Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6T-88-2014.pdf
PDF · 113.17 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/88/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 11. júna 2018 v Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaný:
G. D., nar. XX.XX.XXXX H. D., F. R. D., Z.. H. Č.. XX,
je vinný, že
-dňa 24.8.2012 v čase od 21.26 hod. z obce L., O.. D. viedol osobné motorové vozidlo značky Š. W., Y.: D.-XXXBY, kde s vozidlom zastavil na parkovisku pri pohostinstve v obci E.. Po príchode hliadky polície sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky,
teda
-pri výkone činnosti, pri ktorej ohrozoval život a zdravie ľudí a mohol spôsobiť značnú škodu na majetku, odmietol sa podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom a odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,
čím spáchal
-prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá
Podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona pri neexistencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti vedenia všetkých druhov motorových vozidiel v trvaní 2 (dvoch) rokov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 2.12.2014 na obvineného G. D. obžalobu pre vyššie uvedený skutok, ktorý kvalifikoval ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj v intenciách uznesenia odvolacieho súdu výsluchom obžalovaného G. D., svedkov G. D. G.., B. L., G.. D. D., F. F., G. U., Ľ. E., prečítaním výpovede svedkov D. D., C. Š., ako i listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovné:
Obžalovaný G. D. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a uviedol, že v ten deň bol na návšteve u priateľa a nakoľko vedel, že si vypije, požiadal svojho syna G. D., aby šiel s ním ako vodič. U priateľa vypil 4-5 vodky a keď prišiel po neho syn, ktorý šoféroval, šli k jeho matke, ktorá keď videla, že šoféruje syn, mu uliala ešte 2. Posedeli tam a ku večeru, keď šli smerom z L. od mamy, povedal synovi, aby zastavil ešte pri krčme, že pôjde na jedno pivo v L., ale nakoľko tam bolo zatvorené, sadol si k nemu naspäť a šli do obce E., tam sa troška so synom pohádali, syn dal auto na parkovisko a hodil mu kľúče a šiel preč. Obžalovaný ďalej pokračoval, že on vozidlo zamkol a šiel do pohostinstva zo zadnej časti, šiel si objednať a asi po minúte prišla polícia a vytiahli ho von, pýtali sa, či je to jeho vozidlo, keď povedal, že áno, pýtali doklady, tak otvoril kufor a vybral a dal im doklady. Obžalovaný sa ich pýtal, prečo pýtajú vodičský, keď on neviedol vozidlo, ale vytiahli mu vodičský z ruky, tak že by uzamkol vozidlo, zobral veci a brali ho do V.. Kamarát, u ktorého bol posedieť, sa volá C. Š., prišiel tam asi okolo 14.00 hod., nepamätá si to presne a zdržal sa tam asi tri hodiny a syn sa tam zdržal asi 20 minút, nebol tam celý čas, ani auto. Obžalovaný na návštevu prišiel okolo 14.00 hod. Z návštevy odchádzal asi o 3 hodiny autom, ktoré viedol syn, takisto aj od mamy šoféroval syn. On sedel ako spolujazdec, nikto iný nebol v aute. Kľúče mal z dôvodu, že vozidlo je jeho, on zamkol voz a išiel na pivo. Syn vystupoval cez šoférove dvere ako prvý, pričom sa mu vidí, že dvere nechal otvorené a obžalovaný nevedel presne uviesť cez aké dvere vychádzal, či cez ľavé alebo pravé, lebo hľadal kľúče. Vchod do krčmy je asi 210 metrov od miesta, kde bolo zaparkované vozidlo. Vo dvore je letné sedenie, ale obžalovaný sa nepozeral, či tam niekto sedí, sú tam kríky, porasty, ktoré podľa neho bránia tomu, aby bolo vidno celé sedenie.
