námietky a vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam. ktoré v danej situácii nastali.
18. Námietky žalobcu odkazujúce na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (č. 6Sžo/123/2015), ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky (č. i. 4Ads/177/2011-120) označil žalovaný za právne irelevantné, nakoľko tieto rozsudky pojednávajú a vysvetľujú postavenie úradného záznamu v priebehu konania. V konkrétnom prípade sa jedná o zápisnicu o miestnom zisťovaní, ktorá má presne zákonom stanovené náležitosti, čo musí obsahovať, že sa spisuje priamo na mieste, pričom zákon presne špecifikuje v ustanoveniach § 37, § 38 a §39 zákona č. 563/2009 Z.z. postup a práva správcu dane. ako aj povinnosti daňového subjektu, teda žalobcu. Zákon č. 563/2009 Z.z. presne určuje, kedy správca dane spisuje úradný záznam a kedy zápisnicu a označuje zápisnicu o miestnom zisťovaní ako dôkaz.
19. Ako bezpredmetnú vyhodnotil žalovaný námietku, že sa žalobca až z odôvodnenia rozhodnutia dozvedel, že malo ísť v jeho prípade o opakované porušenie zákona. Konkrétne konanie vedené so žalobcom sa týka porušenia zákona zisteného pri miestnom zisťovaní dňa 01.05.2017, tohto porušenia zákona (nie predchádzajúceho) sa týkajú vyjadrenia žalobcu, resp. jeho zamestnankyne, a tak konštatovanie opakovaného porušenia zákona má následne význam až v samotnom rozhodnutí, v ktorom je žalobcovi ukladaná sprísnená sankcia podľa § 16b ods. 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z.. V konečnom dôsledku vo faktickom zmysle si bol (alebo si mal byť) žalobca od začiatku vedomý predchádzajúceho a následného opakovaného porušenia zákona, taktiež platí pre neho prezumpcia vedomosti o právnych predpisoch Slovenskej republiky, takže v procese vedenia konania musel byť uzrozumený, že ak mu colný úrad v konkrétnej veci opätovne uloží pokutu za dopustenie sa správneho deliktu podľa § 163 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. za porušenie § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z.. bude mu ukladaná pokuta so sprísnenou sankciou.
20. K námietke žalobcu týkajúcej sa údajného porušenia práva na spravodlivý proces, poukazujúc na rozsudky Najvyššieho súdu SLOVENSKEJ REPUBLIKY. článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd či článku 46 ods. 1 Ústavy SLOVENSKEJ REPUBLIKY, ktorý mal byť porušený aj tým, že sa pred vydaním rozhodnutia vo veci samej žalobca nemal možnosť vyjadriť k podkladom rozhodnutia, nemohol navrhnúť dokazovanie, nemohol vznášať námietky, nemohol klásť otázky svedkom a pracovníkom správneho orgánu, nemohol sa k veci ústne a verejne vyjadriť a tiež že mu bolo znemožnené „využívať právnu pomoc v konaní odvolací orgán uvádza, že žalobcovi bola zaslaná písomnosť colného úradu zn. 455173/2017 zo dňa 01.05.2017 označená ako Oznámenie o začatí daňového konania vo veci uloženia pokuty a výzva na podanie písomného vyjadrenia, prostredníctvom ktorej bol žalobca oboznámený zo skutočnosťami. ktorú sú predmetom konania a bolo mu umožnené. aby sa písomne vyjadril k skutočnostiam, ktoré sú predmetom konania o správnom delikte. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z. však nevyplýva povinnosť správcu dane vykonať s účastníkom konania Ústne pojednávanie.
21. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť že pod oboznámením právnickej osoby o zistených skutočnostiach sa rozumie oboznámenie jej štatutára či iného zástupcu. Pritom práve ustanovenia zákona č. 289/2008 Z.z., ako aj zákona č. 563/2009 Z.z. vzhľadom na to, že umožnili uskutočniť miestne zisťovanie v prítomnosti zamestnanca právnickej osoby (v prípade neprítomnosti štatutára) a umožňujú tejto osobe podávať vysvetlenie, podpisovať zápisnicu o miestnom zisťovaní, či preberať listiny v mene právnickej osoby ako zamestnávateľa do istej miery delegujú na prítomného zamestnanca zastupiteľskú právomoc za uvedené právnické osoby, do ktorej patri i ústne oboznámenie kontrolovaného subjektu (prostredníctvom jeho zamestnanca) so skutočnosťami zistenými pri miestnom zisťovaní.
22. Ďalšie opakované námietky žalobcu pod bodom IV. vo vzťahu k porušeniam procesných práv už považoval žalovaný za bezpredmetné. Ako bezdôvodné označil žalovaný tvrdenie, že sa žalobca nedozvedel, čo správny orgán vlastne vykonal, či kontrolu alebo miestne zisťovanie, keďže skutočnosť, že u žalobcu sa vykonalo miestne zisťovanie obsahovo, ale aj expressis verbis vyplýva ako zo Zápisnice o miestnom zisťovaní zn. SCÚ PP-69/2017 zo dňa 01.05.2017, ako aj z textu samotného odvolaním napadnutého rozhodnutia colného úradu (3. odsek 2. strana). Žalobcovi bolo v rozhodnutí taktiež vysvetlené. že p. S. podala v prípade vysvetlenie, nie svedeckú výpoveď, takže výhrady žalobcu o údajných porušených jeho procesných právach sú bezpredmetné, rovnako aj tvrdenie, že žalobca sa nedozvedel (teda že colný úrad nemal uviesť), ktoré poklady použil na rozhodovanie, keďže colný úrad
pri rozhodovaní použil všetky podklady (zápisnicu o miestnom zisťovaní, písomné vyjadrenie žalobcu). Ak sa teda pri rozhodovaní nevylúčili žiadne podklady, nebolo o vylúčených podkladoch ani čo žalobcovi vysvetľovať (oboznamovať).
23. Podľa žalovaného neobstála ani námietka žalobcu v súvislosti s výškou uloženej pokuty, že odôvodnenie správneho orgánu je všeobecné, nekonkrétne, formálne, bez bližšej špecifikácie rozsahu a následkov jeho konania, bez riadneho odôvodnenia, pričom správny orgán nepoužil správnu úvahu pri určovaní výšky pokuty. V tejto súvislosti žalovaný uviedol niekoľko funkcií odôvodnenia rozhodnutia. Predovšetkým má vysvetľujúco zdôvodniť účastníkovi konania správnosť' postupu a zákonnosť rozhodnutia colného úradu, ďalšou funkciou odôvodnenia je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie preskúmavať v prípade, ak daňový subjekt podá proti rozhodnutiu opravný prostriedok.
24. Podľa žalovaného v prípade ukladania pokuty podľa § 16b ods. 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. v rozpätí od 660 EUR do 6.600 EUR, teda colný úrad v zmysle § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. a § 16b ods. 12 zákona č. 289/2008 Z.z. má povinnosť rozviesť úvahy o výške uloženej pokuty s prihliadnutím na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu práve preto, aby účastník konania bol uzrozumený, prečo mu bola uložená práve daná výška sankcie (a nie nižšia), aby prípadne mohol podať odvolanie, ak uvedenú výšku nepovažuje za primeranú vzhľadom na popis nebezpečenstva jeho skutku pre spoločnosť' colným úradom a aby následne mohol primeranosť uloženia pokuty preskúmať aj odvolací orgán. Žalovaný Odvolací orgán zdôraznil, že v konkrétnom prípade colný úrad uložil žalobcovi pokutu v minimálnej výške rozpätia. ktoré § 16b ods. 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. stanovuje. Colný úrad v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že posúdil charakter porušenia zákona, odzrkadlenie miery poľahčujúcich, ako i priťažujúcich okolností, prihliadol na funkciu pokuty vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu, na základe čoho sa rozhodol uložiť žalobcovi pokutu na spodnej hranici zákonom určenej hranice pokuty. Z kontextu odôvodnenia rozhodnutia colného úradu .je teda zrejmé, že colný úrad posúdil protiprávny stav spôsobený žalobcom ako odôvodňujúci uloženie pokuty v najnižšej možnej výške. Žalovaný bol preto toho názoru, že neobstojí tvrdenie žalobcu, že konštatovanie colného úradu je iba formalizované.
