Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/32/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXX, t. č. bytom W. XXX, dieťa rodičov - matky: neb. E. Z., nar. XX. XX. XXXX, zomr. dňa XX. XX. XXXX, a otca: S. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX, maloleté dieťa zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca ako kolíznym opatrovníkom, v konaní o návrhu starých rodičov maloletého dieťaťa ako navrhovateľov: 1/ D. N., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, 2/ E. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia o zverenie maloletého dieťaťa do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, o odvolaní otca dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č. k. 12P/35/2017-40 zo dňa 16. novembra 2017, takto

rozhodol:

uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súd maloletého O. Z. dočasne zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov D. N. a E. N. potvrdzuje.

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil otcovi maloletého povinnosť platiť výživné na maloletého O. mení tak, že otec S. Z. je povinný počnúc dňom nariadenia neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie (t. j. 16. 11. 2017), do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, platiť výživné na maloletého O. Z. vo výške 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľov 1/, 2/.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Čadca uznesením č. k. 12P/35/2017-40 zo dňa 16. 11. 2017 do právoplatného skončenia konania vo veci samej zveril maloletého O. Z. do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov D. N. a E. N. (výrok I.) a otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého O. Z. v sume 100,- eur, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám starých rodičov D. N. a E. N. počnúc dňom podania návrhu (20.10.2017) až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok II.). V odôvodnení uviedol, že návrhom doručeným súdu 20. 10. 2017 sa navrhovatelia D. N. a E. N. ako starí rodičia maloletého O. domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd rozhodol o zverení maloletého O. do ich starostlivosti a otca zaviazal hradením výživného vo výške 200,- eur mesačne k ich rukám. Návrh odôvodnili tým, že dňa 19. 09. 2017 k nim prišiel mal. O., ktorý im rozprával o tom, že sa domov vrátiť nechce, uviedol, že je hladný, nemôže si zobrať jedlo z chladničky, otec ho vodil na stavbu, musel ťažko pracovať, večer nemal čo jesť, musel ísť spať hladný. Uviedol im, že ak nebude môcť bývať u nich, pôjde aj pod most, mal strach vrátiť sa domov. Otec sa o syna nezaujíma, neprispieva im žiadnou sumou na jeho výživu. O. poberá prídavok, sirotský dôchodok, všetko si to necháva jeho otec. Výchovu a výživu zabezpečujú zo svojich dôchodkov. Obaja sú starobní dôchodcovia, bývajú v rodinnom dome v W., O. tu má vlastnú izbu. Ich zdravotný stav je dobrý, dokážu sa o dieťa postarať. Citujúc ust. § 360 ods. 1, § 366, § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“) súd návrhu navrhovateľov vyhovel. Súd po oboznámení sa s listinami konštatoval, že manželstvo matky a otca maloletého bolo právoplatne rozvedené Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 4C/75/2009