Následne bol dopočutý obžalovaný, ktorý vo vzťahu k uzamykaniu predmetného vozidla uviedol, že ide o FAB kľúč, sú dva zámky, jeden zámok je šoférov a druhý spolujazdcov, obe sa zamykajú zvlášť, centrál to nemá. Ďalej ohľadne adresovania výzvy týkajúcej sa požitia návykovej látky pokračoval, že prišli za ním do pohostinstva, vyviedli ho von a pýtali doklady a potom čo otvoril kufrík z kufra a chcel mu dať občiansky a on mu to vytrhol z ruky a vybral si doklady a keď už mal doklady chcel mu dať fúkať. Pokračoval, že na ceste z L. do E. sú sem tam zákruty a keď sedel v aute, nikto nešiel, nič nesvietilo za ním. Od zastavenia vozidla po vchod do budovy je asi do 50 m a pokiaľ vchádzal do budovy, nikto na neho nekričal, aby zastavil.
Bol vypočutý svedok G. D., syn obžalovaného, ktorý uviedol, že zhruba okolo 18.00 hod. sa vybrali z bytu na H. Č.. XX H. D. do obce L., pričom on bol vodič a otec bol spolujazdec. Po príchode do obce L., otca vysadil u známeho Š. a on sa pobral k babke V. D., tam sa zdržal približne pol hodiny a vrátil sa naspäť, kde otca vysadil. Videl, že sedia na terase, pijú kávu, na stole bol nejaký alkohol, prisadol si k nim, porozprávali sa a potom sa spolu s otcom vybrali naspäť k babke. Babka im nachystala zeleninu, tiež sa porozprávali a zhruba okolo 20.00 hod. sa s babkou rozlúčili a odišli, kde počas jazdy mu otec povedal, nech mu zastaví pri krčme v obci L., pričom, keďže tam bola tma, vravel mu, že tam bude zavreté, ale otec ho napriek tomu požiadal, nech mu zastaví, že keď bude zavreté, tak že ho odvezie do krčmy v obci E.. Medzitým, ako sa otec šiel pozrieť do krčmy v L., on volal svojmu staršiemu bratovi D. D., či by nemohol pre neho prísť do obce E., nakoľko vedel, že sa tam zdrží a jemu sa nechcelo ho tam čakať. Brat súhlasil. Cestou sa s otcom mierne pohádali, vysadil ho v obci E., vozidlo odparkoval,
vypol motor, vytiahol kľúč a hodil na spolujazdcovu stranu, kde sedel otec. Následne, keď vystúpil, išiel na hlavnú cestu, kde mal po neho prísť brat. Keď po neho prišiel, pýtal sa kde je otec a kde je vozidlo a keď mu povedal, že otec šiel do krčmy a vozidlo odparkoval pri krčme, brat mu povedal, aby sa tam šli pozrieť a keď sa vracali späť ku krčme, zbadali, že oproti nim ide policajné vozidlo. Svedok ďalej uviedol, že keď prišli k autu, ich auto bolo odstavené tak, ako ho zaparkoval, bolo zamknuté a otec tam nebol, tak sa s bratom pobrali preč. Svedok dodal, že s otcom sa pohádali preto, lebo obžalovaný chcel, aby s ním išiel do obce E. a tam ho aj počkal, ale jemu sa čakať nechcelo preto sa pohádali. On vozidlo nezamykal. Brata volal, aj keď on bol vozidlom preto, lebo vozidlo nie je jeho a mohla by vzniknúť ďalšia hádka.
Na hlavnom pojednávaní svedok B. L. vypovedal, že pozeral z domu, zbadal, že zastavilo policajné auto na parkovisku pred pohostinstvom, išiel vonku a G. D. viedli von z krčmy. Potom sa rozprávali, chceli mu dať dychovú skúšku, on hovoril, že vozidlo neviedol, že ho priviedol syn, pýtali od neho doklady, vždy chceli, aby fúkal, on odmietol, stále hovoril, že ho priviezol jeho syn G.. Obžalovaný mu dal kufrík, aby ho odomkol, dal im jeho doklady, zobrali obžalovaného do auta a odviezli ho preč.