25. Na druhej strane žalovaný opätovne upozornil na účel odôvodnenia výšky uloženia pokuty (v záujme ochrany účastníka konania) v kontexte konkrétneho prípadu, keďže bola pokuta uložená v minimálnej výške zo zákonom stanoveného rozpätia. S určitosťou nie je v záujme dotknutého sankcionovaného subjektu (žalobcu), aby mu bola rozhodnutím colného úradu uložená pokuta vyššia. Je preto neopodstatnené a účelové, ak žalobca na svoju obranu namieta (cíti sa tým dotknutý), že odôvodnenie rozhodnutia colného úradu je čo do uloženia výšky pokuty nedostatočné, t. j. inak ad absurdum povedané, že mu nie je zrejmé, prečo mu nebola napadnutým rozhodnutím uložená pokuta vyššia.
II.
Priebeh administratívneho konania
26. Z priloženého administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil tento priebeh administratívneho konania.
27. Dňa 01.05.2017 od 13.15 hod bolo vykonané v prevádzke žalobcu ( miesto výkonu miestneho zisťovania) „Stánok so zmrzlinou pred OC Kaufland, 058 01 Poprad“ miestne zisťovanie zamestnancami Colného úradu Prešov, ktoré bolo zamerané na dodržiavanie ustanovení zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a dodržiavanie ustanovení zákona č. 563/2009 Z.z.. Z miestneho zisťovania bola vyhotovená zápisnica za účasti dvoch zamestnancov colného úradu a zamestnanca žalobcu p. C. S.. Zápisnica obsahuje poučenie v zmysle zákona č. 593/2009 Z.z. o povinnostiach daňového subjektu, o právach správcu dane. Ďalej je obsahom zápisnice súvislé opísanie priebehu miestneho zisťovania. V rámci tohto opisu sú pre správny súd rozhodujúce údaje o tom, že miestne zisťovanie začalo kontrolným nákupom, vykonali ho zamestnanci colného úradu Prešov, zakúpili 1x točenú zmrzlinu, zamestnanec colného úradu za ňu zaplatil, obsluha prevzatú mincu vložila do mincovníka, ktorý patrí k ERP, žiadny ďalší úkon smerujúci k zaevidovaniu tržby zamestnankyňa žalobcu nevykonala, pokračovala v obsluhe. Následne sa zamestnanci colného úradu predstavili
ústnym vyhlásením, preukázali služobnými preukazmi, oznámili obsluhe, že vykonali kontrolný nákup, zamestnankyňa žalobcu p. S. bola stotožnená občianskym preukazom, bola poučená o právach a povinnostiach, upovedomená o hlavnom predmete miestneho zisťovania, čo potvrdila podpisom do zápisnice. Na výzvu zamestnancov colného úradu zamestnankyňa žalobcu následne prijatú tržbu za predaný tovar zaevidovala do ERP a odovzdala pokladničný doklad z 01.05.2017, čas tlače 13:24 hod. Z vyhotovenej prehľadovej uzávierky z ERP zamestnanci colného úradu tieto skutočnosti preverili. V zápisnici nasleduje konštatovanie o podozrení z porušenia § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z. a citácia ustanovenia a konštatovanie o podozrení z naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. Zápisnica obsahuje vysvetlenie zamestnanca žalobcu k uvedeným skutočnostiam, pričom odpovedala na položenú otázku smerujúce k zisteniu dôvodu nezaevidovania prijatej tržby do ERP tak, že „ešte len začíname s predajom, otvorili sme len na skúšku, niektorí zákazníci si neberú bločky“. Zápisnica ďalej obsahuje údaje o ERP žalobcu, použité doklady. Časť „návrhy a námietky smerujúce proti obsahu zápisnice“ je bez vyjadrenia. Záver zápisnice obsahuje konštatovanie zistenia porušenia § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z. s tým, že nebolo možné na mieste vyhodnotiť všetky skutočnosti pre správne určenie výšky pokuty, ktorá mala byť určená podľa § 16b zákona č. 289/2008 Z.z. Zamestnanec žalobcu zápisnicu podpísal na každej strane a zápisnicu aj prevzal a prevzatie podpísal.
28. V spise je ďalej oznámenie o začatí daňového konania vo veci uloženia pokuty a výzva na podanie písomného vyjadrenia zo dňa 01.05.2017 adresovaná žalobcovi, ktorým colný úrad oznamuje žalobcovi, že začal daňové konanie vo veci podozrenia z porušenia zákona č. 289/2008 Z.z. z dôvodu naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. Oznámenie obsahuje opísanie priebehu miestneho zisťovania, citáciu dotknutých právnych predpisov a konštatovanie, že v príslušnej databáze porušení podľa zákona č. 289/2008 Z.z. colný úrad zistil, že ide o opakované porušenie zákona daňovým subjektom podľa § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z., a preto vyhlásil, že pristúpi k uloženiu pokuty podľa § 16b ods. 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. Žalobca bol vyzvaný na vyjadrenie.
29. Dňa 29.05.2017 bolo colnému úradu zaslané vyjadrenie daňového subjektu k tomuto oznámeniu a výzve. Daňový subjekt poukázal na nedostatočnosť a neobjektívnosť zisteného a zadokumentovaného stavu, nedostatok relevantných dôkazov, uprenie práva byť prítomný pri rokovaní správneho orgánu a výsluchu jeho zamestnanca, potrebu uplatniť zásady trestného konania, potrebu uniesť dôkazné bremeno, zachovanie práva na kontradiktórny postup, a to s dôrazom na výsluch zamestnanca žalobcu, pričom zápisnica s jej výpoveďou je neúčinným dôkazom, poukázal na niektoré porušenia práv tohto zamestnanca, na neprípustnosť položených otázok. Začatie daňového konania považoval za nezákonné.
30. Obsahom spisu je tiež rozhodnutie Colného úradu Prešov zo dňa 28.7.2014 č. 1096291/1/343675/2014, ktorým bol žalobca ako daňový subjekt v dvoch prípadoch uznaný zodpovedným z dopustenia sa správneho deliktu spôsobom uvedeným v § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z., a to pre porušenie zákonnej povinnosti ustanovenej § 3 ods. 1 zákona tým, že dňa 09.06.2014 v predajnom stánku zmrzliny po prevzatí tržby od colníkov za predaj tovaru 1x zmrzlina nepoužil elektronickú registračnú pokladnicu na evidenciu tržby bez zbytočného odkladu po jej prijatí, a z dopustenia sa správneho deliktu spôsobom uvedeným v §16a písm. h) zákona č. 289/2008 Z.z. za konanie zo dňa 09.06.2014 v predajnom stánku zmrzliny, kedy bez zbytočného odkladu nezaevidoval do elektronickej registračnej pokladnice vklad hotovosti, okrem prijatej tržby, vo výške 132,90 EUR. Toto rozhodnutie má doložku právoplatnosti dňa 15.08.2014 a vykonateľnosti dňa 03.09.2014.
31. Colný úrad Prešov v nadväznosti na vyššie uvedené konanie vydal dňa 05.06.2017 rozhodnutie č. 928997/2017, ktorým uznal žalobcu ako daňový subjekt zodpovedným za dopustenie sa správneho deliktu podľa ustanovenia § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. na skutkovom základe ako je uvedený vyššie v zápisnici z miestneho zisťovania, čím konal v rozpore s § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z. a uložil mu podľa § 16b ods. 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. pokutu vo výške 660 EUR. V rozhodnutí uviedol priebeh miestneho zisťovania, zistené závery, obsah zápisnice z miestneho zisťovania, konštatoval obsah vyjadrenia daňového subjektu, zaujal stanovisko k námietkam v ňom, citoval príslušné ustanovenia zákonov, vysvetlil naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu, podal vysvetlenie k uloženiu pokuty a jej výške.
32. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím.