dňa 30. 09. 2009, maloleté deti E. a O. boli zverené do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť výživné na maloletého syna vo výške 100,- eur a na v tom čase maloletú dcéru E. vo výške 115,- eur mesačne. Matka detí zomrela dňa XX. XX. XXXX. Zdravotný stav starých rodičov je dobrý, sú starobní dôchodcovia a ich príjem pozostáva z dôchodku vo výške 516,70 eur u E. N. a vo výške 290,50 eur u D. N.. Z úradného záznamu z pohovoru s mal. O. vykonaného kolíznym opatrovníkom súd zistil, že tento sa nechce vrátiť k otcovi, uviedol, že otec ho začal biť (utierkou), viackrát remeňom. Bije ho i manželka otca, táto ho ponižuje, nadáva mu. V poslednom období boli u otca denne bitky, nadávky, nikto sa s ním takmer nerozprával. Dňa 18. 09. 2017 ho doma zbila manželka otca, dňa 19. 09. 2017 sa zastavil u starých rodičov, ktorým povedal ako sa k nemu správajú a i to, že sa k otcovi nechce vrátiť. Večer sa vrátil k otcovi, stará mama volala sestre, ktorej sa pýtala prečo sa k nemu tak správajú, potom mu zobrali mobilný telefón, manželka otca ho nútila, aby im povedal, že k starým rodičom nechce ísť bývať a keď odmietol, hodila ho o stenu, chytila ho pod krk. Na druhý deň ráno odišiel k starým rodičom. Súd mal za preukázané že maloletý aktuálne býva u starých rodičov, otec maloletému podľa vyjadrení nezabezpečuje starostlivosť minimálne v rozsahu výživy, túto zabezpečujú starí rodičia, s ktorými žil maloletý pred úmrtím matky v spoločnej domácnosti. Súd s poukazom na tvrdenia navrhovateľov v návrhu, vyjadrenia maloletého, listinné dôkazy predložené navrhovateľmi a obstarané súdom v rámci jeho činnosti dospel k záveru, že situácia je závažná, pretože maloleté dieťa nie je v starostlivosti otca, v dôsledku deklarovaného násilného konania maloletý od otca odišiel, k otcovi sa vrátiť nechce, a teda zostal bez starostlivosti a dozoru zákonného zástupcu. Súdu sa preto javilo dôvodné zverenie maloletého dieťaťa starej matke a starému otcovi, s ktorými má dieťa vybudovaný citový vzťah, títo sa aktuálne o maloletého starajú. Navrhovatelia osvedčili naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa s poukazom na podozrenie o nedostatočnej starostlivosti zo strany otca. Vzhľadom na uvedené súd, stotožniac sa so skutkovými a právnymi dôvodmi v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne, do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej, maloleté dieťa zveril do starostlivosti navrhovateľom, pretože mal jednoznačne preukázanú existenciu záujmu maloletého dieťaťa na danej dočasnej úprave pomerov. Súd zároveň uložil otcovi maloletého povinnosť platiť výživné vo výške 100,- eur (v rovnakej sume bolo určené výživné i v rámci rozvodového konania rodičov maloletého) k rukám starých rodičov, nakoľko ku dňu vydania rozhodnutia nemal preukázané príjmové pomery otca ani opodstatnené výdavky zo strany maloletého, a to odo dňa podania návrhu (20. 10. 2017), pretože je zrejmé, že od tohto dátumu sa navrhovatelia o dieťa starajú, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V závere súd konštatoval, že i keď vo veci nie je súdom miestne príslušným, nakoľko miestna príslušnosť bola založená Okresným súdom Žilina, ktorý naposledy rozhodol o úprave práv a povinností k maloletým deťom, vo veci rozhodol v záujme ochrany maloletého v súlade s § 113 C. m. p. s tým, že po vykonaní nevyhnutných úkonov vec postúpi príslušnému súdu.

2. Proti tomuto uzneseniu podal otec maloletého odvolanie. Uviedol, že nesúhlasí, aby bol maloletý O. zverený do osobnej starostlivosti starých rodičov. Maloletý chce bývať u starých rodičov z dôvodu, že tam nemá žiadne povinnosti, môže si robiť čo chce, čoho dôvodom je aj jeho veľmi zhoršený prospech v škole. Nie je prípustné, aby tam ostal bývať. Bojí sa čo s ním v budúcnosti bude, ak nedokončí školu. Vie, že maloletý fajčí cigarety a požíva alkohol, ktorý mu ponúka aj sám starý otec. Maloletý je v zložitom veku, kedy ho nemôžu vychovávať starí rodičia. Títo ho ich štýlom výchovy nemôžu naviesť na správnu cestu do života. Uviedol tiež, že nič z toho čo je vo vyjadrení starých rodičov a maloletého O. nie je pravda.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že nemá vedomosť o mal. O., nakoľko sa nachádza u starých rodičov, čo je v služobnom obvode Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kysucké Nové Mesto, avšak neboli im z uvedeného úradu, ani zo školy avizované žiadne problémy u mal. O.. Rovnako otec maloletého sa po jeho zverení do starostlivosti starých rodičov nedostavil k pracovníčke úradu, ktorá vedie spisovú dokumentáciu maloletého, nahlásiť skutočnosti, ktoré uvádza v odvolaní. Úrad za účelom zistenia skutkového stavu ohľadom mal. O. vykonal pohovor so starým otcom maloletého, ktorý uviedol, že nemá s vnukom žiadne výchovné problémy a skutočnosti, ktoré otec v odvolaní udáva sa nezakladajú na pravde.