Bol vypočutý aj svedok G.. D. D., ktorý ohľadne skutku uviedol, že boli vyslaní na miesto v obci L. počas výkonu nočnej služby, bolo im oznámené, že nejaký vodič ide rýchlosťou smerom na obec E., kde vlastne vodič má byť pod vplyvom alkoholu a má ohrozovať ostatných účastníkov cestnej premávky alebo chodcov. Prešli cez hlavnú cestu B../., na obec E. a tam zaznamenali, že to vozidlo odbočilo k miestnu pohostinstvu, chvíľu na to dorazili za to vozidlo, ktoré tam zastavilo, registrovali že tá osoba ktorá viedla to vozidlo manipuluje s kľúčmi v zámku a odchádza smerom do pohostinstva, do krčmy, potom, ako dobehli dotyčného vodiča, ho vyzvali, aby išiel s nami k vozidlu PZ, bol vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúšky na alkohol, to odmietol, následnej bol poučený o tom, že mu bude obmedzená osobná sloboda v zmysle zákonných ustanovení a zároveň odmietol aj skúšku na biologický materiál, bol vyrozumený operačný dôstojník a následne aj dozorujúci prokurátor, ktorému bol opísaný priebeh udalosti a osoba bola po vykonaní prvotných úkonov eskortovaná na dopravný inšpektorát. Svedok ďalej vypovedal, že ako bolo vozidlo zaparkované, možno vo vzdialenosti asi 30-40 metrov je tam také sedenie, boli tam asi 2-3 ľudia, sedela tam starostka obce - pani U., ešte nejakí svedkovia. Keď dostali hlásenie z operačného strediska, oni stáli asi 100 metrov od potravín v obci L., tam je vlastne to pohostinstvo odkiaľ im bolo hlásené, že ten dotyčný vodič ide smerom do obce E. z obce L. a prvýkrát auto zaznamenali až tesne pred odbočením, tam je taká odbočka, ľavobočivá zákruta, popod strom, už k samotnej budove pohostinstva. Podľa svedka na parkovisko prišli vzápätí, vodič vystupoval, čo si pamätá, keď prišli na miesto, vodič zamykal auto alebo robil niečo s kľúčmi a rýchlym krokom išiel smerom k pohostinstvu, motorové vozidlo malo byť odparkované a obžalovaného zaregistrovali ako zamyká vozidlo.
Na hlavnom pojednávaní bol dopočutý svedok G.. D. D., ktorý uviedol, že kontrolný bod mali pri kostole L., videli zaparkované biele vozidlo pri pohostinstve, keď prechádzali okolo na kontrolné stanovisko. Následne bolo cez operačné hlásené, že v smere na obec E. ide auto rýchlosťou, bolo oznámené EČV a že je podozrenie, že vodič je zrejme opitý a z toho titulu sa odobrali zo stanoviska do obce E.. Nespomínal si, či registroval predmetné vozidlo z parkoviska odísť a keď sa pohli z kontrolného stanovišťa, biele vozidlo na parkovisku už nebolo. Pokračoval, že potom čo prešli do obce E., kde je zdravotné stredisko s pohostinstvom, s terasou a prichádzali po tej hlavnej komunikácii na C., registrovali ako parkuje to biele vozidlo, W., ale keďže nepoznali miestnu komunikáciu, zišli trosku nižšie a keď sa vzápätí vrátili, videli biele vozidlo zaparkované smerom na terasu k pohostinstvu, pri vozidle stál muž, ktorý zamykal vozidlo, muža mali na dohľad asi 10 m pred nimi, kráčal k pohostinstvu, išli za ním a vo dverách ho vyzvali, aby ich nasledoval k služobnému vozidlu, nakoľko v zmysle hlásenia a ľudí, ktorí boli na terase, bolo zrejmé, že viedol vozidlo a vyzvali ho, aby sa podrobil dychovej skúške, pri vozidle nebola žiadna iná osoba. Pokiaľ svedok vypovedal, že oni videli vozidlo ako bolo zaparkované a vodič zamykal a odchádzal a v predchádzajúcej výpovedi uviedol, že auto registrovali tesne pred odbočením, po prečítaní výpovede svedok uviedol, že je to už nejakých 5 a pol roka a myslí, že bolo zastavené.