III.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
33. V správnej žalobe podanej proti rozhodnutiu žalovaného včas, (dňa 21.11.2017) sa žalobca nestotožnil s rozhodnutím žalovaného, uvedené rozhodnutie považuje za nezákonné. Opísal skutkový stav, konštatoval výrok prvostupňového rozhodnutia Colného úradu Prešov, obsah svojho odvolania proti nemu i napadnuté rozhodnutie.
34. Podľa žalobcu žalovaný aj pri vydaní vyššie uvedeného druhostupňového rozhodnutia vychádzal z nespoľahlivo, nedostatočného a neobjektívne zisteného stavu.
35. Žalobca poukazoval na procesné pochybenia správneho orgánu od prvého úkonu vykonaného správnym orgánom voči žalobcovi, ako aj počas celého daňového konania, pričom uvedené procesné pochybenia žalovaného sú takou vadou konania vedeného žalovaným, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
36. Podľa žalobcu žalovaný neakceptovaním procesných práv žalobcu, ktoré nemohol uplatniť v konaní pred správnym orgánom, porušil jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Bolo porušené jeho právo na obhajobu a na riadny proces v správnom konaní. Nezákonnosť videl hlavne v tom, že správny orgán aj pri druhostupňovom rozhodnutí vychádzal z nepreskúmateľného dôkazu, akým je len tvrdenie pracovníkov žalovaného o neregistrovaní kontrolného nákupu do ERP, bez vykonania tohto dôkazu, keď' nenariadil ústne pojednávanie v správnom, resp. daňovom konaní, ako dôkaz použil v rozhodnutí vyjadrenie fyzickej osoby, pričom žalobcovi nebolo umožnené tak isto klásť tejto osobe otázky a nebol prítomný pri výsluchu svedka, čím bol žalobca ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch, čo je dôvod na jeho zrušenie.
37. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia sp. zn. 2Sžo/201/2010 uviedol, že i veci správnych deliktov majú v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry v zásade charakter konania o trestnom obvinení a správny orgán musí preto rešpektovať procesné práva obvineného zo správneho deliktu, základné zásady správneho konania a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces.
38. Ďalej žalobca rozviedol jednotlivé žalobné body: V súvislosti s ústnosťou pojednávania už v odvolaní poukazoval na skutočnosť, že veci správnych deliktov majú v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry v zásade charakter konania o trestnom obvinení a správny orgán musí preto rešpektovať procesné práva obvineného zo správneho deliktu, základné zásady správneho konania a čl. 6 Dohovoru, ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces. Súčasťou práva na spravodlivý proces je právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy a zo štrasburskej judikatúry podľa Najvyššieho súdu vyplýva, že tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie správne a exekučné. Aj podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je rozhodujúca klasifikácia protiprávneho konania na správne delikty a trestné delikty vnútroštátnym poriadkom. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva je potrebné i sankcie v priestupkových veciach vo forme pokuty považovať za sankcie represívneho charakteru, a teda ide o trestné veci bez ohľadu na relatívne nízke sankcie. Vo všetkých veciach, ktoré je možné subsumovať pod pojem „veci trestného charakteru“ musí mať osoba, proti ktorej sa vedie konanie, možnosť domôcť sa práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru. Žalovaný uviedol, že „FR SLOVENSKEJ REPUBLIKY nespochybňuje dané tvrdenie odvolateľa, avšak zdôrazňuje, že zásady trestného konania nie sú aplikovateľné (nemôžu byt) v správnom práve absolútne, keďže tomu bráni nielen samotná povaha správneho konania, ale aj samotné procesné normy správneho práva. Správne konanie je procesným postupom, ktorého režim je upravený samostatným procesným kódexom - zákonom č. 563/2009 Z.z., do pôsobnosti ktorého priamo normy trestného práva nezasahujú. Zákon č. 563/2009 Z.z. pritom upravuje správne konanie komplexne, riešiac všetky atribúty procesného postupu v správnom konaní, čoho dôsledkom je zakotvenie mnohých zásad, právnych inštitútov, či procesných postupov odlišných od zásad, inštitútov, či postupov podľa trestného práva. Zásady
trestného práva je tak možné aplikovať v správnom konaní len v prípade na to existujúceho legislatívneho priestoru v procesnom kódexe, t. j. prípade, ak takémuto uplatňovaniu trestnoprávnych zásad nebránia ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z., ktoré ukladajú, resp. umožňujú správnemu orgánu iný odlišný postup, než je postup v trestnom konaní. A práve žalobca v zásade celý obsah svojho odvolania stavia na údajnom porušení procesných práv žalobcu, avšak neberúc do úvahy uvedený vzájomný vzťah trestných a správnych procesných noriem. Analógia noriem trestného procesu v správnom konaní spôsobom pertraktovaným žalobcom by pritom prelamovala samotnú ústavnú zásadu legality zakotvenú v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého ,,Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom. ktorý ustanoví zákon.“. S právnym posúdením a odôvodnením žalovaného nesúhlasil. Uviedol, že nemal možnosť sa riadne a zákonne brániť v predmetnej veci už od počiatku začatia konania vo veci, pričom mu takúto obranu umožňujú aj príslušné právne predpisy (Dohovor, Ústava Slovenskej republiky, daňový poriadok). Nemal možnosť byť vypočutý v jeho veci, nemohol klásť' svedkom otázky, a preto i žiadal, aby v odvolacom konaní žalovaný nariadil ústne pojednávanie a vec so žalobcom riadne objasnil a hlavne, aby z dôkazných prostriedkov žalovaný vykonal aj dôkazy. Žalobca už vo svojom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, ako aj v tejto žalobe poukázal na nález ÚS Slovenskej republiky sp. zn. 1.ÚS 314/2015-44. Z uvedeného stanoviska Ústavného súdu Slovenskej republiky je zrejmé, že žalobca má rovnaké práva ako ostatní, ktorí sú obvinení z iných správnych, resp. trestných deliktov (konania podľa správneho poriadku). Konaním žalovaného boli upreté práva žalobcu na právo byt' v jeho veci vypočutý, na právo byt' prítomný pri dokazovaní veci, na právo klásť' svedkom otázky. Preto postup žalovaného a úradu, pred vydaním ich rozhodnutí, považuje žalobca za nezákonný a z tohto nezákonného postupu potom vychádzajú aj nezákonné rozhodnutia, čo je dôvod na ich zrušenie.
39. V druhom žalobnom bode sa venoval dokazovaniu a namietal, že žalovaný a úrad porušil procesné právo žalobou klásť svedkovi otázky, pričom výpoveď kľúčového svedka, ktorý nemal zaevidovať tržbu do ERP použil ako dôkaz v rozhodnutí. Žalobcovi bolo odňaté právo byť prítomný pri dokazovaní veci a klásť svedkom otázky na ústnom pojednávaní. Žalovaný neumožnil uplatnenie práva daňového subjektu (žalobcu) podľa § 45 ods. 1, písm. b) daňového poriadku. Žalobca namietal aj skutočnosť, že žalovaný nepoučil menovaného svedka o jeho právach, pričom o právach a povinnostiach pracovníkov žalovaného ako aj o povinnostiach menovaného svedka tak učinil. Žalovaný v tejto súvislosti uvádza, že:“.. p. C. S. v celom konaní nebola vypočúvaná ako svedok. Žalobca nesúhlasil s právny názorom žalovaného. Žalovaný vykonáva kontroly na dodržiavanie požiadaviek zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Žalobca poukazuje na závažnú skutočnosť, že podstatné je, že žalovaný vyjadrenie pracovníka žalobcu použil v rozhodnutí ako dôkaz, potom je na mieste námietka, že žalobca ani jeho splnomocnený zástupca neboli ani predvolaný na výsluch svedka. Žalobca nemusí ani žiadať byť predvolaný k výsluchu svedka, je to jeho právo stanovené zákonom a povinnosťou správneho orgánu je ho upovedomiť o predmetnom úkone tak, aby sa ho mohol zúčastniť. Podstatné je, že došlo k porušeniu procesných práv účastníka konania. V danom prípade sa jednalo o kľukového svedka, ktorý vypovedal, ako je vyššie uvedené. Bola porušená aj zásada rovnosti zbraní, keď správny orgán vypočul menovanú osobu, jej výpoveď použil v rozhodnutí a žalobcovi tento úkon znemožnil vykonať svojou aktívnou aj pasívnou činnosťou. Aktívna činnosť spočívala v nedodržaní zákona a pasívna v neumožnení vypočuť taktiež menovanú osobu. Nemožnosť daňového subjektu - účastníka konania alebo jeho splnomocneného zástupcu pri takomto výsluchu sa zúčastniť sa javí ako vážny zásah do procesných práv účastníka konania. (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10Sžd/19/2011).
40. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne právne posudzuje vyššie namietaný stav veci, keď pomoc a súčinnosť podľa § 39 ods. 1 daňového poriadku zamieňa s výsluchom svedka. Žalobca považoval za potrebné poukázať na zavádzanie žalovaným v odôvodnení rozhodnutia na 6. strane, 1. odsek, 3. veta, kde žalovaný uvádza, že : „...Zo zápisnice tiež vyplýva skutočnosť, že p. S. bola poučená o svojich právach a povinnostiach v súvislosti s vykonávaným miestnym zisťovaní, čo v konečnom dôsledku potvrdila v zápisnici svojim podpisom...“, pričom toto odôvodnenie nekorešponduje s podkladom pre rozhodnutie - zápisnicou o miestnom zisťovaní. Zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 01.05.2017 obsahuje v časti poučenie len povinnosti daňového subjektu a len práva správcu dane. Táto zápisnica neobsahuje žiadne poučenie o právach daňového subjektu, resp. o právach osoby podávajúcej vyjadrenie, resp. vysvetlenie. Je zrejmé, že pokiaľ osoba, ktorá podala svoje vyjadrenie v neprospech žalobcu a nebola pred podaním vyjadrenia riadne poučená, takýto dôkaz nemôže byť v žiadnom
konaní použitý. Vzhľadom na uvedené je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ako aj z dôvodov rozporu odôvodnenia rozhodnutia s podkladom pre jeho rozhodnutie (zápisnicou o miestnom zisťovaní).
41. Žalobca namietal aj vyjadrenie jeho zamestnanca zabezpečované žalovaným priamo pri kontrole, nakoľko žalobca tvrdí, že toto vyjadrenie je priamo pri kontrolách zabezpečované len za účelom potvrdenia, len tvrdení pracovníkov žalovaného, ktoré potom žalovaný ako dôkazy používa v rozhodnutí o uložení pokuty. Žalobca nemal možnosť tak isto vypočuť svojho zamestnanca pred žalovaným, nemá vedomosť v akom stave a postavení (statuse) bola osoba, ktorá mala colníkom uviesť, že ešte len začínajú s predajom, otvorili len na skúšku a niektorí zákazníci si neberú bločky.
42. Žalobca poukázal na sugestívne kladenie otázok C. S. tak, že v otázke je už aj požadovaná odpoveď. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného z dôvodu, že v procese daňového konania neboli taktiež zabezpečené aj ústne vyjadrenia žalobcu pre porovnanie jeho vyjadrenia s výpoveďou menovanej pracovníčky a tvrdením žalovaného.
43. Podľa žalobcu dôvodom pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu pre nedostatočne zistený skutkový stav je aj postup, že žalovaný v konaní neodstránil rozpory medzi výpoveďami žalobcu a svedkov a nevykonal dôkazy na preukázanie ich hodnovernosti. Odstránenie rozporov medzi výpoveďami žalobcu a svedkov žalovaný neuskutočnil ich podrobným výsluchom a v prípade potreby vykonaním ich vzájomnej konfrontácie, prípadne vykonaním ďalších dôkazov preukazujúcich hodnovernosť výpovedí svedkov, a to vyžiadaním si správy o povesti, prípadne pracovnom hodnotení osoby.
44. Žalovaný nesprávne právne posúdil vec, keď svedeckú výpoveď zamieňa s podaním vysvetlenia.
45. Za nesprávne právne posúdenie veci žalobca považuje aj odôvodnenie žalovaného na 8. strane druhý odsek, z dôvodu , že toto odôvodnenie sa vzťahuje len na stav pred obvineným žalobcu ako daňového subjektu, resp. kontrolovanej osoby, avšak po vznesení obvinenia (doručením oznámenia o začatí daňového konania) už žalobcovi, ako účastníkovi konania, nesmú byt' upreté jeho práva na obhajobu a riadny proces, čo v tomto prípade upreté bolo. K porušeniu práva na spravodlivý proces podľa názoru žalobcu došlo tým, že žalovaný obmedzil právo žalobcu, ktorý čelí obvineniu zo správneho deliktu, resp. priestupku, vypočúvať alebo dať vypočuť svedkov proti sebe a dosiahnuť ich predvolanie a vypočutie svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok ako svedkov proti sebe (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 20.01.2006, sp. zn. 4As/2/2005).
46. Žalobca taktiež poukazuje na to, že miestne zisťovanie, resp. kontrola bola v predmetnej veci vykonaná pred začatím daňového konania a jej primárnym cieľom bolo zistiť, či došlo k porušeniu zákona a teda, či je dôvod na začatie daňového konania vo veci správneho trestania, pričom zápisnica z takéhoto zisťovania potom v začatom daňovom konaní slúži len ako jeden z dôkazných prostriedkov.
47. Podľa názoru žalobcu žalovaného to nezbavuje povinnosti riadne zistiť skutkový stav, po začatí daňového konania a za týmto účelom riadne vykonať dokazovanie. Navyše, sám žalovaný vo výroku prvostupňového rozhodnutia ukladá pokutu len za zistenie porušenia právneho predpisu a nie za dokázanie správneho deliktu, čo spôsobuje taktiež nepreskúmateľnosť výroku rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.
48. Žalobca je toho názoru, že žalovaný hlavne nedokázal, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty iného správneho deliktu neregistrovania tržby prostredníctvom ERP. Najpodstatnejšou právnou charakteristikou preukázania kontrolného nákupu je preukázať, že vôbec bol kontrolný nákup vykonaný, a to preukázaním tovaru z kontrolného nákupu. V zápisnici o miestnom zisťovaní, strana 3, odsek 4, posledná veta je uvedené, že tovar z kontrolného nákupu pracovníci skonzumovali, tak je nepreskúmateľné, či vôbec pracovnici žalovaného preukázali, že kontrolný nákup vôbec vykonali. Len konštatovanie pracovníkov, že mal byť vykonaný kontrolný nákup nie je postačujúce, obzvlášť, keď už nie je zrejmé, či časy uvedené v zápisnici korešpondujú s časmi, ako kontrola prebiehala.
49. S poukazom na vyššie uvedené, tvrdenia žalobcu v priebehu daňového konania a obsah vyjadrení je žalobca toho názoru, že žalovaný sa dôsledne nevysporiadal s námietkami žalobcu v súlade so zásadou materiálnej pravdy a skutočnosti namietané, resp. spochybňované žalobcom neobjasnil.
50. Žalobca bol preto toho názoru, že žalovaný neakceptovaním procesných práv žalobcu, ktoré nemohol uplatniť v konaní pred správnym orgánom, porušil jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy.
51. Žalobca namietal, že žalovaný pochybil, keď z dôkazných prostriedkov, ktoré má k dispozícii, nevykonal ako dôkaz žiadny. Žalobca považuje za potrebné uviesť, že žalovaný používa zápisnicu o miestnom zisťovaní ako jednostranný úkon a je jedným z podkladov, na základe ktorých sa žalovaný rozhoduje o ďalšom postupe pred zahájením a počas konania o delikte.
52. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom žalovaného. Žalobca už vo vyjadrení k oznámeniu o začatí daňového konania namietal, že žalovaný mu neoznámil, z čoho bude v konaní vychádzať, žalovaný len uviedol, že žalobca sa má vyjadriť k predmetnému prípadu. Žalobca má za to, že zápisnica o miestnom zisťovaní, zrejme žalovaným chápaná ako úradný záznam, by nemala byt' akceptovaná ani ako podklad rozhodnutia, pokiaľ nebola v konaní vôbec vykonaná. Podľa názoru žalobcu, informácie zo zápisnice o miestnom zisťovaní si žalovaný neoveril zadovážením a vykonaním dôkazov vyplývajúcich zo zápisnice o miestnom zisťovaní, napríklad svedeckou výpoveďou colníkov, či ďalších relevantných osôb, pričom jej priebeh nahradil len citovaním zo zápisnice o miestnom zisťovaní. Citovanie zo zápisnice o miestnom zisťovaní zmarilo možnosť posudzovať vierohodnosť svedeckej výpovede podľa jej podania. Žalobca uvádza a namieta skutočnosť, zo zápisnica o miestnom zisťovaní bola do rozhodnutia len skopírovaná a citovaná, pričom je zrejmé, že takéto konanie je v rozpore s vyššie uvedeným, keď z dôkazných prostriedkov správny orgán nevykonal žiadny dôkaz.
53. Podľa názoru žalobou, žalovaný úplne neprípustné vyvodil vinu žalobcu z toho, že sa proti obvineniu nebránil už pri samotnom miestnom zisťovaní.
54. Žalovaný tým uprednostnil súkromnoprávnu zásadu vigilantibus iura pred trestnoprávnou zásadou in dubio pro reo. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že v tomto prípade žalovaný pozerá na daňové konanie tak, že je to obvinený žalobca, ktorý sa má obvinenia zbaviť, a je teda nutné, aby v daňovom konaní argumentoval, prečo nie je vinný. Podľa názoru žalobcu, s poukazovaním na súdnu judikatúru, je to pritom ale štát (štátne kontrolné orgány), kto nesie dôkazné bremeno, bez ohľadu na aktivitu, či pasivitu obvineného.
55. Podľa žalobcu je neprípustné, aby žalobca bol postihovaný len na základe opisu pracovníkov žalovaného a bez možnosti tento opis aj riadne vykonať, to znamená, aby bola dodržaná nielen zásada vyhľadávacia, ale čo je podstatné, aby bola dodržaná aj zásada prejednávacia.
56. Podľa názoru žalobcu nie je vôbec podstatné, či žalobca v čase kontroly, resp. miestneho zisťovania popieral skutkový stav opísaný pracovníkmi žalovaného, alebo ho nepopieral, resp. či predložil nové skutkové tvrdenia, ale to, či dôkazy boli v konaní pred žalovaným, ako správnym orgánom, vykonané, a či dostatočne preukázali spáchanie skutku a zavinenia žalobcu, pričom nepostačuje odôvodnenie, že zápisnica o miestnom zisťovaní je v zmysle zákona dôkazom.
57. Podľa žalobcu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia plne absentujú dôvody, pre ktoré správny orgán odmietol vykonať' žalobcom navrhované dôkazy, spočívajúce vo výsluchu navrhovaných svedkov, prečo ich nepreskúmal, čo žalobca považuje za porušenie jeho práva na riadne a dostatočné odôvodnenie administratívneho rozhodnutia.
58. Žalobca ďalej poukázal na rozsudok č. 6Sžo/123/2015, zo dňa 26.04.2017, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky č. j. 4Ads/177/2011-120, v ktorých sa súdy priklonili k názoru, že úradný záznam má len povahu prvotnej informácie vo veci, no nie je možné považovať ho za dôkaz.
59. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný na prvom stupni rozhodovania, a ani na druhom stupni nenariadil ústne pojednávanie vo veci spáchania správneho deliktu, pričom podľa jeho názoru
pri ústnom pojednávaní a výsluchu svedkov by došlo k spoľahlivému, dostatočnému a objektívnemu objasneniu veci, a hlavne k odstráneniu rozporov.
60. Žalobca ďalej namietal nedostatočné odôvodnenie výšky pokuty, keď uviedol, že žalovaný svoje rozhodnutie podrobne nezdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú uloženie sankcie v určitej výške.
61. Podľa žalobcu žalovaný neakceptovaním procesných práv žalobcu, ktoré nemohol uplatniť' v konaní pred správnym orgánom, porušil jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, žalovaný nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, žalovaný rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
62. Záverom žalobca namietol nesprávny úradný postup žalovaného pri kontrolách v zmysle zákona č. 289/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov.
63. Vadu konania žalobca videl aj v tom, že žalovaný nepostupoval podľa § 16b ods. 3 prvá a druhá veta zákona č. 289/2008 Z.z, ale v zmysle odkazu 19, zákon uvedený pod čiarou, ktorý odkazuje na zákon č. 563/2009 Z.z. o správe dani a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( daňový poriadok ). V zmysle daňového poriadku má už správny orgán, ako správca dane, postupovať tak, ako mu káže tento zákon, a o daňovej kontrole je povinný spísať protokol, ktorý musí obsahovať' náležitostí podľa § 47 citovaného daňového poriadku.
64. Žalobca navrhol po vykonaní pojednávania podľa § 182 ods. 1 písm. g) rozsudkom rozhodnutie žalovaného, sp. zn.: 1365817/2017/Vi, zo dňa 03.10.2017 a Colného úradu Prešov, sp. zn.: 928997/2017, zo dňa 05.06.2017 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a uložiť žalovanému povinnosť nahradiť' žalobcovi trovy konania.
IV.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
65. Žalovaný po opise skutkového stavu vo veci a konštatovaní rozhodnutí orgánov verejnej správy vo veci citoval § 3 ods. 1, § 8 ods. 1, § 16a písm. a), § 16b ods. 2 písm. a), ods. 3, § 19 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 289/2008 Z.z., §24 ods. 4, § 37 ods. 2, ods. 4, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. K žalobným námietkam v oblasti trestno-procesných zásad konania o správnych deliktoch uviedol, že sú totožné s odvolacími námietkami v konaní, preto odkázal na názory vyjadrené k nim v napadnutom rozhodnutí. K ťažiskovej námietke, že žalované orgány verejnej správy neuskutočnili ústne pojednávanie, čím upreli právo žalovanému byť vypočutý, byť prítomný pri dokazovaní, klásť svedkom otázky, čím akoby došlo k reálnej ujme pri procesnom hájení svojich práv tiež odkázal na napadnuté rozhodnutie a dodal, že v plnej miere bolo žalobcovi umožnené vyjadriť sa k veci formou písomného vyjadrenia, čo učinil vyjadrením zo dňa 22.05.2017.
66. Otázku prítomnosti a nemožnosti klásť otázky svedkom žalovaný uviedol, že v čase miestneho zisťovania žalobca nebol prítomný vo svojej prevádzke. V tejto súvislosti zdôraznil, že ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z., resp. zákona č. 289/2008 Z.z. umožňujú pri neprítomnosti podnikateľa delegovať jeho právomoci na jeho prítomného zamestnanca podávaním vysvetlení, vyjadrení, návrhov, námietok, preberaním zápisníc.
67. Žalovaný s poukazom na § 16b ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. argumentoval povahou zápisnice o miestnom zisťovaní ako dôkazného prostriedku, ako podkladu pre vydanie rozhodnutia, preto zápisnica ani v nej zachytené vysvetlenie zamestnanca nestráca svoju dôkaznú relevanciu, a to ani keď colný úrad nevydá rozhodnutie namieste, vtedy nie je povinný vykonať dokazovanie o už preukázaných skutočnostiach.
68. Žalovaný považoval postup colného úradu i svoj postup v preskúmavanom konaní za súladný so zákonom, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
V.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
69. Správne žaloba v tejto veci smeruje proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy, ktorými bola žalobcovi za spáchania správneho deliktu uložená pokuta 660 EUR.
70. Podstatnými žalobnými námietkami boli nespoľahlivosť, nedostatočnosť a neobjektívnosť zistenia stavu, procesné pochybenie majúce za následok vadu konania s vplyvom na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Predovšetkým išlo o nezákonnosť, nepreskúmateľnosť dôkazu - zápisnice o miestnom zisťovaní, nepoužiteľnosť vyjadrenia fyzickej osoby zamestnankyne žalobcu, a to v dôsledku toho, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, i konanie o správnych deliktoch má charakter konania o trestnom obvinení a je potrebné rešpektovať procesné práva obvineného. V tejto súvislosti namietol nemožnosť klásť svedkom otázky, nevypočutie svedka, nenariadenie ústneho pojednávania, neprítomnosť pri dokazovaní veci, nedostatočné poučenie o právach pri miestnom zisťovaní, a z toho plynúcu nepoužiteľnosť dôkazu. Ďalej nedostatočnosť odôvodnenia uloženej pokuty, nejasnosť názoru žalovaného, či došlo k vykonaniu miestneho zisťovania alebo daňovej kontroly, či žalobca mal spáchať správny delikt alebo daňový delikt, a to s dopadom na správnosť postupu, úkonov žalovaného v konaní.