4. Navrhovatelia sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2 C. s. p., § 357 písm. d/ C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal uznesenie okresného súdu v celom rozsahu (§ 65, § 66 C. m. p.) a napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým maloletého dočasne zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil a vo výroku, ktorým uložil otcovi maloletého povinnosť platiť výživné na maloletého podľa § 388 C. s. p. zmenil, majúc za to, že neboli dané dôvody pre potvrdenie či zrušenie rozhodnutia v tejto časti.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, primerane konaniu o nariadenie neodkladného opatrenia, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec v časti rozhodnutia o zverení maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti aj správne právne posúdil. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia uznesenia v tejto časti zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

7. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že v každej veci týkajúcej sa maloletých detí dominuje záujem maloletého dieťaťa. Dosiahnutie účinnej ochrany záujmov maloletých detí je zabezpečené aj inštitútom neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie možno nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená alebo ak to vyžaduje verejný záujem. V prípade maloletých detí pritom nemusí potreba dočasnej úpravy vyplývať len z naliehavosti situácie, ale aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa na dočasnej úprave pomerov.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletý O. Z. bol rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 4C/75/2009 zo dňa 30. 09. 2009, ktorým súd manželstvo jeho rodičov rozviedol, na čas po rozvode rodičov zverený do starostlivosti matky. Matka maloletého dňa XX. XX. XXXX zomrela a maloletý následne býval u svojho otca. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z úradného záznamu z pohovoru s maloletým na referáte sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, vyplýva, že maloletý sa v súčasnosti v domácnosti otca necíti dobre, otec ho podľa jeho vyjadrenia bije, bije ho i manželka otca, ktorá ho tiež ponižuje, nadáva mu. Narušil sa i jeho vzťah so staršou sestrou, pričom si uvedomil, že od starých rodičov odísť nechcel, presvedčila ho sestra. Vyjadril sa, že bude hocikde, len nie pri otcovi a jeho manželke. Dlhší čas rozmýšľal o tom, že od otca odíde. Starý otec maloletého pri pohovore na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, uviedol, že maloletý sa pred nimi sťažuje na starostlivosť otca, manželka otca ho údajne bije a otec sa ho nezastane. Vnuk je v súčasnosti u nich, odmieta sa vrátiť k otcovi. S manželkou sú ochotní zabezpečovať starostlivosť o vnuka v prípade, že sa naďalej nebude chcieť vrátiť k otcovi.

9. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, prihliadajúc predovšetkým na potreby ešte stále maloletého dieťaťa (i keď toto je už vo veku 16 rokov), najmä potrebu emočne stabilného výchovného rodinného prostredia, odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, dospel k záveru o potrebe dočasnej úpravy pomerov maloletého O.. V záujme emocionálnej stabilizácie jeho výchovného prostredia je dôvodná dočasná úprava pomerov maloletého a jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov v zmysle rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to aj vzhľadom na vyjadrenie maloletého, že od otca odíde. Maloletý má u navrhovateľov vytvorené priaznivé podmienky pre svoj ďalší vývoj a vývin, keď navrhovatelia do roku XXXX, do úmrtia matky maloletého, dlhodobo pomáhali matke maloletého so starostlivosťou o deti, vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav. Pokiaľ otec maloletého v odvolaní poukazoval na problematický vek maloletého a jeho zhoršenie sa v škole, uvedené tvrdenie nebolo v konaní preukázané ani osvedčené, otec na príslušnom odbore sociálnych vecí a rodiny výchovné problémy so synom neavizoval a z pohovoru so starým otcom maloletého na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca vyplýva, že navrhovatelia s maloletým nemajú žiadne výchovné problémy, vnuk ich poslúcha a rešpektuje. Starý otec maloletého sa vyjadril, že ak by mali s maloletým výchovné problémy, určite by ho vrátili do starostlivosti otca. Stará matka maloletého je v pravidelnom kontakte s triednou učiteľkou vnuka, ktorá neavizuje žiadne problémy v škole. Vnuk dosahuje priemerné výsledky, za obdobie čo je u nich nemá zhoršený prospech. Maloletý sa podľa vyjadrenia navrhovateľa vyjadril, že ak by sa mal k otcovi vrátiť, pôjde radšej pod most alebo do ústavu. Za daného stavu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s uznesením súdu prvej inštancie v časti dočasného zverenia maloletého