Bol vypočutý aj svedok F. F., ktorý ohľadne predmetného skutku uviedol, že prešiel určitý čas, v ten deň mali nočnú službu, bolo deväť - desať hodín, išli do L., ako odchádzali dole, po ľavej strane bolo odstavené vozidlo - biely W., keď vchádzali do obce, smerom dole, v tom išiel pán s kufríkom k vozidlu, oni išli pomaly, možno tých 25 km/hod., keď ich videl, otočil sa a išiel smerom ku krčme, oni sa otočili, prešli po L., otočili sa dole pod kostolom vykonávali tam hliadkovú službu, v tom bolo oznámené, že má ísť od krčmy biely W., vodič má byť opitý a má ísť smerom na E.. Svedok pokračoval, že sa otočili a išli smerom za ním, nevideli ho na dohľad s tým, že pýtali sa ľudí, ktorí hovorili, že teraz išiel ako blázon
smerom hore na E., išli na E. vošli do obce E., po ľavej strane, po 150-200-300 metrov je krčma a po ľavej strane tam stál ten biely W., akurát pán vystupoval z vozidla a zamykal auto, v tom sa otočili a išli za ním, zastavili vozidlo prakticky hneď okolo jeho vozidla s tým, že keď išli, tak pán zrýchlil, išiel cez zadné dvere do krčmy, tam boli ľudia, kričali, tu je, tu je, skoro zrazil chlapca alebo nejaké dieťa, teraz vyskočil z vozidla, vošli za ním do tej krčmy cez zadný vchod, vyzvali ho, aby išiel s nimi, pri vozidle predložil doklady, povedali mu všetko čo povedať mali. Na dychovú skúšku ho vyzvali pri ich vozidle, on odmietol, pričom hovoril že on nešoféroval alebo niečo podobné. Svedok upresnil, že ich motorové vozidlo v čase, keď dostali z operačného strediska hlásenie, sa nachádzalo pod kostolom dole v obci L., tzn. že vo vzdialenosti od krčmy nejakých povedzme tých 150-200 metrov, do tých 200 metrov, pričom na krčmu bolo vidieť z boku. On nezaregistroval, že nejaké vozidlo odchádza spred krčmy v tom čase. Odkedy bolo oznámené, vozidlo zbadali prakticky až v obci E., bolo už odstavené pri krčme, akurát vystupoval pán z vozidla, vozidlo v pohybe nevidel.
Na hlavnom pojednávaní bol dopočutý aj svedok F. F., ktorý zhodne uviedol, že keď išli na kontrolné stanovisko v obci L., vozidlo bolo odstavené po ľavej starne pri krčme a po pár minútach čo stáli na kontrolnom stanovišti, bolo cez operačné hlásené, že od obce L., od miestnej krčmy má ísť biely W., bola oznámená aj EČV a že vodič má byť opitý. Keď prijali oznámenie, pohli sa ku krčme, ale to vozidlo už tam nestálo a nakoľko na zastávke MHD stála mládež a tá im po opýtaní povedala, že teraz šlo na E., tak sa vydali na tú obec kde sú 2 krčmy a pri tej druhej po pravej strane bolo vozidlo v smere na krčmu a osoba zatvárala dvere a zamykala dvere na strane vodiča a išla smerom ku krčme. Oni sa otočili po nejakých 20 m a postavili vozidlo predkom za vozidlo nejaké 2 m a v tom ich tá osoba videla a zrýchlila a snažila sa vojsť do krčmy cez zadný vchod. Oni šli za pánom, ten bol tackajúci, zjavne opitý, snažil sa vojsť do krčmy, mali ho stále na dohľad a keď vošiel, vyzvali ho, aby ich nasledoval k vozidlu, vysvetlili mu dôvod, vyzvali ho, aby sa podrobil dychovej skúške, čo odmietol so slovami, že on nešoféroval a bol upovedomený o možnosti vyšetrenia krvi. Podľa svedka výzva na podrobenie sa dychovej skúške prišla hneď. V krčme boli asi pol minúty odkedy zamykal auto a v tom čase, ako šli za tým pánom, vzdialenosť medzi bielym W. a vchodom do krčmy je asi 50 m, pričom na pravej strane vzadu bola terasa, kde pri ich vystupovaní z vozidla ľudia hlasno zakričali, že teraz prišiel autom, opitý je, skoro zrazil chlapca a túto informáciu dostali aj na obvodnom oddelení, že to bolo hlásené cez 158.