71. Z pohľadu skutkových okolností je vo vzťahu k žalobným dôvodom zásadné to, že dňa 01.05.2017 od 13:15 hod. bolo vykonané v prevádzke žalobcu miestne zisťovanie zamestnancami Colného úradu Prešov zamerané na dodržiavanie ustanovení zákona č. 289/2008 Z.z. a dodržiavanie ustanovení zákona č. 563/2009 Z.z.. Z miestneho zisťovania bola vyhotovená zápisnica za účasti dvoch zamestnancov colného úradu a zamestnanca žalobcu. Zápisnica obsahuje poučenie v zmysle zákona č. 593/2009 Z.z. o povinnostiach daňového subjektu, o právach správcu dane. Ďalej je obsahom zápisnice súvislé opísanie priebehu miestneho zisťovania. Zamestnankyňa žalobcu bola stotožnená občianskym preukazom, bola poučená o právach a povinnostiach, upovedomená o hlavnom predmete miestneho zisťovania, čo potvrdila podpisom do zápisnice. V zápisnici nasleduje konštatovanie o podozrení z porušenia § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z. a konštatovanie o podozrení z naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z.. Zápisnica obsahuje vysvetlenie zamestnankyne žalobcu, odpovedala na položenú otázku smerujúcu k zisteniu dôvodu nezaevidovania prijatej tržby do ERP tak, že „ešte len začíname s predajom, otvorili sme len na skúšku, niektorí zákazníci si neberú bločky“. Časť „návrhy a námietky smerujúce proti obsahu zápisnice“ je bez vyjadrenia. Oznámenie o začatí daňového konania vo veci uloženia pokuty a výzva na podanie písomného vyjadrenia zo dňa 01.05.2017 boli adresované žalobcovi, colný úrad oznámil žalobcovi, že začal daňové konanie vo veci podozrenia z porušenia zákona č. 289/2008 Z.z. z dôvodu naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. Dňa 29.05.2017 bolo colnému úradu zaslané vyjadrenie daňového subjektu k tomuto oznámeniu a výzve, v ktorom už boli obsiahnuté mnohé zo žalobných námietok. Colný úrad Prešov vydal v minulosti už dňa 28.07.2014 rozhodnutie č. 1096291/1/343675/2014 o uznaní žalobcu zodpovedným z dopustenia sa správneho deliktu spôsobom uvedeným v § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z., a to pre porušenie zákonnej povinnosti ustanovenej § 3 ods. 1 zákona a z dopustenia sa správneho deliktu spôsobom uvedeným v §16a písm. h) zákona č. 289/2008 Z.z. za konanie zo dňa 09.06.2014.
72. Colný úrad Prešov ako orgán verejnej správy prvého stupňa vydal dňa 05.06.2017 rozhodnutie č. 928997/2017, ktorým uznal žalobcu ako daňový subjekt zodpovedným za dopustenie sa správneho deliktu podľa ustanovenia § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. na skutkovom základe ako je uvedený vyššie v zápisnici z miestneho zisťovania, čím konal v rozpore s § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z. a uložil mu podľa § 16b ods. 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. pokutu vo výške 660 EUR. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím.
73. Právny rámec v prejednávanej veci tvorí zákon č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
74. Podľa § 3 ods. 1 tohto zákona, podnikateľ je povinný evidovať tržbu v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici bez zbytočného odkladu po jej prijatí; túto povinnosť nemá podnikateľ, ktorý je v likvidácii alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz, okrem podnikateľa, ktorý pokračuje v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu.
75. Podľa § 8 ods. 1 tohto zákona, podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad okrem kópie pokladničného dokladu ihneď po jeho vytlačení v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici; iný doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou alebo virtuálnou registračnou pokladnicou o prijatí tržby podnikateľ nesmie kupujúcemu odovzdať.
76. Podľa § 16a písm. a) tohto zákona, správneho deliktu sa dopustí ten, kto nepoužil elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na evidenciu tržby podľa § 3 ods. 1 alebo prijme tržbu na základe dokladu vyhotoveného elektronickou registračnou pokladnicou alebo virtuálnou registračnou pokladnicou, ktorý nie je pokladničným dokladom;
77. Podľa § 16b ods. 2 písm. a) tohto zákona, daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu pri každom ďalšom zistení porušenia podľa § 16a písm. a) až f), j), s) a t) od 660 EUR do 6 600 EUR. 78. Podľa § 16b ods. 3 tohto zákona pokuty podľa odsekov 1 a 2 sa ukladajú na mieste rozhodnutím. Pokutu rozhodnutím na mieste uloží ten colný úrad alebo daňový úrad, ktorý správny delikt zistil. Ak daňový úrad alebo colný úrad neuloží pokutu rozhodnutím na mieste, postupuje podľa osobitného predpisu. (ktorým je zákon č. 563/2009 Z.z.).
79. Podľa § 16b ods. 4 tohto zákona, rozhodnutie o uložení pokuty na mieste podľa odseku 3 sa odovzdá osobe, s ktorou sa o zistení porušenia tohto zákona spísala zápisnica; takéto odovzdanie sa považuje za doručenie podnikateľovi do vlastných rúk podľa osobitného predpisu, a to aj ak osoba, s ktorou bola spísaná zápisnica, odmietne rozhodnutie o uložení pokuty na mieste prevziať.
80. Podľa § 16b ods. 12 tohto zákona, pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 sa prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.
81. Podľa § 17 ods. 1 tohto zákona, kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona vykonáva daňový úrad, colný úrad, finančné riaditeľstvo alebo Kriminálny úrad finančnej správy (ďalej len „orgán finančnej správy“).
82. Z týchto zákonných ustanovení je k námietke žalobcu ohľadom nejasností na strane žalovaného, či išlo o miestne zisťovanie alebo daňovú kontrolu, či išlo o správny delikt alebo daňový delikt, evidentné, že žalovaný posúdil vec v súlade so zákonom č. 289/2008 Z.z., ktorý jednak umožňuje vykonávať zákonom špecifikované kontroly rôznym štátnym orgánom, čím v žiadnom prípade nevznikajú rozdielne druhy konaní o výkon kontroly v závislosti od druhu, typu kontrolujúceho štátneho orgánu, jednak tento zákon upravuje subsidiárne použitie ustanovení zákona č. 563/2009 Z.z. v konkrétnych zákonom predvídaných situáciách, ktoré sa pri vykonávanej kontrole vyskytnú, a opätovne žiadne povahou, druhom, typom osobitné konanie tým nevymedzuje. Preto je námietka žalobcu, o nesprávnosti postupu orgánov verejnej správy v tejto veci z dôvodu nejasnosti povahy vykonaného konania, kontroly, zisteného deliktu, nedôvodná. Vo veci konal colný úrad, vykonal kontrolu podľa zákona č. 289/2008 Z.z., zistil jeho porušenie vo forme správneho deliktu, a keďže neukladal pokutu na mieste, aplikoval ustanovenie zákona č. 563/2009 Z.z.
83. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., o ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu spíše príslušný orgán zápisnicu.
84. Podľa § 19 ods. 2 tohto zákona zo zápisnice musí byť zrejmé najmä kto, kde a kedy ústne pojednávanie alebo úkon vykonal, ktoré osoby sa ho zúčastnili, označenie hlavného predmetu ústneho pojednávania alebo úkonu, súvislé opísanie jeho priebehu, označenie listín a iných vecí odovzdaných pri ústnom pojednávaní alebo úkone alebo podstatný obsah listín predložených na nahliadnutie, vykonané poučenie, vyjadrenie poučených osôb, ich návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice, závery o týchto návrhoch alebo námietkach. Ak zápisnica nahrádza podanie, musí mať náležitosti podania.