do náhradnej osobnej starostlivosti jeho starých rodičov, a v tejto časti napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd len dodáva, že v prípade napadnutého uznesenia ide len o dočasné zverenie maloletého do starostlivosti jeho starých rodičov, do času kým sa na základe riadne vykonaného dokazovania (ktorého predmetom bude skúmanie rodinných pomerov a podmienok na strane maloletého, jeho otca i navrhovateľov, vrátane skúmania schopnosti zabezpečiť maloletému náležitú výchovu a výživu), nerozhodne vo veci samej, t. j. o návrhu starých rodičov na zverenie maloletého do ich (trvalej) spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti.

10. Odvolací súd sa stotožnil s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o potrebu úpravy vyživovacej povinnosti v súvislosti s rozhodnutím o dočasnom zverení maloletého do osobnej náhradnej starostlivosti. Maloletý s otcom nežije, býva u svojich starých rodičov, ktorým otec maloletého na jeho výživu neprispieva, na túto neprispieva ani priamo maloletému. Za daného stavu je dôvodné uloženie povinnosti otcovi maloletého platiť výživné, keď vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) trvá až od času, kým tieto nie sú schopné samé sa živiť. Odvolací súd sa stotožňuje i s výškou výživného určenou súdom prvej inštancie vo výške 100,- eur, vychádzajúc z výšky výživného, ktoré bol otec povinný platiť v čase keď bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, keď vzhľadom na štádium konania nemal osvedčené majetkové pomery otca ani odôvodnené potreby maloletého. Výživné určené v čase rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia, i vzhľadom na neúplné výsledky dokazovania, resp. iba osvedčenie rozhodujúcich skutočností, musí v zmysle § 366 C. m. p. zodpovedať len výživnému v nevyhnutne potrebnom rozsahu, pričom v danom prípade je možné (i vzhľadom na odstup času, vývoj životných nákladov a vek maloletého) za tento rozsah považovať naposledy súdom určené výživné. V samotnom konaní vo veci samej bude súd vykonávať ďalšie dokazovanie vedúce k zisťovaniu tak odôvodnených potrieb maloletého, ako aj pomerov otca, od ktorého potom bude možné stanoviť výživné v primeranej výške, zodpovedajúcej primeraným potrebám maloletého a možnostiam a schopnostiam otca.

11. Odvolací súd sa však nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie pokiaľ ide o začiatok určenia vyživovacej povinnosti. Vychádzajúc z ust. § 366 C. m. p., § 332 ods. 1 C. s. p. možno povinnosti na základe neodkladného opatrenia ukladať výlučne do budúcnosti (ex nunc) s účinkami od jeho vykonateľnosti (prípadne od vydania uznesenia). Ak je zmyslom a účelom neodkladného opatrenia potreba bezodkladného upravenia pomerov účastníkov, je zrejmé, že takáto úprava je možná len do budúcnosti, nie však spätne, a to bez ohľadu na to, že by, ako je tomu aj v danom prípade, bola daná možnosť priznania nároku na výživné už odo dňa začatia súdneho konania, prípadne aj spätne za splnenia zákonných podmienok (R 20/1980, R 53/1964). Keďže súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletého nie od vydania predmetného uznesenia dňom 16. 11. 2017, ale spätne od 20. 10. 2017, vec nesprávne právne posúdil. Bolo preto nevyhnutné, aby odvolací súd toto pochybenie napravil, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku uložení povinnosti otcovi maloletého platiť výživné podľa § 388 C. s. p. zmenil tak, že namiesto počiatku povinnosti otca prispievať na maloletého výživným od 20. 10. 2017 určil jeho povinnosť počnúc dňom vydania prvoinštančného uznesenia, t. j. dňom 16. 11. 2017.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd s poukazom na ust. § 262 ods. 1 C. s. p. nerozhodoval.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)