Bol vypočutý aj svedok Ľ. E., ktorý uviedol, že je to už dávno a pamätá si akurát to, že pána obžalovaného vyviedli vonku z pohostinstva policajti. Oni sedeli vonku za pohostinstvom, bolo ich tam veľa, bola to akcia, bol, tam aj alkohol. Svedok si tiež nepamätal, či obžalovaný vchádzal do pohostinstva bočnými dverami alebo hlavným vchodom. Nepamätal si, že by videl okamih kedy obžalovaný prišiel do krčmy.
Vzhľadom na rozpory bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že dňa 24.8.2012 v čase okolo 21.30 hod. sedel v miestnom pohostinstve v obci E. a to vonku zo zadnej strany, kde je sedenie tak, že videl na cestu a v uvedenom čase prišlo biele auto, bolo to vo vzdialenosti cca 30 m, z ktorého vystúpil muž, ktorého z uvedenej vzdialenosti nepoznal, ako prišiel k vchodu videl, že sa jedná o obžalovaného, ktorého osobne nepozná. Videl ako vystúpil z miesta vodiča, zamkol dvere a vošiel do pohostinstva. Hneď za ním prišla hliadka polície, ktorí ho vyviedli von a brali preč. Svedok k rozporom uviedol, že si nepamätá, s istotou vie len povedať, že obžalovaného vyvádzali z pohostinstva.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa G. U., ktorá vypovedala, že má zdravotné problémy, tak si to všetko nepamätá, vie že pán zaparkoval vozidlo a on s vozidlom nešiel, oni sedeli vo dvore, popíjali pivko, aj s tým pánom čo vypovedal pred ňou (Ľ. E.). Podľa svedkyne prišiel obžalovaný s vozidlom. Svedkyňa ďalej uviedla, že šoférovať obžalovaného nevidela, len zaparkoval na parkovisku a vbehol cez bočný vchod do krčmy. Následne uviedla, že obžalovaný prišiel s vozidlom, on šoféroval.
Vzhľadom na rozpory bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že dňa 24.8.2012 v čase cca 21.30 hod. bola v miestnom pohostinstve, nakoľko mali v obci sedenie, tak sa vybrali na pivo. V pohostinstve sedeli von za krčmou, pričom bol s ňou aj Ľ. E., ktorý sedel tak, že videl vozidlá prichádzajúce z hlavnej cesty. Ona videla obžalovaného ako beží do krčmy. Predtým ho zaregistroval p. E. a vykríkol niečo v to zmysle, že on už zase opitý šoféruje. Hneď za obžalovaným, šla do krčmy hliadka polície, ktorá už začala robiť s ním robiť úkony. Brali ho preč, on tvrdil, že nešoféroval. K veci svedkyňa ešte dodala, že ona osobne ho nevidela šoférovať, videla ho len do krčmy utekať a za ním hliadku polície.
K rozporom svedkyňa uviedla, že keď tak vypovedala, tak asi to je pravda, lebo je už rok 2016 a presne na udalosti si už nepamätá.
Za súhlasu procesných strán bola prečítaná výpoveď svedkov C. Š., ako aj D. D., kde z výpovede svedka C. Š.L. vyplynulo, že dňa 24.8.2012 v čase okolo 18.30 hod. v mieste jeho trvalého bydliska v obci L. ho navštívil obžalovaný, ktorý prišiel so svojom synom G. D. G.. na motorovom vozidle, ktoré šoféroval syn obžalovaného. Obžalovaný ostal u neho, sedeli na terase, pričom vypili pár pohárov vodky a kávu. G. D. medzitým odišiel k jeho starej mame, ktorá tiež býva v L. a následne sa vrátil na vozidle, odišli spoločne preč, šoféroval syn obžalovaného. Iné skutočnosti ohľadom predmetnej veci svedok uviesť nevedel.