85. Podľa § 19 ods. 4 tohto zákona, zápisnicu podpisujú po oboznámení sa s ňou všetky osoby, ktoré sa na ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu zúčastnili, vrátane zamestnancov príslušného orgánu. Dôvody odopretia podpisu a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.
86. Podľa § 20 ods. 1 tohto zákona, správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť pri správe daní je nevyhnutná. V predvolaní súčasne upozorní na právne následky nedostavenia sa. Predvolanie sa doručuje do vlastných rúk.
87. Podľa § 24 ods. 4 tohto zákona, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
88. Námietka žalobcu (rozhodujúca a najrozsiahlejšia) týkajúca sa vykonania miestneho zisťovania, vyhotovenia zápisnice o ňom a použitia tejto zápisnice ako dôkazu v konaní je podľa názoru správneho súdu nedôvodná.
89. V prvom rade správny súd zdôrazňuje, že § 16b ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. umožňuje colnému úradu uložiť pokutu dokonca na mieste, t.j. na mieste zistenia spáchania správneho deliktu podľa zákona č. 289/2008 Z.z., a to aj bezprostredne rozhodnutím. Už toto zákonné oprávnenie samo osebe potvrdzuje, že vôbec nie je nevyhnutné v každom jednom prípade realizovať ďalšie úkony v celom komplexe inak bežných úkonov kontroly. Iste pôjde o prípady nepochybného zistenia spáchania správneho deliktu, teda o prípady skutkovo a právne zrejmé, resp. jednoduchšie. V tejto veci zamestnanci colného úradu v prevádzke žalobcu zistili z konkrétneho odpozorovaného konania zamestnankyne žalobcu, že zrejme ide o správny delikt podľa zákona č. 289/2008 Z.z., (§ 3 ods. 1, § 8 ods. 1), keďže tržba nebola zaevidovaná v elektronickej registračnej pokladnici a pokladničný doklad nebol vydaný. Išlo o také objektívne pozorovateľné okolnosti, že záver o spáchaní správneho deliktu bol namieste. Následne zamestnanci colného úradu v súvislosti s týmto zistením vyhotovili zápisnicu v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., ktorej súčasťou je aj vyjadrenie konajúcej zamestnankyne žalobcu. Jej vyjadrenie obsiahnuté v zápisnici o miestnom zisťovaní nijakým spôsobom nevyvrátilo zistenia zamestnancov colného úradu, ani nijakým spôsobom nerozptýlilo podozrenie o spáchaní správneho deliktu. Naopak, obsah vyjadrenia zamestnankyne podľa názoru správneho súdu ich podozrenie a zistenie potvrdilo. Keďže predmetná zápisnica o miestnom zisťovaní spĺňa všetky náležitosti v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. stala sa aj podľa názoru správneho súdu zákonne získaným dôkazom, ktorý bolo možné použiť ako podklad rozhodnutia.
90. Žalobcove námietky s oporou v tom, že aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva pri výklade Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ustálila v Európskom priestore použitie zásad trestného konania aj v konaniach a správnych deliktoch, sú relevantné vo všeobecnosti. Pre túto konkrétnu vec však neboli opodstatnené.
91. Žalovaný správne v napadnutom rozhodnutí reagoval, že ich aplikácia v konaní o správnom delikte nemôže byť absolútna už vzhľadom na povahu správneho konania, ktoré má svoju osobitnú zákonnú úpravu (zákona č. 563/2009 Z.z.), pri použití ktorej sa zásady trestného konania uplatnia len v primeranom rozsahu, ktorý osobitná úprava vytvára.
92. Žalobca sa domáhal predovšetkým výsluchu svedka - jeho zamestnankyne a možnosti sám sa vyjadriť k vykonanému dokazovaniu za použitia zásad trestného konania, ktoré interpretoval tak, že jedine ak sa tieto procesné úkony realizujú, sú zásady trestného konania rešpektované v ich celom rozsahu. Správny súd však uvádza, že už táto interpretácia šírky uplatnenia zásad trestného konania zo strany žalobcu nie je priliehavá. Samotné trestné konanie pozná procesné situácie a inštitúty (okrem iných aj žalovaným spomenutú neopakovateľnosť úkonu), pri ktorých nie je nevyhnutné vykonať všetky procesné úkony vzhľadom na aktuálne zistený skutkový stav. Napríklad vyhlásenie viny obžalovaného na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby o tom, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe (§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku) má za následok, že súd už nevykoná dokazovanie v rozsahu vyhlásenia viny (§ 257 ods. 8 Trestného poriadku). Týmto
správny súd ilustruje, že ani dovolávanie sa použitia zásad trestného konania v konaní o správnom delikte, nemusí mať za následok vždy vyčerpanie všetkých do úvahy prichádzajúcich dôkazných postupov, a na druhej strane, nevykonanie alebo nezopakovanie niektorých dôkazných postupov nemá za následok nezákonnosť tých už vykonaných a nemusí znamenať nedostatok, neúplnosť skutkových zistení orgánu verejnej správy. V tejto veci po zistení konania zamestnankyne žalobcu, ktoré malo znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa zákona č. 289/2008 Z.z., táto zamestnankyňa do zápisnice o miestnom zisťovaní priebeh konania tak, ako ho vnímali zamestnanci colného úradu potvrdila, a uviedla aj ďalšie okolnosti, príčiny tohto svojho konania. Správny súd považuje tento spôsob zisťovania za zákonný a pre záver o spáchaní správneho deliktu za postačujúci.
93. Napokon § 16b ods. 3, 4 zákona č. 289/2008 Z.z. a § 19 ods. 1, 2, 4 a § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. takýto spôsob vykonania dokazovania, resp. použitia dôkazu ako postačujúci pripúšťajú.
94. Navyše podľa § 20 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. sa predvoláva osoba ak je jej osobná účasť nevyhnutná, teda osoba, ktorej účasť nevyhnutná nie je, sa nemusí predvolávať, samozrejme za predpokladu, že vec možno spoľahlivo zistiť aj bez jej osobnej účasti. O takýto prípad v tejto veci podľa správneho súdu išlo. Zamestnankyňa jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom vysvetlenie podala do zápisnice, žalobca sám pri miestnom zisťovaní nebol prítomný, teda nemohol vnímať skutok, pre ktorý mu bola v konečnom dôsledku uložená pokuta, preto colný úrad náležite vyhodnotil situáciu tak, že ani jednu z týchto osôb na výsluch nepredvolal.
95. Colný úrad poskytol žalobcovi možnosť k veci sa vyjadriť, a túto možnosť žalobca aj využil a vzniesol námietky v zásade podobné žalobným dôvodom.
96. V uvedenom rozsahu považuje správny súd námietky žalobcu zahŕňajúce nezákonnosť použitia zápisnice o miestnom zisťovaní, nedostatočnosť, neúplnosť zistenia skutkového stavu aj vzhľadom na nerealizovaný opätovný výsluch zamestnankyne žalobcu, neposkytnutie možnosti žalobcovi klásť pri výsluchu svedkovi otázky, nevytýčenie ústneho pojednávania, teda nerešpektovanie zásad trestného konania v konaní o správnom delikte, v celom rozsahu za nedôvodné.
97. V súvislosti s uloženou pokutou, jej výškou a odôvodnením tejto výšky správny súd uvádza, že ani v tomto smere sa nestotožnil so žalobnými dôvodmi.
98. Podľa žalobcu v rozhodnutí absentujú tvrdenia závažnosti protiprávneho stavu, konkrétne následky, ktoré z neho vyplynuli, ako dlho tento protiprávny stav mal trvať, správny orgán sa nevysporiadal s otázkou závažnosti správneho deliktu, spôsobu jeho spáchania, nevyhodnotil jeho následky, pohnútky účastníka, okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu správneho deliktu, výšku pokuty len formálne odôvodnil. 99. Colný úrad citoval § 16b ods. 2 zákona č. 289/2008 Z.z., podľa ktorého daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu pri každom ďalšom zistení porušenia podľa a) § 16a písm. a) až f), j), s) a t) od 660 EUR do 6 600 EUR.