Z prečítanej výpovede svedka D. D. vyplynulo, že dňa 24.8.2012 v čase cca o 21.00 hod. mu telefonoval jeho brat G. D.Š. G.., aby po neho prišiel so svojim vozidlom, kde ako dôvod mu uviedol, že je v L. a boli na návšteve a potom u babky spolu s ich ocom, ktorý sa šiel pozrieť do krčmy v L., či je otvorené a on je sám v aute, preto telefonuje. Chcel, aby prišiel po neho, lebo otec chce ísť do krčmy v obci E. a on ho už nebude čakať. Povedal, že ho tam ešte odvezie a dohodli sa, že ho počká na hlavnej ceste, kde sa odbočuje do obci E.. Z výpovede ďalej vyplýva, že cesta svedkovi po brata mu trvala asi 15 min., brat ho čakal, ako sa dohodli. Keď nasadol do jeho auta, spýtal sa kde je otec a otcove auto, na čo mu povedal, že auto zaparkoval pri krčme v obci E., hodil otcovi kľúče a odišiel preč. Z toho dôvodu svedok D. D. chcel vedieť, či je všetko v poriadku, tak sa šli pozrieť na miesto, kde brat nechal odparkované otcove auto. Po ceste sa stretli s oproti idúcim policajným vozidlom. Keď prišli ku krčme, auto bolo zamknuté a otca nikde, pričom brat hovoril, že auto je odstavené tak, ako ho nechal. Vedel, že otec neriadi vozidlo, keď má vypité. Potom išli obaja domov a otcove vozidlo ostalo tam. Otec sa mu ozval telefonicky 25.8.2012 v čase o 02.30 hod. a vravel, aby prišiel na políciu na H., že je tam. Sadol do auta a až po príchode sa dozvedel, čo sa vlastne deje. Otec sedel v policajnom aute, čo stretli a odovzdal mu kufrík. Pýtal sa policajta, čo sa vlastne deje, kde policajt mu povedal, že otec riadil vozidlo pod vplyvom alkoholu a bude zadržaný. Doma všetko vysvetlil bratovi, nakoľko ráno cestoval do Ž., aby vedel kde je otec a čakal na telefonát. Vôbec postupu polície nerozumel, nakoľko brat mu povedal, že vozidlo otec neriadil a on sám vie, že keď otec riadi vozidlo, v tom čase nepožíva alkoholické nápoje. Následne z prečítanej výpovede vyplynulo, že s otcom sa o tomto rozprával v nedeľu, keď sa vrátil zo Ž., že policajti ho zobrali nakoľko tvrdili, že viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, ale tomu nerozumel, lebo brat mu povedal, že vozidlo viedol a parkoval brat, otec neriadil vozidlo. Podľa toho, čo mu povedal otec, doklady mu zadržali v pohostinstve a následne mu bol vodičský preukaz vrátený. Brat nechal auto na parkovisku, lebo už nechcel otca ďalej čakať a viackrát sa v minulosti stalo, že po otcove auto došli na druhý deň, keď ho niekde nechal brat odparkované.
Súd sa vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov obsiahnutých v spise, z ktorých zistil nasledovné:
Bola oboznámená EKV, z ktorej je zrejmé, že mu 4 razy boli udelené blokové pokuty za priestupky na úseku dopravy, mal 2 razy zadržaný vodičský preukaz, a to dňa 17.10.2011 z dôvodu podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. platnom znení - požitie počas vedenia vozidla alkohol alebo inej návykovej látky a aj dňa 24.8.2012 z dôvodu priestupku podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. v platnom znení ako aj § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb., nakoľko odmietol sa podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu a iných látok.
Obžalovaný podľa správy o povesti G. D. priestupkovo riešený nebol a podľa správy OR PZ, OO PZ D.
- E. obžalovaný podľa susedov vedie riadny a slušný život, ku každému sa správa slušne a tiež dodali, že nemajú vedomosť o užívaní alkoholických nápojov u obžalovaného.
Vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov sú evidované 3 priestupky na úseku dopravy a jeden podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v platnom znení.
Obžalovaný má v registri trestov dva záznamy, prvý na základe rozhodnutia VOS Bratislava zo dňa 24.11.1982, sp. zn. 2T/241/1982 a druhý na základe rozhodnutia Okresného súdu Prešov z 20.2.1985, sp. zn. 5T/5/1985 za § 202 ods. 1 Trestného zákona a v oboch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.
Súd zhodnotiac všetky vykonané dôkazy jednotlivo a v ich súhrne dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal, tak ako je uvedený v obžalobe okresného prokurátora a stotožnil sa aj s právnou kvalifikáciou, keď podľa názoru súdu obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, keď dňa 24.8.2012 viedol motorové vozidlo a na výzvu hliadky sa odmietol podrobiť dychovej skúške.
Aj keď obžalovaný v celom rozsahu poprel spáchanie skutku a uviedol, že šoféroval syn a potom čo šli do obce E. sa so synom pohádali a potom čo syn dal auto na parkovisko a hodil mu kľúče a šiel preč, obžalovaný vozidlo zamkol a šiel do pohostinstva zo zadnej časti a asi po minúte prišla polícia a vytiahli ho von. Kľúče mal z dôvodu, že vozidlo je jeho, on zamkol voz a išiel na pivo. Syn vystupoval cez šoférove dvere ako prvý.
Je pravdou, že obdobne vypovedal aj syn obžalovaného G. D. G.., ktorý uviedol že v ten deň bol vodič a otec bol spolujazdec aj od otcovho známeho, aj od babky, kde počas jazdy mu otec povedal, nech mu zastaví pri krčme v obci L., s tým, že keď bude zavreté, tak že ho odvezie do krčmy v obci E.. Medzitým, ako sa otec šiel pozrieť do krčmy v L., on volal svojmu staršiemu bratovi D. D.Š., či by nemohol pre neho prísť do obce E., nakoľko vedel, že sa tam zdrží a jemu sa nechcelo ho tam čakať s čím brat súhlasil a cestou sa s otcom mierne pohádali, vysadil ho v obci E., vozidlo odparkoval, vypol motor, vytiahol kľúč a hodil na spolujazdcovu stranu, kde sedel otec. Následne, keď vystúpil, išiel na hlavnú cestu, kde mal po neho prísť brat, ktorý následne aj došiel.
Jeho výpoveď potvrdil aj D. D., keď uviedol, že, brat mu volal, lebo otec chcel ísť ešte do krčmy v obci E. a brat ho už nechcel čakať a brat mu povedal, že auto zaparkoval pri krčme v obci E., hodil otcovi kľúče a odišiel preč.
Ani z výpovede svedka B. L. nevyplynulo, že by videl šoférovať obžalovaného, tento ho videl, keď ho policajti viedli von z krčmy.
Na druhej strane obžalovaného usvedčuje výpoveď príslušníkov PZ G.. D. D. K. D. F., ktorí zhodne vypovedali, že dorazili k zaparkovanému autu pri pohostinstve, obžalovaný zamykal auto zo strany vodiča a išiel do pohostinstva, pričom ho mali stále na dohľad a iná osoba tam nebola a následne ihneď ako za ním došli ho vyzvali, aby ich nasledoval a podrobil sa dychovej skúške čo obžalovaný odmietol. Obžalovaného usvedčuje aj výpoveď svedka Ľ. E., ktorý si síce na hlavnom pojednávaní na podrobnosti už nespomínal, ale z výpovede z prípravného konania, prečítanej za účelom odstránenia rozporov vyplynulo, že v uvedenom čase prišlo biele auto, bolo to vo vzdialenosti cca 30 m, z ktorého vystúpil muž, ktorého z uvedenej vzdialenosti nepoznal a ako prišiel k vchodu videl, že sa jedná o obžalovaného a videl, ako vystúpil z miesta vodiča, zamkol dvere a vošiel do pohostinstva. Uvedené korešponduje aj s výpoveďou svedkyne G. U., ktorá na hlavnom pojednávaní na jednej strane uviedla, že obžalovaný prišiel s vozidlom, na druhej strane, že šoférovať obžalovaného nevidela, len zaparkoval, ale nakoľko tiež pripustila, že si už tiež všetko nepamätá, avšak v prípravnom konaní uviedla, že ona videla obžalovaného ako beží do krčmy a predtým ho zaregistroval p. E. a vykríkol niečo v tom zmysle, že on už zase opitý šoféruje.
Je teda pravdou, že v prejednávanej veci boli vykonané dve skupiny dôkazov, ktoré svedčili o dvoch možných verziách o tom, kto v kritickom čase viedol osobné motorové vozidlo zn. W.. Obžalovaný a jeho synovia popreli, že by v kritickom čase viedol predmetné motorové vozidlo obžalovaný, naproti tomu, zasahujúci príslušníci polície usvedčujú obžalovaného ako vodiča motorového vozidla.
Je nesporné, že v kritickom čase bol obžalovaný videný hliadkou pri dverách vodiča predmetného vozidla ako zamyká a bezprostredne ako ho dobehli, ho vyzvali na podrobenie sa dychovej skúške, čo obžalovaný odmietol.
Na to, aby mohol byť obžalovaný uznaný za vinného zo žalovaného prečinu je nevyhnutné bez akýchkoľvek povinností preukázať, že to bol práve obžalovaný, kto v kritickom čase riadil motorové vozidlo. Oprávnenie policajtov vyzvať osobu na podrobenie sa dychovej skúške na alkohol sa viaže výlučne k osobe vodiča motorového vozidla. Súd vyhodnotil obranu obžalovaného za účelovú a tendenčnú v snahe vyhnúť sa svojej zodpovednosti a výpovede jeho synov za nevieryhodné v snahe pomôcť otcovi, kde naopak výpovede zasahujúcich policajtov, ako aj svedkov Ľ. E. K. G. U., ktorí v
prípravnom konaní vypovedali bezprostredne po skutku vo svojom súhrne obžalovaného usvedčujú z toho, že predmetné vozidlo viedol obžalovaný a na výzvu hliadky odmietol sa podrobiť dychovej skúške za účelom zistenia požitia alkoholu alebo iných návykových látok.
Súd teda dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona.
Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt a súd dospel k záveru, že obžalovaný konal v priamom úmysle, ako to predpokladá ustanovenie § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom nezistil žiadnu poľahčujúcu, ale ani priťažujúcu okolnosť.
Trestný zákon v osobitnej časti umožňuje za prečin podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok.
S prihliadnutím na tieto vyššie uvedené skutočnosti, dospel súd k záveru, že obžalovanému je možné uložiť trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby a preto mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov
Súčasne dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale účel trestu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu a preto výkon trestu podmienečne odložil a súd určil skúšobnú dobu v trvaní 1 roka, ktorú považoval za primeranú.
Na posilnenie účelu trestu však ukladal v tomto prípade aj zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel, nakoľko daného trestného činu sa dopustil práve v súvislosti s výkonom činnosti, teda vedenia motorového vozidla a z EKV plynie, že sa dopustil už viacerých priestupkov na úseku dopravy a takisto je už evidované požitie počas vedenia vozidla alkoholu alebo inej návykovej látky (17.10.2011), ako aj odmietnutie sa podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu a iných látok (24.8.2012) a preto uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov v trvaní 2 rokov považoval za spravodlivý a primeraný.
Tento trest uložený obžalovanému súd považoval za dostatočný na zabezpečenie účelu Trestného zákona a na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie
Vzhľadom na vyššie uvedené preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove cestou Okresného súdu Prešov.