100. Tiež citoval § 16b ods. 5 tohto zákona, podľa ktorého spáchanie správnych deliktov podľa § 16a písm. a) až d), am), ao) a ap) sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona a podľa odseku (6) daňový úrad alebo colný úrad a) pri prvom opakovanom zistení porušenia podľa § 16a písm. a) až d), am) a ap) okrem pokuty uloženej podľa odseku 2 písm. a) alebo písm. d) môže podať návrh na zrušenie živnostenského oprávnenia.
101. Konštatoval zistenie opakovaného dopustenia sa správneho deliktu žalobcom, konštatoval posúdenie všetkých okolností porušenia zákona v ich súvislosti, určil na základe zákonom povolenej voľnej úvahy výšku pokuty, ktorá zodpovedá zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona vo vzťahu k rozsahu príslušnej zákonnej sadzby odzrkadľuje mieru tak poľahčujúcich ako i priťažujúcich okolností a plní všetky svoje funkcie. Ďalej sa venoval otázke, že výška uloženej pokuty je na spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby, je v súlade s pravidlami logického uvažovania, predpoklady takéhoto úsudku boli zistené riadnym procesným postupom, prihliadal na charakter sankcie ako takej, ktorou je aj preventívna a represívna funkcia, pričom preventívnou funkciou zabezpečuje vyvarovanie sa sankcionovanej osoby porušenia zákonných povinností do budúcna, pritom pokuta nemá byť z hľadiska represie neprimeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu.
102. Žalovaný sa s námietkami žalobcu žalobca v napadnutom rozhodnutí vysporiadal, vysvetlil funkciu odôvodnenia rozhodnutia, poukázal na právny rámec v súvislosti s výškou uloženej pokuty, konštatoval vyjadrenia colného úradu z rozhodnutia vo vzťahu k uloženej pokute a uzavrel, že z kontextu rozhodnutia colného úradu sú zrejmé všetky potrebné náležitosti týkajúce sa uloženia pokuty.
103. Správny súd sa nedomnieva, žeby uvedený obsah a rozsah odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy svedčil o nedostatočnosti odôvodnenia výšky pokuty, že by v nich absentovalo uvedenie skutočností odôvodňujúcich uloženie sankcie v určitej výške.
104. Okrem toho, že rozhodnutia obsahujú citáciu zákonného ustanovenia, z ktorého vyplýva dôvod uloženia pokuty, a tiež zákonného ustanovenia, z ktorého vyplýva rozpätie sadzby sankcie, obsahujú i ďalšie súvisiace tvrdenia v súlade s § 16b ods. 12 zákona č. 289/2008 Z.z.
105. Správny súd pritom mal na zreteli, že okolnosti rozhodujúce pre výšku pokuty nemusia byť nevyhnutne v odôvodnení rozhodnutia skoncentrované na jednom mieste, žalovaný správne podotkol, že odôvodnenie má aj kontextový charakter, preto ak v záverečnej časti orgán verejnej správy spomína okolnosti prípadu ako dôležité pre určenie výšky pokuty, nemusí opakovať tvrdenia z iných častí odôvodnenia opisujúcich bližšie tieto okolnosti. Napokon nebolo bez významu, že v tomto prípade bola uložená pokuta (kogentné zákonné ustanovenie vyžaduje jej uloženie) na spodnej hranici zákonom určenej sadzby, teda v najvyššej možnej miere v prospech žalobcu. Táto skutočnosť úplne prirodzene znamená, že jej odôvodnenie bude prostejšie, bez komplikovaných konštruktov vysvetľujúcich zásah do právnej sféry žalobcu práve touto výškou pokuty, ktoré by logicky pri inej ako najnižšej sadzbe museli byť obsahom rozhodnutia.
106. K námietke žalobcu týkajúcej sa nenariadenia ústneho pojednávania v predmetnej veci na prejednanie správneho deliktu správny súd uvádza, že podľa judikatúry ESĽP neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou (napr. Varela Assalino proti Portugalsku rozhodnutie zo dňa 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01).
107. Správny súd poukazuje na zrejmý skutkový stav, ktorý žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán dostatočným spôsobom zistili a na ktorý súd v podrobnostiach odkazuje. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach aj dostatočným spôsobom odôvodnili nevykonanie navrhovaných dôkazov žalobcu, nakoľko by tieto dôkazy neprispeli k jeho ďalšiemu objasneniu. Zároveň správny súd zdôrazňuje, že právo na verejné prejednanie trestných obvinení, v tomto prípade správneho deliktu, čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaručuje a priznáva v konaní pred nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. V tomto prípade však žalovaný, ako orgán štátnej správy, nespĺňa atribúty nestranného a nezávislého súdu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Z uvedeného dôvodu tak podľa názoru správneho súdu neuskutočnenie ústneho pojednávania v konaní pred správnymi orgánmi nespôsobuje ujmu požiadavkám podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru spočívajúcim v zachovaní princípu ústnosti, verejnosti a prítomnosti na prerokovaní veci, v prípade, že rozhodnutia správnych orgánov je možné preskúmať súdom, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
108. V danej veci správny súd odkazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 134/2014-19 zo dňa 05.02.2014, v ktorom ústavný súd uviedol, že „Ústavný súd však nemá v okolnostiach posudzovanej veci dôvod pochybovať o správnosti záveru najvyššieho súdu, podľa ktorého nenariadením ústneho prerokovania veci radou sťažovateľke nebola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom. Tento záver v žiadnom prípade nemožno považovať za arbitrárny či zjavne neodôvodnený. Z namietaného rozsudku najvyššieho súdu v podstatnej časti opierajúceho o rozhodnutie rady totiž nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.“.
109. V tomto smere správny súd poukazuje tiež na relevantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad mutatis mutandis na rozsudok 10 Sžo/387/2015 zo dňa 27.02.2017, v ktorom najvyšší súd uviedol:“ Odvolací súd nesúhlasí ani so záverom krajského súdu, že tým, že správny orgán
nenariadil vo veci ústne pojednávanie, tak došlo k takej procesnej vade, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. ...odvolací súd uvádza, že osobitný zákon nariadenie ústneho pojednávania žalovanému neukladá a podľa názoru odvolacieho súdu si to nevyžaduje ani povaha veci.“.
110. V slovenskej právnej úprave daňového správneho trestania je zakotvená objektívna zodpovednosť fyzických osôb - podnikateľov a právnických osôb pri spáchaní správneho deliktu. Pre samotný vznik zodpovednosti je preto zavinenie právnickej osoby, ako páchateľa deliktu, právne irelevantné.
111. Správny súd nemal možnosť použiť sankčnú moderáciu v zmysle ustanovenia § 198 SSP, keďže neboli splnené zákonné predpoklady pre zmenu rozhodnutia o druhu a výške sankcie, pre zmenu rozhodnutia v rozsahu nahradenia uloženej sankcie upustením od potrestania (ods. 1). Správny súd môže totiž rozhodnúť v rámci sankčnej moderácie len v rámci takých limitov, ako mohol rozhodnúť orgán verejnej správy podľa osobitného predpisu (§ 198 ods. 2 SSP).
112. Základné princípy vzťahujúce sa na správne trestanie možno vyvodiť zo všeobecných ústavných požiadaviek na uplatňovanie verejnej moci, zo všeobecných princípov demokratického a právneho štátu, ako aj ustanovení trestného poriadku č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.
113. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc či v konaní nie sú vady uvedené v § 195 písm. a) až e) SSP. Súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom žaloby, nezistil. Naopak, má jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Súd nezistil porušenie žiadnych zásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané zásady ukladania trestov.
114. Na základe uvedeného má správny súd za to, že rozhodnutie ako aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom a žalobcom podaná žaloba nie je dôvodná.
115. Na základe uvedených skutočností správny súd žalobu zamietol.
116. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ustanovenie § 167 a nasl. Správneho súdneho poriadku tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa § 168 a § 169 Správneho súdneho poriadku.
117. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku)
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku).